Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. marec 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/411/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2112226310
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Renáta Gavalcová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2112226310.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Renáty Gavalcovej a sudcov JUDr.

Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku v právnej veci navrhovateľa: CETELEM SLOVENSKO a.s., so
sídlom Bratislava, Panenská 7, IČO: 35 787 783, zastúpený usadenou euroadvokátkou: JUDr. Helena
Strachotová, AK so sídlom Martin, Hviezdoslavova 7, proti odporkyni: U. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom
V. XXXX/XX, Y. F., o zaplatenie istiny 3.418,88 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti
rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 07. marca 2014, č. k. 14C/215/2013-83, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Odporkyni sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa v celom rozsahu a

o náhrade trov konania rozhodol tak, že odporkyni náhradu trov nepriznal.

Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 2,4 ods. 1, 2 písm. g) a i), 3, § 3 ods. 1 zák. č.
258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase podpísania zmluvy, § 39, § 52 ods.
1, § 54 ods. 1,2, § 517 ods. 1, § 37 ods. 1, § 40 ods. 1, § 549 ods. 1,2, § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., keď vecne svoje rozhodnutie odôvodnil
tým, že právny vzťah medzi účastníkmi konania založený zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru
z 21.11.2001 súd posudzoval podľa zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení
účinnom v čase uzavretia zmluvy bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod

( §261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka). Z formy a obsahu zmluvy je zrejmé, že ide o tzv.
„formulárovú“ zmluvu, ktorej predtlač formulára i úverové podmienky písané malými písmenkami mal
navrhovateľ už vopred pripravené, do ktorej sa dopisovali iba údaje týkajúce sa odporcu a to výška
úveru, mesačná splátka, RPMN, celkové náklady spotrebiteľa, ročná úroková sadzba, keď odporca tento
obsahzmluvyiúverovýchpodmienoknemoholovplyvniťanineovplyvnil.Navrhovateľvkonanípreukázal
splátkovým kalendárom, že odporkyňa vyčerpala úver v sume 2.308,28 eur a odporkyňa spolu zaplatila
navrhovateľovi titulom úverovej zmluvy spolu sumu 3.496,17 eur, čo nebolo v konaní sporné. Odporkyňa

sa dostala do omeškania pre nesplácanie úveru, a preto navrhovateľ zosplatnil celý úver. Z obsahu
úverovej zmluvy mal súd preukázané, že navrhovateľ ako veriteľ určil výšku mesačnej splátky len jednou
sumou 36 eur bez jasnej a určitej špecifikácie, aká suma z toho pripadá na istinu, na úroky a iné poplatky
v zmysle § 4 ods. 2 písm. j) zák. č. 258/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov, keď navrhovateľ
takýmto postupom obchádzal jednotlivé ustanovenia zák. č. 258/2001 Z.z. a to ust. § 2 písm. e/ ako aj
základné náležitosti zmluvy stanovené v § 4 ods. 2 písm. i zák. č. 258/2001 Z.z. podľa ktorých zmluva
musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok: istiny, úrokov a iných poplatkov. Zákonom stanovenéčlenenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru, nie je svojvoľné, ale predstavujú prehľadné vymedzenie
povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ
voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo. Pokiaľ pod poplatky nie je možné zahrnúť úrok

a s ohľadom na to, že úroky sú splatné so splatnosťou jednotlivej splátky, úroky možno požadovať do
zaplatenia a to aj predčasného, je úplne vylúčené, aby suma celkových úrokov bola pojatá do splátok
( resp. súčtu splátok). Nakoľko v zmluve nebola splnená základná náležitosť v zmysle § 4 ods. 2 písm. i
zák. č. 258/2001 Z.z. podľa ktorých zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov, teda rozčlenením jednotlivých čiastok, nie len výšku splátok, je potrebné považovať

úver za bezúročný a bez poplatkov podľa § 4 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z.z. Vzhľadom na vyššie uvedené
dospel súd k záveru, že návrh nebol podaný dôvodne, keďže odporkyňa vyčerpala z úverového rámca
sumu 2.308,28 eur, pričom na úhradu takto čerpaného úveru navrhovateľovi splatila sumu v celkovej
výške 3.496,17 eur. Z toho dôvodu, keďže súd považoval dlh odporkyne za splatený v celom rozsahu,
vzhľadom k tomu, že považoval poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov, návrh ako nedôvodný
zamietol. Súd rozhodol o trovách konania v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho

poriadku tak, že odporkyni, ktorá bola úspešná v konaní, náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si
žiadne neuplatnila. Súd priznal vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne, ktorý bol úspešný v konaní
z dôvodu, že poukázal na skutočnosti, pre ktoré bol návrh v konečnom dôsledku súdom zamietnutý,
náhradu trov právneho zastúpenia v sume 165,84 eur podľa § 10 ods.1 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb za 3 úkony právnej služby: 1.

prevzatie a príprava zastúpenia á 38,18 eur, 2. vyjadrenie zo dňa 25.3.2013 á 38,18 eur, stanovisko zo
dňa 17.1.2014 á 38,18 eur + 2 x režijný paušál á 7,81 eur + 1 x režijný paušál á 8,04 eur vrátane 20%
DPH, ktoré súd v súlade s ust. § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku zaviazal odporcu zaplatiť
splnomocnenému právnemu zástupcovi navrhovateľa.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie a to z dôvodov

nesprávneho skutkového a právneho posúdenia a žiadal zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa resp.
návrhu vyhovieť alebo vrátiť vec prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Navrhovateľ vo svojom
odvolaní uviedol, že zmluva obsahuje prvú splátku 15.dňa v mesiaci v nasledujúcom po poskytnutí
úveru, počet mesačných splátok je 72 a z tohto údaju jednoduchým výpočtom možno vypočítať konečnú
splatnosť úveru. Výklad súdu je podľa názoru navrhovateľa nad rámec zákona. Navrhovateľ je preto

toho názoru, že dátum konečnej splatnosti úveru bolo na úverovej zmluve, aj keď nepriamo uvedený a
že odporkyňa si mohla pomocou poskytnutých údajov na úverovej zmluvy termín splatnosti poslednej
mesačnej splátky jednoducho vypočítať. Navrhovateľ má za to, že vyhovel podmienkam stanoveným
zákonomč.258/2001Z.z.ospotrebiteľskýchúverochataktiežnesúhlasísnázoromsúduprvéhostupňa,
že zmluva neobsahuje výšku, počet a termíny splátok, istiny, úrokov a iných poplatkov podľa § 4 ods.

2 písm. i) cit. zák. Je toho názoru, že v zmluve zo dňa 31.03.2008 je uvedená ročná úroková sadzba
15,3 %, výška poskytnutého úveru, celkové náklady, výška mesačnej splátky a výška úrokov je zrejmá
z rozdielu medzi výškou úveru a celkovou čiastkou k zaplateniu a prostým výpočtom možno zistiť
celkovú sumu dohodnutých úrokov s ktorou bola odporkyňa oboznámená pri podpise zmluvy. Výška
mesačnej splátky je uvedená celkovou sumou, nakoľko v prípade jednotlivých mesačných splátok ide o

zložitú technickú úpravu zmluvnej dokumentácie a klientovi je spôsob umorovania dlhu poskytnutý na
samostatnom papieri vo forme amortizačnej tabuľky, ktorá bola súdu zaslaná ako splátkový kalendár k
odôvodneniu žaloby, ktoré bolo zaslané súdu prípisom zo dňa 03.03.2014. Tento splátkový kalendár je
odovzdaný klientovi spolu s podpísanou zmluvou. Na základe uvedeného podľa názoru navrhovateľa
zmluva obsahuje všetky zákonné náležitosti.

Odporkyňa odvolací návrh nepodala, k odvolaniu navrhovateľa písomné vyjadrenie nezaslala.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podal včas oprávnená
osoba - účastník konania ( § 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný
prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.) postupom bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.)
preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a

dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné,
pretože rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny.Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 14C/215/2013 je návrh navrhovateľa,
ktorým sa domáha od odporkyne zaplatenia sumy 3.418,88 eur spolu so zmluvným úrokom vo výške
15,3 % ročne zo sumy 3.254,55 eur od 08.04.2013 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,75 %

ročne zo sumy 3.418,88 eur od 10.04.2013 do zaplatenia.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa,
ktorým bol návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietnutý a v časti o náhrade trov konania.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého spisového materiálu dospel k záveru,
že súd prvého stupňa zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na vyhlásenie rozsudku na základe
vykonaných dôkazov, dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.

Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvého
stupňa obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku, pričom v podrobnostiach na ne odkazuje (§
219 ods. 2 O.s.p.).

Keďže sa odvolací súd stotožňuje nielen s výrokom, ale aj s odôvodnením napadnutého rozsudku na
zdôraznenie jeho správnosti v súlade s ust. § 219 ods. 2 O.s.p. len ho doplňuje reagovaním na odvolanie

navrhovateľa:

Odvolací súd zhodne s právnym názorom súdu prvého stupňa dospel k záveru, že návrh navrhovateľa
nie je dôvodný. Odvolací súd nezistil, aby prvostupňový súd porušil zásady vyplývajúce z ust. § 132 v
súvislosti s hodnotením dôkazov a rozhodnutie súdu prvého stupňa spĺňa zákonné náležitosti ust. § 157
ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Skutkové zistenia správne subsumoval pod aplikované právne

predpisy a daný právny vzťah správne posúdil ako nárok navrhovateľa na zaplatenie žalovanej istiny
titulom uzavretej zmluvy o úvere zo dňa 31.03.2008 v zmysle Zákona č.258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch.

Vychádzajúc z obsahu spisu, z odôvodnenia preskúmavaného rozsudku i z obsahu odvolania podaného
navrhovateľom je zrejmé, že samotná skutočnosť, že medzi účastníkmi bola uzavretá zmluva o

spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej si odporkyňa nesplnila svoju povinnosť a navrhovateľovi
čerpaný úver nevrátila, rovnako ako ani to, že na predmetný právny vzťah je potrebné aplikovať
ustanovenia právneho poriadku na ochranu spotrebiteľa, najmä zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch v znení účinnom v rozhodnom období, ako i § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, nebolo medzi
účastníkmi sporné. Sporným ale zostalo a zároveň to tvorilo predmet prieskumu odvolacieho súdu,

či predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere má náležitosti predpísané Zákonom o spotrebiteľských
úveroch a či teda navrhovateľovi vznikol voči odporkyni nárok na zaplatenie uplatnených pohľadávok a
to sumy 3.254,55 eur titulom neuhradenej úverovej istiny, sumy 107,43 eur titulom zmluvných úrokov a
sumy 17,00 eur titulom poplatkov za poistenie úveru.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na

právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti (§ 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti (§ 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka ).

V danej veci niet sporu o tom, že ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorú účastníci konania uzatvorili
dňa 31.03.2008 a z ktorej navrhovateľ vyvodzuje svoj nárok. Z hľadiska skutkového stavu v súdenej
veci nepochybne bolo preukázané, že účastníci konania dňa 31.03.2008 uzatvorili úverovú zmluvu, na
základe ktorej navrhovateľ poskytol odporkyni finančný úver vo výške 6.638,78 eur, ktorý sa zaviazala
odporkyňa zaplatiť navrhovateľovi v 72 mesačných splátkach po 147,35 eur. Neoddeliteľnou súčasťou

tejto úverovej zmluvy boli i úverové zmluvné podmienky navrhovateľa a odporkyňa svojím podpisompotvrdila, že je s nimi oboznámená, že sú mu zrozumiteľné, považuje ich za dostatočne určité a prejavuje
súhlas byť nimi viazaný.

Bolo preto dôvodné naň aplikovať právne normy spotrebiteľského práva a to zák. č. 258/2001 Z.

z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase vzniku právneho vzťahu (ďalej len Zákon
o spotrebiteľských úveroch) ako lex specialis a všeobecnú úpravu obsiahnutú v ust. § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách tak, ako to správne učinil i súd prvého stupňa.

Zákon o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľský úver definuje ako dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru
alebo v inej právnej forme. Zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa šíriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi

spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom (§ 2 písm. a/ a b/ zákona). Zákon o spotrebiteľskom úvere
upravuje úverovú zmluvu v prípade, keď je úver poskytovaný spotrebiteľovi mimo jeho podnikateľskej
činnosti alebo povolania. Na právny vzťah založený medzi navrhovateľom a odporcom zmluvou o úvere
zo dňa 31.03.2008, od ktorej sa uplatnený nárok navrhovateľa odvíja, je nutné aplikovať ustanovenia

Zákona o spotrebiteľských úveroch a príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka zaoberajúce sa
problematikou spotrebiteľských vzťahov a ochrany práv spotrebiteľa a to aj napriek tomu, že zmluva
o úvere bola uzavretá podľa ustanovení Obchodného zákonníka. Z predloženej zmluvy o úvere je
zrejmé, že sa v predmetnej veci jedná o spotrebiteľský úver, pretože sú naplnené zákonné znaky
spotrebiteľského úveru vyplývajúce z ustanovenia § 2 a § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o

spotrebiteľských úveroch, teda predpoklady vyžadované touto osobitnou právnou úpravou na to, aby
sa vzťah medzi veriteľom a dlžníkom podriadil právnemu režimu tohto zákona. Navrhovateľ vystupoval
a konal ako dodávateľ, lebo poskytoval služby, ktoré má v obchodnom registri zapísané ako predmet
činnosti, čo je skutočne známa z údajov verejne dostupných v obchodnom registri (www. orsr.sk ).
Odporkyňa v zmluvnom vzťahu vystupovala ako spotrebiteľ, lebo konala pre svoju osobnú potrebu,

opak preukázaný nebol a ani zo zmluvy nevyplýva. Predmetom zmluvného vzťahu bolo poskytnutie
finančných prostriedkov formou úveru. V súhrne tohto je potom zrejmé, že ide o vzťah spotrebiteľský,
zo spotrebiteľskej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Preto sa musí riadiť zákonnými ustanoveniami zák.
o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, zákonnými ustanoveniami zákona
o ochrane spotrebiteľa, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, ale aj zákonnými ustanoveniami

Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.03.2010 vzhľadom na prechodné ust. § 879l Obč. zák.
a skutočnosť, že navrhovateľ si nárok uplatnil na súde dňa 21.11.2011 t.j. až po dátume 01.03.2010.

Náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere upravuje ustanovenie § 4 ods. 1 a 2 Zákona o
spotrebiteľských úveroch. Pod sankciou neplatnosti stanovuje požiadavku písomnej formy, ktorá vyplýva
z nutnosti nastolenia právnej istoty v zmluvných vzťahoch. Okrem všeobecných náležitostí musí

zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať náležitosti uvedené v odseku 2 ustanovenia § 4 Zákona
o spotrebiteľských úveroch. Musí teda zahŕňať okrem iných presne špecifikovaných náležitosti takejto
zmluvy aj výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.

Absenciu niektorej z náležitosti uvedenej v § 4 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch zákon
nesankcionuje neplatnosťou. Výslovne ju považuje za platnú za predpokladu, ak bol spotrebiteľovi na

jej základe poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať, alebo bol na jej základe dodaný
tovaraleboposkytnutáslužba(§4ods.3zákona).Súčasnevšakzákonpriabsenciiniektorýchnáležitosti
taxatívne vymedzených v ustanovení § 4 ods. 2 poskytuje spotrebiteľovi špecifickú ochranu. Ak nie
je niektorý z týchto údajov uvedený v zmluve, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov.

Z obsahu zmluvy a obchodných podmienok vyplýva, že text zmluvy bol vopred pripravený právnym
predchodcomnavrhovateľaakododávateľom.Onurčil,čovšetkovzmluvebudeuvedené,vakomznení,
a to aj čo sa týka obchodných podmienok. Obchodné podmienky sú vypracované pre vopred bližšie
neurčeného dlžníka - spotrebiteľa. Spotrebiteľ, teda ani odporca sa na ich príprave nepodieľal a ani by
nemohol docieliť nejakú zásadnejšiu zmenu vopred pripravených podmienok. Navrhovateľ nepreukázal,

že by obchodné podmienky zmluvy boli odporcom individuálne vyjednané a preto obchodné podmienkyzmluvy nie je možné považovať za individuálne dojednané ako to vyplýva zo zák. o ochrane spotrebiteľa
a tiež zákonných ustanovení Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.03.2010. V tejto súvislosti
odvolací súd uvádza, že všeobecné zmluvné podmienky majú obsahovať len skutočnosti technického,

spresňujúceho, resp. vysvetľujúceho charakteru, nemôžu však obsahovať podstatné náležitosti zmluvy,
ktorou je aj dojednanie úroku za poskytnutý úver.

Podľa § 4 ods. 3 Zákona o spotrebiteľských úveroch zákon pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je
zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a/ poskytnutý spotrebiteľský
úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b/ dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o

spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a/, b/, d/ až j/, k/ a l/, poskytnutý
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Pri riadení sa zhora citovanými ustanoveniami
Zákona o spotrebiteľských úveroch zákon potom v prípade vecných výhrad odvolateľa voči posúdeniu
veci súdom prvého stupňa za správny treba považovať najmä ten záver vyplývajúci z odôvodnenia
napadnutého rozsudku, podľa ktorého údaje obsiahnuté v tzv. formulárovej zmluve účastníkov z
31.03.2008 nezodpovedali požiadavkám kladeným na zmluvu o spotrebiteľskom úvere práve v rámci

takýchto ustanovení Zákona o spotrebiteľských úveroch zákon. Ak totiž zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí (odkaz na § 43 O. z. - pozn. odvolacieho súdu i priamo v zákonnom
ustanovení)musíobsahovaťvýšku,početatermínysplátokistiny,úrokovainýchpoplatkov;trebamaťza
to, že takéto náležitostí sú obligatórnymi (povinnými), s následkom v podobe považovania poskytnutého
úveru za úver bezúročný a bez poplatkov (v prípade absencie uvedených náležitostí). Nemôže tak

byť žiadnej pochybnosti o tom, že povinnými náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa
úpravy platnej v čase uzavretia zmluvy z prejednávanej veci bolo tiež uvedenie výšky, počtu a termínov
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Primárnemu účelu právnej úpravy normami spotrebiteľského
práva potom zodpovedá len taký výklad ustanovenia § 4 ods. 2 písm. i/ Zákona o spotrebiteľských
úveroch zákon, ktorý každý z atribútov vyjadrených v zákone slovami „výška, počet a termíny splátok

istiny, úrokov a iných poplatkov“ viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru
majúceho sa v konečnom dôsledku zaplatiť, teda ako k istine, tak i k úrokom a tiež k prípadným iným
poplatkom. Naplneniu uvedeného účelu preto nemôže učiniť zadosť zmluva neobsahujúca aj vyčíslenie
výšky splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (u každej takejto čiastkovej položky), čo je navzdory
odchylnosti takejto (úpravy úročenia spotrebiteľských úverov od úročenia úverov všeobecne) práve

dôkazom zvýšenej pozornosti venovanej ochrane spotrebiteľa (ktorý by takto nemal byť pri rozhodovaní
sa, či zmluvu uzavrie, zavádzaný ani problematickým údajom o úrokoch, z ktorého nebude schopný
vyvodiť, aké bude skutočné navýšenie sumy reálne mu poskytnutej a teda i celková cena, za ktorú si
požičiava a ktorú takto bude povinný veriteľovi vrátiť).

Na základe uvedeného preto správne súd prvého stupňa dospel k záveru, že zmluva o spotrebiteľskom

úvere uzavretá účastníkmi konania dňa 31.03.2008 neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov a to z dôvodu absencie týchto údajov v samotnej zmluve o spotrebiteľskom
úvere podpísanej oboma účastníkmi zmluvného vzťahu, tak ako to vyžaduje ust. § 4 ods.2 zák. o
spotrebiteľských úveroch a preto je možné považovať poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov.

Na základe vyššie uvedených skutočností, preto správne súd prvého stupňa započítal uhradené splátky

odporkyne na predmetnom úvere vo výške 7.636,53 eur ( č.l. 24 ) len na istinu poskytnutého úveru
vo výške 6.638,78 eur a návrh navrhovateľa o zaplatenie sumy 3.418,88 eur s prísl. ako nedôvodný
zamietol.

Odvolací súd tak napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 2 O.s.p.
potvrdil, keď správne súd prvého stupňa rozhodol aj o trovách konania.

Náhrada trov odvolacieho konania nebola odporkyni priznaná, hoci podľa zásady úspechu by jej patrila
(§ 142 ods. 2 a § 224 ods. 1 O.s.p. ), ale zo spisu jej žiadne nevyplývajú.

Uvedené rozhodnutie bol prijaté senátom pomerom hlasov 3 : 0, teda jednohlasne.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.