Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Zvolen
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Ľudmila Ostrolucká
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 14C/96/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712206324
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ľudmila Ostrolucká
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2012:6712206324.5
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudkyňou Mgr. Ľudmilou Ostroluckou, v právnej veci žalobcu
W.. I. G., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom ul. XX. M. Z./X, XXX XX P., bývajúceho na adrese G. XX/X,
XXX XX X., štátne občianstvo: SR, zastúpeného Mgr. Ing. Pavlom Korytárom, advokátom, Advokátska
kancelária so sídlom Sladovnícka 13, 917 01 Trnava, IČO: 37 994 018, proti žalovanému W.. W. Y., nar.
XX. XX. XXXX, trvale bytom N. B. D. XXX/X, XXX XX J., bývajúcemu na adrese I. 7, G., XXX XX X.,
štátne občianstvo: SR, zastúpenému Ulianko & Holčík, s.r.o., Advokátska kancelária so sídlom Nám.
SNP 41, 960 01 Zvolen, IČO: 36 856 517, o zaplatenie 4.420,- Eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 2.120,- Eur s úrokom vo výške 7 % ročne zo sumy 2.420,-
Eur od 19. 12. 2010 do 20. 04. 2011, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2.420,- Eur od
19. 12. 2010 do 04. 11. 2012, zo sumy 2.120,- Eur od 05. 11. 2012 do zaplatenia, so zmluvnou pokutou
vo výške 0,1 % denne zo sumy 2.420,- Eur od 19. 12. 2010 do 04. 11. 2012, zo sumy 2.120,- Eur od 05.
11. 2012 do zaplatenia, keď súd žalovanému p o v o ľ u j ena zaplatenie splátky v sume 300,- Eur
mesačne, splatné vždy do 25. dňa v mesiaci, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto
rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
V zvyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.
Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
Žalobca sa žalobou zo dňa 13. 10. 2011, ktorá bola doručená Okresnému súdu Trnava dňa 18. 10.
2011 domáhal voči žalovanému zaplatenia 4.420,- Eur s úrokom vo výške 0,2 % denne zo sumy 1.000,-
Eur od 06. 12. 2010 do zaplatenia, s úrokom vo výške 80,- Eur, s úrokom vo výške 0,2 % denne zo
sumy 3.000,- Eur od 19. 12. 2010 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9 % zo sumy 1.000,-
Eur od 06. 12. 2010 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9 % zo sumy 420,- Eur od 29.
12. 2010 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9 % zo sumy 3.000,- Eur od 19. 12. 2010
do zaplatenia, so zmluvnou pokutou 0,2 % denne zo sumy 1.000,- Eur od 06. 12. 2010 do zaplatenia,
so zmluvnou pokutou 0,2 % denne zo sumy 420,- Eur od 29. 12. 2010 do zaplatenia, so zmluvnou
pokutou 0,2 % denne zo sumy 3.000,- Eur od 19. 12. 2010 do zaplatenia a náhrady trov konania.
Žalobu odôvodnil tým, že dňa 21. 10. 2010 bola medzi ním ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom
uzatvorená Zmluva o pôžičke podľa § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka (ďalej len „zmluva I.“). Na
základe zmluvy I. požičal žalovanému sumu vo výške 1.000,- Eur, keď žalovaný sa zaviazal požičanú
sumu vrátiť spolu s dohodnutým úrokom. Pre prípad nesplnenia záväzku žalovaného riadne a včas sa
účastníci dohodli na výške úroku z omeškania a na zmluvnej pokute. Dňa 02. 11. 2010 bola medzi ním
ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom uzatvorená Zmluva o pôžičke podľa § 657 a nasl. Občianskeho
zákonníka (ďalej len „zmluva II.“). Na základe zmluvy II. požičal žalovanému sumu vo výške 420,- Eur,keď žalovaný sa zaviazal požičanú sumu vrátiť spolu s dohodnutým úrokom. Pre prípad nesplnenia
záväzku žalovaného riadne a včas sa účastníci dohodli na výške úroku z omeškania a na zmluvnej
pokute. Dňa 22. 11. 2010 bola medzi ním ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom uzatvorená Zmluva
o pôžičke podľa § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka (ďalej len „zmluva III.“). Na základe zmluvy III.
požičal žalovanému sumu vo výške 3.000,- Eur, keď žalovaný sa zaviazal požičanú sumu vrátiť spolu
s dohodnutým úrokom. Pre prípad nesplnenia záväzku žalovaného riadne a včas sa účastníci dohodli
na výške úroku z omeškania a na zmluvnej pokute. Žalovaný do dnešného dňa neuhradil ani z jednej z
uvedených zmlúv ani jednu splátku. Neuhradením požičaných súm spolu s príslušenstvom spôsobom
a v rozsahu dohodnutom v zmluvách sa žalovaný dostal do omeškania podľa nasledovného prehľadu:
1. dňa 06. 12. 2010 v sume 1.000,- Eur zo zmluvy I. (uplynutím 14. dňa omeškania so zaplatením prvej
splátky, ktorá bola splatná dňa 20. 11. 2010 (čl. II bod 4 zmluvy) sa stal splatný celý dlh (čl. II bod 6
zmluvy) dňa 05. 12. 2010; žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením celého dlhu deň nasledujúci
po zosplatnení celej sumy pôžičky), 2. dňa 29. 12. 2010 v sume 420,- Eur zo zmluvy II. (uplynutím 7.
dňa omeškania so zaplatením dlžnej sumy, ktorá bola splatná dňa 20. 12. 2010 (čl. II bod 4 zmluvy)
sa stal splatný celý dlh (čl. II bod 5 zmluvy) dňa 28. 12. 2010; žalovaný sa dostal do omeškania so
zaplatením celého dlhu deň nasledujúci po zosplatnení celej sumy pôžičky), 3. dňa 19. 12. 2010 v sume
3.000,- Eur zo zmluvy III. (uplynutím 14. dňa omeškania po zaplatení prvej splátky, ktorá bola splatná
dňa 03. 12. 2010 (čl. II bod 4 zmluvy) sa stal splatný celý dlh (čl. II bod 6 zmluvy) dňa 18. 12. 2010;
žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením celého dlhu deň nasledujúci po zosplatnení celej sumy
pôžičky). Nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania so splnením svojho peňažného záväzku, vznikol
mu nárok i na zaplatenie úrokov z omeškania, keď s poukazom na kogentnú právnu úpravu podľa §
517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v spojení s § 3 ods. 1 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z.z., v
znení neskorších predpisov, si v konaní uplatnil úroky z omeškania vo výške 9 % ročne. S poukazom
na aplikačnú prax súdov si uplatnil dohodnutý len úrok v rozsahu, v ktorom súdy výšku dohodnutých
úrokov obvykle priznávajú, a to i napriek tomu, že sám nie je podnikateľom poskytujúcim pôžičky alebo
úvery, peniaze požičal žalovanému ako známemu bez akéhokoľvek dokladovania schopnosti splniť si
žalovaným svoje záväzky, peniaze požičiaval zo svojich našetrených peňazí, preto výška „odmeny za
požičanie peňazí“ musela odzrkadľovať toto riziko. Z uvedených dôvodov si uplatnil zo zmluvy I. a zo
zmluvy III. úroky vo výške 0,2 % denne (čomu zodpovedá ročný úrok 73 %) z istiny odo dňa omeškania
do zaplatenia, zo zmluvy II. si uplatnil jednorazový úrok dohodnutý pevnou sumou 80,- Eur. Súčasne
žalobou si uplatnil voči žalovanému i nárok na zaplatenie dohodnutej zmluvnej pokuty 0,2 % denne (čl. III
bod 4 zmluvy I., čl. III bod 4 zmluvy II. a čl. III bod 4 zmluvy III.) z istiny odo dňa omeškania do zaplatenia.
Navrhol tiež priznať trovy konania.
Na to žalobca podaním zo dňa 07. 11. 2011, ktoré bolo doručené Okresnému súdu Trnava dňa 08. 11.
2011procesneupravilžalobutak,žežiadalabybolažalovanémuuloženápovinnosťzaplatiťmusumuvo
výške 4.420,- Eur spolu s úrokom vo výške 7 % ročne zo sumy 1.000,- Eur od 06. 12. 2010 do zaplatenia,
s úrokom vo výške 3,80 Eur, s úrokom vo výške 7 % ročne zo sumy 3.000,- Eur od 19. 12. 2010 do
zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9 % zo sumy 1.000,- Eur od 06. 12. 2010 do zaplatenia,
s úrokom z omeškania vo výške 9 % zo sumy 420,- Eur od 29. 12. 2010 do zaplatenia, s úrokom z
omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 3.000,- Eur od 19. 12. 2010 do zaplatenia, so zmluvnou pokutou
0,2 % denne zo sumy 1.000,- Eur od 06. 12. 2010 do zaplatenia, so zmluvnou pokutou 0,2 % denne zo
sumy 420,- Eur od 29. 12. 2010 do zaplatenia, so zmluvnou pokutou 0,2 % denne zo sumy 3.000,- Eur
od 19. 12. 2010 do zaplatenia, keď tiež si uplatnil i nárok na náhradu trov konania, keď toto procesné
podanie označil ako čiastočné späťvzatie žaloby podľa § 96 Občianskeho súdneho poriadku, v spojení
s § 172 ods. 6 Občianskeho súdneho poriadku, pretože žalobou žiadal vo veci rozhodnúť platobným
rozkazom.
O žalobe žalobcu po procesnej úprave žaloby rozhodol Okresný súd Trnava platobným rozkazom
č.k. 16Ro/187/2011-23 zo dňa 14. 11. 2011, ktorým žalobe žalobcu po procesnej úprave v celom
rozsahu vyhovel. Okresný súd Trnava k tomuto platobnému rozkazu vydal i opravné uznesenie č.k.
16Ro/187/2011-26 zo dňa 07. 12. 2011, ktorým opravil výrok platobného rozkazu Okresného súdu
Trnava č.k. 16Ro/187/2011-23 zo dňa 14. 11. 2011 v časti úrokov z omeškania tak, že ide o ročné úroky
z omeškania, v ostatnom zostal platobný rozkaz nedotknutý.
Proti platobnému rozkazu č.k. 16Ro/187/2011-23 zo dňa 14. 11. 2011 podal včas odpor žalovaný,
keď odpor odôvodnil vo veci samej, súčasne vrámci podania odporu vzniesol námietku miestnej
nepríslušnosti Okresného súdu Trnava na konanie v predmetnej veci.Nakoľko proti platobnému rozkazu č.k. 16Ro/187/2011-23 zo dňa 14. 11. 2011 Okresného súdu Trnava
žalovaný podal včas odpor, ktorý odôvodnil vo veci samej, zrušil sa tým zo zákona v celom rozsahu
tento platobný rozkaz podľa § 174 ods. 2 prvá veta Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.),
podľa ktorého, ak čo len jeden z odporcov podá včas odpor s odôvodnením vo veci samej, zrušuje sa
tým platobný rozkaz v plnom rozsahu a súd nariadi pojednávanie.
Vzhľadom k tomu, že žalovaný v odpore vzniesol i námietku miestnej nepríslušnosti Okresného súdu
Trnava na konanie v predmetnej veci, Okresný súd Trnava postúpil predmetnú vec, keďže posúdil
námietku miestnej nepríslušnosti vznesenej žalovaným za dôvodnú na ďalšie konanie Okresnému súdu
Zvolen prípisom č.k. 37C/13/2012-51 zo dňa 15. 02. 2012, keď následne vo veci ďalej konal Okresný
súd Zvolen ako súd miestne príslušný na konanie.
Žalovaný v odpore zo dňa 27. 12. 2011, ktorý bol doručený ešte Okresnému súdu Trnava dňa 28.
12. 2011 uviedol, že považuje žalobu za neprijateľnú. Je pravdou, že žalobca uzatvoril s ním dňa 21.
10. 2010, dňa 02. 11. 2010 a dňa 22. 11. 2010 zmluvy o pôžičke, na základe ktorých sa žalobca
zaviazal prenechať mu sumy vo výške 1.000,- Eur, 420,- Eur a 3.000,- Eur, pričom on sa zaviazal
požičané sumy žalobcovi vrátiť spolu s dohodnutým úrokom. V predmetných zmluvách o pôžičke, bez
akýchkoľvek písomných dodatkov, boli však dohodnuté neprijateľné zmluvné podmienky odporujúce
dobrým mravom, t.j. úrok z pôžičky niekoľkonásobne prevyšujúci priemernú úrokovú mieru z úverov
obchodných bánk s ohľadom aj na krátke časové obdobie splnenia záväzku, konkrétne pri zmluve o
pôžičke týkajúcej sa sumy 1.000,- Eur bol dohodnutý úrok 23,8 % za obdobie dvoch mesiacov, t.j.
november 2010, december 2010, t.j. suma 238,- Eur, pri zmluve o pôžičke týkajúcej sa sumy 420,-
Eur bol dohodnutý úrok predstavujúci sumu 80,- Eur za obdobie jedného mesiaca, t.j. december 2010,
pri zmluve o pôžičke týkajúcej sa sumy 3.000,- Eur bol dohodnutý úrok 58 % za obdobie 5 mesiacov,
t.j. dve splátky v decembri 2010, január 2011, február 2011, marec 2011, apríl 2011, t.j. suma 1.740,-
Eur a neprijateľné podmienky v rozpore so zákonom dohodnutý (úrok z omeškania). S poukázaním na
správanie sa žalobcu, t.j. snahu o získanie plnenia kvalifikovaného ako civilnoprávna úžera je možné
skonštatovať, že žalobca využil tieseň a nepriaznivú finančnú situáciu, v ktorej sa v čase dohodovania
zmlúv o pôžičke ocitol. Napríklad len v decembri 2010 mal splniť záväzok z jednotlivých zmlúv celkom
vo výške 2.139,- Eur. Podľa jeho názoru, ak je miera zavinenia nedostačujúca pre trestnoprávny postih,
ale osoba konajúca z okolností vedela alebo vedieť musela, že na druhej strane je osoba konajúca
v tiesni, je neskúsená, rozumovo nevyspelá, prípadne koná v rozrušení a túto okolnosť využila, ide o
neplatnosť celého právneho úkonu pre rozpor s dobrými mravmi, tzv. civilnoprávna úžera (rozsudok NS
ČR 22Cdo 1993/2001). Pre prípad porušenia povinnosti splatiť riadne a včas pôžičku alebo jej časť
si zmluvné strany dohodli v čl. III bod 4 jednotlivých zmlúv o pôžičke zmluvnú pokutu vo výške 0,2
% denne, a to odo dňa porušenia povinnosti až do jej riadneho splnenia. Dohodnutá zmluva pokuta
predstavuje neprimeraný postih vzhľadom na hodnotu záväzkovo-právnych vzťahov, tiež vzhľadom a
skutočnosť, že žalobcovi tým nevznikla škoda, tiež vzhľadom na finančnú pozíciu, ktorú mal on pri
uzatvorení jednotlivých zmlúv a o ktorej žalobca vedel. Pre prípad ročného omeškania by jej výška
predstavovala takmer hodnotu prevzatých peňazí, t.j. pri sume 1.000,- Eur sumu 730,- Eur, pri sume
420,- Eur sumu 306,60 Eur, pri sume 3.000,- Eur sumu 2.190,- Eur. Primeranosť dohodnutej zmluvnej
pokuty je potrebné posúdiť s prihliadnutím k celkovým okolnostiam úkonu, jeho pohnútkam a účelu,
ktorý sledoval (rozsudok NS ČR 33Cdo 1371/2007). Žalobca mu nezaslal ani pokus o zmier, neprejavil
záujem o mimosúdne riešenie sporu vzájomnou dohodou prostredníctvom mediácie alebo uzatvorením
mimosúdnej dohody a tým predísť súdnemu konaniu spojenému s ďalšími nákladmi. Žiadal aby mu
bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi len istinu 4.420,- Eur v dohodnutých splátkach na základe
uzavretého splátkového kalendára, o trovách konania navrhol rozhodnúť tak, že žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania.
Žalobca vo vyjadrení zo dňa 29. 03. 2012, ktoré bolo doručené ešte Okresnému súdu Trnava dňa
30. 03. 2012 k odporu žalovaného uviedol, že žalobou si neuplatňuje celú časť dohodnutých úrokov
a úrokov z omeškania, ale len nárok na dohodnuté úroky z omeškania korešpondujúce najvyššej
zákonom prípustnej výške a nárok na dohodnuté úroky vo výške akceptovanej aplikačnou praxou súdov.
V časti, v ktorej si príslušenstvo uplatnených pohľadávok uplatňuje nie je (a ani nemôže byť) v rozpore
so zákonom alebo dobrými mravmi, a preto jeho nárok je oprávnený. Akceptuje skutočnosť, že v čase
uzatvárania zmlúv bol žalovaný zamestnaný. Bol to však žalovaný, ktorý ho vyhľadal a opakovane ho
ako kolegu v práci požiadal o poskytnutie finančných prostriedkov. Žalovaný ho opakovane ubezpečoval,že mu požičané peniaze dokáže bez problémov vrátiť z výplaty, koncoročných odmien, či trinásteho
platu. Tiež to bol žalovaný, ktorý ho ubezpečoval, že má ďalší majetok, a to pozemky, pričom mu
zaslal aj kópiu z listu vlastníctva. Ak by prijal názor žalovaného, že ak si niekto požičiava peniaze
(pretože sám ich nemá dostatok na svoju osobnú potrebu), tak je v tiesni, tak potom dospeje sa k
absurdným záverom a síce, že ipso facto by museli byť absolútne neplatné všetky zmluvy o pôžičke
alebo zmluvy o úvere. Ako z emailovej komunikácie vyplýva, bol to žalovaný, ktorý navrhoval lehoty
splatnosti pohľadávok. Ak preto niekto v dohodnutých záväzkovo právnych vzťahoch niečo využil, bol to
práve žalovaný, ktorý „využil“ jeho dôveru a ústretovosť ako kolegu v práci. Žalovanému nič nebránilo,
aby v prípade svojej tvrdenej nepriaznivej finančnej situácie zodpovedne a šetrne narábal so svojimi
príjmami, resp. využil možnosti požičania si peňazí od ktorejkoľvek banky, alebo tzv. „nebankového
subjektu“, ktorých predmetom podnikania je poskytovanie pôžičiek a úverov. Ak sa však žalovaný obrátil
na neho, pravdepodobne to robil s vedomím, že v prípade neplnenia si svojich záväzkov bude on ako
kolega omnoho zhovievavejší, resp. pri vymáhaní svojich nárokov neskúsenejší a nedôslednejší. On
nemal možnosť preverovať si majetkové a zárobkové pomery žalovaného a vo vzťahu so žalovaným na
pracovisku založeným na osobnej dôvere vychádzal z tvrdení o finančnej solventnosti žalovaného. Ak
žalovaný vedel v čase podpisovania zmlúv, že v rozsahu a spôsobom v nich dohodnutých nebude vedieť
riadneavčassozmlúvplniť,anapriektomuhopresviedčal,abymupeňažnéprostriedkyposkytol,vzniká
tu dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu podvodu (v tomto prípade kvalifikovaná skutková
podstata podľa § 221 ods. 2 Trestného zákona). On ako veriteľ v žiadnom prípade nevyužil tieseň
žalovaného ako dlžníka, poukaz na rozsudok NS ČR sp. zn. 22Cdo/1993/2011 v tejto veci je absolútne
bez právnej relevancie a jeho závery nie sú, ani len analogicky aplikovateľné na skutkový stav v tomto
konaní. Aplikovateľný by bol azda len záver súdu, že i uzavretie zmluvy v tiesni nespôsobuje neplatnosť,
ale len právo účastníka, ktorý uzavrel zmluvu v tiesni za nápadne nevyhnutných podmienok od zmluvy
odstúpiť. Súhlasí však s právnym názorom žalovaného, že primeranosť dohodnutej zmluvnej pokuty je
potrebné posúdiť s prihliadnutím k celkovým okolnostiam úkonu, jeho pohnútkam a účelu, ktorý sledoval
s poukazom na rozsudku NS ČR sp. zn. 33Cdo/1371/2007. K celkovým okolnostiam, pohnútkam a
účelu žalobca uviedol, že nie je podnikateľom, neposkytuje pôžičky alebo úvery ako banky alebo
rôzne tzv. nebankové subjekty, ktoré pri svojich podnikateľských aktivitách nesú podnikateľské riziko.
Jednostranne tak nediktoval zmluvné podmienky žalovanému, a tento ich pri príprave zmlúv aj výrazne
ovplyvňoval. Vzájomne nie sú v žiadnom prípade v právnom postavení dodávateľa a spotrebiteľa.
Nepožičiaval cudzie peniaze tretích osôb, požičiaval žalovanému peniaze zo svojich vlastných úspor
odloženýchna„horšiečasy“apriichpožičiavanísasámvystavovalrizikumožnejbudúcejinsolventnosti.
Je potom celkom prirodzené, že mal záujem na tom, aby sa mu jeho peniaze vrátili a preto tento
prípad si dohodol so žalovaným sankčnú formu „zabezpečenia“ vo forme dohodnutej zmluvnej pokuty.
Nedisponuje žiadnym iným prostriedkov zabezpečenia, a ani len uznaním dlhu žalovaným, prípadne
notárskou zápisnicou spôsobilou byť exekučným titulom. Podľa jeho názoru nie je dohodnutá zmluvná
pokuta neprimeraná. Práve naopak, zmluvná pokuta by mohla byť práve vzhľadom „na hodnotu
záväzkovo-právnych vzťahov“ omnoho vyššia. Žalovaný by totiž vzhľadom na nízku výšku požičanej
sumy nebol nijako motivovaný dlžnú sumu zaplatiť. Denný úrok 0,2 % pri 1.000,- Eur predstavuje sumu
2,- Eur denne, čo v žiadnom prípade nemožno považovať za neprimeraný postih dlžníka v omeškaní.
Túto skutočnosť napokon preukazuje množstvo súdnych rozhodnutí (zverejnených na webovej stránke
Ministerstva spravodlivosti) priznávajúcich zmluvnú pokutu (ale napríklad aj úroky z omeškania v
obchodnoprávnych vzťahoch) až do 0,3 % denne. Medzi ním a žalovaným prebiehala od uzavretia
zmlúv a intenzívnejšie po porušení zmluvných povinností žalovaného frekventovaná komunikácia, či
už osobná, emailová, telefonická, alebo prostredníctvom SMS. Ak by teda chcel žalovaný tvrdiť, že
spolu nekomunikovali, vedome by uvádzal nepravdivé skutočnosti. Napriek jeho preukázateľnej snahe o
vyriešenie situácie, žalovaný na návrhy nereagoval, postupne začal na emaily neodpovedať (dokonca si
zmenilemailovúadresu)atelefónnehovorynezdvíhať.Podoručenímediačnéhooznámeniakontaktoval
žalovaného, aby vzhľadom na žalovaným prejavenú iniciatívu sa dohodli, na čo žalovaný odkázal
ho na mediátora s tým, že on s ním nič riešiť nebude. Za takejto situácie nebolo s prihliadnutím na
všetky okolnosti objektívne dôvodne usudzovať v snahu žalovaného sa dohodnúť. Naopak, iniciatívu
žalovaného vec domnelo riešiť prostredníctvom mediácie možno považovať za zbytočné predlžovanie
času v snahe odďaľovať plnenie si svojich záväzkov. Žalovanému nebránila žiadna skutočnosť, aby svoj
dlh dobrovoľne (aj bez akejkoľvek osobitnej dohody) po častiach splácal, aj povedzme len po 10,-, 20,-
Eur, keď na takéto čiastočné plnenie žalovaný nepotrebuje žiadnu dohodu pred mediátorom. Žalovaný
do dnešného dňa neprejavil absolútne žiadnu ochotu a pripravenosť plniť si svoje záväzky a k dnešnému
dňu neuhradil ani cent z dlhu. Napokon ani počas súdneho konania žalovaný nežiada uzatvorenie
súdneho zmieru, nepokúša sa ani počas súdneho konania dobrovoľne plniť, ale naopak žiada, aby hosúd zaviazal na plnenie avšak len dlhovanej istiny bez akéhokoľvek príslušenstva a zmluvnej pokuty
a aj to podľa splátkového kalendára, čím žalovaný vlastne osvedčuje, aký výsledok by malo mediačné
konanie. Z týchto dôvodov trval na žalobe v celom rozsahu.
Žalovaný v rámci prejednania veci na pojednávaní dňa 13. 09. 2012 doplnil, že pokiaľ ide o tretiu
zmluvu o pôžičke, ňou vlastne došlo k prekrytiu dvoch predchádzajúcich zmlúv o pôžičke, čo znamená,
že podľa tretej zmluvy o pôžičke nedošlo k vyplateniu sumy 3.000,- Eur zo strany žalobcu. Tieto dve
predchádzajúce zmluvy o pôžičke mali byť stornované na základe uzavretia tretej zmluvy o pôžičke,
stornované znamená, že mali byť jednoducho roztrhané. V tomto ohľade veril žalobcovi ako svojmu
kolegovi, avšak žalobca svoj prísľub nesplnil, dve predchádzajúce zmluvy o pôžičke neroztrhal. Žalobca
týmto si bol vedomí, že on bude v tiesni ohľadne preukázania tejto skutočnosti. Nie je tiež pravdou, že
nedošlo ani k čiastočnému plneniu z jeho strany, pokiaľ ide o záväzok vrátiť žalobcovi z titulu požičanej
sumy sumu 3.000,- Eur, pretože tento záväzok čiastočne plnil a to vkladom na účet žalobcu vo výške
500,- Eur. Ďalej doplnil, že nepopiera, že sa dostal do omeškania so splácaním svojho záväzku, plnil
len tretiu zmluvu o pôžičke, teda poslednú, keď na účel vrátenia tejto pôžičky zaplatil žalobcovi sumu
500,- Eur. Do omeškania sa dostal preto, lebo sa stal nezamestnaným, stratil prácu, bol evidovaný na
úrade práce, poberal len dávku hmotnej núdze, nárok na vyplatenie podpory v nezamestnanosti mu
nevznikol. V čase uzatvorenia zmlúv o pôžičke bol zamestnaný, v tomto čase bol so žalobcom kolega.
Pokiaľ v odpore proti platobnému rozkazu v podstate uznal nárok žalobcu na zaplatenie sumy 4.420,-
Eur, k tomu doplnil, že zo strany vtedajšieho jeho zástupcu táto skutočnosť bola zle interpretovaná,
jeho zástupca v tomto čase Centrum právnej pomoci, kancelária Banská Bystrica, Kukučínova 24, 974
01 Banská Bystrica nesprávne skoncipoval odpor. Návrhy zmlúv o pôžičke predkladal žalobca, miera
jeho zásahu čo do dojednania podmienok pôžičky, úroku z pôžičky, úroku z omeškania a zmluvnej
pokuty nebola žiadna. Žalobca návrh zmlúv stiahol z internetu bez toho, žeby sa zaoberal otázkou
platnosti, či neplatnosti týchto návrhov. On vždy vychádzal z tretej zmluvy o pôžičke, tu namietal
platnosť dojednania tak úroku, ako aj úroku z omeškania, ako aj zmluvnej pokuty. Ak súd neuzná
jeho argumentáciu, pretože je v dôkaznej núdzi ohľadne toho, že tretia zmluva o pôžičke nahradila
predchádzajúce dve zmluvy o pôžičke, potom rozporoval platnosť dojednania úroku, úroku z omeškania,
zmluvnej pokuty vo všetkých troch zmluvách o pôžičke. Neplatnosť týchto dojednaní videl v tom, že
sú v rozpore s dobrými mravmi, konkrétne s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, v spojení s
ustanovením § 3 Občianskeho zákonníka, a to ods. 1 § 3 Občianskeho zákonníka. Žalobca v podstate
sám uznal neplatnosť takéhoto dojednania, keď zobral žalobu z väčšej časti späť, keď oproti pôvodne
požadovanému úroku z omeškania 0,2 % denne po čiastočnom späťvzatí žaloby požadoval už len
zákonný úrok z omeškania vo výške 9 % ročne, čo sa týka úroku z pôžičky, tento sám tiež žalobca
kreoval, keď znížil požadovanú výšku z pôvodnej 0,2 % denne na 7 % ročne a z pôvodnej 80,- Eur
na 3,80 Eur. Zmluvnú pokutu tiež považoval za neplatne dojednanú, za odporujúcu dobrým mravom a
to vzhľadom na význam a hodnotu zabezpečovanej povinnosti, kde ročná výška zmluvnej pokuty sa
rovná takmer celej výške požadovanej istiny, čo hraničí až s úžerou. Zmluvnou pokutou nemá žalobca
dosiahnuť neprimerané výhody a nemožno pripustiť, aby zmluvná pokuta slúžila na obohatenie veriteľa,
keď v tomto prípade ide o vzťah medzi dvomi fyzickými osobami. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a
okolnosti prípadu je požadovaná zmluvná pokuta neprimerane vysoká a tvrdá. Žalobca nie je podnikateľ,
teda pokiaľ by chcel profitovať a dosahovať zisk zo zmluvnej pokuty, musel by mať živnostenské
oprávnenie na poskytovanie pôžičiek, pretože podstatou občianskoprávnych vzťahov v zmysle § 3 ods.
1 Občianskeho zákonníka nie je profit, ale to, čo by za iných okolností mohol žalobca získať v bankových
inštitúciách. Pokiaľ by sa súd nestotožnil s jeho názorom, žiadal, aby súd neprimerane vysokú zmluvnú
pokutu moderoval podľa § 545a Občianskeho zákonníka. O trovách konania žiadal rozhodnúť tak, aby
si každý z účastníkov hradil trovy konania sám. Tiež žiadal, že ak súd rozhodne o nároku žalobcu, aby
citlivo bola posudzovaná jeho sociálna situácia, ktorá mu neumožňuje splatiť dlh jednorazovo. Dlh je
schopný splácať jedine v splátkach a to tak, aby nebola ohrozená jeho existencia na bývanie a mohol
si zabezpečiť najzákladnejšie potreby. Navrhol mesačné splátky 350,- Eur, čo je v jeho schopnostiach.
Následne ich upravil na sumu 300,- Eur mesačne. Vyživovaciu povinnosť má k jednému maloletému
dieťaťu vo výške 100,- Eur mesačne, v čase navrhovaných splátok uviedol, že zarába v čistom od 500,-
do 700,- Eur mesačne. Poukázal na to, že bol ochotný riešiť nárok žalobcu i mediáciou a chcel sa
dohodnúť na splátkach, zo strany žalobcu však toto nebolo akceptovateľné.
Žalovaný ešte v podaní zo dňa 07. 11. 2012, ktoré bolo doručené súdu dňa 07. 11. 2012 k žalobe
doplnil, že dojednanie o zmluvnej pokute je v každej jednotlivej zmluve o pôžičke vyjadrené v čl. III
bod 4 zmluvy. Vždy sa jedná o sankciu pre prípad porušenia povinnosti splatiť pôžičku alebo jej časťriadne a včas, avšak táto sankcia je vymedzená v každej jednotlivej zmluve rôzne: v zmluve o pôžičke
zo dňa 21. 10. 2010 je vymedzená pre prípad riadneho a včasného nesplnenia pôžičky sankcia vo forme
zmluvnej pokuty vo výške 0,2 % za každý deň omeškania, v zmluve o pôžičke zo dňa 02. 11. 2010
je vymedzená pre prípad riadneho a včasného nesplnenia pôžičky sankcia vo forme zmluvnej pokuty
vo výške 0,2 % denne zo sumy 500,- Eur za každý deň omeškania, v zmluve o pôžičke zo dňa 22.
11. 2010 je vymedzená pre prípad riadneho a včasného nesplnenia pôžičky sankcia vo forme zmluvnej
pokuty vo výške 0,2 % za každý deň omeškania. Pre dojednanie zmluvnej pokuty ako právneho inštitútu
na zabezpečenie záväzku vyplývajúceho z občianskoprávneho záväzkového vzťahu platí všeobecná
právna úprava obsiahnutá v ustanoveniach § 544 a 545 Občianskeho zákonníka. Platnosť takejto
dohody je podmienená písomnou formou a jednoznačným vymedzením jednak výšky zmluvnej pokuty
alebo spôsobu jej určenia a jednak zmluvnej povinnosti, ktorá je zmluvnou pokutou zabezpečená.
Ustanovenie § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zhľadiska určitosti dojednania o zmluvnej pokute
nekladiepodmienku,abyjejvýškabolavopred(vokamihuuzavretiazmluvy)pevneurčená,alevyžaduje,
aby k tomuto okamihu bolo nepochybné, akým spôsobom, to znamená, z hodnoty akých veličín a kým
výpočtom bude výška zmluvnej pokuty v prípade porušenia zmluvnej povinnosti zistená (rozsudok NS
ČRsp.zn.26Cdo1109/2000,rozsudokNSČRsp.zn.25Cdo119/1999).Mázato,že vzmluveopôžičke
zo dňa 22. 11. 2010 a v zmluve o pôžičke zo dňa 21. 10. 2010 je výška zmluvnej pokuty, resp. spôsob
jej určenia vymedzený nejednoznačne. Nie je zrejmé, z akej sumy sa má zmluvná pokuta vypočítať,
pričom spôsob jej určenia vyjadrení len „percentom za deň“ je v tejto súvislosti nedostatočný. V prípade
zmluvy o pôžičke zo dňa 02. 11. 2010, túto považuje v časti dojednania o zmluvnej pokute za neplatne
dojednanú pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Ak by však súd i napriek
uvedenémupovažovalvtomtoprípadezmluvnúpokutuzaplatnedojednanú,potomjepodľajehonázoru
neprimerane vysoká. Navrhol, aby súd využil preto moderačné právo v zmysle § 545a Občianskeho
zákonníka, prihliadol na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti a neprimerane vysokú zmluvnú
pokutuznížil.Namietalajplatnosťdojednaniaoúrokochzpôžičky.Výškaúrokov,ktorémožnodohodnúť,
nie je limitovaná. To však neznamená, že možno dohodnúť akúkoľvek výšku úrokov. Výška úrokov
nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. O takýto stav pôjde
spravidla vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu úrokovú mieru poskytovanú peňažnými ústavmi v čase
uzavretia dohody. Na druhej strane treba bez ďalšieho pripustiť úroky vo výške zodpovedajúcej výške
úrokovej miery poskytovanej v peňažných ústavoch pri vkladoch občanov. Nie je mu úplne zrejmé, z
akého dôvodu žalobca sa domáha žalobou zaplatenia úroku z pôžičky vo výške 0,2 % denne zo sumy
1.000,- Eur, vo výške 80,- Eur, vo výške 0,2 % denne zo sumy 3.000,- Eur, nakoľko predmetné sumy s
výnimkou druhej v poradí vôbec nekorešpondujú so zmluvami, z ktorých je uplatňovaný nárok. V zmluve
o pôžičke zo dňa 21. 10. 2010 je uvedený úrok z pôžičky vo výške 23,8 % za obdobie dvoch mesiacov,
čo predstavuje ročný úrok 142,8 %, v zmluve o pôžičke zo dňa 02. 11. 2010 nie je uvedený žiadny
úrok z pôžičky, avšak suma istiny, ktorá sa mala vracať je zvýšená o sumu 80,- Eur, t.j. zo sumy 420,-
Eur na sumu 500,- Eur, v zmluve o pôžičke zo dňa 22. 11. 2010 je uvedený úrok z pôžičky vo výške
58,0 % za obdobie 5 mesiacov, čo predstavuje ročný úrok 139,2 %. Má za to, že úrok z pôžičky vo
všetkých týchto prípadoch je dojednaný neplatne, v rozpore s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho
zákonníka a to preto, že niekoľkonásobne, resp. možno aj viac ako 10 násobne prevyšuje úrokovú
mieru poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy. Je pritom otázne, či v prípade zmluvy
o pôžičke zo dňa 02. 11. 2010 úrok z pôžičky vôbec dojednaný bol, nakoľko to z predmetne zmluvy
nevyplýva. Dojednanie úroku z pôžičky je fakultatívnou náležitosťou zmluvy o pôžičke. Ak bol úrok
z pôžičky dojednaný neplatne, potom ho mechanicky nemožno nahradiť úrokom z pôžičky, ktorý sa
žalobcovi javí ako primeraný. Toto by eventuálne mohlo platiť, avšak len pri úroku z omeškania, nakoľko
úrok z omeškania je peňažný nárok, ktorý vzniká priamo zo zákona bez ohľadu na dohodu zmluvných
strán o jeho výške. Z týchto dôvodov považoval žalobu žalobcu za nedôvodnú a to tak v časti úroku z
pôžičiek, ako aj v časti zmluvných pokút. Ak by mal súd pochybnosti ohľadne výkladu sporných zmlúv,
potom je potrebné zmluvy a ich obsah vykladať na úkor toho, kto ich kreoval.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, listinnými dôkazmi, výpoveďami svedkyne,
keď zistil tento skutkový a právny stav:
Dňa 21. 10. 2010 uzatvorili účastníci konania Zmluvu o pôžičke (ďalej len „zmluva I.“), keď táto bola
uzatvorená podľa § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka v písomnej forme. Žalobca zmluvu I. uzatvoril
ako veriteľ, žalovaný zmluvu I. uzatvoril ako dlžník. V čl. II bode 1 zmluvy I. sa účastníci dohodli na
tom, že veriteľ touto zmluvou prenecháva dlžníkovi peňažnú sumu vo výške 1.000,- Eur, keď strany
si súčasne dohodli celkový úrok z pôžičky vo výške 23,8 % za obdobie dvoch mesiacov, ktorý budevyplácaný podľa splátkového kalendára uvedeného na strane č. 2 tejto zmluvy. V článku II bode 2 tejto
zmluvy I. dlžník svojim podpisom na tejto zmluve potvrdil prevzatie peňažnej sumy vo výške uvedenej
v predchádzajúcom bode. O odovzdaní a prevzatí pôžičky si strany nevyhotovili osobitný doklad, ako
potvrdenie o prevzatí slúži ich podpis na zmluve. V tomto istom článku zmluvy I. v bode 3 sa dlžník
zaviazal poskytnutú pôžičku veriteľovi splácať riadne a včas, v lehotách a spôsobom dohodnutým v tejto
zmluve. Celková čiastka dlžníkom vrátená bude predstavovať sumu 1.238,- Eur. V čl. II bode 4 zmluvy
I. bolo dojednané, že každá splátka musí byť dlžníkom poukázaná do 20. dňa príslušného mesiaca na
bankový účet veriteľa uvedený v záhlaví zmluvy. Dlžník sa zaviazal začať dlh splácať 20. novembra
2010. V čl. II bode 5 zmluvy I. bolo dojednané, že ak sú dohodnuté úroky z pôžičky, tieto sú splatné spolu
so splátkami istiny. Dlžník sa zaviazal pôžičku splácať na účet veriteľa uvedený v záhlaví zmluvy a to v
nasledovných splátkach: 1. splátka vo výške 659,- Eur do 20. 11. 2010, 2. splátka vo výške 579,- Eur
do 20. 12. 2010. V tomto istom článku, v bode 6 tejto zmluvy si strany ďalej dojednali, že pri omeškaní
dlžníka so zaplatením ktorejkoľvek splátky pôžičky o viac ako 14 dní sa stáva splatným celý dlh aj s
príslušenstvom a veriteľ môže žiadať o zaplatenie celej svojej pohľadávky. Z čl. III bodu 3 zmluvy I.
vyplýva, že účastníci si dohodli úroky z omeškania s platením peňažného dlhu vo výške 0,5 % ročne
z celej poskytnutej sumy 1.000,- Eur za každý deň omeškania a z tohto istého článku, ale z bodu 4
tejto zmluvy vyplýva, že strany zmluvy si dojednali pre prípad porušenia povinnosti splatiť riadne a včas
pôžičku alebo jej časť, záväzok dlžníka zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,2 % za každý deň
omeškania a od dňa porušenia povinnosti až do jej riadneho splnenia. Zmluvné strany tu prehlásili, že
zmluvnú pokutu považujú za obvyklú a primeranú povahe zabezpečovaného záväzku.
Dňa 02. 11. 2010 účastníci konania uzatvorili ďalšiu Zmluvu o pôžičke (ďalej len „zmluva II.“), keď táto
bola tiež uzatvorená podľa § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka a to v písomnej forme. Žalobca uzavrel
túto zmluvu ako veriteľ, žalovaný uzavrel túto zmluvu ako dlžník. V čl. II bode 1 zmluvy II. sa účastníci
dohodli na tom, že veriteľ touto zmluvou prenecháva dlžníkovi peňažnú sumu vo výške 420,- Eur, keď
táto čiastka bude vyplatená dlžníkovi uvedenému v záhlaví tejto zmluvy poukázaním na bankový účet
dlžníka najneskôr do 48 hodín od podpisu zmluvy. Strany si dohodli jednorazovú fixnú splátku vo výške
500,- Eur, ktorá bude vyplatená veriteľovi najneskôr do 20. 12. 2010 prevodom na účet veriteľa uvedený
v záhlaví tejto zmluvy. V tomto istom článku v bode 2 zmluvy II. dlžník svojim podpisom na tejto zmluve
potvrdil prevzatie peňažnej sumy vo výške uvedenej v predchádzajúcom bode. O odovzdaní a prevzatí
pôžičky si strany nevyhotovujú osobitný doklad, ako potvrdenie o prevzatí slúži ich podpis na zmluve. V
čl. II v bode 3 zmluvy II. dlžník sa zaviazal poskytnutú pôžičku veriteľovi splatiť riadne a včas, v lehote a
spôsobom dohodnutým v tejto zmluve. Celková čiastka dlžníkom vrátená bude predstavovať sumu 500,-
Eur. V bode 4 tohto istého článku zmluvy II. si strany dojednali, že splátka musí byť dlžníkom poukázaná
do 20. 12. 2010 na bankový účet veriteľa uvedený v záhlaví zmluvy. V bode 5 tohto istého článku zmluvy
II. si strany dojednali, že pri omeškaní dlžníka s platením o viac ako 7 dní sa stáva splatným celý dlh aj
s príslušenstvom a veriteľ môže žiadať o zaplatenie celej svojej pohľadávky. Z čl. III bodu 3 zmluvy II.
vyplýva, že účastníci si dohodli úroky z omeškania s platením peňažného dlhu vo výške 0,5 % ročne zo
sumy 500,- Eur za každý deň omeškania a v tomto istom článku, ale v bode 4 si dojednali, že pre prípad
porušenia povinnosti splatiť riadne a včas pôžičku, alebo jej časť, je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi
zmluvnú pokutu vo výške 0,2 % zo sumy 500,- Eur za každý deň omeškania a to od dňa porušenia
povinnostiaždojejriadnehosplnenia.Zmluvnéstranyprehlásili,žezmluvnúpokutupovažujúzaobvyklú
a primeranú povahe zabezpečovaného záväzku.
Dňa 22. 11. 2010 účastníci konania uzatvorili ďalšiu Zmluvu o pôžičke (ďalej len „zmluva III.“), keď táto
bola tiež uzatvorená podľa § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka a to v písomnej forme. Žalobca uzavrel
zmluvu III. ako veriteľ, žalovaný ju uzavrel ako dlžník. V čl. II v bode 1 zmluvy III. si strany dojednali,
že veriteľ touto zmluvou prenecháva dlžníkovi peňažnú sumu vo výške 3.000,- Eur. Táto čiastka bude
vyplatená dlžníkovi v hotovosti pri podpise zmluvy. Strany si dohodli celkový úrok z pôžičky vo výške 58
% za obdobie 5 mesiacov, ktorý bude vyplácaný podľa splátkového kalendára uvedeného na strane č.
2 tejto zmluvy. V čl. II bode 2 zmluvy III. dlžník svojim podpisom na tejto zmluve potvrdzuje prevzatie
peňažnej sumy vo výške uvedenej v predchádzajúcom bode. O odovzdaní a prevzatí pôžičky si strany
nevyhotovujú osobitný doklad, ako potvrdenie o prevzatí slúži podpis na zmluve. V tomto istom článku,
ale v bode 3 zmluvy III., dlžník sa zaviazal poskytnutú pôžičku veriteľovi splácať riadne a včas, v lehotách
a spôsobom dohodnutým v tejto zmluve. Celková čiastka dlžníkom vrátená bude predstavovať sumu
4.740,- Eur. V bode 4 tohto istého článku zmluvy III. každá splátka musí byť dlžníkom poukázaná do 20.
dňa príslušného mesiaca na bankový účet veriteľa uvedený v záhlaví zmluvy. Dlžník je povinný začať
dlh splácať 3. decembra 2010. V čl. II v bode 5 zmluvy III. bolo dojednané, že ak sú dohodnuté úroky zpôžičky, tieto sú splatné spolu so splátkami istiny. Dlžník sa zaväzuje pôžičku splácať na účet veriteľa
uvedený v záhlaví zmluvy, v nasledovných splátkach: 1. splátka vo výške 530,- Eur do 03. 12. 2010, 2.
splátka vo výške 530,- Eur do 20. 12. 2012, 3. splátka vo výške 920,- Eur do 20. 01. 2011, 4. splátka
vo výške 920,- Eur do 20. 02. 2011, 5. splátka vo výške 920,- Eur do 20. 03. 2011 a 6. splátka vo výške
920,- Eur do 20. 04. 2011, celková suma 4.740,- Eur do 20. 04. 2011. V bode 6 tohto istého článku
zmluvy III. si strany dojednali, že pri omeškaní dlžníka so zaplatením ktorejkoľvek splátky pôžičky o viac
ako 14 dní sa stáva splatným celý dlh aj s príslušenstvom a veriteľ môže žiadať o zaplatenie celej svojej
pohľadávky. V čl. III v bode 3 zmluvy III. účastníci si dohodli úroky z omeškania s platením peňažného
dlhu vo výške 0,5 % ročne z celej poskytnutej sumy 3.000,- Eur za každý deň omeškania. V tomto
istom článku, v bode 4 zmluvy III. pre prípad porušenia povinnosti splatiť riadne a včas pôžičku alebo
jej časť sa dlžník zaviazal zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,2 % za každý deň omeškania a
od dňa porušenia povinnosti, až do jej riadneho splnenia. Zmluvné strany prehlásili, že zmluvnú pokutu
považujú za obvyklú a primeranú povahe zabezpečovaného záväzku. V tomto istom článku v bode 8
zmluvy III. veriteľ a dlžník sa dohodli a touto zmluvou prehlásili, že v prípade bezproblémového splatenia
celéhozáväzkudlžníka,ktorýpredstavujesumu4.740,-Eur,akoajsplneniavšetkýchpodmienokzmluvy,
automaticky budú splnené a zaniknú aj predchádzajúce dve zmluvy medzi dlžníkom a veriteľom zo dňa
21. 10. 2010 a zo dňa 02. 11. 2010. V prípade nesplnenia všetkých podmienok tejto zmluvy a nesplatenia
celého záväzku v stanovenom termíne, nadobúdajú platnosť aj prvé dve uvedené zmluvy a veriteľ má
právo vymáhať celú dlžnú sumu z nich vyplývajúcu.
Všetky tri zmluvy o pôžičke do súdneho konania dokladal tak žalobca, ako i žalovaný, a to v zhodnom
texte.
Žalovaný ďalej do súdneho konania dokladoval Záverečnú správu - vyhlásenie mediátora zo dňa 29. 09.
2011 Mediačno-konzultačné centrum SOVA, Mgr. Martin Dubníček - riaditeľ, mediátor č. 328, Veľkolucká
9,96231VeľkáLúka,ktorábolavyhotovenápodľa§14ods.5písm.b)Zákonač.420/2004omediáciiao
doplnení niektorých zákonov s tým, že v tejto správe je obsiahnuté, že mediácia sporu medzi účastníkmi
konania nebude pokračovať. Zo správy vyplýva, že dňa 12. 09. 2011 mediátor prijal žiadosť o riešenie
sporu mediáciou od žiadateľa W.. W. Y.. Druhou stranou sporu bol I. G.. Predmetom sporu bola dohoda
o uznaní a spôsobe úhrady finančných prostriedkov zo zmluvy o pôžičke zo dňa 22. 11. 2010 medzi
účastníkmikonaniaprostredníctvommediácie-mimosúdneriešeniesporovvzájomnoudohodou.Ďalejz
tejto správy vyplýva, že mediátor dňa 14. 09. 2011 zaslal výzvu na uzavretie mediačnej dohody o riešení
sporu mediáciou protistrane, I.O.. Dňa 19. 09. 2011 sa zásielka vrátila z dôvodu, že adresát je neznámy.
Dňa 26. 09. 2011 na to mediátor telefonicky kontaktoval I. G., keď v telefonickom rozhovore ho poučil
o mediácii. Dňa 29. 09. 2011 mediátor elektronickou formou obdržal informáciu od I. G., ktorá okrem
vysvetlenia okolností obsahovala aj informáciu, že tento nemá záujem o mimosúdne riešenie sporu so
žiadateľom W.. W. Y.. Na základe tohto mediátor vyhlásil, že mediácia pokračovať nebude. Mediátor v
tejto správe ďalej odporúčal konzultáciu s právnym zástupcom a zvážiť ďalší postup právnou cestou.
Z výsluchu žalobcu ako účastníka konania súd zistil, že so žalovaným boli kolegami, pracovali spolu u
spoločnosti „SAMSUNG Voderady“ pri Trnave, kde on pracuje stále. V čase uzatvárania zmlúv o pôžičke
pracoval u tejto spoločnosti ako vedúci vo výrobe, žalovaný pracoval na oddelení bezpečnosti. V októbri
roku 2010 ho kontaktoval žalovaný, keď ho požiadal o stretnutie. So žalovaný sa kontaktovali i pred touto
jeho žiadosťou. Kontaktovali sa však len vrámci pracoviska. Na jeho žiadosť sa tak stretli, v tomto období
si už tykali. Žalovaný ho požiadal o stretnutie „medzi štyrmi očami“, povedal, že ide o súkromnú vec,
nie pracovnú. Uviedol mu, žeby potreboval nejaké financie, že má nejaký problém, ktorý bližšie nechcel
rozvádzať. On mu na to povedal, že si musí zistiť svoju finančnú situáciu, pretože v tomto čase nemal
všetky peniaze na účte, ale uložené v rôznych fondoch. Vtedy povedal, že chce požičať 1.000,- Eur.
Súhlasil s tým, ale žiadal od neho, že musia „niečo“ podpísať na mestskom úrade, aby mal nejaký papier.
Okrem toho, že požičal peniaze žalovanému, ešte raz požičal peniaze svojmu kamarátovi, inak peniaze
nepožičiava. Pripravil preto návrh zmluvy, v podstate formuláciu zmluvy a to vo všetkých troch prípadoch
si stiahol z internetu. K prvej zmluve žalovaný nemal žiadne výhrady, návrh zmluvy mu dal prečítať,
následne išli spolu na mestský úrad a tam zmluvu podpísali. Asi po období dvoch týždňov ho znovu
kontaktoval žalovaný, žeby potreboval ešte ďalšie peniaze požičať, hoci neplnil podľa prvej zmluvy. On
sa ho najskôr spýtal, čo má za problém, keďže mu nevrátil peniaze podľa prvej pôžičky, na čo mu on
povedal, že mal nejaký problém v minulosti s bankou a že banka mu nechce peniaze požičať. Navrhol
mu, aby si požičal peniaze cez „CETELEM, QUATRO“, alebo podobne. On mu vysvetľoval, žeby mu
tam peniaze nedali. Tiež ho žiadal, aby si zohnal peniaze niekde inde, na čo odpovedal, že sa mu nedá.Druhý krát si chcel požičať sumu 420,- Eur. Napriek všetkému mu i tieto ďalšie peniaze, teda sumu 420,-
Eur požičal. V tomto čase žalovaný bol riadne zamestnaný. Postup pri uzavretí druhej pôžičky bol taký
istý, ako v prvom prípade. Sám je slobodný, vyživovacie povinnosti nemá žiadne, vo firme je zamestnaný
5 rokov, mal úspory, v tomto čase zarábal priemerne vo firme 1.100,- Eur mesačne v čistom. Žalovaný
však v tomto období zarábal ešte viacej ako on, lebo bol v inej pracovnej kategórii. Čo sa týka tretej
zmluvy, znovu ho oslovil o pôžičku. Na to reagoval tak, že ide o veľkú sumu, keď bol v tom, že spočiatku
nejde do toho, lebo mu tento nezaplatil prvé dve zmluvy, ale presvedčil ho, a teda napriek tomu, že mu
nevrátil sumy z predchádzajúcich dvoch zmlúv, požičal mu tretiu sumu 3.000,- Eur. Podľa všetkých troch
zmlúv žalovanému vyplatil peniaze. K tvrdeniu žalovaného o tom, že tretia zmluva má pokrývať dve
predchádzajúce a že tie sa zrušia, k tomu uviedol, že sa dohodli na tom, že ak sumu 3.000,- Eur bude
plniť tak ako sa dohodli aj s príslušenstvom, tak dve predchádzajúce zmluvy sa „v podstate eliminujú“.
„Eliminovanie znamená“, že teda žalovaný nemusí zaplatiť sumu 1.000,- Eur a sumu 420,- Eur. Čo sa
týka toho, koľko mu fyzicky peňazí podľa týchto troch zmlúv dal, to nevedel uviesť, nevedel uviesť, či
pri tretej zmluve odovzdal žalovanému 3.000,- Eur, alebo mu dal sumu len 1.800,- Eur. Každopádne
tretiu zmluvu podpísali na 3.000,- Eur, takže predpokladá, že mu dal podľa tretej zmluvy sumu 3.000,-
Eur. Posledná zmluva, teda tretia zmluva na sumu 3.000,- Eur bola spracovaná a spravená tak, že keď
túto zaplatí, teda že keď podľa nej vráti 3.000,- Eur, tak tie dve ostatné budú „eliminované“ a nemusí
podľa nich peniaze vracať. Plnenie od žalovaného bolo však také, že mu len jedenkrát zaplatil 500,-
Eur a potom už neplnil nič. Aj na otázku svojej právnej zástupkyne, či to nemohol byť doplatok k tým
dvom prvým zmluvám do tej sumy 3.000,- Eur uviedol, že v podstate áno. Nakoľko však plnenie bolo
také, aké bolo, nadobudli podľa neho všetky tri zmluvy platnosť. Potom, ako mu žalovaný zaplatil, resp.
vrátil sumu 500,- Eur, vyzýval ho emailami na ďalšiu úhradu a to pravidelne. Ohľadne úrokov, keďže to
už dosahovalo také sumy ako 2.000,- Eur, 3.000,- Eur, tak mu navrhol, že ak mu to vyplatí napríklad
na budúci mesiac, takže mu úroky vo výške 3.000,- Eur odpustí. Žalovaný si pred podpisom zmluvy
prečítal. Nezarába si požičiavaním finančných prostriedkov.
Z výsluchu žalovaného ako účastníka konania súd zistil, že k pôžičke došlo a to takým spôsobom, že
oslovil bývalého kolegu, teda žalobcu, keďže mal finančné problémy o finančnú pomoc, pretože si mal
splatiť nejaké dlhy. Prvý krát požiadal žalobcu o pôžičku v sume 1.000,- Eur, žalobca mu túto pôžičku
v sume 1.000,- Eur aj poskytol a peniaze 1.000,- Eur mu aj vyplatil. O tejto skutočnosti bola medzi nimi
uzatvorená i písomná zmluva o pôžičke zo dňa 21. 10. 2010. Z tejto pôžičky žalobcovi vrátil sumu 580,-
Eur dňa 14. 12. 2010. Táto suma bola vložená na účet žalobcu, platbu identifikoval ako „splátka pôžičky
021464“, prečo splátku pôžičku takto identifikoval, nevedel uviesť. Teda z tejto pôžičky dlhuje žalobcovi
sumu 420,- Eur. Nakoľko bol naďalej v zlej finančnej situácii, tak ešte žalobcu 2-krát požiadal o pôžičku.
Druhá pôžička bola uzatvorená medzi nimi dňa 02. 11. 2010 na sumu 420,- Eur, túto sumu mu žalobca
vyplatil a o tejto skutočnosti svedčí druhá písomná zmluva uzavretá medzi nimi o tejto pôžičke. Z tejto
sumy žalobcovi nevrátil zatiaľ nič, teda celú túto sumu pôžičky 420,- Eur mu doposiaľ dlhuje. Čo sa týka
tretej zmluvy o pôžičke, táto bola uzatvorená medzi nim dňa 22. 11. 2010 tiež písomne a to na sumu
3.000,- Eur, pri uzavretí tretej zmluvy o pôžičke mu však žalobca nevyplatil sumu 3.000,- Eur, ale len
sumu 1.580,- Eur, pretože dohoda medzi nimi bola taká, že keď neboli splatené dve predchádzajúce
pôžičky, tak tieto budú odrátané od tejto sumy 3.000,- Eur. Teda fakticky mu žalobca poskytol sumu
1.580,- Eur podľa tretej zmluvy o pôžičke. Z tejto poslednej pôžičky žalobcovi vrátil sumu 300,- Eur, keď
túto sumu vložil na účet žalobcu dňa 05. 11. 2012. K tomu, že prečo podpísal tretiu zmluvu o pôžičke na
sumu 3.000,- Eur, keď v skutočnosti prevzal sumu 1.580,- Eur doplnil, že nakoľko neboli splatené dve
predchádzajúce pôžičky, tak od týchto súm pôžičiek bola odpočítaná, resp. tieto sumy boli odpočítané
od sumy 3.000,- Eur a fakticky mu žalobca poskytol podľa tretej zmluvy o pôžičke len sumu 1.580,-
Eur. Pokiaľ v odpore proti platobnému rozkazu, ktorý za neho podalo „Centrum“ je uvedené, že uznáva
sumu 4.420,- Eur, k tomu doplnil, že v tom čase bol na dávkach hmotnej núdzi, spolu „s Centrom“ všetko
rozobrali, ale „Centrum“ sa proste pridržiavalo tých zmlúv. „Centru“ povedal o pôžičkách všetko tak, ako
pred súdom, ale právnik „Centra“ mu povedal, že nemá na to doklad, aby to pred súdom doložil. Na
otázku právnej zástupkyne žalobcu, že či vždy žalobca dodržal slovo, teda vôľu podľa zmlúv o pôžičke,
uviedol, že vždy, až na poslednú zmluvu o pôžičke.
Žalovaný v súdnom konaní dokladal vkladový doklad P. o vklade hotovosti 300,- Eur na číslo účtu:
XXXXXXXXXX dňa 05. 11. 2012 s účelom: splátka dlhu, keď týmto dôkazom preukazoval, že na účet
žalobcu vložil v hotovosti dňa 05. 11. 2012 sumu 300,- Eur, ktorú skutočnosť žalobca nerozporoval a
potvrdil v súdnom konaní, tiež dokladal internetový bankingový pohyb na účte: XXXXXXXXXX, vedený
P., Y. námestie 3, XXX XX J. o vklade sumy 580,- Eur na tento účet s účelom „splátka pôžičky 021464“,ktorým preukazoval, že dňa 14. 12. 2010 vložil na účet žalobcu splátku pôžičky v sume 580,- Eur, ktorú
skutočnosť žalobca v súdnom konaní potvrdil.
Z výpovede svedkyne JUDr. S. C., bytom D. XXXX/XX, O., J. J. súd zistil, že je zamestnankyňou Centra
právnej pomoci, Kukučínova 24, Banská Bystrica, keď tu pracuje ako právnička. Táto svedkyňa vo
výpovedi popísala procesný postup centra pri poskytovaní právnej pomoci žalovanému, tento i dokladala
listinnými dôkazmi a to výzvou na doplnenie údajov k žiadosti o poskytnutie právnej pomoci sp. zn.
1N 2167/11 zo dňa 04. 01. 2012, včítane dôkazu o jej doručení žalovanému, listom označeným ako
Vrátenie dokladov sp. zn. 1N 2167/11 zo dňa 08. 03. 2012, včítane dôkazu o jeho doručení žalovanému.
K predmetu sporu uviedla len toľko, že žalovaného nepozná, a ani sa s ním nerozprávala o predmete
sporu a to ani v rámci poskytovania právnej pomoci centrom, keď len ako vedúca centra podpisovala
za centrum odpor žalovaného proti platobnému rozkazu. Odpor na základe dokladov, ktoré predložil
žalovaný spracovávala referentka centra „JUDr. Belková“, ktorá tento odpor aj spracovala.
Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
Podľa § 570 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak sa veriteľ dohodne s dlžníkom, že doterajší záväzok sa
nahrádza novým záväzkom, doterajší záväzok zaniká a dlžník je povinný plniť nový záväzok.
Podľa § 570 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak sa nahrádza záväzok zriadený písomnou formou,
musí sa dohoda o zriadení nového záväzku uzavrieť písomne. To isté platí, ak sa nahrádza premlčaný
záväzok.
Podľa § 571 Občianskeho zákonníka, doterajší záväzok sa pokladá za nahradený iba v rozsahu, ktorý
nepochybne vyplýva z dohody o novom záväzku.
Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne, inak je neplatný.
Podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka, právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa
ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v
rozpore s jazykovým prejavom.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní
musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 545 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak z dojednania o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné, je
dlžník zaviazaný plniť povinnosť, ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, aj o jej zaplatení.
Podľa § 545a Občianskeho zákonníka, neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s
prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať
náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne
aj na výšku škody, ktorá porušením povinností vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah
vzniknutej škody.Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Zb., v znení neskorších predpisov, ktorým
sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia, ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná čo do istiny
o zaplatenie 2.120,- Eur a nedôvodná v časti o zaplatenie 2.300,- Eur z titulu zmluvy o pôžičke podľa
§ 657 Občianskeho zákonníka. Dňa 21. 10. 2010 bola medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako
dlžníkom uzatvorená Zmluva o pôžičke podľa § 657 Občianskeho zákonníka (ďalej len „zmluva I.“), na
základe ktorej žalobca požičal žalovanému sumu vo výške 1.000,- Eur s tým, že žalovaný sa zaviazal
túto pôžičku žalobcovi vrátiť v 2 splátkach, keď prvá splátka vo výške 659,- Eur mala byť zaplatená do 20.
11. 2010, druhá splátka vo výške 579,- Eur mala byť zaplatená do 20. 12. 2010, keď celkovo žalovaný sa
zaviazal z titulu tejto zmluvy I. žalobcovi vrátiť celkovo sumu 1.238,- Eur, keď takéto dojednanie vyplýva
z čl. II bod 1, bod 5 tejto zmluvy I. V tejto zmluve I. si strany dohodli celkový úrok z pôžičky vo výške
23,8 % za obdobie dvoch mesiacov, tak ako to vyplýva z čl. II bod 1 tejto zmluvy. V tejto zmluve I. v čl.
III v bode 3 si účastníci dohodli aj úroky z omeškania s platením peňažného dlhu vo výške 0,5 % ročne
z celej poskytnutej sumy 1.000,- Eur za každý deň omeškania a v totožnom článku, ale v bode 4 si ďalej
dojednali záväzok žalovaného ako dlžníka pre prípad porušenia povinnosti splatiť riadne a včas pôžičku,
alebo jej časť, zaplatiť žalobcovi ako veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,2 % za každý deň omeškania
a to odo dňa porušenia povinnosti až do jej riadneho splnenia. Zmluva I. bola uzatvorená písomne.
Žalovaný potvrdil prevzatie sumy 1.000,- Eur podľa tejto zmluvy svojim podpisom na zmluve. Uzavretie
tejto zmluvy potvrdili i obidvaja účastníci konania pri výsluchu. Dňa 02. 11. 2010 bola medzi žalobcom
ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom uzatvorená ďalšia Zmluva o pôžičke podľa § 657 Občianskeho
zákonníka (ďalej len „zmluva II.“), na základe ktorej žalobca požičal žalovanému sumu 420,- Eur s tým,
žežalovanýsazaviazaltútopôžičkužalobcovivrátiťdo20.12.2010voformejednorazovejfixnejsplátky,
avšakvovýške500,-Eur,tedavráteniepôžičkybolonavýšenéosumu80,-Eur,pričomtakétodojednanie
vyplýva z čl. II bod 1 zmluvy II. V tejto zmluve II. čl. III bode 3 si účastníci dohodli aj úroky z omeškania
s platením peňažného dlhu vo výške 0,5 % ročne zo sumy 500,- Eur za každý deň omeškania a v
totožnom článku, ale v bode 4 si ďalej dojednali záväzok žalovaného ako dlžníka pre prípad porušenia
povinnosti splatiť riadne a včas pôžičku, alebo jej časť zaplatiť žalobcovi ako veriteľovi zmluvnú pokutu
vo výške 0,2 % zo sumy 500,-Eur za každý deň omeškania a to od dňa porušenia povinnosti až do jej
riadneho splnenia. Žalovaný potvrdil prevzatie sumy 420,- Eur podľa tejto zmluvy svojim podpisom na
zmluve. Uzavretie tejto zmluvy potvrdili i obidvaja účastníci svojim výsluchom. Táto zmluva II. bola tiež
uzatvorená písomne. Dňa 22. 11. 2010 bola medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom
uzatvorená ďalšia Zmluvy o pôžičke podľa § 657 Občianskeho zákonníka (ďalej len „zmluva III.“), na
základe ktorej žalobca požičal žalovanému sumu 3.000,- Eur s tým, že žalovaný sa zaviazal túto pôžičku
žalobcovi vrátiť v šiestich splátkach, 1. splátka vo výške 530,- Eur mala byť zaplatená do 03. 12. 2010,
2. splátka vo výške 530,- Eur mala byť zaplatená do 20. 12. 2010, 3. splátka vo výške 920,- Eur mala
byť zaplatená do 20. 01. 2011, 4. splátka vo výške 920,- Eur mala byť zaplatená do dňa 20. 02. 2011,
5. splátka vo výške 920,- Eur mala byť zaplatená do 20. 03. 2011 a 6. splátka vo výške 920,- Eur mala
byť zaplatená do 20. 04. 2011, keď celkovo žalovaný sa zaviazal z titulu tejto zmluvy III. žalobcovi vrátiť
sumu 4.740,- Eur, keď takéto dojednanie vyplýva z čl. II bod 1, bod 5 zmluvy III. V tejto zmluve III. si
strany dohodli i celkový úrok z pôžičky vo výške 58 % za obdobie 5 mesiacov, ktorý mal byť splácaný
podľa splátkového kalendára. Takéto dojednanie vyplýva z čl. II bodu 1 tejto zmluvy. Tiež v čl. III bode
3 zmluvy III. si účastníci dohodli úroky z omeškania s platením peňažného dlhu vo výške 0,5 % ročne
z celej poskytnutej sumy 3.000,- Eur za každý deň omeškania. V tomto istom článku v bode 4 si strany
ďalej dojednali záväzok žalovaného ako dlžníka pre prípad porušenia povinnosti splatiť riadne a včaspôžičku alebo jej časť, zaplatiť žalobcovi ako veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,2 % za každý deň
omeškania a to od dňa porušenia povinnosti, až do jej riadneho splnenia. V tomto istom článku, ale v
bode 8 si strany ďalej dojednali, že v prípade bezproblémového splatenia celého záväzku dlžníka, ktorý
predstavuje sumu 4.740,- Eur, ako aj splnenia všetkých podmienok zmluvy automaticky budú splnené
a zaniknú aj predchádzajúce dve zmluvy uzatvorené medzi nimi, konkrétne zo dňa 21. 10. 2010 a zo
dňa 02. 11. 2010. V prípade nesplnenia všetkých podmienok tejto zmluvy a nesplatenia celého záväzku
v stanovenom termíne nadobudnú platnosť aj prvé dve zmluvy, pričom žalobca ako veriteľ bude mať
právo vymáhať celú dlžnú sumu z nich vyplývajúcu. Zmluva bola uzatvorená tiež písomne, žalovaný ako
dlžník svojim podpisom na tejto zmluve potvrdil prevzatie peňažnej sumy od žalobcu vo výške 3.000,-
Eur. Žalobca v súdnom konaní voči žalovanému uplatnil žalobou nárok na zaplatenie pôžičky spolu v
sume 4.420,- Eur z titulu všetkých týchto troch zmlúv o pôžičke. Žalovaný v rámci súdneho prejednania
veci vzniesol obranu, že podľa tretej zmluvy o pôžičky, fakticky žalobcom mu bola poskytnutá len pôžička
v sume 1.580,- Eur, ktorá suma predstavovala doplatok do sumy 3.000,- Eur uvedenej v zmluve o
pôžičke III., a to k sume 1.420,- Eur (1.000,- Eur + 420,- Eur) poskytnutej žalobcom podľa prvých dvoch
zmlúv o pôžičke, teda zmluvy I. zo dňa 21. 10. 2010 a zmluvy II. zo dňa 02. 11. 2010. Na základe tretej
zmluvy o pôžičke, teda zmluvy III. zo dňa 22. 11. 2010 dve predchádzajúce zmluvy o pôžičke, zmluva
I. zo dňa 21. 10. 2010 a zmluva II. zo dňa 02. 11. 2010 mali byť roztrhané, žalobca však svoj prísľub
tieto roztrhať nesplnil. Je však pravdou, že na zmluve III. zo dňa 22. 11. 2010 potvrdil svojim podpisom
prevzatie pôžičky v sume 3.000,- Eur od žalobcu. Žalobca k tejto obrane žalovaného uviedol, že tretia
zmluvy o pôžičke na sumu 3.000,- Eur bola uzavretá tak, že ak žalovaný sumu 3.000,- Eur bude plniť
a to aj s príslušenstvo, tak dve predchádzajúce zmluvy o pôžičke sa v podstate eliminujú. Eliminovanie
znamená, že žalovaný nemusí zaplatiť sumu 1.000,- Eur a sumu 420,- Eur, teda nemusí plniť podľa
prvých dvoch zmlúv o pôžičke zo dňa 21. 10. 2010 a zo dňa 02. 11. 2010, ale za podmienky, že si splní
riadne a včas všetky záväzky vyplývajúce zo zmluvy o pôžičke zo dňa 22. 11. 2010, teda zo zmluvy III. V
podstate tomuto tvrdeniu žalobcu zodpovedá i písomné dojednanie v čl. III bode 8 zmluvy III. zo dňa 22.
11. 2010. Medzi účastníkmi konania teda bolo sporné, akú sumu žalobca požičal žalovanému na základe
zmluvy III. zo dňa 22. 11. 2010 a tiež bolo medzi nimi sporné, či predchádzajúce dve zmluvy o pôžičke
zo dňa 21. 10. 2010 a zo dňa 02. 11. 2010 zanikli uzavretím tretej zmluvy o pôžičke zo dňa 22. 11. 2010,
alebo nezanikli, a teda či žalovaný má vrátiť peňažné prostriedky podľa všetkých troch zmlúv o pôžičke,
alebo len podľa tretej zmluvy o pôžičke, a v akej sume. Z výsluchu obidvoch účastníkov konania pre súd
vyplynulo, že zmluva o pôžičke III. zo dňa 22. 11. 2010 nahradila predchádzajúce dve zmluvy o pôžičke
zo dňa 21. 10. 2010 a zo dňa 02. 11. 2010, keď sám žalobca pri výsluchu uviedol, že dohoda medzi ním a
žalovaným bola taká, že ak žalovaný bude sumu 3.000,- Eur plniť podľa tretej zmluvy o pôžičke, včítane
dohodnutého príslušenstva, tak dve predchádzajúce zmluvy o pôžičke na sumu 1.000,- Eur a na sumu
420,- Eur sa týmto „eliminujú“, čo znamená, že žalovaný podľa nich nemusí plniť. Ďalej pri výsluchu
potvrdil, že nevie uviesť, či podľa tretej zmluvy o pôžičke odovzdal žalovanému sumu 3.000,- Eur, alebo
inú sumu, teda či mu dal sumu 1.800,- Eur. V podstate jeho výsluch korešponduje výsluchu žalovaného,
ktorý zhodne so žalobcom uviedol, že uzavretím tretej zmluvy o pôžičke dve predchádzajúce sa mali
zrušiť, len nepoukazoval na to, že podmienkou tohto bolo to, že si splní všetky záväzky vyplývajúceho
pre neho voči žalobcovi z tretej zmluvy o pôžičke. Že tretia zmluva o pôžičke zo dňa 22. 11. 2010 mala
nahradiť dve predchádzajúce zmluvy o pôžičke zo dňa 21. 10. 2010 a zo dňa 02. 11. 2010 vyplýva i
z čl. III bodu 8 zmluvy o pôžičke zo dňa 22. 11. 2010. Na základe vyhodnotenia týchto dôkazov súd
uzatvára, že zmluva o pôžičke III. zo dňa 22. 11. 2010 bola novým právnym vzťahom založeným touto
zmluvou medzi účastníkmi konania nahradzujúcim predchádzajúce dva právne vzťahy založené medzi
účastníkmi konania zmluvou o pôžičke zo dňa 21. 10. 2010 a zo dňa 02. 11. 2010 s poukazom na §
570 ods. 1 Občianskeho zákonníka, teda žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník sa touto zmluvou o
pôžičke III. zo dňa 22. 11. 2010 dohodli, že touto zmluvou sa nahrádzajú predchádzajúce dve zmluvy
o pôžičke uzavreté medzi nimi ako zmluva o pôžičke I. zo dňa 21. 10. 2010 a zmluva o pôžičke II.
uzavretá medzi nimi dňa 02. 11. 2010. Takýto záver v podstate vyplýva i z čl. III bodu 8 zmluvy o pôžičke
zo dňa 22. 11. 2010, i keď len pomocou výkladového pravidla uvedeného v § 35 ods. 2 Občianskeho
zákonníka a to z textu: „V prípade nesplnenia všetkých podmienok tejto zmluvy a nesplatenia celého
záväzku v stanovenom termíne, nadobúdajú platnosť aj prvé dve hore uvedené zmluvy a veriteľ má
právo vymáhať celú dlžnú sumu z nich vyplývajúcu“. Tu strany zmluvy o pôžičke zo dňa 22. 11. 2010
prejavili vôľu, aby uzavretím zmluvy o pôžičke zo dňa 22. 11. 2010 dve predchádzajúce zmluvy o pôžičke
stratili platnosť uzavretím zmluvy o pôžičke zo dňa 22. 11. 2010. Pokiaľ tu ďalej bolo dojednané, že
predchádzajúce dve zmluvy o pôžičke strácajú platnosť len v prípade bezproblémového splatenia celého
záväzku dlžníka, teda žalovaného podľa tretej zmluvy o pôžičke, takéto dojednanie nemôže vyvolať
žiadne právne dôsledky, pokiaľ raz už účastníci zmluvy o pôžičke zo dňa 22. 11. 2010 prejavili vôľu, abydve predchádzajúce zmluvy o pôžičke stratili platnosť. Odporovalo by aj celej logike právneho vzťahu
medzi účastníkmi konania, že ak by žalobca skutočne požičal žalovanému sumu 4.420,- Eur (1.000,- Eur
+ 420,- Eur + 3.000,- Eur), keď suma 1.420,- Eur podľa prvej a druhej zmluvy o pôžičke nie je nepatrná
pre žalobcu, ktorý je fyzickou osobou, a ktorý požičal žalovanému svoje finančné prostriedky z úspor,
žeby pristúpil na to, že keby mu žalovaný plnil na istine sumu 3.000,- Eur podľa zmluvy o pôžičke zo
dňa 22. 11. 2010, tak by ďalej nepožadoval vrátiť na istine pôžičky sumu 1.420,- Eur. So žalovaným
žalobca boli kolegovia, žiaden z nich neprezentoval vzťah medzi nimi ako priateľský, konanie žalobcu
„odpustiť“ žalovanému sumu 1.420,- Eur na istine pôžičky by odporovalo logike celého právneho vzťahu
medzi účastníkmi konania. Žalobca pred súdom nijakým spôsobom nevysvetlil, prečo by žalovanému
mal odpustiť na sume istiny pôžičky sumu 1.420,- Eur podľa tretej zmluvy o pôžičke, naopak žalovaný
logickým spôsobom vysvetlil, prečo zmluva o pôžičke zo dňa 22. 11. 2010 bola uzatvorená na sumu
3.000,-Eur,napokonžalobcasámspochybnilakúsumunazákladezmluvyopôžičkezodňa22.11.2010
žalovanému poskytol, keď potom súd má za to, že existentná a platná medzi účastníkmi konania je len
tretiazmluvaopôžičkezodňa22.11.2010,nazákladektorejžalobcažalovanémuposkytolsumu3.000,-
Eur, ako pôžičku, konkrétne sumu 1.000,- Eur, ďalej sumu 420,- Eur a ďalej doplatok do sumy 3.000,-
Eur, čo bolo potvrdené v novácii záväzkového vzťahu medzi účastníkmi konania založenej zmluvou o
pôžičke zo dňa 22. 11. 2010. I keď žalovaný v podstate v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že
dlhuje z titulu pôžičky žalobcovi sumu 4.420,- Eur, keď žiadal, aby mu súd uložil povinnosť na zaplatenie
tejto sumy žalobcovi, vysvetlil, keď odpor proti platobnému rozkazu bol formulovaný Centrom právnej
pomoci,ktoréžalovanémuvtomtočaseprávnupomocposkytovalo,akoknezrovnalosti,čosatýkasumy
vrátenia pôžičky došlo, a toto vysvetlenie pre súd bolo logické, i keď svedkyňa I. vedúca Centra právnej
pomoci svojou výpoveďou tvrdenie žalovaného nepreukázala, ale len z toho dôvodu, že po materiálnej
a skutkovej stránke odpor nespracovávala, so žalovaným sa pri poskytovaní právnej pomoci centrom
nestretla. Tvrdeniu žalovaného zodpovedá i Záverečná správa - vyhlásenie mediátora Mgr. Martina
Dubníčeka, Mediačno-konzultačné centrum SOVA, Veľkolucká 9, Veľká Lúka zo dňa 29. 09. 2011, z
ktorej vyplýva, že predmetom sporu medzi účastníkmi konania, ktorý mal byť riešený prostredníctvom
mediácie bola len zmluva o pôžičke zo dňa 22. 11. 2010. Ak by žalovaný považoval za existentné i
dve predchádzajúce zmluvy o pôžičke, je predpoklad, žeby ich žiadal urovnať prostredníctvom tejto
mediácie tiež. Na základe uvedeného súd uzatvára, že žalobca sa voči žalovanému dôvodne domáha
len svojich nárokov zo zmluvy o pôžičke zo dňa 22. 11. 2010, keď dve predchádzajúce zmluvy o pôžičke
zo dňa 21. 10. 2010 a zo dňa 02. 11. 2010 boli nahradené zmluvou o pôžičke zo dňa 22. 11. 2010. Na
podporu tvrdení žalovaného vyplýva i tá skutočnosť, že žalobca v súdnom konaní nedokladal žiadnymi
dôkazmi odkiaľ čerpal, kedy čerpal finančné prostriedky, ktoré požičal žalovanému. Porovnaním výberov
peňažných prostriedkov žalobcom, keďže tento tvrdil, že ich vyberal z rôznych zdrojov v neoznačených
peňažných inštitúciách s časom fyzického poskytnutia týchto peňažných prostriedkov žalovanému by
bolo možné zistiť, akú sumu skutočne žalovanému požičal, ale keďže tento uvedené nedokladal, súd
vychádzal z dôkazov, ktoré mal v súdnom konaní a ktoré vyhodnotil tak, že skutočne žalobca požičal
žalovanému peňažné prostriedky len vo výške 3.000,- Eur.
Pokiaľ žalovaný ešte navrhol v konaní vykonať dôkaz vypočutím svedkyne JUDr. J., právničky Centra
právnej pomoci na skutkové okolnosti, čo tvrdil ohľadne uzatvorenia zmlúv o pôžičiek pri koncipovaní
odporu proti platobnému rozkazu, súd tento dôkaz nepripustil, pretože by bol nadbytočný, keďže už z
vykonaných dôkazov bolo možné vyhodnotiť záver ohľadne uzatvorenia predmetných zmlúv o pôžičke.
Ako vyplynulo ďalej z vykonaného dokazovania, žalovaný na účel pôžičky žalobcovi vrátil sumu 580,-
Eur dňa 14. 12. 2010, čo bolo pred podaním žaloby na súd a sumu 300,- Eur dňa 05. 11. 2012, čo bolo
v priebehu súdneho konania. Je tiež nepochopiteľné, že pokiaľ žalovaný na účel pôžičky žalobcovi už
vrátil sumu 580,- Eur pred podaním žaloby, prečo žaloba tento skutkový stav nerešpektuje, žalovaný
bol v dôkaznej núdzi preukázať túto skutočnosť, žalobca pri výsluchu potvrdil, že žalovaný mu nejakú
sumu z titulu pôžičky vrátil, uviedol, že to bola suma 500,- Eur, napokon žalovaný preukázal, že to bola
suma 580,- Eur. Nakoľko žalovaný preukázal v súdnom konaní, že žalobcovi z titulu pôžičky vrátil sumu
880,- Eur, súd žalobu žalobcu v časti o zaplatenie sumy 880,- Eur z titulu pôžičky zamietol pre splnenie
žalovaným. Nakoľko v konaní súd vyhodnotil, že žalobca poskytol žalovanému pôžičku v sume 3.000,-
Eur, z ktorej žalovaný vrátil sumu 880,- Eur, potom bolo dôvodné zamietnuť žalobu žalobcu i v ďalšej
časti istiny na pôžičke a to v sume 1.420,- Eur, spolu na istine pôžičky v sume 2.300,- Eur. Dôvodné
potom bolo uložiť povinnosť žalovanému žalobcovi vrátiť z titulu zmluvy o pôžičke zo dňa 22. 11. 2010
sumu 2.120,- Eur. Zmluva o pôžičke zo dňa 22. 11. 2010 podlieha právnemu režimu ustanovenia §
657 Občianskeho zákonníka, pričom nemá charakter spotrebiteľskej zmluvy, túto zmluvu neuzatváralžalobca ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, zmluva o pôžičke bola uzatvorená medzi fyzickými
osobami, občanmi, kolegami, žalobca požičiaval peniaze zo svojich úspor, nemá v predmete podnikania
poskytovanie pôžičiek, úverov, keď takéto právne posúdenie veci uznali i samotní účastníci konania v
rámci súdneho konania.
Žalobca žalobou voči žalovanému uplatnil i nárok na zaplatenie úroku z pôžičky vo výške 7 % ročne zo
sumy 1.000,- Eur od 06. 12. 2010 do zaplatenia z titulu zmluvy o pôžičke zo dňa 21. 10. 2010, úroku vo
výške 3,80 Eur z titulu zmluvy o pôžičke zo dňa 02. 11. 2010, ďalej nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty
0,2 % denne zo sumy 1.000,- Eur od 06. 12. 2010 do zaplatenia z titulu zmluvy o pôžičke zo dňa 21. 10.
2010, zmluvnej pokuty 0,2 % denne zo sumy 420,- Eur od 29. 12. 2010 do zaplatenia z titulu zmluvy o
pôžičke zo dňa 02. 11. 2010, ďalej nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9 % zo sumy 1.000,-
Eur od 06. 12. 2010 do zaplatenia z titulu zmluvy o pôžičke zo dňa 21. 10. 2010, úrok z omeškania vo
výške 9 % ročne zo sumy 420,- Eur od 29. 12. 2010 do zaplatenia z titulu zmluvy o pôžičke zo dňa 02.
11. 2010, keď súd i v tejto časti žalobu žalobcu zamietol, a to preto, že zmluvy o pôžičke zo dňa 21. 10.
2010 a zo dňa 02. 11. 2010 boli nahradené zmluvou o pôžičke zo dňa 22. 11. 2010 a tak sa žalobca
nemôže opodstatnene domáhať nárokov zo zmlúv, ktoré boli nahradené novou zmluvou.
Za existentnú medzi účastníkmi konania súd vyhodnotil zmluvu o pôžičke zo dňa 22. 11. 2010, keď z tejto
žalobca uplatnil žalobou nárok na zaplatenie okrem istiny i úroku z pôžičky vo výške 7 % ročne zo sumy
3.000,- Eur od 19. 12. 2010 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 3.000,- Eur
od 19. 12. 2010 do zaplatenia, v petite žaloby neuviedol, či požaduje zaplatiť úrok z omeškania denne,
mesačne, ročne, keď z ustálenej súdne praxe potom súd uzatvára, že požadoval zaplatenie úrokov z
omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 3.000,- Eur od 19. 12. 2010 do zaplatenia. Urobil tak procesným
návrhom zo dňa 07. 11. 2011, ktorý bol doručený Okresnému súdu Trnava dňa 08. 11. 2011, ktorým
čiastočne zobral späť žalobu zo dňa 13. 10. 2011, ktorá bola doručená Okresnému súdu Trnava dňa 18.
10. 2011 v časti požadovaných úrokov z pôžičky.
Žalovaný namietal platnosť dojednania úrokov z pôžičky podľa zmluvy o pôžičke zo dňa 22. 11. 2010,
i podľa zmluvy o pôžičke zo dňa 21. 10. 2010, čo sa týka zmluvy o pôžičke zo dňa 02. 11. 2010, tu
namietal,žeúrokyzpôžičkyvtejtonebolivôbecdojednané.Námietkamižalovanéhovovzťahukúrokom
z pôžičky podľa zmluvy zo dňa 21. 10. 2010 a podľa zmluvy zo dňa 02. 11. 2010 sa súd nezaoberal,
pretože dospel k záveru, že tieto zmluvy o pôžičke boli nahradené zmluvou o pôžičke zo dňa 22. 11.
2010.
V zmluve o pôžičke zo dňa 22. 11. 2010 si strany dohodli celkový úrok z pôžičky vo výške 58 % za
obdobie 5 mesiacov, tak ako to vyplýva z čl. II bod 1 tejto zmluvy. Pôžičku podľa tejto zmluvy vo výške
3.000,- Eur žalovaný mal zaplatiť v 6 splátkach, 1. splátka vo výške 530,- Eur mala byť zaplatená do 03.
12. 2010, 2. splátka vo výške 530,- Eur do 20. 12. 2010, 3. splátka vo výške 920,- Eur do 20. 01. 2011,
4. splátka vo výške 920,- Eur do 20. 02. 2011, 5. splátka vo výške 920,- Eur do 20. 03. 2011 a 6. splátka
vo výške 920,- Eur do 20. 04. 2011, žalovaný mal tak vrátiť z titulu pôžičky a úrokov z pôžičky žalobcovi
celkovo sumu 4.740,- Eur do 20. 04. 2011, keď strany si dojednali v bode 6 tohto článku, že pri omeškaní
dlžníka so zaplatením ktorejkoľvek splátky pôžičky o viac ako 14 dní sa stáva splatným celý dlh aj s
príslušenstvom, a veriteľ môže žiadať o zaplatenie celej svojej pohľadávky. Strany si tak dojednali podľa
§ 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka úroky pri pôžičke. Žalobca po procesnej úprave žaloby uplatnil z
tejto zmluvy o pôžičke úroky z pôžičky o výške 7 % ročne. Neuplatnil teda dojednané úroky z pôžičky,
ale len vo výške 7 % ročne, nie v dojednanej výške 58 % za obdobie 5 mesiacov, čo predstavuje ročný
úrok 139,2 %. Výšku úrokov z pôžičky Občiansky zákonník v platnom znení neobsahuje. Teda žiadne
platné ustanovenie Občianskeho zákonníka neupravuje do akej výšky možno priznať úroky pri pôžičke
peňazí medzi fyzickými osobami. Je pravdou, že v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka by súd s
ohľadom na okolnosti daného prípadu nemal priznať žalobcovi ako veriteľovi neprimerane vysoký úrok
dojednaný so žalovaným. Vodítkom pri prisudzovaní výšky úrokov z pôžičky môže byť porovnanie s
úrokovou mierou obvyklou z praxe peňažných ústavov (bánk a sporiteľní). Súd zo správy Slovenskej
sporiteľne, a.s., Tomášikova 48, Bratislava zo dňa 04. 07. 2012, ktorá bola doručená súdu dňa 10. 07.
2010zistil,žekudňu22.11.2010tentopeňažnýústavposkytovalúveryfyzickýmosobámsosplatnosťou
od 1 do 10 rokov za úrokovú mieru 9,90 % ročne, zo správy Všeobecnej úverovej banky, a.s., Mlynské
Nivy 1, Bratislava zo dňa 12. 07. 2012, ktorá bola doručená súdu dňa 17. 07. 2012 súd zistil, že úroková
miera takýchto úverov bola od 8,90 % ročne. Úroky z pôžičky v zmluve o pôžičke zo dňa 22. 11. 2010 boli
dojednané, preto žalobca má nárok na zaplatenie z tejto pôžičky úrokov z pôžičky, a to v žiadanej výške7 % ročne, teda za úrokovú mieru nižšiu, než bola obvyklá v praxi peňažných ústavov, bánk, sporiteľní,
ktoré v danom období takéto úvery, pôžičky poskytovali. Žalobca sa teda nedomáha zaplatenia úrokov z
tejto pôžičky v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nárok na zaplatenie
úrokov z pôžičky zo zmluvy zo dňa 22. 11. 2010 vo výške 7 % ročne podal dôvodne. Nemožno prisvedčiť
žalovanému v tom, žeby žalobca nemal nárok na zaplatenie úrokov z tejto pôžičky v žiadnej výške preto,
že úroky z pôžičky v tejto zmluve boli dojednané neplatne s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka,
neplatne boli dojednané len vo výške presahujúcej úrokovú mieru obvyklú z praxe peňažných ústavov,
ktoré v tomto období takéto úvery a pôžičky poskytovali, avšak žalobca uplatnil nárok na zaplatenie
úrokov z pôžičky len v súlade s touto úrokovou mierou, resp. ešte v menšej časti, ako bola táto obvyklá
úroková miera. Zo zmluvy o pôžičke zo dňa 22. 11. 2010 vyplýva vôľa strán uzavrieť zmluvu o pôžičke s
dojednaním i úrokov z pôžičky, nevyplýva vôľa strán uzatvoriť zmluvu o pôžičke bez dojednania úrokov
z pôžičky.
Na základe uvedeného potom súd žalobcovi priznal nárok voči žalovanému na zaplatenie i úroku z
pôžičky vo výške 7 % ročne o sumy 2.420,- Eur od 19. 12. 2010 do 20. 04. 2011, nie však zo sumy 3.000,-
Eur vo výške 7 % ročne od 19. 12. 2010 do zaplatenia, keď v prevyšujúcej tejto časti súd žalobu žalobcu
ako nedôvodnú zamietol a to preto, lebo splatnosť pôžičky nastala dňa 18. 12. 2010 a to predčasne v
súlade s čl. II bod 6 zmluvy o pôžičke (má sa na mysli zmluva o pôžičke zo dňa 22. 11. 2010), keď z
tohto vyplýva, že pri omeškaní dlžníka so zaplatením ktorejkoľvek splátky pôžičky o viac ako 14 dní sa
stáva splatným celý dlh aj s príslušenstvom, 1. splátka vo výške 530,- Eur mala byť zaplatená do 03.
12. 2010, 2. splátka vo výške 530,- Eur mala byť zaplatená do 20. 12. 2010, 3. splátka vo výške 920,-
Eur mala byť zaplatená do 20. 01. 2011, 4. splátka vo výške 920,- Eur mala byť zaplatená do 20. 02.
2011, 5. splátka vo výške 920,- Eur mala byť zaplatená do 20. 03. 2011, 6. splátka vo výške 920,- Eur
mala byť zaplatená do 20. 04. 2011, teda nezaplatením prvej splátky v celej výške 530,- Eur do 03. 12.
2010, po uplynutí 14 dní, sa stala splatná celá pôžička, t.j. dňa 18. 12. 2010. Ku dňu 18. 12. 2010 však
žalovaný žalobcovi vrátil už sumu 580,- Eur a to dňa 14. 12. 2010, preto žalobca má nárok na zaplatenie
úrokov z pôžičky odo dňa 19. 12. 2010 len zo sumy 2.420,- Eur, keď úroky z pôžičky uplatnil len od 19.
12. 2010, avšak len do 20. 04. 2011, pretože úroky z pôžičky boli dojednané len na obdobie 5 mesiacov,
ako to vyplýva z čl. II bodu 1 zmluvy o pôžičke, teda len do splatnosti poslednej splátky, keď posledná
splátka sa stala splatnou, resp. mala stať splatnou dňa 20. 04. 2011.
Žalobca ďalej žalobou uplatnil voči žalovanému i nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty 0,2 % denne
zo sumy 3.000,- Eur od 19. 12. 2010 do zaplatenia, v tejto časti posúdil súd nárok žalobcu za dôvodný
v časti, prisúdil žalobcovi nárok voči žalovanému na zmluvnú pokutu vo výške 0,1 % denne zo sumy
2.420,- Eur od 19. 12. 2010 do 04. 11. 2012, zo sumy 2.120,- Eur od 05. 11. 2012 do zaplatenia, v
prevyšujúcej časti, čo sa týka tohto nároku, súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. V zmluve o
pôžičke zo dňa 22. 11. 2010, ktorá bola uzatvorená písomne si strany v čl. III bod 4 dojednali pre prípad
porušeniapovinnostisplatiťriadneavčaspôžičkualebojejčasťzáväzokžalovanéhoakodlžníkazaplatiť
žalobcovi ako veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,2 % za každý deň omeškania a to od dňa porušenia
povinnosti, až do jej riadneho splnenia.
Žalovaný namietal, a to aj v prípade prvých dvoch zmlúv o pôžičke, ale týmito námietkami sa súd
nezaoberal, pretože tieto boli nahradené zmluvou o pôžičke zo dňa 22. 11. 2010, že v zmluve o pôžičke
zo dňa 22. 11. 2010 dojednanie o zmluvnej pokute nebolo vykonané platne s poukazom na § 544 ods.
2 Občianskeho zákonníka, a s poukazom na § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď ustanovenie
§ 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zhľadiska určitosti dojednania o zmluvnej pokute síce nekladie
podmienku, aby jej výška bola vopred (v okamihu uzavretia zmluvy) pevne určená, ale vyžaduje, aby
k tomuto okamihu bolo nepochybné, akým spôsobom, to znamená, z hodnoty akých veličín a akým
výpočtom bude výška zmluvnej pokuty v prípade porušenia zmluvnej povinnosti zistená, keď poukázal
na rozsudok NS ČR sp. zn. 26Cdo 1109/2000, rozsudok NS ČR sp. zn. 25Cdo 119/1999. Mal za to,
že v tejto zmluve výška zmluvnej pokuty, resp. spôsob jej určenia nebol vymedzený jednoznačne, keď
nie je zrejmé, z akej sumy sa má zmluvná pokuta vypočítať, pričom spôsob jej určenia vyjadrený len
„percentom za deň“ je v tejto súvislosti nedostatočný.
Túto obranu žalovaného súd vyhodnotil za nedôvodnú. Nepochybne z čl. III bod 4 zmluvy o pôžičke zo
dňa 22. 11. 2010 vyplýva, keď zmluva o pôžičke bola uzatvorená písomne, že strany zmluvy si dojednali
zmluvnú pokutu pre prípad porušenia povinnosti žalovaného ako dlžníka splatiť riadne a včas pôžičku,
alebo jej časť. Teda na zabezpečenie tejto povinnosti bola dojednaná zmluvná pokuta, a to písomne. Jepravdou, že bola dojednaná vo výške 0,2 % za každý deň omeškania a to odo dňa porušenia povinnosti
až do jej riadneho splnenia, a že tu absentuje suma z akej sa má zmluvná pokuta vypočítať vyjadreným
percentom za každý deň omeškania, ale opätovne pri použití ustanovenia § 35 ods. 2 Občianskeho
zákonníka nepochybne vôľou strán zmluvy o pôžičke bolo dojednať zmluvnú pokutu vo výške 0,2 %
za každý deň omeškania z dlžnej sumy pôžičky, resp. dlžnej sumy časti pôžičky. Inak by dojednanie
o zmluvnej pokute nemalo žiaden zmysel. Strany zmluvy tu nemohli uviesť konkrétnu sumu, z akej
sa má príslušným percentom zmluvná pokuta počítať, pretože v čase uzatvárania zmluvy o pôžičke a
dojednávaní zmluvnej pokuty nemohlo byť známe, či žalovaný poruší povinnosť zabezpečenú zmluvnou
pokutou a nemohla byť ani známa prípadná suma, ktorú riadne a včas nesplní v zmysle vrátenia pôžičky.
Na základe uvedeného súd potom uzatvára, že zmluvná pokuta tu bola dojednaná platne a určite v
zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Zmluvná pokuta vo výške 0,2 % za každý deň omeškania predstavuje ročnú zmluvnú pokutu 73
%. Žalovaný navrhol v prípade, ak súd vyhodnotí dojednanie o tejto zmluvnej pokute za platné
využiť moderačné právo v zmysle § 545a Občianskeho zákonníka a znížiť túto zmluvnú pokutu s
prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti a neprimerane vysokú zmluvnú pokutu
znížiť. Prihliadnuc k hodnote zabezpečovanej povinnosti zmluvnou pokutou, teda k pôžičke 3.000,- Eur,
tiež významu zabezpečovanej povinnosti, keď v posudzovanom prípade išlo o pôžičku medzi občanmi, a
keď žalobca nepreukázal, či s poskytnutím pôžičky mal výlohy, prípadne straty, zmluvná pokuta vo výške
0,2 % denne je podľa názoru súdu neprimerane vysoká, keď potom súd túto využijúc moderačné právo
podľa§ 545aObčianskehozákonníkaznížilna0,1%denne,čopredstavujeročnúzmluvnúpokutu36,50
% ročne. Pri znížení zmluvnej pokuty súd prihliadol i na to, za akých okolností žalovaný zmluvu uzatvoril,
že bol vo finančnej tiesni, mal podlžnosti, ktoré musel vyplatiť, nemal dostatok finančných prostriedkov,
tiež na to, že pôžička nebola dojednaná bezodplatne, ale odplatne v podobe úrokov z pôžičky, keď
navyše popri zmluvnej pokute žalobcovi prináležia i ďalšie nároky, resp. nárok okrem úrokov z pôžičky
i nárok na úroky z omeškania, ktoré nároky sú dostatočnou majetkovou satisfakciou pre žalobcu za to,
že žalovaný si nesplnil vrátiť pôžičku riadne a včas. O neprimeranosti požadovanej zmluvnej pokuty
svedčí i fakt, že zmluvná pokuta vo výške 73 % ročne až do zaplatenia by znamenala neodôvodnené
obohatenie sa žalobcu voči žalovanému, keďže za obdobie jedného roka by pri takejto zmluvnej pokute
žalobca získal popri vráteniu pôžičky skoro takú istú sumu, z akej bola poskytnutá pôžička.
Z uvedených dôvodov súd priznal žalobcovi nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,1 % denne
avšak len zo sumy 2.420,- Eur od 19. 12. 2010, do 04. 11. 2012, zo sumy 2.120,- Eur od 05. 11. 2012
do zaplatenia, v prevyšujúcej časti nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty zo zmluvy o pôžičke
zo dňa 22. 11. 2010 ako nedôvodný zamietol, keď zmluvnú pokutu priznal len z tých súm pôžičky, ktoré
neboli uhradené, ku dňu 19. 12. 2010 žalovaný vrátil z pôžičky sumu 580,- Eur, preto nebolo dôvodné
priznať zmluvnú pokutu zo sumy 3.000,- Eur od 19. 12. 2010 do zaplatenia, ale len zo sumy 2.420,- Eur
od 19. 12. 2010 do 04. 11. 2012, a zo sumy 2.120,- Eur od 05. 11. 2012 do zaplatenia, keďže dňa 05.
11. 2012 žalovaný vrátil z pôžičky ďalšiu sumu 300,- Eur, teda k tomuto dňu už dlhoval len sumu 2.120,-
Eur, a ku dňu 19. 12. 2010 len sumu 2.420,- Eur. Nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty z tejto zmluvy o
pôžičke od 19. 12. 2010, teda odo dňa nasledujúceho po splatnosti pôžičky žalobca uplatnil správne.
Žalobca ďalej žalobou uplatnil voči žalovanému i nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9 %
ročne zo sumy 3.000,- Eur od 19. 12. 2010 do zaplatenia. Ide o nárok zo zmluvy o pôžičke zo dňa 22.
11. 2010, ďalšími nárokmi na zaplatenie úrokov z omeškania z predchádzajúcich dvoch zmlúv o pôžičke
sa súd nezaoberal, a to preto, ako už uviedol, že tieto boli nahradené touto zmluvou o pôžičke.
Žalovaný je preukázateľne v omeškaní s vrátením pôžičky podľa zmluvy o pôžičke zo dňa 22. 11. 2010,
preto žalobca má nárok voči žalovanému z tejto zmluvy o pôžičke na zaplatenie úrokov z omeškania
podľa § 517 ods. 1 prvá veta a ods. 2 Občianskeho zákonníka, keď má nárok na zaplatenie úrokov
z omeškania zo zákona, napriek tomu, že tieto boli dojednané i zmluvne, a vo výške podľa zákona,
napriek tomu, že ich výška bola dojednaná inak zmluvne. Splatnosť pôžičky v danom prípade nastala
dňa 18. 12. 2010, ako to vyplýva zo zmluvných dojednaní, odo dňa 19. 12. 2010 až do zaplatenia má
žalobca potom nárok voči žalovanému na zaplatenie úrokov z omeškania z pôžičky, nie však z celej
sumy 3.000,- Eur, ale zo sumy 2.420,- Eur od 19. 12. 2010 do 04. 11. 2012, keďže ku dňu 19. 12. 2010
z pôžičky žalovaný vrátil už sumu 580,- Eur dňa 14. 12. 2010, a zo sumy 2.120,- Eur od 05. 11. 2012 do
zaplatenia, keďže ku dňu 04. 11. 2012 , resp. dňa 05. 11. 2012 z pôžičky vrátil sumu ďalšiu, a to sumu
300,- Eur, čím sa istina pôžičky znížila na sumu 2.120,- Eur. V prevyšujúcej časti úrokov z omeškania, čosa týka tejto zmluvy súd nárok žalobcu ako nedôvodný zamietol. Čo sa týka výšky úrokov z omeškania,
túto žalobca uplatnil správne, uplatnil úroky z omeškania v zákonnej výške, t.j. vo výške 9 % ročne tak,
ako to vyplýva z ustanovenia § 3 ods. 1 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. K prvému dňu omeškania, t.j. ku dňu 19. 12. 2010 bola
základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 1 % ročne, zvýšená o 8 percentuálnych bodov
bola 9 % ročne, preto žalobca má nárok voči žalovanému na zaplatenie úrokov z omeškania v tomto
prípade zmluvy o pôžičke vo výške 9 % ročne, teda v zákonnej výške.
Žalovanýpožiadal,abymoholdlhžalobcovivrátiťvsplátkach,najskôrvsume350,-Eurmesačne,neskôr
požadoval, aby ho mohol vrátiť v sume 300,- Eur mesačne, čo odôvodnil svojimi osobnými, zárobkovými
a majetkovými pomermi. V čase tejto žiadosti bol nezamestnaný, uviedol, že má prácu prisľúbenú na
január 2013, ale že to môže byť aj neskorší mesiac. Vyživovaciu povinnosť má voči jednému dieťaťu vo
výške 100,- Eur mesačne. Býva v podnájme, vlastní poľnohospodársku pôdu, pozemky, iný nehnuteľný
majetok nevlastní. Nevlastní tiež cenný hnuteľný majetok. Je rozvedený. Za posledné 4 mesiace práce
dosiahol priemerný mesačný zárobok brutto 1.070,- Eur, netto 800,- Eur, keď pracoval v zahraničí do
júna 2012. Vzhľadom k tomu, že žalovaný je nezamestnaný, a nemá momentálne pravidelný príjem,
prihliadnuc na tieto jeho zárobkové pomery, povolil súd žalovanému splácať dlh v žiadaných mesačných
splátkach 300,- Eur podľa § 160 ods. 1 O.s.p., počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto
rozsudku, so splatnosťou vždy do 25. dňa v mesiaci, ale s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky
má za následok zročnosť celého plnenia.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a to tak, že žiadny z účastníkov nemá na
náhradu trov právo. Vo veci nebol plne úspešný ani žalobca, ani žalovaný. Pomer úspechu a neúspechu
nemožno spravodlivo vyčísliť peňažne, keďže boli uplatnené viaceré nároky, v niektorých súd žalobe
vyhovel, v niektorých žalobu zamietol, na istine bol žalovaný úspešný v sume 2.300,- Eur, neúspešný
v sume 2.120,- Eur, ide o nepatrný pomer úspechu a neúspechu, je pravdou, že zmluvná pokuta je
vyčísliteľný nárok, avšak ani tu nebol v plnej miere úspešný žiaden z účastníkov konania, súd má za
to, že vzhľadom na konkrétne okolnosti tohto prípadu je spravodlivé, aby každý z účastníkov si hradil
trovy konania sám.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia,
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach ( §
204 ods. 1 prvá veta O.s.p. ).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, žea) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali
10. bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatené (§ 205a O.s.p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods.
2 O.s.p.)
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.