Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 8. apríl 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5CoE/22/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814219796
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3814219796.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: P. X. Y., s.r.o., so sídlom R. 5, U., IČO: 35 724
803, právne zastúpený: J. S., s.r.o., so sídlom R. 2, U., IČO: 36 715 662, proti povinnej: H. B., bytom Š. X.
XXX/XX, R., o vymoženie 652,76 Eur s príslušenstvom a zmluvnej pokuty, o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 18. novembra 2014, č. k. 9Er/4041/2014-13, jednohlasne,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

V záhlaví identifikovaným uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr.
X. S. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 28.10.2014. Svoje rozhodnutie po právnej
stránke odôvodnil ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku s poukazom na zákon č. 244/2002 Z. z.
o rozhodcovskom konaní, na ust. § 52, § 53 ods. 1, 4, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka,

ako aj na čl. 2 písm. a), čl. 3 ods. 1 až 3 smernice Rady č. 93/13/EHS. Uviedol, že oprávnený sa
návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdnemu exekútorovi dňa 22.10.2014 domáha vykonania
exekúcie proti povinnej na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ a.s., sp. zn.
G1109063 zo dňa 10.01.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19.02.2013 a vykonateľnosť dňa
23.02.2013. Z predloženého exekučného titulu - vyššie špecifikovaného rozhodcovského rozsudku zistil,

že dňa 01.09.2007 bola medzi právnym predchodcom oprávneného a povinnou uzavretá Zmluva o
úvere a ďalších úverových produktoch (ďalej len „zmluva“). Bez ohľadu na označenie zmluvy ako
zmluvy o úvere, ktorá by sa mala podľa klasického chápania spravovať výlučne len Obchodným
zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov, dospel k záveru, že ide o spotrebiteľskú zmluvu,
a to s prihliadnutím na povahu účastníkov, obsah zmluvy a vopred pripravený obsah zmluvy na
predtlačenom formulári s tým, že na vzťah medzi veriteľom (oprávneným) a dlžníkom (povinným)

je potrebné aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva. Nevyhnutnou súčasťou tejto zmluvy sú
„Obchodné podmienky úverových produktov“. V danom prípade, a to vzhľadom ku skutočnosti, že
povinná si neplnila riadne svoje povinnosti vyplývajúce z vyššie uvedenej zmluvy, uplatnil si oprávnený
svoje nároky v rozhodcovskom konaní v zmysle uzatvorenej rozhodcovskej doložky v bode 5.38.
Preskúmaním predmetných podmienok, ako neoddeliteľnej časti zmluvy o úvere, konkrétne bodu 5.38
označeného ako „Rozhodcovská doložka“ vzhliadol v takto ustanovenom zmluvnom dojednaní nekalú

podmienkukčomuhoviedliviacerédôvody.Vzmluvnýchdojednaniachvbode5.38bolupravenýspôsob
riešeniasporovzozmluvyoúverevýlučnevrozhodcovskomkonaní,pričomvýberspočívalnažalobcovi.
Spotrebiteľ síce podľa uvedenej úpravy mal možnosť dohodnúť sa o riešení sporu, opätovne však pred
rozhodcovským súdom a nie pred všeobecným súdom. Spotrebiteľ nemá žiadnu možnosť ovplyvniť
alternatívu riešenia sporu pred všeobecným súdom, v čom súd vzhliadol nekalú povahu dojednania
o možnosti riešenia sporov. Dospel k záveru, že v danom prípade bola voľba rozhodcovského súdu

uskutočnenájednostranne,nakoľkosamotnéustanoveniebodu5.38napredtlačenomformuláridokonca
predchádzalo nepochybne aj samotnému rozhodnutiu povinnej si finančné prostriedky touto cestouobstarať, čiže predtým ako k uzatvoreniu zmluvy o úvere povinná vôbec pristúpila. Jednostrannosť
a nekalosť tohto zmluvného dojednania videl v tom, že faktickým subjektom, ktorý definuje možnosť
riešenia sporov je v tomto prípade oprávnený, pretože tento zostavil znenie rozhodcovskej doložky

vo svojej vopred pripravenej formulárovej zmluve. Pripomenul, že povinná, teda spotrebiteľ, nemala
žiadnu možnosť ovplyvniť rozhodcovskú doložku a vyjadriť sa k návrhu, pričom pri garantovanej
rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní)
dochádza k porušeniu uplatňovania práv na strane spotrebiteľa. V súvislosti s konštatovaním, že
súd prihliada pri výkone rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, ex

offo na nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a
spotrebiteľom, dal do pozornosti rozsudok Európskeho súdneho dvora vo veci C-40/08 z 6. októbra
2009, Asturcom Telecomunicaciones SL proti Cristina Rodríguez Nogueira. Takto stanovenú zmluvnú
podmienku označil za nekalú, pretože nebola individuálne dohodnutá, a jej zmyslom je domôcť sa
jej prostredníctvom pred výlučne v každej situácii veriteľom vopred určeným rozhodcovským súdom
záväzného a právne vynutiteľného rozhodnutia, kde na úkor procesných práv druhej strany - spotrebiteľa

zvyšuje pravdepodobnosť rýchleho vyriešenia sporu. Uviedol, že rozhodcovská doložka obsiahnutá v
zmluvných dojednaniach zmluvy o revolvingovom úvere spĺňa všetky podmienky tak z pohľadu ust.§ 53,
54 Občianskeho zákonníka platného ku dňu uzatvorenia zmluvy, ako aj z pohľadu Smernice Rady 93/13/
EHS, aby bola kvalifikovaná ako nekalá. Túto doložku zároveň označil za rozpornú aj s ust. § 6 ods. 1,
§ 8 a 9 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní zdôrazňujúc, že táto neplatnosť má formu

absolútnej neplatnosti. Mal za to, že existujúca, ale neplatná rozhodcovská doložka nemôže byť potom
základom právomoci rozhodcovského súdu. Ak si rozhodca svoju právomoc z takto uzavretej doložky
odvodil, na ktorom základe následne vydal exekučný titul, nemožno takéto rozhodnutie považovať
za rozhodnutie vydané osobou na to oprávnenou. Uvedené podľa jeho názoru spôsobuje, že pred
podaním návrhu na vykonanie exekúcie neprebehlo riadne rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom

by bol rozhodcovský rozsudok, na podklade ktorého by mohla byť v zmysle ust. § 41 ods. 2 písm.
d) Exekučného poriadku vedená exekúcia. S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti v tomto
štádiu exekúcie z úradnej moci zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie v celosti. Predložený rozhodcovský rozsudok vzhľadom na absenciu právomoci rozhodcu v
danej veci konať, a to s poukazom na neplatnosť rozhodcovskej doložky, nepovažoval za spôsobilý

exekučný titul.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Dal do pozornosti dôvodovú
správu Národnej rady Slovenskej republiky k ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, v
zmysle ktorej postup exekučného súdu nie je správny. Cieľom tejto úpravy je umožniť spotrebiteľom

rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. Ak by niektoré z ustanovení rozhodcovskej doložky zakladalo
výlučne právomoc rozhodovať spor iba v rozhodcovskom konaní, navrhovaná úprava považuje takéto
ustanovenie za neprijateľné, čo však nemá za dôsledok zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky.
Spotrebiteľovi, ako aj dodávateľovi ostáva možnosť riešiť spor v zmysle dojednanej rozhodcovskej
doložky v rozhodcovskom konaní, ale spotrebiteľ môže svoje práva voči dodávateľovi uplatňovať nie

iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky, ale ak sa tak rozhodne, v občianskoprávnom konaní a
zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle navrhovaného ustanovenia považovaná
za neprijateľnú. V zmysle tejto dôvodovej správy je teda predmetná rozhodcovská doložka v zmysle
zákona a neprieči sa dobrým mravom, keďže nebráni dlžníkovi, aby si svoje práva voči veriteľovi uplatnil
napríslušnomvšeobecnomsúdeazároveňumožňujeveriteľovi,abysiuplatnilsvojeprávavočidlžníkovi

na príslušnom rozhodcovskom súde v zmysle tejto rozhodcovskej doložky. S poukazom na uznesenie
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 9CoE/18/2010 zdôraznil, že v období do 31.12.2007 bola zmluva o
úvere upravená len v Obchodnom zákonníku a v zákone č. 258/2001 Z. z. a ustanovenia § 52 až § 54
Občianskeho zákonníka sa na ňu nevzťahovali. V dôsledku toho sa podľa jeho názoru na účastníkov
úverovej zmluvy nevzťahovala povinnosť uvedená v prechodnom ustanovení § 879f ods. 3 Občianskeho

zákonníka dať do súladu svoju zmluvu s ustanoveniami § 53 a § 54 Občianskeho zákonníka v lehote
3 mesiacov od 01.04.2004 a ani sankcia neplatnosti vyplývajúca z odseku 4 tohto ustanovenia. Na
základe vyššie uvedeného bol oprávnený presvedčený, že nenastala ani jedna skutočnosť uvedená
v § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, rozhodcovský rozsudok je vydaný
podľazákona,neobsahujeneprijateľnúpodmienku,nedochádzatutedakvymáhaniuplneniavrozpores

dobrými mravmi a návrh na vykonanie exekúcie ako aj žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
je v súlade s právoplatným a vykonateľným rozsudkom. Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd
napadnutéuzneseniesúduprvéhostupňazmeniltak,žepoverísúdnehoexekútoravykonanímexekúcie.Povinná sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadrila.

Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania

odvolacieho súdu vychádzajúc z ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie
súdu prvého stupňa je potrebné podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť, pretože je vo výroku vecne
správne, pričom na základe ust. § 219 ods. 2 odvolací súd poukazuje na vecne správne a vyčerpávajúce
odôvodnenie súdu prvého stupňa, s ktorým sa stotožňuje. Na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia odvolací súd uvádza nasledovné:

Podľa ust. § 243d ods. 2 Exekučného poriadku sa na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1
alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého
predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu) a ktoré neboli ukončené k 1. januáru
2015, použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

Podľa ust. § 54b ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní sa ustanovenia tohto zákona
použijú aj na konania začaté pred 1. januárom 2015.

Z obsahu spisu vyplýva, že exekučný súd v rámci svojho postupu pri preskúmavaní listín podľa ust. §
44 Exekučného poriadku v spojení s ust. § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní

(v znení účinnom do 31.12.2014) z úradnej povinnosti posudzoval, či rozhodcovský rozsudok, ktorý je
podľa ust. § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku tiež spôsobilým exekučným titulom, nezaväzuje
účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právne nedovolené alebo
odporujúce dobrým mravom (§ 45 ods. 1 písm. c/ v znení účinnom do 31.12.2014), resp. či rozhodcovský
rozsudok nemá nedostatok uvedený v ust. § 40 písm. a) a b). Ak súd zistí tieto nedostatky, exekučné

konanie aj bez návrhu zastaví. Ak bol rozhodcovský rozsudok vydaný v dôsledku neplnenia zmluvne
dojednaných povinností zo strany dlžníka podľa úverovej zmluvy, ktorá má charakter spotrebiteľskej
zmluvy, potom exekučný súd v rámci postupu podľa ust. § 44 Exekučného poriadku a ust. § 45 ods.
2 zákona č. 244/2002 Z. z. (v znení účinnom do 31.12.2014) z úradnej povinnosti správne v danej
veci posudzoval rozhodcovský rozsudok z aspektu, či plnenie priznané týmto rozsudkom nemá taký

charakter, pre ktorý je potrebné úplne alebo čiastočne exekučné konanie zastaviť, resp. v danom
prípade zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre rozpor exekučného titulu
so zákonom.

Odvolací súd zdôrazňuje, že už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie je exekučný súd konajúci o návrhu na nútený výkon právoplatného
rozhodcovského rozsudku v zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku oprávnený aj bez návrhu (ex
offo) skúmať, či rozhodcovská zmluva medzi zmluvnými stranami bola uzavretá platne. Ak exekučný
súd zistí, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená na základe neplatnej rozhodcovskej
zmluvy, je oprávnený vyvodiť všetky dôsledky vyplývajúce z príslušných právnych predpisov pre to,

aby zmluvná strana nebola uvedenou zmluvou viazaná (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 10.
októbra 2012, sp. zn. 6Cdo 105/2011). Preto aj v prípade, že spotrebiteľ nevyužije právnu možnosť
spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona č. 244/2002 Z.
z., je exekučný súd povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy, a prípadne aj
konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť

rozhodcovského rozsudku (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18. septembra 2012,
sp. zn. 5Cdo 230/2011).
Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je, ako exekučný titul, v rozpore so zákonom,
ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky),
na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá

neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu, odvíjajúci sa od neexistencie, či neplatnosti
rozhodcovskej zmluvy, má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť)
rozhodcovského rozsudku (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21. marca 2012,
sp. zn. 6Cdo 1/2012).

Odvolací súd považuje za správny právny názor súdu prvého stupňa v tom smere, že predmetná
Zmluva o úvere a ďalších úverových produktoch, uzatvorená medzi účastníkmi konania dňa 01.09.2007,
je zmluvou spotrebiteľskou v zmysle ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku
dňu uzatvorenia predmetnej zmluvy, podľa ktorého je irelevantná právna forma zmluvy, a teda žemedzi oprávneným a povinnou bol založený na jej základe spotrebiteľský vzťah. Preto súd prvého
stupňa postupoval správne, ak na vzťah účastníkov konania aplikoval príslušné právne normy chrániace
spotrebiteľa. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvého stupňa, že v danej veci

je za neprimeranú potrebné považovať rozhodcovskú doložku obsiahnutú v bode 5.38 Obchodných
podmienok úverových produktov (verzia 2/2006). V preskúmavanej veci súd prvého stupňa potom
opodstatnene poukázal na to, že Obchodné podmienky úverových produktov, ktoré sú súčasťou zmluvy,
vylučujúuplatňovaniepravidielnaochranuspotrebiteľa.Predmetnározhodcovskádoložkasazdôvodov,
na ktoré poukázal súd prvého stupňa, javí ako absolútne nevyvážená, a preto nekalá. Zatiaľ čo veriteľ

má zjavne viaceré výhody v porovnaní so situáciou, keby bola vec prejednávaná riadnymi súdmi, v
danej veci oprávnený vo svojom odvolaní neuvádza, aké výhody z nej plynú pre spotrebiteľa. Okrem
toho rozhodcovské konania podľa zistenia komisie nie sú v súlade s viacerými zásadami obsiahnutými
v odporúčaní komisie 98/257/ES zo dňa 30. marca 1998 o zásadách platných pre orgány príslušné
pre mimosúdne urovnávanie spotrebiteľských sporov. Sám veriteľ, ktorý zostavil znenie rozhodcovskej
zmluvy vo svojej vopred pripravenej formulárovej podobe, jednostranne určil, komu, resp. ktorému

rozhodcovskému súdu, bude vec predložená. Rozhodcovskú doložku preto odvolací súd vyhodnotil ako
nekalú, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti v zmysle ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka
platnom a účinnom v rozhodnom období.

Odvolací súd uvádza, že existujúca, ale neplatná rozhodcovská doložka nemôže byť potom základom

právomoci rozhodcovského súdu. Ak si rozhodca svoju právomoc z takto uzavretej doložky odvodil, na
ktorom základe následne vydal exekučný titul, nemožno takéto rozhodnutie považovať za rozhodnutie
vydané osobou na to oprávnenou. Uvedené spôsobuje, že pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie
neprebehlo riadne rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom by bol rozhodcovský rozsudok, na
podklade ktorého by mohla vedená exekúcia.

S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti súd prvého stupňa v tomto štádiu exekúcie z úradnej moci
správne zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie postupom
podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, nakoľko predložený rozhodcovský rozsudok vzhľadom na
absenciuprávomocirozhodcuvdanejvecikonať,atospoukazomnaneplatnosťrozhodcovskejdoložky,

nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul podľa ust. § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku.

Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods.
1, 2 O.s.p. potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .