Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 2. október 2013

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/46/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3708010239
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Vranka
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3708010239.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Rastislava Vranku a sudcov JUDr. Jozefa
Mészárosa a JUDr. Jozefa Janíka v trestnej veci proti obžalovanému I. K. a spol. pre zločin ublíženia
na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. v štádiu prípravy podľa § 13 Tr. zák. spolupáchateľstvom podľa §
20 Tr. zák. prejednal na neverejnom zasadnutí dňa 2. októbra 2013 odvolania obžalovaných I. K. a I. J.
proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 22. októbra 2012, sp. zn. 1T/72/2008 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. b/, c/, ods. 3 Tr. por. sa napadnutý rozsudok u obžalovaných I. a I. K. v celom
rozsahu z r u š u j e.

Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. sa vec v r a c i a súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu
prejednal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 22. októbra 2012, sp. zn. 1T/72/2008, boli
obžalovaní I. K. a I. J. uznaní za vinných zo zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. v
štádiu prípravy podľa § 13 Tr. zák. spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

v presne nezistený deň v období mesiacov máj až jún 2007 na presne nezistenom mieste požiadal
obžalovaný I. K. obžalovaného I. J. o zabezpečenie zmrzačenia osoby C. C., pričom vyžadoval, aby bolo

zmrzačenie vykonané takým spôsobom, aby sa C. C. už nikdy nemohol pohybovať s tým, aby zostal
pripútaný na invalidný vozík, za čo prisľúbil ako finančnú odmenu 500.000,- Sk, následne obvinený
I. J. prevzal od obžalovaného I. K. zálohu na vykonanie požadovaného zmrzačenia v približnej sume
250.000,-Sk,počomsaskontaktovalsI.T.,uktoréhosiobjednalvykonanieuvedenéhozmrzačeniaC.C.
a vyplatil I. T. zálohu v približnej sume 180.000,-Sk s tým, že pokiaľ bude zmrzačenie vykonané, dostane
vyplatený zvyšok sumy do 500.000,-Sk a obvinený I. J. mu dá ešte 100.000,-Sk, následne I. T. zámerne

zavádzal obvineného I. J., že monitoruje pohyb C. C. približne po dobu dvoch mesiacov, po čom dňa 6.
augusta 2007 o uvedenej objednávke povedal C. C. s úmyslom varovať ho a následne I. T. na žiadosť
C. C. zatelefonoval obž. I. J. a povedal mu, že „práca je hotová“, následne I. J. v nočných hodinách od 6.
augusta do 7. augusta 2007 telefonoval obž. I. K. a prostredníctvom z viacerých bankomatov vyzdvihol
zvyšnú peňažnú sumu približne 250.000,-Sk, od I. K. na vyplatenie I. T., ktorému peniaze priniesol, avšak
I. T. peniaze odmietol prijať.

M. I. K. bol za tento trestný čin podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j/ Tr. zák. a § 38 ods.
2, 3 Tr. zák. odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 4 roky, na výkon ktorého bol
podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym
stupňom stráženia.

U obžalovaného I. J. okresný súd podľa § 44 Tr. zák. upustil od uloženia súhrnného trestu, vzhľadom
na trest odňatia slobody vo výmere 9 rokov a 6 mesiacov so zaradením do tretej nápravnovýchovnejskupiny uložený tomuto obžalovanému rozsudkom Špecializovaného trestného súdu Pezinok zo dňa
28.4.2008, sp. zn. PK 2Tš/29/2006, v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republike v
Bratislave zo dňa 19.12.2011, sp. zn. 1To/10/2010, právoplatným dňa 19.12.2011, pretože trest uložený

týmto skorším rozsudkom považoval na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný.

Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože v zákonnej pätnásťdňovej lehote ho napadli
odvolaním obžalovaní I. K. a I. J. pre nesprávnosť výrokov o vine a treste.

Obžalovaný I. J. v písomnom odôvodnení odvolania prostredníctvom obhajkyne v súlade s obhajobnými
námietkami prednesenými už pred okresným súdom poukazoval na to, že nespáchal skutok, zo
spáchania ktorého bol súdom prvého stupňa uznaný za vinného v napadnutom rozsudku. V zhode
s jeho obhajobnými tvrdeniami, na ktoré poukázal, kategoricky poprel, že by mal záujem na základe
požiadania obžalovaným I. K. zabezpečiť zmrzačenie osoby C. C., keďže od počiatku tvrdil, že práve on
bol vydieraný aj poškodeným C. C., pričom v tejto súvislosti namietal hodnovernosť výpovedí svedkov

C. C., I. T., I. D. a poukázal v tejto súvislosti aj na okolnosť, že v súčasnosti sú trestne stíhaní aj
svedkovia I. T. (podľa obžalovaného mal vyprovokovať bitku) i poškodený C. C., ktorý je pritom aj vo
väzbe v V. republike. Podľa jeho názoru súd prvého stupňa nevyhodnotil vykonané dôkazy samostatne
i v ich súhrne správne, pričom ho uznal za vinného na základe nepravdivých tvrdení a vymyslených
skutočností, hoci on nikdy nežil nezákonne a verí, že aj konanie v „kyselinároch bude voči nemu

zmenené a aj v tom prípade bude oslobodený“. Na základe uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací
súd podľa § 321 ods. 1 písm. b/, c/, d/ Tr. por. napadnutý rozsudok zrušil v celom rozsahu a aby vec vrátil
súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie alebo alternatívne, aby ho spod obžaloby oslobodil.

Obžalovaný I. K. v písomnom odôvodnení odvolania prostredníctvom obhajcu v súlade s obhajobnými

námietkami prednesenými už pred súdom prvého stupňa poukazoval na to, že nespáchal skutok, zo
spáchania ktorého bol okresným súdom uznaný za vinného v napadnutom rozsudku. Podľa jeho
názoru pri riešení otázky, či sa dopustil porušenia chráneného záujmu alebo nie, mal súd prvého
stupňa prihliadnuť na všetky okolnosti prípadu, obsahom ktorých musí byť aj hodnotenie vzťahu osoby
obžalovaného I. K. k osobe C. C., hodnotenie vzťahu osoby obžalovaného I. K. k osobám, ktoré s

C. C. v tom čase páchali trestnú činnosť a hodnotenie osoby obžalovaného I. K. k osobám, ktoré v
tom čase s C. C. spolupracovali. Súd prvého stupňa podľa neho v dostatočnej miere neprihliadol na
okolnosti, ktoré pravdivosť výpovedí C. C. a osôb, ktoré sú s ním v pomere, mohli ovplyvniť a tiež
neprihliadol na všetky skutočnosti, ktoré na hodnovernosť môžu vplývať. Hodnovernosť výpovedí je
potrebné hodnotiť nielen s prihliadnutím na proces ich vytvárania, ktorý prebieha vo viacerých fázach,

za ktoré je nutné považovať nielen schopnosť vnímať určitú skutočnosť, jej zapamätanie si a schopnosť
ju reprodukovať, ale aj s prihliadnutím na okolnosti možnej predpojatosti k osobám. Ak sú dôvody na
vyslovenie takejto pochybnosti, podľa jeho názoru musí súd na tieto okolnosti prihliadať a nevychádzať
len z predpokladu, že svedok automaticky vierohodne reprodukuje pravdivý obraz. V danom prípade
aplikáciatejtozásadyjeotonaliehavejšia,žekriminalizáciaobžalovanéhoI.K.jezaloženánatvrdeniach

C. C. a osôb, ktoré s ním páchali trestnú činnosť a spolupracovali. Podľa neho C. C. spoločne so
spolupracujúcimi osobami sa ho po celú dobu snaží za každú cenu kriminalizovať a medzi obžalovaným
I. K. a C. C., o výpoveď ktorého sa súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku opiera, prebehlo a
prebieha viacero sporov, ktoré sú vedené v samostatných konaniach, kde vystupujú v protichodnom
procesnom postavení. Poukázal na to, že Špecializovaný trestný súd v Pezinku vedie na základe

obžaloby sp. zn. VII/2Gv9/09 Úradu špeciálnej prokuratúry Slovenskej republiky trestné konanie proti C.
C., E. Y., P. C. a C. J.. Z analýzy uvedenej obžaloby vyplýva, že v priebehu rozsiahleho vyšetrovania
bolo zistené, že obvinení C. C., E. Y., P. C. a C. J. ako organizovaná skupina, ktorú približne od roku
2002 formoval a na jej čele stojí C. C. a jej členovia sú E. Y., P. C., K. E. a C. J., cielene poškodzovala
cudzí majetok a to tak, že zapaľovala osobné motorové vozidlá, kde pri všetkých rovnakým spôsobom

vykonania C. C. určil a identifikoval vozidlo, ktoré má byť zapálené, rozdelil úlohy členom skupiny a
prikázal, čo konkrétne každý jednotlivec z nich bude robiť a následne potom členovia organizovanej
skupiny E. Y., P. C. a K. E. zapaľovali osobné motorové vozidlá spôsobom, ako im vysvetlil C. C. tak,
aby došlo k celkovej likvidácii osobného motorového vozidla pri požiari a spôsob vykonania spočíval
v tom, že spravidla jeden alebo dvaja členovia organizovanej skupiny dávali pozor, jeden alebo dvaja

členovia organizovanej skupiny naliali zápalnú látku do vzduchového sacieho potrubia, ktoré je v štrbine
medzi predným sklom a kapotou vozidla, pričom na celé vyhorenie vozidla postačilo 7 dcl zápalnej
látky, potom na vrch zakončenia potrubia položili handričku napustenú zápalnou látkou a následne
handričku jeden z členov organizovanej skupiny zapálil, čo spôsobilo rozhorenie vozidla a následnejeho celé vyhorenie bez toho, aby boli členovia organizovanej skupiny ohrození výbuchom zápalnej
látky alebo osobného motorového vozidla. Taktiež činnosť tejto organizovanej skupiny spočívala v
tom, že opakovane poškodzovali cudzí majetok tým, že rozbíjali sklenené výplne kaviarne, pričom C.

určil a identifikoval budovu, na ktorej má byť rozbitá sklenená výplň vonkajších stavebných otvorov,
rozdelil úlohy členom skupiny, ktorí sa mali v nočných hodinách dostaviť na C. C. určené miesto, rozbiť
predmetné výplne a z miesta ujsť, pritom C. C. organizoval činnosť organizovanej skupiny tak, aby si v
inkriminovanom čase mohol zabezpečiť spoľahlivé alibi, pričom uvedenú činnosť organizovaná skupina
vykonávala za účelom získania vplyvu, spôsobovania strachu, získavania neoprávnených výhod u osôb,

ktoré sa nejakým spôsobom vzopreli neoprávneným a neodôvodneným požiadavkám C. C. alebo sa s
C. C. dostali do nejakého sporu alebo C. C. dostal objednávku na zničenie majetku od neznámych osôb.
Poukázalďalejnato,žeakomimoriadnenebezpečnáhierarchickyusporiadanáskupina,ktorúsformoval
a na jej čele stál C. C., pôsobila od roku 2002 do októbra 2007, cieľavedome a sústavne poškodzovala
cudzí majetok a to aj za použitia nástražného výbušného systému s obsahom trinitrotoluénu TNT, ktorý
bol iniciovaný zážihovou rozbuškou a táto skupina taktiež vyvíjala svoju činnosť aj v úmysle pôsobiť

na výkon právomocí verejných činiteľov, pričom Špecializovaný trestný súd v Pezinku v súčasnosti
v tejto trestnej veci nekoná len z dôvodu, že sa C. C. s niektorými spoluobvinenými snažil vyhnúť
trestnej zodpovednosti pobytom v Čechách, kde sa tiež dopustil závažnej trestnej činnosti a v súčasnosti
na Zlínsku čelí obžalobe z vydierania, v rámci ktorého konania je obmedzený na slobode. Zo správ
uvedených v českých a slovenských médiách vyplýva, že C. C. v Zlíne založil firmu „Konečné riešenie“ a

so svojimi spoluobvinenými začal vymáhať fiktívne pohľadávky - výpalné, pričom niektorým poškodeným
boli zapálené motorové vozidlá a po niektorých strieľali. Poukazoval ďalej na to, že pre hodnotenie
možnej predpojatosti nie je bez významu ani skutočnosť, že Okresný súd Trenčín vo veci sp. zn. 1T
3/2009 konal na skutkovom základe, že v presne nezistenom čase na jar roku 2007 obžalovaný I. K.
vo svojej kancelárii v Považskej Bystrici na ul. D. povedal C. C., ktorý do kancelárie prišiel s P. C. a

E. Y., že je treba niečo urobiť s I. N. a prikázal mu, aby začal I. N. sledovať a monitorovať, nakoľko
I. N. mal v tom čase vplyv na dianie v meste Považská Bystrica, čo mal obžalovaný I. K. pociťovať
ako svoje ohrozenie, na čo mu dal sumu 6.638,78 Eur (200.000 Sk), následne v presne nezistenom
čase v polovici roku 2007 mal obžalovaný I. K. navštíviť C. C., v ktorého spoločnosti boli v tom čase
P. C. a E. Y., v G. č. XXX, kde pred bytovkou, v ktorej C. C. býva, sa mal dotazovať C. C., ako je to

s monitorovaním I. N. a keď mu C. C. uviedol, že I. N. zmonitorovali a odsledovali, mal začať C. C.
navádzať, aby za finančnú hotovosť 66.387,84 Eur (2.000.000 Sk) fyzicky zlikvidoval - usmrtil I. N., čo
C. C. odmietol a o navádzaní obžalovaného I. K. na prípravu úkladnej vraždy I. N. urobil oznámenie
policajnému zboru. V tejto súvislosti poukázal na to, že v uvedenej veci prokurátor Úradu špeciálnej
prokuratúry Slovenskej republiky na hlavnom pojednávaní oznámil, že ustupuje od obžaloby v celom

rozsahu zo skutku uvedeného v obžalobe, po čom obžalovaného I. K. súd v celom rozsahu oslobodil.
Prokurátor pritom svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na jednoznačnosť rozhodnutia Krajského
súdu v Trenčíne, ktorý v predmetnej veci vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol, pričom z odôvodnenia uznesenia odvolacieho Krajského súdu v Trenčíne
vyplýva, že výpovede C. C. a svedkov, ktorí sa snažili obžalovaného I. K. kriminalizovať nemajú podľa

názoru tohto súdu z hľadiska ich hodnovernosti žiadnu hodnotu. Napokon poukázal aj na to, že C.
C. ho tiež kriminalizoval za nevrátenie pôžičky, keď podľa jeho vyjadrenia si mal od C. C. v mesiaci
jún 2007 požičať sumu vo výške 7.000.000,--Sk s tým, že uvedenú čiastku vráti do 1 mesiaca, avšak
z dokazovania vyplýva nielen to, že C. C. nevie predložiť žiadny doklad o odovzdaní, resp. prevzatí
požadovanej finančnej čiastky, ani nevie preukázať pôvod tak veľkej finančnej sumy, ale okrem iného

aj to, že v tomto čase bolo po jeho osobe vyhlásené pátranie a to aj za útoky voči obžalovanému I. K..
Namietal, že súd prvého stupňa pri hodnotení hodnovernosti výpovedí C. C. ním uvedené skutočnosti
nebral do úvahy, navyše nehodnotil ani osobnostný profil obžalovaného I. K., ktorý do súčasnej doby
nebol právoplatne odsúdený za žiadny násilný trestný čin a jeho kriminalizácia v minulosti i v súčasnosti
za takýto druh trestnej činnosti je len z podnetu C. C.. Poukazoval tiež na konkrétne skutkové okolnosti,

ktoré vyplývajú z obžaloby Úradu špeciálnej prokuratúry Slovenskej republiky sp. zn. VII/2 Gv 9/09 zo
dňa 8.6.2011. Z bodu 12 citovanej obžaloby vyplýva, že C. C. vydal pokyn K. E., E. Y. a P. C., aby
vo večerných hodinách dňa 7.2.2007 podpálili osobné motorové vozidlo zn. NISSAN MURANO EČV:
ZA-XXXCJ striebornej metalízy, ktoré bolo odstavené pred bytovým domom č. XXXX/XX na sídlisku
Y. v G. J., ktoré vozidlo používal obžalovaný I. K. a spôsobil mu škodu 1.144.728 Sk (37.998,00 Eur).

Z bodu 16 uvedenej obžaloby vyplýva, že C. z pomsty vydal v nezistenom čase a na nezistenom
mieste pokyn členom zločineckej skupiny K. E., E. Y. a P. C., aby v mesiaci júl 2007 podpálili osobné
motorové vozidlo zn. AUDI A6 kombi R.: MY-XXXAN v hodnote 422.849 Sk (14.036 Eur), ktoré bolo
odstavené v Meste Púchov na pozemku rodinného domu č. XXX/XX, ul. T. v G., kde majiteľom pozemkuaj osobného motorového vozidla bol Mgr. C. C., v tom čase funkčne zaradený ako riaditeľ Okresného
riaditeľstva PZ v Považskej Bystrici. Z bodu 17 tejto obžaloby vyplýva, že C. C. v bližšie nezistený deň v
letných mesiacoch roku 2007, počas konania motokrosových pretekov v areáli Motokrosového štadióna

Sverepec vydal pokyn členom zločineckej skupiny K. E., E. Y. a P. C., aby sledovali Mgr. C. C. počas
jeho diváckej účasti na uvedených pretekoch a v čase, keď sa rozhodne opustiť areál motokrosového
štadióna na svojom osobnom motorovom vozidle zn. AUDI A6 kombi EČV: My-XXXAN, aby jazdili na
svojom vozidle bezprostredne za ním, pričom im prikázal, aby týmto vozidlom akýmkoľvek spôsobom
vyvolali dopravnú nehodu s vozidlom Mgr. C. C., tým mu vozidlo poškodili, nakoľko sa C. C. domnieval,

že Mgr. C. C. požíval na motokrosových pretekoch alkoholické nápoje, s cieľom kompromitovať osobu
Mgr. C. C. smerujúcu k jeho prepusteniu z policajného zboru, pričom takýmto konaním C. C. útočil na
výkon právomoci verejného činiteľa Mgr. C. C., nakoľko poškodený v tom čase zastával funkciu riaditeľa
Okresného riaditeľstva PZ v Považskej Bystrici, na ktorom bolo v tom čase vedené množstvo trestných
konaní, v ktorých vystupoval ako podozrivý, resp. obvinený C. C. a za tým účelom si K. E., E. Y. a P. C.
zabezpečili od C. C. motorové vozidlo, ktorým mienili splniť pokyn C. C., ale k pokusu ani k dokonaniu

skutku nedošlo, pretože osobné motorové vozidlo Mgr. C. C. v danom čase a na danom mieste neviedol
on, ale iná osoba. V súvislosti s uvedenými skutkovými okolnosťami poukázal na to, že obžalovaný I.
K. už po dni 7.2.2007, kedy mu bolo podpálené osobné motorové vozidlo zn. L. C., spolupracoval s
políciou v Považskej Bystrici, osobne sa po tomto dátume viackrát stretol nielen s riaditeľom OR PZ
v Považskej Bystrici s Mgr. C. C., ale aj s jeho zástupcom E.. Nemal síce jednoznačné dôkazy, ale

už počas rozhovorov s týmito funkcionármi polície obžalovaný I. K. vyslovil podozrenie, že za touto
trestnou činnosťou stojí osoba C. C., pričom z ďalších bodov obžaloby Úradu špeciálnej prokuratúry
Slovenskej republiky vyplýva, že na pokyn C. C. boli podpálené ďalšie osobné motorové vozidlá, ktoré
boli využívané vo firme SH-DT Trade Group, s.r.o., kde v tom čase obžalovaný I. K. zastával funkciu
konateľa spoločnosti. Navyše od mesiaca jún 2007 po dohode s Mgr. C. C. - riaditeľom OR PZ v

Považskej Bystrici firma SH_DT Trade Group, s.r.o. mohla nepoškodené motorové vozidlá v nočných
hodinách parkovať v objekte okresného riaditeľstva PZ, pričom na políciu sa obžalovaný obrátil už vo
februári 2007, teda od tejto doby s ňou spolupracoval a preto skutočnosť, že spolupracoval s políciou
už od jarných mesiacov roku 2007, že útoky zo strany C. C. riešil oznámením a že v tejto veci priamo
spolupracoval s vrcholovými funkcionármi Okresného riaditeľstva PZ v Považskej Bystrici, mal súd

prvéhostupňabraťdoúvahy.Poukázalďalejnato,ženáležitézistenieskutkovéhostavujevzmysle§10
ods. 2 Tr. por. nevyhnutným a základným predpokladom pre spravodlivé rozhodnutie, pričom namietal,
že súd prvého stupňa ignoroval jeho návrh, aby bol v konaní vypočutý svedok K. E., ktorý v konaní
vedenom na Krajskom riaditeľstve PZ, Úrad justičnej a kriminálnej polície Trenčín pod ČVS: KRP-63/
OVK-TN-2008 ako svedok už dňa 2.3.2009 potvrdil nielen to, že patril do zločineckej skupiny C. C. a že

poznáobžalovanéhoI.J.,ktorýmalprezývku„MalýJano“,aleajto,žebolvskupine10-12osôbvpodniku
„La Fonda“ zastrašiť I. J.. Z jeho výpovedí jasne vyplýva, že obžalovaného I. J. skupina C. C. vydierala
a tiež aj skutočnosť, že ho Y. s C. zbili tak, „že sa rukami a prstami zatínal do asfaltu“, pričom počas
toho odpadol. Vydieranie pritom potvrdil aj obžalovaný I. J., ktorému reštaurácia La Fonda v tom čase
patrila a svedok P. od neho žiadal zaplatiť sumu 400.000,--Sk, čo pochopil tak, že ide o poplatok za „jeho

ochranu“ na základe doslovného vyjadrenia svedka P. „zaplatíš 400.000,--Sk a bude kľud“. Poukázal
ďalej na to, že stretnutie so svedkom T. malo byť z úplne iného dôvodu, keď svedok T. mal obžalovanému
I. J. prisľúbiť, že mu pomôže tak, aby mal od skupiny C. C. pokoj. Z toho dôvodu obžalovaný I. J. so
svedkom T. mali odísť do Bratislavy, avšak napriek dohode svedok T. odbočil na obec B., obžalovaného
I. J. zaviezol na odľahlé miesto, kde bol skupinou osôb prehľadaný a jeden z nich (svedok Y.) ho udrel do

oblasti úst, po čom spadol na zem, pričom na mieste mal byť prítomný aj C. C.. V tejto súvislosti poukázal
nato,žeaksúdprvéhostupňasvojzáverovineopieraovýpoveďC.C.,jehopriateľovaspoluobvinených
a ich tvrdenia berie za preukázané, tak ich tvrdenia musia tvoriť logickú a ničím nenarušenú sústavu
vzájomne sa doplňujúcich dôkazov, ktoré musia vo svojom celku nielen spoľahlivo preukazovať všetky
okolnosti posudzovaného skutku a obžalovaných usvedčovať, ale súčasne musí byť vylúčená možnosť

akéhokoľvek iného záveru. Podľa jeho názoru za účelom objasnenia už uvedených okolností mal
súd prvého stupňa vypočuť ako svedka K. E., pričom vzhľadom na posúdenie všetkých kauzálnych
skutočností a spôsobu, ako C. C. organizoval a páchal trestnú činnosť, odôvodňujú podľa neho záver,
že sa za podstatne vierohodnejší a logickejší javí variant, že obžalovaný I. J. od obžalovaného I. K.
zabezpečoval peniaze pre účel výpalného a nie pre zmrzačenie C. C.. V tejto súvislosti poukázal na

to, že zločinecká skupina C. C. často využívala násilie proti životu a zdraviu, konala spôsobom, ktorý
je charakteristický pre kriminálne skupiny pri dosahovaní zisku a zabezpečovaní ochrany jej členov,
pričomnímriadenáskupinabolazameranápredovšetkýmnavýpalníctvo,tedaorganizovanévydieranie,
zamerané na podnikateľov, majiteľov reštaurácií a nočných podnikov a kto jeho skupine odmietolplatiť, zo strany skupiny nastúpilo zastrašovanie, vyhrážanie, ničenie majetku a násilie na majiteľoch.
S partnerom I. D. musel obžalovaný I. K. odovzdávať zo strachu nenáležité výhody, trpel vyhrážky
preto, lebo C. C. mal okolo seba množstvo podplatených ľudí a mal vytvorenú povesť človeka, ktorý

beztrestne konal v rozpore so zákonom. Rovnako bol vydieraný aj obžalovaný I. J. z Púchova zvaný
ako „Malý Jano“, majiteľ reštaurácie La Fonda, ktorého C. C. nútil fyzickým násilím k zaplateniu okolo
400.000,--Sk „za ochranu“ a pritom len preto, že obžalovaný I. J. poznal obžalovaného I. K. a C. C.
bol presvedčený, že obžalovaný I. J. podniká s obžalovaným I. K.. Obžalovaný I. K. neskôr zabezpečil
ochranu svojej firmy a rodiny, čo sa však C. C. rýchlo dozvedel a ťažko znášal, že niekto mu bráni v

získavaní peňazí z podnikania obžalovaného I. K.. Napadol ochrankára K. C., ktorému zlomil lícnu kosť
a čeľusť boxerom, následne tri dni na to zhorelo auto firmy, v ktorej mal obžalovaný I. K. kapitálovú účasť
a bol jej štatutárom a potom C. C. osobne zbil G. N. a K. C., zamestnancov obžalovaného I. K., ktorí boli
poverení nielen jeho ochranou, ale aj ochranou celej jeho rodiny. Podľa jeho názoru je zrejmé, že celá
vec je vykonštruovaná zo strany C. C. a je nelogické, aby mu cez osobu I. J. zorganizoval ublíženie na
zdraví. Poukázal ďalej na to, že C. C. vytvoril trvalé kriminálne zoskupenie s organizovanou štruktúrou,

napájané strachom a korupciou, motivované dosahovaním zisku, pričom to, že C. C. a osoby, ktoré s
ním spolupracovali a páchali trestnú činnosť, nemajú dobrú vôľu vypovedať pravdivo, nedokazuje len
skutočnosť, že C. C. organizoval závažnú trestnú činnosť, ale aj skutočnosť, že C. C. spoločne s E. Y.,
P. C. a K. E. boli obvinení z nahovárania na krivú výpoveď. C. C. podal pritom viacero podaní na sudcov,
ktorí pôsobia v jeho trestných konaniach, vrátane sudcu Najvyššieho súdu SR, ktorý rozhodoval vo

veci dôvodnosti jeho obmedzenia na slobode. Súd prvého stupňa podľa jeho názoru nevyčerpal všetky
dosiahnuteľnédôkazy,ktorédeterminujúnáležitézistenieskutkovéhostavuvecivrozsahunevyhnutnom
na rozhodnutie a pri hodnotení jednotlivých výpovedí vychádzal len z predpokladu, že vypočúvané
osoby po poučení a zložení prísahy vierohodne reprodukujú pravdivý obraz. Na hlavnom pojednávaní
obžalovaný I. K. žiadal, aby bol vypočutý ako svedok K. E., pričom súd prvého stupňa jeho návrh najprv

akceptoval, ale neskôr tohto svedka odmietol vypočuť, čo podľa jeho názoru dokazuje, že súd prvého
stupňa v potrebnom rozsahu neprihliadol na okolnosti možnej predpojatosti zo strany vypočúvaných
osôb a neriadil sa zásadou zistiť skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti a to v rozsahu
nevyhnutnom na ich rozhodnutie. D. K. E. pritom vo veci vraždy vedenej na Okresnom súde Trenčín pod
sp. zn. 1T/3/2009 pri konfrontácii s obžalovaným I. K. a rovnako aj na hlavnom pojednávaní v uvedenej

veci potvrdil, že obvinenie zo zmrzačenia C. C., ako aj z vraždy si vymyslel C. C. a kázal krivo svedčiť.
V doterajšom konaní sú podľa jeho názoru pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých
výrokov rozsudku, ktoré vznikli v dôsledku nevypočutia potrebných svedkov a je nevyhnutné konanie
doplniť o nové dôkazy a to výsluchom osoby K. E. a Mgr. C. C., pretože vykonaním týchto dôkazných
prostriedkovmôženastaťzmenavskutkovýchzisteniachatýmajvsamomrozhodnutísúdu. Nazáklade

uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. c/ Tr. por. napadnutý rozsudok
zrušil v celom rozsahu a aby vec vrátil súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolaní obžalovaných podľa
§ 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., na

podkladeobochpodanýchodvolaní,ktorémuspolusospisombolipredloženédňa7.mája2013,vykonal
dňa 2. októbra 2013 neverejné zasadnutie a postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť
a odôvodnenosť obžalovanými napadnutých výrokov o vine a treste rozsudku, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolania obžalovaných I. K. a I.
J. sú dôvodné. Napadnutý rozsudok je chybný preto, že súd prvého stupňa sa nevyrovnal so všetkými

okolnosťami významnými pre rozhodnutie, sú pochybnosti o správnosti jeho skutkových zistení, ktoré
sú neúplné a je potrebné vykonať ďalšie dôkazy ( § 321 ods.1 písm. b/, c/ Tr. por.).

Súd prvého stupňa v posudzovanej veci nevykonal zákonu zodpovedajúcim spôsobom všetky potrebné
dôkazy v rozsahu nevyhnutnom na objasnenie skutkového stavu veci, tieto potom dostatočne

nevyhodnotil jednotlivo i v ich súhrne tak, ako mu ukladajú ustanovenia § 2 ods. 10 a 12 Tr. por. a
dospel k predčasným skutkovým zisteniam i právnym záverom. V odôvodnení napadnutého rozsudku
dostatočne a presvedčivo neuviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové
zistenia oprel, nevysvetlil, ako sa vyrovnal s obhajobnými tvrdeniami a námietkami obžalovaných, prečo
nevykonal nimi navrhované dôkazy, akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané

skutočnostipodľapríslušnýchustanovenízákonavotázkevinyatrestu,pretoodôvodnenienapadnutého
rozsudku nie je v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr.por. a jeho zistenia i závery o vine nie sú
založené na jednoznačne zistených a bezpečne preukázaných faktoch vyvodených na základe dôkazov,
o hodnovernosti ktorých nie sú žiadne pochybnosti.Obžalovaní I. K. a I. J. v podaných odvolaniach dôvodne poukazovali na to, že pri riešení otázky, či
sa stal žalovaný skutok a či ho obžalovaní spáchali alebo nie, mal súd prvého stupňa prihliadnuť na

všetky okolnosti prípadu, obsahom ktorých musí byť aj hodnotenie vzťahu osôb obžalovaných I. K. a I.
J. k osobe poškodeného C. C., hodnotenie vzťahu osôb obžalovaných k osobám, ktoré s poškodeným
C. C. v tom čase mali páchať trestnú činnosť, pre ktorú sa vedú viaceré trestné stíhania a hodnotenie
osôb obžalovaných k osobám, ktoré v tom čase s poškodeným C. C. spolupracovali. Súd prvého stupňa
v tomto smere v dostatočnej miere neprihliadol na okolnosti, ktoré pravdivosť výpovedí poškodeného

C. C. a osôb, ktoré sú s ním v naznačenom pomere, mohli ovplyvniť a tiež neprihliadol na všetky
skutočnosti, ktoré na ich hodnovernosť môžu vplývať. Hodnovernosť výpovedí je totiž potrebné hodnotiť
nielen s prihliadnutím na proces ich vytvárania, ktorý prebieha vo viacerých fázach, za ktoré je nutné
považovať nielen schopnosť vnímať určitú skutočnosť, jej zapamätanie si a schopnosť ju reprodukovať,
ale aj s prihliadnutím na okolnosti možnej predpojatosti k osobám. Pokiaľ sú dôvody na vyslovenie
takejto pochybnosti, musí súd na tieto okolnosti prihliadať a nevychádzať len z predpokladu, že svedok

automaticky vierohodne reprodukuje pravdivý obraz, pričom v danom prípade aplikácia tejto zásady bola
o to naliehavejšia, že obžalobné tvrdenie o spáchaní skutku obžalovanými je založené na tvrdeniach
poškodeného C. C. a osôb, ktoré s ním mali páchať trestnú činnosť a spolupracovali, navyše za situácie,
keď medzi obžalovaným I. K. a poškodeným C. C. malo prebehnúť a prebieha viacero sporov, ktoré sú
vedené v samostatných konaniach, kde vystupujú v protichodnom procesnom postavení (obvinený C.

C. a poškodený I. K.).

Obžalovaný I. K. i obžalovaný I. J. spáchanie zažalovaného skutku tak v prípravnom konaní i na hlavnom
pojednávaní nielen popreli, ale uvádzali aj dôvody a argumenty, ktoré mali spochybňovať hodnovernosť
svedeckých výpovedí poškodeného C. C., I. T., C. C., P. T., C. P. i I. D. a ktorí navyše mali mať záujem i

prospech z trestného stíhania obžalovaných a ich eventuálneho odsúdenia, pričom na podporu svojich
obhajobných tvrdení predložili viacero listinných dôkazov a navrhovali vykonať dokazovanie výsluchom
svedkov K. E., Mgr. C. C. i Ing. G. C.. Súd prvého stupňa sa s ich obhajobnými argumentmi dostatočne
nezaoberal a nevykonal obžalovanými navrhované dôkazy napriek tomu, že mali potvrdzovať obhajobné
tvrdenia obžalovaných, spochybňovať hodnovernosť už uvedených svedeckých výpovedí a pre náležité

zistenie skutkového stavu bolo preto vykonanie dôkazov v uvedenom smere nevyhnutne potrebné.

Obžalovaný I. J. v rámci svojich obhajobných tvrdení poukazoval nielen na to, že mal byť vydieraný
poškodeným C. C. a jeho ľuďmi, ktorí a z nich konkrétne C. P., od neho žiadali výpalné 400.000,--Sk a že
požiadal svedka I. T. o pomoc, aby výpalné nemusel platiť, ale aj na to, že bol pod zámienkou cesty do

Bratislavy práve svedkom Jozefom Karasom a osobami konajúcimi pre poškodeného C. C. na základe
jeho pokynov odvezený do Pružiny, kde v prítomnosti poškodeného C. C. a jeho viacerých ľudí bol pod
hrozbou násilia i za použitia násilia zo strachu donútený sa priznať ku konaniu, ktoré nespáchal, ale ktoré
chcel poškodený C. C. počuť, t. j. že obžalovaný I. K. mal prostredníctvom neho objednať spáchanie
skutku, tiež, že bol podľa pokynov poškodeného C. C. a v sprievode ďalších osôb donútený ísť k bytu

obžalovaného I. K. a žiadať od neho peniaze, ktoré od neho vydieraním požadovali. Jeho obhajobné
tvrdenia v tomto smere potvrdzovali nielen svedok C. J., brat obžalovaného I. J. a obžalovaný I. K.,
ale mal ich potvrdiť aj svedok K. E., ktorý mal patriť do organizovanej skupiny poškodeného C. C., mal
spolu s ním a ďalšími osobami páchať rôznu trestnú činnosť, vrátane obzvlášť závažnej násilnej trestnej
činnosti a ktorý v rámci svedeckej výpovede zo dňa 2.3.2009 v inej trestnej veci (svedecká výpoveď

K. E. vo veci vedenej pod ČVS: KRP-63/OVK-TN-2008 zo dňa 2.3.2009 - čl. 2177 - 2192 predložená
súdu prvého stupňa obžalovanými) potvrdil nielen vydieranie obžalovaného I. J. formou požiadavky na
výpalné vo výške niekoľko stotisíc korún pre poškodeného C. C. jeho ľuďmi - P., Y., C., C. a ďalšími
v celkovom počte 10 až 12 ľudí z dôvodu, že obžalovaní I. K. a I. J. mali nejaké spoločné kšefty bez
poškodeného C. C., ktorého tak obišli, ale aj to, že na základe pokynov poškodeného C. C. bol spolu s

E. Y. a vodičom, ktorého nepoznal (svedok I. T.) vyzdvihnúť obžalovaného I. J., odviezť ho do G., kde
už čakali poškodený C. C. P. C., C. P. a ďalší, ktorí mali obžalovaného I. J. zbiť do odpadnutia a E. Y. ho
mal preberať zapáleným zapaľovačom, pričom sa na tom smiali. Navyše obžalovaný I. J. poukazoval aj
na to, že v súvislosti s vydieraním podal na polícii aj trestné oznámenie.

Súd prvého stupňa preto nepostupoval správne, keď nevykonal obžalovanými navrhované dôkazy -
výsluch svedka K. E., zadováženie obsahu trestného oznámenia podaného obžalovaným I. J. i zistenie
stavu trestného stíhania v uvedenej veci, za účelom náležitého zistenia skutkového stavu, predovšetkým
všakzaúčelomprevereniatýchtoobhajobnýchtvrdeníobžalovanýchaprevereniahodnovernostitvrdenísvedkov, zvlášť za situácie, keď poškodený C. C. už v prípravnom konaní v trestnom oznámení, ktoré
pritom podal až 23.10.2007 (skutok sa pritom mal stať v priebehu obdobia máj až 7.8.2007), doslova
uviedolnielento,žeon„následnezorganizovaltotodivadlo“,aleajto,žeobžalovanýI.J.malstrachakeď

aj svedkovia I. T., C. C., P. T. a C. P. svoju aktívnu účasť na tomto „divadle“ vo vzťahu k obžalovaným I. J.
a I. K. potvrdili. Už vzhľadom na tieto dôkazné okolnosti (odvezenie obžalovaného I. J. do G., prítomnosť
poškodenéhoC.C.anímriadenejskupinyosôbsamoosebevyvolávajúcejpocitstrachuzhrozbynásilím
i skutočne použité násilie) sú pritom dôvodne výrazné pochybnosti o vierohodnosti tvrdení svedkov I. T.,
C. C., P. T. i C. P. spočívajúcich v tom, že by sa mal obžalovaný I. J. „dobrovoľne“ priznať k spáchania

skutku, že mal dobrovoľne v sprievode niektorých z nich pýtať peniaze od obžalovaného I. J. a že aj
obžalovaný I. K. sa priznal k spáchaniu skutku. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na to, že takéto
skutočnosti nevyplývajú ani z prepisu záznamov telekomunikačnej prevádzky zadovážených v inej veci,
ktorépritomsúdprvéhostupňasprávnenevykonal,alektorésanielennachádzajúvspise,aleprokurátor
o ne opieral aj obžalobný návrh. Vyplývajú z nich totiž v podstate len okolnosti, že obžalovaný I. J.,
pritom v sprievode ďalších osôb, ktoré ho nechceli pustiť, požiadal o poskytnutie peňazí obžalovaného

I. K., ktorý opakovane sa domnievajúc, že potrebuje peniaze na zaplatenie tovaru či iné obchodné
aktivity, mu ich poskytol, tiež to, že počas opakovaných telefonátov s poškodeným C. C., ktorý sa mu
navyše vyhrážal, poprel spáchanie skutku, ako aj to, že tak poškodený C. C., ako aj obžalovaný I. K.
predpokladali odpočúvanie zo strany polície.

Vzhľadom na už vyššie uvedené okolnosti sa mal súd prvého stupňa zaoberať aj vierohodnosťou tvrdení
svedkovI.T.aC.C.otom,žeobžalovaníI.J.zaúčelomsplneniapožiadavkyobžalovanéhoI.K.objednal
vykonanie zmrzačenia C. C. u svedka I. T.. Obžalovaní I. J. a obžalovaný I. K. v rámci obhajobných
tvrdení totiž nielenže popreli spáchanie skutku, ale uviedli aj argumenty a dôvody, pre ktoré podľa nich
uvedení svedkovia vypovedali nepravdivo a podľa pokynov poškodeného C. C., ktoré mali spočívať aj

v realizácii zištného zámeru zmocniť sa podvodným spôsobom reštaurácie La V. patriacej v tom čase
obžalovanému I. J.. V tomto smere na preukázanie svojich obhajobných tvrdení aj predložili listinné
doklady - kúpnu zmluvu zo dňa 27.12.2007 (čl. 2125 - 2128), plnomocenstvo zo 6.11.2007 (čl. 2129 -
2133), zmluvu o prevode obchodného podielu zo dňa 3.12.2003 (čl. 2134 -2135), zápisnicu z valného
zhromaždenia obchodnej spoločnosti LCF s.r.o. SNACK BAR Púchov zo dňa 27.11.2003 (čl. 2136) i

záznam o zložení doplatku za obchodný podiel z 30.7.2004 (čl. 2137), z ktorých vyplýva nielen to, že
O. E. ako spoločník a majiteľ obchodného podielu v rozsahu 50% v obchodnej spoločnosti LCF s.r.o.
SNACK BAR Púchov previedol tento svoj obchodný podiel už dňa 3.12.2003 na Ing. G. C., ktorý aj
vyplatil obhajcovi O. E. dňa 30.7.2004 sumu 500.000 Sk ako doplatok za obchodný podiel k predtým
už vyplatenej sume 900.000 Sk, ale aj to, že napriek tejto skutočnosti dňa 6.11.2007 O. E. ako konateľ

obchodnej spoločnosti LCF s.r.o. SNACK BAR Púchov splnomocnil okrem iného na zastupovanie vo
všetkých majetkových záležitostiach práve svedka I. T., ktorý na podklade takéhoto splnomocnenia dňa
27.12.2007 (teda len necelé štyri mesiace po tom, ako mal byť spáchaný žalovaný skutok) predal za
obchodnú spoločnosť LCF s.r.o. SNACK BAR Púchov predmetný SNACK BAR spoločnosti ORTHRUS,
s. r. o. zastúpenej pritom konateľom C. C. za kúpnu cenu 10.825.000,--Sk, teda osobou, ktorá práve v

teraz posudzovanej veci rovnako vystupuje v procesnom postavení svedka. Uvedenými okolnosťami sa
však súd prvého stupňa dôsledne nezaoberal, ani sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení napadnutého
rozsudku a ani neuviedol dôvody, pre ktoré nevyhovel návrhu obžalovaných na výsluch svedka Ing. C.
C., pre ktoré nevypočul aj svedka O. E. a nezadovážil listinné dôkazy týkajúce sa obsahu trestného
oznámenia podaného v tejto súvislosti obžalovaným I. J. i stavu tohto trestného stíhania napriek tomu, že

tieto okolnosti pre možný zištný motív dôvodne nielenže vyvolávajú pochybnosti o hodnovernosti tvrdení
svedkov I. T. i C. C. (z vyjadrení poškodeného C. C. i z ďalších dôkazov je pritom navyše zrejmé aj to, že
svedok C. C., rovnako aj svedok P. T., sú kamaráti poškodeného C. C., ako aj to, že svedok I. T. neurobil
žiadne oznámenie polícii o objednávke na zmrzačenie poškodeného), ale zároveň, v spojení s ďalšími
okolnosťami, na ktoré obaja obžalovaní poukazovali vo svojich obhajobných tvrdeniach i podaných

odvolaniach, nevylučujú dôvodnosť obhajobných tvrdení oboch obžalovaných o tom, že žalovaný skutok
nespáchali.

V súvislosti s viacerými trestnými stíhaniami vedenými v iných trestných veciach proti poškodenému C.
C., na ktoré dôvodne a podrobne poukazoval aj v podanom odvolaní obžalovaný I. K., treba z hľadiska

obhajobnýchtvrdeníobžalovanýchzapodstatnúokolnosťpovažovaťnielen to,žepodľaobžalobyÚradu
špeciálnej prokuratúry Slovenskej republiky sp. zn. VII/2Gv 9/09, ktorú k odvolaniu priložil obžalovaný
I. K., mala organizovaná skupina, ktorú približne od roku 2002 mal formovať a na jej čele stáť C. C. a
ktorej členmi mali byť E. Y., P. C., K. E. a C. J., formou vydierania pod hrozbou násilia i za použitianásilia spáchať od roku 2002 do októbra 2007 celkom 16 konkrétnych skutkov proti poškodenému I.
K. uvedených pod bodom II./ 12 (dňa 7.2.2007 podpálenie vozidla zn. NISSAN MURANO, pod bodom
II./18 (dňa 8.8.2007 podpálenie vozidla zn. RANGE ROVER VOGUE, pod bodom II./19 (dňa 23.9.2007

podpálenie vozidla zn. AUDI Q 7), pod bodom II./20 (dňa 23.9.2007 podpálenie vozidla zn. FORD
GALAXY), ako aj pod bodmi III./1 až 12 a páchaných v čase od marca 2006 do 26.9.2007 formou
vydierania (hrozbou násilia i použitím násilia mal nútiť I. K., aby mu bez právneho dôvodu vyplatil tam
uvedené finančné čiastky v hodnote najmenej 15.000.000,--Sk) a tiež aj tri čiastkové skutky uvedené
pod bodmi II./ 14, 16 a 17 proti I. B., staršiemu referentovi ÚJKP OR PZ Považská Bystrica na Odbore

kriminálnej polície realizujúcemu objasňovanie početného množstva trestných skutkov, v ktorých mali
byť podozriví C. C., E. Y., P. C. a K. E. v úmysle ovplyvniť jeho postup v týchto trestných veciach a
proti Mgr. C. C., riaditeľovi Okresného riaditeľstva PZ v Považskej Bystrici, na ktorom sa viedlo početné
množstvotrestnýchkonaní,vktorýchvystupovalakopodozrivýiakoobvinenýC.C.aktorýsadomnieval,
že Mgr. C. C. zo svojej pozície môže priebeh týchto trestných konaní nejakým spôsobom ovplyvňovať,
ale predovšetkým okolnosť, že obžalovaný I. K. podľa jeho tvrdenia už po dni 7.2.2007, kedy mu malo

byť podpálené osobné motorové vozidlo zn. NISSAN MURANO, spolupracoval s políciou v Považskej
Bystrici, osobne sa po tomto dátume viackrát stretol nielen s riaditeľom OR PZ v Považskej Bystrici s
Mgr. C. C., ale aj s jeho zástupcom E., že už počas rozhovorov s týmito funkcionármi polície vyslovil
podozrenie, že za touto trestnou činnosťou stojí osoba C. C., navyše od mesiaca jún 2007 po dohode s
Mgr. C. C. - riaditeľom OR PZ v Považskej Bystrici firma SH_DT Trade Group, s.r.o. mohla nepoškodené

motorovévozidlávnočnýchhodináchparkovaťvobjekteOkresnéhoriaditeľstvaPZvPovažskejBystrici,
pričom okolnosť, že na políciu sa obrátil už vo februári 2007, že útoky zo strany C. C. riešil oznámením,
že od tejto doby s políciou spolupracoval, že jeho osoba bola políciou monitorovaná a že spolupracoval s
políciou aj vo vzťahu k zadržaniu poškodeného C. C., po ktorom už v auguste 2007 malo byť vyhlásené
celoštátne pátranie a pritom sa mal skrývať aj u svedka P. T., svojho priateľa z výkonu trestu, preto

vylučuje, aby sa za takejto situácie mal dopustiť žalovaného skutku. Za tejto situácie súd prvého stupňa
nepostupoval správne, keď nevykonal obžalovanými navrhované dôkazy napriek tomu, že výsluch
svedkov Mgr. C. C. a K. E. z hľadiska potvrdenia alebo vyvrátenia obhajobných tvrdení obžalovaných,
potvrdenia alebo spochybnenia hodnovernosti už uvedených svedeckých výpovedí C. C., I. T., C. C., P.
T. a C. P. bol pre náležité zistenie skutkového stavu v uvedenom smere nevyhnutne potrebný. Navyše v

prípade výsluchu svedka K. E. bol takýto postup zvýraznený aj obhajobným tvrdením obžalovaného I. K.,
podľa ktorého vo veci vraždy vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 1T/3/2009 tento svedok v
prípravnom konaní pri konfrontácii s obžalovaným I. K. a rovnako aj na hlavnom pojednávaní v uvedenej
veci potvrdil, že obvinenie zo zmrzačenia C. C. si vymyslel C. C. a kázal svojim ľuďom krivo svedčiť.

Záver o vine musí byť založený na jednoznačne zistených a bezpečne preukázaných faktoch a nie na
základe pravdepodobnosti a domnienok. V posudzovanej veci na podklade doteraz vo veci vykonaných
dôkazov však tomu tak nie je. Vykonané dôkazy pripúšťajú totiž nielen možnosť, že skutok sa mohol
stať a že ho mohli spáchať obžalovaní I. J. a I. K., ale súčasne, vzhľadom na nevykonanie všetkých
potrebných dôkazov i na naznačené a existujúce pochybnosti o hodnovernosti svedeckých výpovedí

C. C., I. T., C. C., P. T. a C. P., nevylučujú a pripúšťajú aj možnosť zodpovedajúcu obhajobným
tvrdeniam a argumentom obžalovaných, že skutok sa nestal a že ho nespáchali. V tejto súvislosti,
nad rámec už naznačených okolností, je potrebné uviesť, že čiastkové a pritom opakované útoky
proti obžalovanému I. K., ktoré podľa obžaloby Úradu špeciálnej prokuratúry Slovenskej republiky sp.
zn. VII/2Gv9/09 mala vykonať organizovaná skupina na čele s poškodeným C. C., mohli byť síce

ako forma odvety a pomsty dôvodom na spáchanie teraz posudzovaného skutku, avšak na druhej
strane už uvedené obhajobné argumenty obžalovaných a obžalovanými I. J. a najmä I. K. výrazne
uplatnený štandardný a pritom zákonný postup spočívajúci v podaní nielen trestných oznámení, ale
aj v spolupráci s políciou tak pri objasnení predmetných skutkov v citovanej trestnej veci, ako aj pri
zisťovaní miesta pobytu C. C., po ktorom v tom čase malo byť vyhlásené celoštátne pátranie, tento

dôvod na spáchanie skutku spochybňujú, ba môžu ho až vylučovať. Bez významu v tejto súvislosti
nie je ani okolnosť, že podľa už citovanej obžaloby Úradu špeciálnej prokuratúry Slovenskej republiky
sp. zn. VII/2Gv9/09 mal obžalovaný I. K., v dôsledku voči nemu vykonanému vydieraniu, vyplatiť v
rokoch 2006 až 2007 C. C. finančné prostriedky vo výške najmenej 15.000.000,--Sk (497.908,78 Eur), v
porovnaní s ktorou sumou vyznieva pochybne, ba až smiešne finančná čiastka len vo výške 500.000,--

Sk, ktorá podľa obžaloby v teraz posudzovanej veci a podľa tvrdení svedkov C. C., I. T., C. C., P. T. a
C. P. mala byť prisľúbená ako odmena za zmrzačenie C. C. (napr. podľa bodu III. skutku 11 obžaloby
Úradu špeciálnej prokuratúry Slovenskej republiky sp. zn. VII/2Gv9/09 mal obžalovaný Ján Droják v
období od marca 2006 až do augusta 2007 vyplácať C. C. podľa jeho pokynov týždenne 62.000,--Sk a v lete roku 2007 dokonca až 400.000,--Sk denne). Navyše bez povšimnutia pritom nemožno
ponechať ani obhajobné tvrdenia obžalovaných, podľa ktorých obžalovaný I. nebol osobou vhodnou
na zorganizovanie a realizáciu predmetného skutku a obžalovaný I. K. mal mať výrazne a podstatne

iné, vhodnejšie možnosti nielen na zabezpečenie ochrany seba, svojej rodiny a svojho majetku, ale aj
na elimináciu osoby C. C. spôsobom uvádzaným v obžalobnom návrhu, pokiaľ by takýmto spôsobom
chcel a mal konať. Na druhej strane podanie trestných oznámení pre vydieranie obžalovanými na
poškodeného C. C., ako aj spolupráca s políciou tak pri objasnení predmetných skutkov uvedených
v už citovanej obžalobe Úradu špeciálnej prokuratúry Slovenskej republiky sp. zn. VII/2Gv9/09, ako

aj pri zisťovaní miesta pobytu C. C., po ktorom v tom čase malo byť vyhlásené celoštátne pátranie,
mohla byť, tak ako na to dôvodne vo svojich obhajobných tvrdeniach poukazovali obaja obžalovaní, tiež
dôvodom pomsty zo strany C. C. a zorganizovania nielen podľa jeho vyjadrenia „následného divadla“
spojeného s odvezením obžalovaného I. J. do G., s vynútením jeho priznania, s následným v sprievode
ďalších osôb žiadaním peňazí od obžalovaného I. K. až po následný telefonický kontakt spojený s
vyhrážkami obžalovanému I. K., ale aj celého „údajne“ spáchaného skutku spôsobom uvedeným v teraz

posudzovanej obžalobe, najmä keď takúto možnosť pripúšťajú nielen obhajobné tvrdenia obžalovaných
I. K. a I. J., ale v tomto rozhodnutí aj už uvedené listinné dôkazy (výpoveď svedka K. E. v inej
trestnej veci, obžaloba Úradu špeciálnej prokuratúry Slovenskej republiky sp. zn. VII/2Gv9/09, kúpna
zmluva zo dňa 27.12.2007, plnomocenstvo zo 6.11.2007, zmluva o prevode obchodného podielu zo dňa
3.12.2003, zápisnica z valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti LCF s.r.o. SNACK BAR Púchov

zo dňa 27.11.2003 a záznam o zložení doplatku za obchodný podiel z 30.7.2004) i navrhované dôkazy
výsluchom svedkov K. E., C.. C. C. i W.. G. C..

Za tejto dôkaznej situácie a vzhľadom na už uvedené dôvody nepostupoval súd prvého stupňa správne,
ak bez vykonania naznačených dôkazov svoje skutkové zistenia a právny záver o vine obžalovaných

oprel o svedecké výpovede C. C., I. T., C. C., P. T. a C. P. a ich tvrdenia považoval za preukázané napriek
tomu,ženapodkladedoposiaľvovecivykonanýchdôkazovnetvorialogickúaničímnenarušenúsústavu
vzájomne sa doplňujúcich dôkazov, ktoré vo svojom celku by spoľahlivo a bez dôvodných pochybností
preukazovali všetky okolnosti posudzovaného skutku, navyše bez vylúčenia možnosti akéhokoľvek
iného záveru.

Krajský súd vzhľadom na tieto dôvody a na podklade dôvodne podaných odvolaní obžalovaných I. K. a
I. J., keďže skutkový stav nebol náležite zistený, zrušil podľa § 321 ods.1 písm. b/, c/ Tr. por. napadnutý
rozsudok v celom rozsahu a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom
rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Rozhodol pritom na neverejnom zasadnutí v zmysle § 326 ods. 1

písm. b/ Tr. por., keďže doplnenie konania môže viesť k iným skutkovým záverom a odvolací súd chybný
postup okresného súdu nemohol sám napraviť na verejnom zasadnutí. Až po vykonaní uvedených
dôkazov bude možné po ich vyhodnotení i vyhodnotení ostatných vo veci vykonaných dôkazov v zmysle
§ 2 ods. 10 a 12 Tr. por. rozhodnúť v súlade so stavom veci a zákonom, ak samozrejme nebude vo veci
nutné vykonať iné relevantné dôkazy, či už navrhnuté alebo také, ktorých nutnosť vykonania vyplynie

práve z vykonania nariadeného dôkazu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.