Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 28, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/122/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7813210161
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Husivarga
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7813210161.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Husivargu a sudkýň
JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Gizely Majerčákovej, v právnej veci navrhovateľa Home Credit Slovakia,
a.s., so sídlom v Piešťanoch, Teplická 7434/147, IČO : 36 234 176, zastúpeného spoločnosťou
ERASMUS LEGAL, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Justičná 9, IČO: 36 789 615, proti odporkyni A. D.,
bývajúcej v G. H. č. XXX, o zaplatenie 648,54 € s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku

Okresného súdu Rožňava zo dňa 24.10.2013, č.k. 8C 473/2013-17, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok v napadnutej časti, t.j. vo výroku, ktorým bol návrh v prevyšujúcej časti zamietnutý,
ako aj vo výroku o náhrade trov prvostupňového konania.

Nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Rožňava (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvého stupňa“) rozsudkom zo dňa

24.10.2013, č.k. 8C 473/2013-17 zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi sumu 473,26 € istiny s 8,76
% ročným úrokom z omeškania od 15. 5. 2013 do zaplatenia, všetko v mesačných splátkach po 10,-
Eur, počnúc mesiacom november, vždy do 25. dňa toho-ktorého mesiaca vopred, pod stratou výhody
splátok v prípade nezaplatenia jednej splátky. V prevyšujúcej časti súd zamietol návrh nad priznanú
sumu 473,26 Eur istiny, kapitalizovaného denného úroku z omeškania od „zosplatnenia“ do podania
návrhu vo výške 152,28 Eur, ako aj úroku z omeškania vo výške 0,024 % denne zo sumy 648,54 Eur

od 15. 5. 2013 do zaplatenia. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 2.3.2010 uzavrel navrhovateľ s odporkyňou úverovú zmluvu č.
4003004267, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru v sume 700 €. Odporkyňa sa zaviazala uhradiť
úver v 24 mesačných splátkach po 36,47 Eur, teda celkom sumu 948,22 Eur. Pretože odporkyňa
nesplácala úver podľa dohodnutých podmienok, navrhovateľ ju vyzval k splateniu celého dlhu vo výške
648,54 Eur s 0,024% úrokom z omeškania denne od 15.5.2013 do zaplatenia. Zároveň žiadal priznať aj
úrok z omeškania od „zosplatnenia“ do podania návrhu v sume 141,04 € plus trovy konania.

Okresný súd po citácii § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 53 ods. 1 až 14
OZ, § 54 ods. 1 až 3 OZ konštatoval, že úverová zmluva, ktorú navrhovateľ a odporkyňa uzavreli dňa
2.3.2010 bola vyhotovená na vopred pripravenom tlačive - formulári - po vyplnení identifikačných údajov
navrhovateľa a osobných údajov odporkyne. Súčasťou zmluvy boli aj Úverové podmienky spoločnosti
Home Credit Slovakia, a.s. (ďalej len „Úverové podmienky“), ktoré pre drobné písmo nie sú čitateľné,
rovnako aj ustanovenia Úverovej zmluvy. Úverové podmienky nemôžu slúžiť na to, aby sa do nich často

v neprehľadnej, mimoriadne zložitej formulácii a malými písmenami zmluvný partner spotrebiteľa snažil
ukryť dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých zmluvný partner predpokladá, žepozornosti spotrebiteľa uniknú. Pokiaľ tak urobí (ako sa to stalo aj v predmetnom prípade), spreneverí sa
princípu dôvery spotrebiteľa v poctivé a slušné konanie navrhovateľa. Takémuto konaniu navrhovateľa
nemožno priznať právnu ochranu pre rozpor s dobrými mravmi. Zmluvná sloboda spotrebiteľa pri

určovaní, ktoré „dojednania“ budú uvedené v zmluve a ktoré budú v Úverových podmienkach, je iba
zdanlivá, lebo obe „listiny“ vo formulárovej podobe pripravil navrhovateľ. Navrhovateľ ukryl dohodu o
zmluvnom úroku, sankčnom úroku - zmluvnej pokute do úverových podmienok bez toho, aby v samotnej
zmluve (o úvere) na možnosť požadovať zmluvnú pokutu spotrebiteľa, čo i len upozornil. Navrhovateľovi
nebolo možné tento nárok priznať pre rozpor s dobrými mravmi. Okrem zmluvnej pokuty a zmluvného

sankčnéhoúrokunavrhovateľžiadalpriznaťajúrokzomeškaniavovýške0,024%denne,čopredstavuje
ročný úrok vo výške 8,76%, ktorý súd navrhovateľovi priznal podľa § 3 nariadenia vlády 87/1995 Z.z.
v spojení s § 517 ods. 2 OZ, lebo odporkyňa sa dostala do omeškania s plnením peňažného dlhu.
Vzhľadom na rozpornosť dojednania sankčného úroku - zmluvnej pokuty, návrh v prevyšujúcej časti
nad 473,26 € istiny, kapitalizovaného denného úroku z omeškania od „zosplatnenia“ do podania návrhu
vo výške 152,28 €, ako aj úroku z omeškania 0,024% denne zo sumy 648,54 € od 15.3.2013 do

zaplatenia zamietol, ako nedôvodný z dôvodu neprijateľných podmienok zmluvy. Odporkyňu zaviazal
na zaplatenie sumy 473,26 € istiny, ktorá predstavuje neuhradený zostatok istiny úveru (z celkovej
sumy 700 € po odpočítaní uhradených splátok odporkyňou). Ďalšiu sankciu považoval okresný súd za
duplicitnú a neprimeranú, a preto v prevyšujúcej časti návrh nad priznanú sumu 473,26 € zamietol.
Výrok o povolení splátok dôvodil (súd) aplikáciou § 160 ods. 1 O.s.p, lebo nie je v schopnostiach ani

v možnostiach odporkyne uhradiť dlžnú sumu jednorazovo. Preto súd umožnil odporkyni splácať dlžnú
sumu v mesačných splátkach po 10 € pod hrozbou straty výhody splátok, nezaplatením čo i len jednej
splátky. Výrok o trovách konania súd oprel o ustanovenie § 142 ods. 2 O.s.p.

Proti výroku rozsudku, ktorým bol návrh v prevyšujúcej časti zamietnutý a výroku o nepriznaní trov
konania, podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol zmeniť rozsudok v napadnutej časti a

návrhu v celom rozsahu vyhovieť. Odvolanie podal z dôvodov v § 205 ods. 2 písm. a/, písm. b/, písm. d/ a
písm. f/ O.s.p. Uviedol, že úverová zmluva bola uzavretá dňa 2.3.2010. Bola uzavretá v písomnej forme
na jednej listine, určitým, slobodným a vážnym prejavom vôle odporcu (správne - odporkyne). Svoju
vôľu byť viazaná touto zmluvou a jej „súčasťami“ potvrdila odporkyňa podpisom na „prednej“ strane
zmluvy. Podstatné náležitosti vyplývajú v zrozumiteľnom znení buď priamo zo zmluvy alebo „ÚP“, ktoré

sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy.

Formulárový typ zmluvy je úplne bežnou obchodnou zvyklosťou. Vyslovil názor, že žiaden zákon použitie
formulárového typu zmluvy (ktorý rešpektuje ustanovenia o ochrane spotrebiteľa), nevylučuje. Pre
tento typ zmlúv je typické, že druhá strana - v tomto prípade spotrebiteľ, nemá možnosť upravovať
(celý) návrh zmluvy, ale je stále na jeho vôli, či takúto zmluvu uzavrie, alebo nie. Poukázal na to, že

súd v odôvodnení rozhodnutia nepravdivo uvádza, že „navrhovateľ ukryl dohodu o zmluvnom úroku,
sankčnom úroku ...do úverových podmienok“. Na prednej strane (zmluvy) je uvedená ročná úroková
sadzba 20,90% úplne zreteľne, rovnako celkové náklady spotrebiteľa v bode 55 zmluvy vo výške 175,28
€ (ktoré predstavujú v podstate vypočítanú výšku úroku z úveru, keďže poplatok za vedenie úverového
účtu bol 0,00 €). Zo zmluvy, t.j. z jej prednej strany je jednoznačne zrejmá nielen výška úrokovej sadzby,

ale aj suma úroku z úveru. Pokiaľ ide o sankčný úrok, teda úrok z omeškania, ten si navrhovateľ môže
voči odporkyni uplatňovať aj bez toho, aby sa na tom dohodli. Vyslovil názor, že Úverové podmienky
i celá zmluva sú dobre čitateľné „voľným“ okom aj vo fotokópii. Žiadny predpis ani judikatúra súdov
nestanovuje, v akej veľkosti písma majú byť texty týchto právnych úkonov vyhotovené. Dojednanie o
zmluvnej pokute je upravené v § 3 Hlava 17 (ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy) - hlava 6 § 7

týchto úverových podmienok, ale v tomto konaní si navrhovateľ zmluvnú pokutu neuplatnil. Navrhovateľ
si uplatnil kapitalizovaný denný úrok z omeškania od 15. dňa nasledujúceho po „zosplatnení“ (t.j. od
2.3.2011) do podania návrhu na vydanie platobného rozkazu (t.j. do 14.5.2013), ktorý po zohľadnení
úhrad dlžníčkou vykonaných od „zosplatnenia“ do podania návrhu vyčíslil na sumu 141,04 €. Zároveň
si uplatnil aj úrok z omeškania vo výške 0,024% denne zo sumy 648,54 € od 15.5.2013 do zaplatenia.

Výška úveru predstavuje sumu 700 € (bod 48 zmluvy), celkové náklady spotrebiteľa sumu 175,28 €
(v bode 55 zmluvy), teda 25%, čo je dokonca niekoľkonásobne menej, ako je stanovené v prehľade
maximálnej výšky odplaty stanovenej Nariadením vlády SR č. 238/2008 Z.z. Nesúhlasil s povolením
splátok pre odporkyňu po 10 € mesačne a navrhol splátky aspoň 30 € mesačne. Žiadal priznať náhradu
trov odvolacieho konania v sume 31,28 € s DPH.Odporkyňa sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas
a oprávnenou osobou (§ 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, voči ktorému je odvolanie prípustné (§ 201

O.s.p.) preskúmal rozsudok v napadnutej časti podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p., t.j. len výrok, ktorým bol
návrh v prevyšujúcej časti zamietnutý, ako aj súvisiaci výrok o náhrade trov prvostupňového konania a
dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

Krajský súd v Košiciach verejne vyhlásil rozsudok dňa 28.4.2015 o 13.30 hod. v pojednávacej miestnosti
č. dverí 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli zverejnené
minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p., v spojení

s § 211 ods. 2 O.s.p. a § 214 ods. 2 O.s.p.).

Odvolaním navrhovateľa nebol napadnutý výrok rozsudku, ktorým bolo návrhu vyhovené, a tak tento
výrok nadobudol právoplatnosť (§ 206 ods. 2 O.s.p.).

Rozsudok okresného súdu, vo výroku, ktorým bol návrh v prevyšujúcej časti zamietnutý a vyslovené,
že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania je vecne správny, a preto ho odvolací súd

podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Odvolateľ namietal odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p., že v konaní došlo k vadám
uvedeným § 221 ods. 1 písm. h/ - súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil
správne ustanovenia právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, podľa § 205 ods. 2 písm.
b/ O.s.p., nakoľko konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

(nepreskúmateľnosť rozhodnutia), a z dôvodu podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p., že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a z dôvodu podľa
§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. je naplnený vtedy, ak v konaní došlo k vadám

uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. Odvolateľom je namietané nesprávne právne posúdenie veci tým, že
nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav (§ 221 ods. 1 písm.
h/ O.s.p.).

Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p. je naplnený vtedy, ak konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolateľ poukazuje na nepreskúmateľnosť

rozhodnutia.

Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také
skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvého stupňa vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú
v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným
dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132 O.s.p., a to vzhľadom na to, že súd

vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli,
ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými
dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo.

Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvého stupňa založil na chybnom hodnotení dôkazov.
Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli

z prednesov účastníkov, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti,
pravdivosti, eventuálne vierohodnosti, alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo
malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 133 až § 135 O.s.p.K odvolaciemu dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. odvolací súd uvádza, že právnym posúdením
je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav
aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva

na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny
právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedené odvolacie dôvody nie sú naplnené.

Rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy
skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli a ani nevyšli za

konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho
hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení §
133 až § 135 O.s.p. alebo, že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenie
alebo použité zákonné ustanovenie nesprávne vyložil.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav,
vykonané dôkazy vyhodnotil podľa § 132 O.s.p., a z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny
právny záver, pričom nebola zistená žiadna vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci, a preto odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti, t.j. vo výroku, ktorým bol návrh

v prevyšujúcej časti zamietnutý, ako aj vo výroku o náhrade trov prvostupňového konania ako vecne
správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p potvrdil.

Podrobné, správne, a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací
súd stotožňuje a na tieto v podrobnostiach odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že navrhovateľovi nie je možné priznať

úroky a poplatky, o ktoré je navýšený úver z dôvodu, že tieto nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom
úvere, a to s poukazom na § 4 ods. 4 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení
účinnom v čase uzavretia zmluvy, t.j. v znení účinnom ku dňu 2.3.2010.

Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania povinnosť odporkyne hradiť poplatky za poskytované služby a
uhrádzať úroky z poskytnutého úveru bola zakotvená v hlave 7 Úverových podmienok spoločnosti Home

Credit Slovakia, a.s., v § 7 a v § 9, a na tieto Úverové podmienky v spojení so sadzobníkom poplatkov
a odmien odkazuje aj navrhovateľ v odvolaní.

Snázoromnavrhovateľa,žepodpisomÚverovejzmluvysaÚverovépodmienkyspoločnostiHomeCredit
Slovakia, a.s. stali súčasťou zmluvy, a (tým) sú záväzné pre obe zmluvné strany, odvolací súd nesúhlasí.

Obchodný zákonník v § 273 ods. 1 uvádza, že časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom

na všeobecné obchodné podmienky (ďalej len „VOP“) vypracované odbornými alebo záujmovými
organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu
známe alebo k návrhu priložené. Úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku však podobné
ustanovenie ako v § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka neobsahuje, okrem § 788 ods. 3 Občianskeho
zákonníkavprípadepoistnejzmluvy.Časťzmluvy,uzavretápodľaObčianskehozákonníka,preto(okrem

poistnej zmluvy) nemôže byť určená púhym odkazom na VOP. Rovnako tento záver platí aj o zmluve
spotrebiteľskej, ktorá je svojou povahou zmluvou občianskoprávnou.

Zvyššieuvedenéhovysvitá,žev(ostatných)prípadochzmlúvuzavretýchpodľaObčianskehozákonníka
(vrátane spotrebiteľskej zmluvy) je vylúčené, aby sa všeobecné úverové podmienky bez ďalšieho stalisúčasťou zmluvy. Z toho potom vyplýva, že (v prípade), pokiaľ zmluvné strany sa dohodnú na tom, že
pre daný zmluvný vzťah sa budú aplikovať dojednania obsiahnuté vo VOP, tieto sa nemôžu, bez ich
podpísania zmluvnými stranami stať súčasťou zmluvy, preto pre dodržanie podmienky písomnej formy

zmluvy je nutné, aby takéto VOP boli účastníkmi zmluvného vzťahu podpísané.

V prejednávanej veci Úverové podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. neboli zmluvnými
stranami (a ani odporkyňou) osobitne podpísané, a preto sa nestali súčasťou zmluvy, ako sa mylne
domnieva navrhovateľ.

Z úverovej zmluvy uzavretej medzi navrhovateľom a odporkyňou dňa 2.3.2010 vyplýva, že navrhovateľ
poskytol odporkyni úver v sume 700 €, ktorý sa odporkyňa zaviazala splácať v 24 mesačných splátkach

po 36,47 €. V tejto úverovej zmluve bola dohodnutá aj ročná úroková sadzba 20,90%, a prvá splátka
dňom 2.4.2010. Lehota splatnosti bola stanovená dňom 25.3.2012.

Úroky dohodnuté pri poskytovaní peňažnej pôžičky alebo pri poskytovaní úveru predstavujú odmenu za
užívanie požičanej istiny. Dohodnuté úroky je potrebné odlišovať od úrokov z omeškania, na ktoré má
veriteľ zo zákona právo, ak sa dlžník dostane do omeškania s peňažným plnením (§ 517 ods. 2 OZ).

Občiansky zákonník, Obchodný zákonník, ani iné právne predpisy výslovne nestanovia, do akej výšky
je možné pri pôžičke alebo úvere dojednať úroky, ktoré sú (teda) predmetom voľného zmluvného
dojednania medzi účastníkmi zmluvného vzťahu, čo však neznamená, že by sa na túto dohodu
nevzťahovalo ustanovenie § 3 ods. 1 OZ, podľa ktorého výkon práv a povinností, vyplývajúci z
občianskoprávnych vzťahov, nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Neprimerane vysoké úroky,

dojednané pri peňažnej pôžičke alebo úvere, sú všeobecne považované za odporujúce uznávaným
pravidlám správania sa a vzájomným vzťahom medzi ľuďmi a mravným princípom spoločenského
poriadku, a teda sú v rozpore s dobrými mravmi. V súlade s dobrými mravmi je len také konanie veriteľa,
ktorý sa pri peňažnej pôžičke uspokojí bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou
výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny, a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni

zhodnotiť obvyklým spôsobom. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška
dohodnutýchúrokov,ktorápodstatnepresahujeúrokovúmieruvdobedojednaniaobvyklú,určenúnajmä
s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo
pôžičiek (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26.4.2012 sp.zn. 5 Cdo 26/2011).

Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že

dohodnutá výška úrokov z úveru 20,90% ročne, podstatne prevyšuje úrokovú mieru obvyklú v praxi
peňažných ústavov v čase uzavretia úverovej zmluvy, t.j. 2.3.2010 (10,48%) ročne; z tohto dôvodu je
táto dohoda v rozpore s dobrými mravmi, a je teda neplatná v zmysle § 39 OZ.

Ako už bolo konštatované, v úverovej zmluve neboli dojednané žiadne poplatky alebo úroky (okrem
vyššie spomínaného), a tak navrhovateľ má nárok iba na zaplatenie istiny tak, ako to správne uzavrel

súd prvého stupňa.

Neodôvodnené sú odvolacie námietky navrhovateľa aj v časti nepriznania zmluvnej pokuty - vo výške
ušlého úroku, lebo vykonaným dokazovaním nebolo preukázané uzavretie dohody o zmluvnej pokute v
písomnej forme podľa § 544 ods. 2 OZ. Zmluvnú pokutu účastníci nedojednali v úverovej zmluve, ktorá
je oboma účastníkmi podpísaná, ale táto je uvedená iba v Úverových podmienkach spoločnosti Home

Credit Slovakia, a.s., ktoré však nie sú podpísané účastníkmi konania. Takto nie je splnená podmienka
písomnej formy dohody o zmluvnej pokute. Z týchto dôvodov nebolo možné odporkyňu zaviazať na
zaplatenie zmluvnej pokuty - vo výške ušlého úroku.

Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o
spotrebiteľskom úvere (§ 4 ods. 4 zákona č. 258/2001 Z.z.). Keďže v úverovej zmluve neboli dojednané

poplatky, ktorých zaplatenia sa navrhovateľ domáhal v zmysle § 4 ods. 4 zákona č. 258/2001 Z.z.o spotrebiteľských úveroch, nebolo možné zaviazať odporkyňu ani na zaplatenie ďalších poplatkov a
sankčných úrokov.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov, ktoré obsahuje rozsudok súdu prvého stupňa

dospel odvolací súd k záveru, že odvolacie námietky navrhovateľa nie sú dôvodné a nie sú spôsobilé
privodiť zmenu rozsudku v napadnutej časti.

Výrok o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ustanovení § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods.
1 O.s.p. Navrhovateľ bol v odvolacom konaní neúspešný, a tak nemá právo na náhradu trov odvolacieho
konania. Odporkyni trovy odvolacieho konania nevznikli, a preto odvolací súd rozhodol, že nepriznáva
účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. o súdoch v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.