Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. október 2013

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 4C/17/2009
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5109202052
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomír Mrva
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2013:5109202052.12

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudcom JUDr. Drahomírom Mrvom, v právnej veci navrhovateľa:
Andreja Dzurilu, nar. 24.11.1947, bytom Ľ. Fullu 14, Žilina, právne zastúpený: JUDr. Máriou Trylčovou,
advokátkou, so sídlom J. Kráľa 738/12, 905 01 Senica, proti odporcovi: Pavlovi Hodoňovi, nar.
11.02.1981, bytom Smreková 8, Žilina, zastúpeného: JUDr. Ladislavom Potockým, advokátom, so sídlom
Mydlárska 19, Žilina, o ochranu osobnosti,

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa v zbytku z a m i e t a.

Odporcovi súd trovy konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom zo dňa 08.10.2006 domáhal súdneho výroku, ktorým by súd jednak
zaviazal odporcu uhradiť navrhovateľovi náklady spojené s pohrebom a tiež aj zaplatiť jeden milión
slovenských korún, ako nemajetkovú ujmu za smrť dcéry navrhovateľa, z titulu ochrany osobnosti.

Odporca poukazoval na tú skutočnosť, že je pravdou, že svojim konaním z nedbanlivosti spôsobil smrť
dcéry navrhovateľa, uvedený skutok oľutoval.

Uviedol, že v súčasnej dobe nie je schopný zaplatiť z titulu ochrany osobnosti ani 1€.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, znalca Ing. Karola Gondžára, Csc., svedkov Heleny
Barošincovej, JUDr. Martina Tompoša, Heleny Dzurilovej, Aleny Dzurilovej, Andreja Dzurilu, Martina
Šuberta a oboznámil sa so spisovým materiálom vzťahujúcim sa k veci a zistil nasledovný skutkový stav.

Navrhovateľ Andrej Dzurila sa zoznámil so svojou manželkou Helenou Dzurilovou v roku 1969 na
pracovisku Drevoindustria.

Po dvojročnej známosti Andrej Dzurila a Helena Dzurilová uzatvorili manželstvo dňa 13.11.1971.

Z manželstva pochádzali tri deti, Andrej Dzurila nar. 30.5.1972, Silvia Dzurilová, nar. 26.2.1976 a Alena
Dzurilová 13.2.1984.

Pri výchove všetkých detí sa striedali obidvaja rodičia, z detí mali obidvaja rodičia obrovskú radosť, s
výchovou detí nemali žiadne výchovné problémy.

Počas obdobia, kedy boli deti pochádzajúce z manželstva maloleté, trávila rodina voľné chvíle spoločne
buď doma, alebo na chalupe na Spiši, popr. na chate v Brodne.

Najstarší syn Andrej Dzurila ukončil Základnú školu v Žiline, následne vyštudoval Obchodnú akadémiu
v Žiline, oženil sa, z manželstva pochádza jedno maloleté dieťa Adrián.

Syn býva v Žiline, mimo domácnosti navrhovateľa.

Najmladšia dcéra Alena absolvovala Základnú školu v Žiline, vyštudovala Zdravotnú školu v Žiline, stále
žije v spoločnej domácnosti s navrhovateľom a jeho manželkou.

Stredná dcéra Silvia Dzurilová ukončila Základnú školu v Žiline, následne ukončila Hotelovú akadémiu
v Brezne.

Po ukončení Hotelovej akadémie v Brezne Silvia Dzurilová pracovala rok v Belanských tatrách.

Po roku sa vrátila späť do Žiliny, vrátila sa do spoločnej domácnosti s navrhovateľom a následne
pracovala u rôznych zamestnávateľov, naposledy v spoločnosti DODO s.r.o., ktorá spoločnosť sa
zaoberala veľkoobchodom s nápojmi, kde Silvia Dzurilová pracovala ako vedúca zmeny.

Počas celého obdobia, čo Silvia Dzurilová žila v spoločnej domácnosti s rodičmi, či už ako maloletá
alebo po ukončení štúdia na Hotelovej akadémii v Brezne, bola svojim rodičom nápomocná, rodičia ju
pre jej kladné povahové vlastnosti ( odhliadnuc od toho, že bola ich dcéra ) mali neskutočne radi.

Silvia Dzurilová si v roku 1999 našla známosť Martina Šuberta, s ktorým až do obdobia dopravnej nehody
chodila.

Vzhľadom na dĺžku známosti Sylvie Dzurilovej s Martinom Šubertom, dvojica plánovala svadbu, hľadali
možnosť kúpy bytu, možnosť kúpy pozemku, perspektívne stavby domu.

Rodina navrhovateľa sa tešila na naplnenie života svojej dcéry, tiež na vnúčatá z tohto vzťahu, ktoré z
manželstva mali nasledovať.

V roku 2001 bol u navrhovateľa diagnostikovaný vysoký krvný tlak ( tri roky pred dopravnou nehodou ),
ktorý vysoký krvný tlak súvisel so stresmi navrhovateľa v zamestnaní a s nesprávnou životosprávou
navrhovateľa.

V roku 2002 bol u navrhovateľa diagnostikovaný neurastenický syndróm, prejavujúci sa v poruche
koncentrácie pozornosti.

Dňa 23.6.2002 bol navrhovateľ hospitalizovaný na neurologickom oddelení pre mozgovo-cievnu príhodu
s postihnutím pravej strany tela.

Dňa 16.2.2003 bol navrhovateľovi priznaný invalidný dôchodok.

Čas pomaly ubiehal a všetko nasvedčovalo tomu, že plány Silvie Dzurilovej sa naplnia.

Dňa 15.10.2004 stredná dcéra navrhovateľa Silvia Dzurilová ako v iné dni odišla o 13.00 hod do
zamestnania.

V nočných hodinách dňa 22.10.2004 zazvonil zvonček na byte navrhovateľa, po otvorení dverí sa
predstavil príslušník PZ v Žiline a oznámil rodine navrhovateľa, že ich dcéra Silvia Dzurilová bola dňa
15.10.2004 účastníčkou dopravnej nehody, ktorú dopravnú nehodu neprežila.

Rozsudkom Okresného súdu v Žiline 9T 3/2005-242 zo dňa 16.03.2006 bol obžalovaný Pavol Hodoň,
nar. 11.02.1981 v Žiline, trvalé bydlisko - Žilina, Smreková č. 8, skladník v ALU S.V s.r.o. so sídlom v
Žiline, uznaný za vinného,

- že dňa 15.10.2004 asi o 22.10 hod. smerom z firmy ZVL v Žiline po Kamenej ceste smerom do
centra mesta, viedol osobné motorové vozidlo značky Škoda Favorit, ev.č. ZA 575 AN, pričom pri
firme PZ Pneuservis oneskorene zbadal na pravej strane cesty vedľa seba idúcich chodcov Silviu
Dzurilovú a Martina Šuberta, ktorí sa držali za ruky, do ktorým pri pravom okraji cesty v smere jazdy
zozadu narazil tak, že ľavé koleso motorového vozidla bolo asi 30 cm vzdialené od krajnice cesty
na vozovke a pravé koleso vozidla bolo na krajnici cesty, pričom Silvia Dzurilová a Martin Šubert
sa pohybovali v koridore medzi dvoma kolesami motorového vozidla; pri nehode Silvia Dzurilová
utrpela mnohopočetné zranenia vrátane pomliaždenia a prekrvácania mozgu v oblasti mozgového
kmeňa, pri zlomeninách kosti klenby a spodiny lebečnej (tieto zranenia boli bezprostrednou príčinou
smrti), na základe ktorých zomrela dňa 15.10.2004 a poškodený Martin Šubert zlomeninu pravého
predkolenia trieštivého charakteru s posunom úlomkov, otvoreného charakteru, pomliaždenie mozgu v
ľavom spánkovom laloku, krvácanie pod pavúčnicu mozgu, tržné ranky na čele vľavo a pomliaždenie
čela vľavo, s dobou práceneschopnosti v trvaní 6 mesiacov, s dobou liečenia v trvaní 7 mesiacov,
pričom tieto zranenia obmedzovali poškodeného v obvyklom spôsobe života po dobu 6 mesiacov (najmä
mohol sa pohybovať iba pomocou bariel, musel obmedzovať záťaž a dvíhanie bremien), čím porušil
ustanovenie §-u 4 ods. 2 písm c), § 7 ods. 2 a § 15 ods. 4 Zák.č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných
komunikáciách v znení neskorších predpisov,

- teda inému z nedbanlivosti spôsobil smrť a ťažkú ujmu na zdraví, pretože porušil dôležitú povinnosť
uloženú mu podľa zákona,

- čím spáchal trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1, 2 Zák.č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v
znení neskorších predpisov (ďalej len Tr.zák.) s poukázaním na § 2 ods. 1 Zák. č. 300/2005 Z.z., Trestný
zákon.

Za to sa odsúdil podľa § 224 ods. 2 Trestného zákona s poukázaním na § 2 ods. 1 Zák. 300/2005 Z.z.
Trestný zákon, na trest odňatia slobody vo výmere 2 roky.

Podľa § 58 ods. 1, písm. a) Tr. zák. súd obžalovanému Pavlovi Hodoňovi výkon tohto trestu podmienečne
odložil a podľa § 59 ods. 1 Trestného zákona s poukazom na § 2 ods. 1 Zák. č. 300/2005 Z.z., Trestný
zákon mu určil skúšobnú dobu vo výmere 5 rokov.

Podľa § 49 ods. 1 Trestného zákona s poukazom na § 2 ods. 1 Zák.č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon
súd uložil obžalovanému Pavlovi Hodoňovi aj trest zákazu činnosti viesť akékoľvek motorové vozidlo
vo výmere 4 roky.

Súd podľa § 228 ods. 1 Zák.č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom v znení neskorších predpisov
s poukázaním na § 564 ods. 3 zák. č. 300/2005 Z.z. Trestný poriadok, súd uložil obžalovanému Pavlovi
Hodoňovi povinnosť nahradiť poškodenému Martinovi Šubertovi škodu vo výške 109.200,- Sk.

Podľa § 229 ods.2 Trestného poriadku s poukázaním na § 564 ods. 3 Zák.č. 300/2005 Z.z. so zvyškom
nárokov na náhradu škody odkázal na konanie o občiansko-právnych veciach.

Podľa § 229 ods. 1 Trestného poriadku s poukazom na § 564 ods. 3 Zákona č. 300/2005 Z.z. súd
poškodeného Andreja Dzurilu s nárokom na náhradu škody odkázal na konanie v občiansko-právnych
veciach.

Na základe odvolania prokurátora Krajský súd v Žiline konanie 1To 133/2006-282 zo dňa 5.9.2006 podľa
§ 258 ods. 1 písm. e), ods. 2 Trestného poriadku, účinného do 1.1.2006 Krajský súd v Žiline zrušil
rozsudok Okresného súdu Žilina sp.zn. 9T 3/2005 zo dňa 16.03.2006 v časti - vo výroku o treste.

Na základe § 259 ods. 3 Trestného poriadku obžalovaného Pavla Hodoňa, nar. 11.02.1981, trvale bytom
Žilina, Smreková 8, Krajský súd v Žiline odsúdil podľa § 224 ods. 2 Trestného zákona účinného do
01.01.2006, na trest odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov.

Podľa § 39 a) ods. 2 písm. a) Trestného zákona, účinného do 01.01.2006, obžalovaného na výkon trestu
odňatia slobody zaradil do prvej nápravnovýchovnej skupiny.

Podľa § 49 ods. 1 Trestného zákona účinného do 01.01.2006, obžalovanému uložil trest zákazu činnosti
vedenia motorových vozidiel vo výmere 3 roky.

Podľa § 253 ods. 1 Trestného poriadku účinného do 01.01.2006, odvolanie poškodeného Andreja Dzurilu
zamietol.

Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 05.09.2006.

Medzi tým dňa 18.10.2004 prišiel navrhovateľ do ordinácie svojej ošetrujúcej lekárky MUDr. Heleny
Barošincovej, v rukách držal zakrvavenú vetrovku a uvádzal, že toto zostalo z jeho dcéry Silvie
Dzurilovej.

MUDr. Helena Barošincová považovala jeho stav za exhaustívny ( neschopnosť vnímať a rozmýšľať ),
pichla mi injekciu Aquapirin a odoslala ho na psychiatrickú ambulanciu.

Od uvedeného obdobia navrhovateľ užíva antidepresíva, navštevuje psychiatrickú ambulanciu, ktoré
psychiatrické problémy sú následok dopravnej nehody zo straty dcéry.

V roku 2006 bola u navrhovateľa diagnostikovaná cukrovka.

Ischemické problémy srdca vyústili do dilatačnej kardiomiopatie, kedy dňa 21.12.2007 bol navrhovateľ
operovaný na bajpas.

Dňa 11.10.2006 podal navrhovateľ Andrej Dzurila na Okresný súd v Žiline návrh o zaplatenie škody
1.062.405,70 Sk s prísl., pričom jeden milión slovenských korún žiadal zaplatiť z titulu ochrany osobnosti
a zostatok 62.405,70 Sk žiadal priznať z titulu nákladov spojených s pohrebom nebohej Silvie Dzurilovej,
zosnulej dňa 15.10.2004.

Uznesením Okresného súdu v Žiline 25C 160/2006-199 zo dňa 14.01.2009 bol nárok navrhovateľa o
ochranu osobnosti vylúčený na samostatné konanie.

Podľa § 427 ods. 1,2 OZ fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu
vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

Rovnako zodpovedá aj iný prevádzkovateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ
lietadla.

Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na náhradu svojej osobnosti, najmä života
a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavu osobnej povahy.

Podľa § 13 ods. 1,2,3 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa
upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky zo
zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa ods. 1, najmä preto, že bola v značnej miere
znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na
náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti,
za ktorých k porušeniu práva došlo.

Podľa § 15 Občianskeho zákonníka po smrti fyzickej osoby patrí uplatňovať právo na ochranu jej
osobnosti manželovi a deťom, a ak ich niet, jej rodičom.

Znalec Ing.Karel Gondžár, Csc. uviedol, že pani Silvia Dzurilová šla spoločne s pánom Šubertom mimo
vozovky po krajnici, t.j. mimo cesty pre motorové vozidlá.

Spoločne takto kráčali po štrkovej časti.

Pán Šubert bol smerom od krajnice a slečna Dzurilová išla smerom k vozovke bližšie.

Pán Hodoň tým, že vybočil z vozovky na krajnicu, zrazil týchto dvoch chodcov, ktorí mu išli chrbtom v
smere jeho jazdy.

Z technického hľadiska príčinou vzniku dopravnej nehody bolo to, že odporca Pavol Hodoň sa plne
nevenoval vedeniu vozidla, prešiel na pravú stranu krajnice, v dôsledku čoho došlo k stretu vozidla s
chodcami.

On osobne vo svojom konečnom dôsledku riešil technickú príčinu dopravnej nehody, otázku miery
zavinenia na dopravnej nehode účastníkmi cestnej premávky neriešil.

Podľa názoru znalca miera zavinenia je to otázka právnej normy a otázka právneho posúdenia, on sa
k tomu vyjadrovať nebude.

Pokiaľ sú kladené otázky zo strany súdu alebo zo strany právneho zástupcu navrhovateľa, kto zavinil,
kto porušil, respektíve ich pomer zavinenia v percentách, on sa k tejto otázke odmietol vyjadriť.

Svedkyňa Helena Dzurilová dcéru charakterizovala ako slniečko v rodine, ktorá stmeľovala celú rodinu.
Smrť jej dcéry zanechala stopu v rodine, chýba všetkým členom rodiny. Svedkyňa uviedla, že jej dcéra
zahynula dňa 15.10.2004, pričom v roku 2005 plánovala uzatvoriť manželstvo so svedkom Martinom
Šubertom. Nebohá bývala v spoločnej domácnosti s rodičmi a sestrou, prispievala na chod domácnosti.
Veľký problém je problém jej manžela, do dopravnej nehody manžel netrpel vo veku 57 rokov žiadnymi
vážnymi ochoreniami, krátko po dopravnej nehode dostal cukrovku, dostavili sa problémy so srdcom
a cievami.

Svedok Alena Dzurilová uviedla, že sestra mala svojho času priateľa. Začiatkom roku 2005 sa plánovali
zobrať. V súvislosti so smrťou sestry mala zdravotné problémy - depresie, zdravotnú pomoc nevyhľadala.
Jej otec ťažko znášal stratu svojej dcéry, bol uzavretý, zahľadený do seba. Otec pred dopravnou nehodou
mal zdravotné problémy.

Podľa jej názoru jeho zdravotné problémy sa zhoršili.

Svedok Andrej Dzurila uviedol, že dopravná nehoda závažným spôsobom zasiahla rodinu. Matka aj
otec mali zdravotné problémy. Otec psychického charakteru. Vie, že bral nejaké lieky, vozil ho po
psychológoch. Otcovi sa dostavili aj iné problémy, tak ako to opísal na pojednávaní jeho otec.

Sestra mala priateľa, Martina Šuberta, mali sa brať, plánovali deti. Spoločne s priateľom chceli kúpiť
byt a následne kúpiť pozemok a stavať dom. Smrťou sestry sa rodina uzatvorila, nedokážu sa už tak
otvorene rozprávať o problémoch. V súvislosti s dopravnou nehodou sa navrhovateľ dosť uzavrel do
seba, obmedzil pohyb, koníčky. Debata v rodine sa stále točí okolo smrti nebohej.

Svedok Martin Šubert uviedol, že on spolu s nebohou chodil, plánovali sa do budúcna zobrať. Rodinu
Silvie Dzurilovej osobne pozná, vzťahy v rodine boli štandardné. Smrťou Silvie Dzurilovej sa ukončil
kontakt s rodinou Dzurilových, stretli sa akurát na súde. Po smrti Silvie Dzurilovej sa odsťahoval do
Banskej Bystrice, kde si našiel aj prácu. Oni so Silviou Dzurilovou plánovali budúcnosť, chceli kúpiť
pozemok, stavať dom.

K zdravotnému stavu navrhovateľa sa vyjadriť nevedel.

Svedkyňa MUDr. Helena Barošincová uviedla, že bola ošetrujúcou lekárkou navrhovateľa od roku 1994.

Andrej Dzurila trpí na vysoký krvný tlak od roku 2001 (tri roky predtým, ako došlo k dopravnej nehode).
Príčinou vysokého krvného tlaku u pána navrhovateľa boli stresy v zamestnaní a nesprávna
životospráva navrhovateľa (nadváha navrhovateľa).

V roku 2002 bol zistený u navrhovateľa neurastický syndróm - výbušnosť povahy.

Dňa 23.06.2002 mal navrhovateľ mozgovo-cievnu príhodu.

Od 16.03.2003 bol navrhovateľ povinne invalidný dôchodca.

Dňa 15.10.2004 prišiel navrhovateľ do ordinácie v exhaustívnom stave, v rukách držal zakrvavenú
vetrovku, uviedol svedkyni, že uvedené zostalo z jeho dcéry.

Na základe uvedeného stavu mu svedkyňa pichla Aquapirín a odoslala ho na psychiatrickú ambulanciu.

Následne bol viac-krát hospitalizovaný na internom oddelení z ischemickou poruchou srdca, došlo k
zhoršeniu cukrovky.

Dopravná nehoda a následná smrť dcéry môže mať a nemusí mať za následok zhoršenie zdravotného
stavu navrhovateľa a to problém so srdcom, cukrovkou, problémy so žalúdkom.

Navrhovateľ užíva antidepresíva, po dopravnej nehode chodí ku psychiatrovi v súvislosti s užívaním
antidepresív.

Pred dopravnou nehodou nemal navrhovateľ psychické problémy.

Dopravná nehoda mala približne 50%-ný podiel na celkovom zhoršení zdravotného stavu navrhovateľa.

Svedok MUDr.Martin Tompoš uviedol, že je ošetrujúcim lekárom navrhovateľa od roku 2008.

Navrhovateľ trpí depresívnym syndrómom, jediný následok z dopravnej nehody a straty dcéry ako
negatívnej skúsenosti.

Podľa názoru svedka na 50% má dopravná nehoda podiel na zhoršení zdravotného stavu, na infarkte
myokardu.

Cukrovka môže byť aj následkom negatívnej skúsenosti z dopravnej nehody, nie však rozhodujúci vplyv.

Pán Dzurila trpí: 1.vysokým krvným tlakom, 2. ochorením srdca, 3. cukrovkou, 4. depresívnym
syndrómom - uvedené ochorenie a zhoršenie zdravotného stavu môže a nemusí mať príčinu v dopravnej
nehode, ale aj nemusí.

Depresívny syndróm sa môže viazať na negatívnu skúsenosť.

Z vykonaného dokazovania mal súd jednoznačne preukázané, že dňa 15.10.2004 asi o 22.10 hod.
smerom z firmy ZVL v Žiline po Kamennej ceste smerom do centra mesta viedol osobné motorové
vozidlo Škoda Favorit, ev.č. ZA 575 AN odporca Pavol Hodoň, pričom pri Pneuservise oneskorene
zbadal na pravej strane cesty vedľa seba idúcich chodcov Silviu Dzurilovú a Martina Šuberta, do
ktorých pri pravom okraji cesty v smere jazdy zozadu narazil, pri ktorej nehode Silvia Dzurilová utrpela
pomliaždenie a prekrvácanie mozgu, zlomeniny kosti klenby a spodiny lebečnej a ďalšie zranenia,
ktorým dňa 15.10.2004 podľahla.

Za usmrtenie Silvie Dzurilovej v zmysle § 427 ods. 1,2 OZ zodpovedá vodič osobného motorového
vozidla - odporca Pavol Hodoň.

Na základe takto zisteného skutkového stavu Okresný súd Žilina rozsudkom Okresného súdu Žilina
v konaní 4C 17/2009-197 zo dňa 5.10.2011 rozhodol tak, že zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi
istinu 3.333,-€, všetko do troch dní po právoplatnosti rozsudku.

V zbytku súd návrh navrhovateľa zamietol.

O trovách konania účastníkov konania a trovách štátu súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku
rozsudku.

Voči predmetnému rozsudku Okresného súdu Žilina sa odvolal navrhovateľ odvolaním zo dňa
21.11.2011 a odporca odvolaním zo dňa 24.11.2011.

Uznesením Krajského súdu Žilina 9Co 100/2012-313 zo dňa 31.5.2012 bol rozsudok Okresného súdu
Žilina zrušený a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie z dôvodov tam uvedených.

Súd opätovne prejednal vec v intenciách uznesenia Krajského súdu Žilina.

Rozsudkom Okresného súdu Žilina 4C 17/2009-333 zo dňa 9.10.2012 Okresný súd Žilina rozhodol tak,
že:

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 33.193,92,-€, všetko do troch dní po právoplatnosti rozsudku.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi, k rukám právneho zástupcu navrhovateľa trovy právneho
zastúpenia vo výške 1.637,86€, všetko do troch dní po právoplatnosti rozsudku.

Odporca je povinný zaplatiť na účet Okresného súdu Žilina, trovy štátu vo výške 54,18,-€, všetko do
troch dní po právoplatnosti rozsudku.

Na základe odvolania odporcu zo dňa 12.11.2012, Krajský súd Žilina rozsudkom Krajského súdu Žilina
č.k. 9Co 485/2012-364 zo dňa 21.2.2013, rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým uložil odporcovi
zaplatiť navrhovateľovi 8.000,-€, potvrdil.

Krajský súd Žilina potvrdil rozsudok Okresného súdu Žilina v časti, v ktorom bola preukázaná
zodpovednosť odporcu za neoprávnený zásah do práv na ochranu osobnosti navrhovateľa, a to do práva
na jeho súkromie a rodinný život, ktorý bol smrťou dcéry natrvalo narušený v priznanej výške 8.000,-
€, v zmysle § 11 a nasl. OZ.

V ostatnej časti rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodov uvedených
vo vyššie uvedenom rozsudku Krajského súdu v Žiline.

Podľa § 15 Občianskeho zákonníka po smrti fyzickej osoby patrí uplatňovať právo na ochranu jej
osobnosti manželovi a deťom, a ak ich niet, jej rodičom.

V zmysle § 15 OZ si môže uplatňovať nárok na ochranu jej osobnosti v zmysle § 15 OZ ( keďže nebohá
nemala manžela a deti, po jej smrti ) aj otec nebohej Andrej Dzurila, ako jedna z osôb, ktorá môže
najlepšie chrániť záujmy zomrelej osoby, s ktorou boli v najužšom rodinnom zväzku.

Navrhovateľ, ako otec nebohej Silvie Dzurilovej uplatnil nárok na ochranu osobnosti Silvie Dzurilovej v
zmysle § 15 OZ po jej smrti z dôvodu, že nebohá dcéra tým, že pri dopravnej nehode zahynula, nemôže
už nikdy do budúcna realizovať svoje právo na súkromie a to právo fyzickej osoby vytvárať a udržiavať
vzťahy s inými ľudskými bytosťami najmä v citovej oblasti tak, aby sa ako fyzická osoba mohla rozvíjať
a napĺňať vlastnú osobnosť ( v oblasti súkromia, rodinných vzťahov, v zamestnaní, verejne atď).

Navrhovateľ v tomto konaní uplatnil v mene dcéry ako osoba v zmysle § 15 OZ právo na ochranu
osobnosti, ktoré právo na ochranu osobnosti si už nemohla z dôvodu absolútneho následku - smrti,
uplatniť nebohá dcéra navrhovateľa.

S ohľadom na privodený následok je potrebné všeobecne uviesť, že predmetom ochrany podľa § 15
OZ je hlavne pamiatka zosnulej fyzickej osoby ( pieta ) a jeho význam spočíva v posmrtných záujmoch
zosnulej fyzickej osoby.

Inak povedané, právo na ochranu osobnosti svojim spôsobom v zásade nezaniká smrťou fyzickej osoby
ako celok, ale naďalej trvá, zanikajú len niektoré čiastkové osobnostné práva ako napríklad právo na
život, zdravie, osobnú slobodu atď.

Vychádzajú s preukázaného skutkového stavu je potrebné konštatovať, že išlo o zásah jednoznačne
neoprávnený a protiprávny, okamihom - smrťou však zaniklo právo tejto konkrétnej fyzickej osoby
postihnutej zásahom domáhať sa ochrany v zmysle § 13 OZ proti subjektu zásahu - žalovanému.

Keďže uvedené návrhom navrhovateľa uplatnené nemajetkové právo netvorí súčasť dedičstva a
neprechádza na osoby uvedené v § 15 OZ na dedičov, toto právo na nemajetkovú ujmu v peniazoch
zaniklo smrťou nebohej.

S poukazom na uvedené na osobu navrhovateľa neprešlo takéto právo na nemajetkovú ujmu v
peniazoch uplatnené v návrhu na ochranu osobnosti, priznanie takéhoto nároku navrhovateľovi ako
osobe v zmysle § 15 OZ je nemožné.

S poukazom na uvedené súd návrh navrhovateľa v zbytku zamietol.

Podľa § 150 ods. 1/ OSP:

Ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo
sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania,
uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol
tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Z vykonaného dokazovania mal súd jednoznačne preukázané, že za následok dopravnej nehody - smrť
dcéry navrhovateľa môže jednoznačne odporca.

Nárok na ochranu osobnosti si navrhovateľ uplatnil:

- v zmysle § 11 OZ ako nárok za zásah do práv na ochranu osobnosti navrhovateľa, a to do práva na
jeho súkromie a rodinný život, ktorý bol smrťou dcéry natrvalo narušený vo výške 8.000,-€,

- v zmysle § 15 OZ ako nárok na ochranu osobnosti Silvie Dzurilovej po jej smrti z dôvodu, že nebohá
dcéra tým, že pri dopravnej nehode zahynula, nemôže už nikdy do budúcna realizovať svoje právo
na súkromie a to právo fyzickej osoby vytvárať a udržiavať vzťahy s inými ľudskými bytosťami najmä
v citovej oblasti tak, aby sa ako fyzická osoba mohla rozvíjať a napĺňať vlastnú osobnosť ( v oblasti
súkromia, rodinných vzťahov, v zamestnaní, verejne atď) vo výške 25.193,92€.

Rozsudkom Okresného súdu Žilina 4C 17/2009-333 zo dňa 9.10.2012 Okresný súd Žilina rozhodol
tak, že zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi 33.193,92,-€, všetko do troch dní po právoplatnosti
rozsudku.

Ďalej zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi, k rukám právneho zástupcu navrhovateľa trovy právneho
zastúpenia vo výške 1.637,86€ a tiež zaviazal odporca zaplatiť na účet Okresného súdu Žilina, trovy
štátu vo výške 54,18,-€, všetko do troch dní po právoplatnosti rozsudku.

Na základe odvolania odporcu zo dňa 12.11.2012, Krajský súd Žilina rozsudkom Krajského súdu Žilina
č.k. 9Co 485/2012-364 zo dňa 21.2.2013, rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým uložil odporcovi
zaplatiť navrhovateľovi 8.000,-€, potvrdil.

Krajský súd Žilina potvrdil rozsudok Okresného súdu Žilina v časti, v ktorom bola preukázaná
zodpovednosť odporcu za neoprávnený zásah do práv na ochranu osobnosti navrhovateľa, a to do práva
na jeho súkromie a rodinný život, ktorý bol smrťou dcéry natrvalo narušený v priznanej výške 8.000,-
€, v zmysle § 11 a nasl. OZ.

V ostatnej časti rozsudok okresného súdu Žilina Krajský súd Žilina zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie
z dôvodov uvedených vo vyššie uvedenom rozsudku Krajského súdu Žilina.

Okresný súd Žilina po zrušení rozsudku Okresného súdu Žilina, Krajským súdom Žilina rozhodol tak, že
súd návrh navrhovateľa v zbytku a to o zaplatenie 25.193,92€

z vyššie uvedených dôvodov zamietol ( v časti nároku uplatneného navrhovateľom v zmysle § 15 OZ ).

S ohľadom na takto vyslovený názor vo veci samej súdom, súd bol zároveň povinný rozhodnúť aj o
trovách konania účastníkov konania.

Všeobecne povedané, s ohľadom na úspech/neúspech v spore navrhovateľa a úspech/neúspech v
spore odporcu by sme mohli konštatovať, že odporca s poukazom na uvedené bol v konaní úspešnejší
a mal by mať v zmysle § 142 ods. 2 OSP nárok na pomernú náhradu trov konania.

Pri uvedenom konštatovaní súdu je však potrebné vrátiť sa dôvodom, ktoré viedli navrhovateľa
podať návrh na ochranu osobnosti a to k následku spôsobeného dopravnou nehodou - smrti dcéry
navrhovateľa, ktorú dopravnú nehodu a smrť dcéry navrhovateľa, na ujmu navrhovateľa zavinil odporca.

Vychádzajúc z úspechu/neúspechu navrhovateľa, úspechu/neúspechu odporcu, konštatovania, že
odporca bol vzhľadom na výsledok sporu úspešnejší, prihliadnuc k následku privodeného navrhovateľovi
odporcom dopravnou nehodou sa v konkrétnom prípade súdu javilo nespravodlivé použitie ustanovenia
§ 142 ods. 2 OSP.

S poukazom na vyššie uvedené súd rozhodol o trovách konania v zmysle § 150 ods. 1 OSP tak, že
odporcovi súd trovy konania n e p r i z n a l.

Súd považuje za spravodlivé, aby si každý z účastníkov konania hradil svoje trovy konania, ktoré trovy
konania vznikli v súvislosti s uplatneným nárokom navrhovateľa na ochranu osobnosti, na základe prv
opísaného skutkového stavu, pri prevažujúcom úspechu v spore odporcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline, v 4 vyhotoveniach

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 OSP (t.j. ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané - každý rovnopis vlastnou rukou, pri
právnických osobách opatrený popisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky a
datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu
prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí,
ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

samej,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné

dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

g) súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené
podmienky podľa § 175 ods. 3, časť prvej vety za bodkočiarkou,

h) rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho)
alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu
prvého stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. v platnom znení).