Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. august 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/468/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5913208719
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5913208719.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a

členov senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a JUDr. Dagmar Cabadajovej, v právnej veci navrhovateľa Ing.
J. H., nar. XX. X. XXXX, bytom Y., X. X proti odporcovi N. Z., nar. XX. X. XXXX, bytom Z., R. I. X,
zastúpenému JUDr. Petrom Svrčekom, advokátom so sídlom Z., I. XXXX/X, v konaní o náhradu škody a
onáhradunemajetkovejujmy,naodvolanienavrhovateľaprotirozsudkuOkresnéhosúduvRužomberku,
č.k. 2C/135/2013-85 zo dňa 27. 1. 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým zamietol návrh navrhovateľa na náhradu nemajetkovej
ujmy, p o t v r d z u j e .

V ostatných častiach rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd v Ružomberku zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal
voči odporcovi náhrady škody a náhrady nemajetkovej ujmy z titulu neoprávneného výrubu stromu.
Pri rozhodovaní o náhrade škody vychádzal z ust. § 420 Občianskeho zákonníka (ďalej už len „OZ“)
v spojení s ust. § 3 ods. 1 OZ, keď na jednej strane konštatoval, že navrhovateľ nepreukázal výšku
vzniknutej škody, a teda ani vznik škody ako jednej zo základných zákonných podmienok pre priznanie
náhrady a na druhej strane prihliadol v danej veci na motív odporcu, ktorým bola snaha eliminovať

prípadné škody v dôsledku nebezpečného nachýlenia stromu navrhovateľa. Ak teda odporca mal snahu
chrániť svoj majetok, výkon práva navrhovateľa je možné považovať za taký, ktorý je v rozpore s dobrými
mravmi a aj z tohto dôvodu potom náhradu škody navrhovateľovi nepriznal.
Rovnako zamietol i návrh navrhovateľa v časti, ktorou si uplatnil voči navrhovateľovi právo na náhradu
nemajetkovejujmy,lebozozistenéhoskutkovéhostavumalpreukázané,žeodporcažiadalnavrhovateľa
o súhlas s vypílením stromu a jeho konanie nebolo spôsobilé zasiahnuť do práva navrhovateľa na
ochranu osobnosti.

Pri rozhodovaní o trovách konania súd vychádzal z ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal odporcovi, ktorý
mal vo veci plný úspech, právo na náhradu trov konania, pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia
v celkovej výške 234,44 eur.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie, v zákonom stanovenej lehote, navrhovateľ. Žiadal napadnutý
rozsudok prvostupňového súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie dôvodiac tým, že prvostupňový
súd nesprávne právne posúdil vec. Odporca svojím konaním nielen že zasiahol do vlastníckeho práva

navrhovateľa formou neoprávneného výrubu, ale svojím konaním aj znehodnotil drevnú hmotu, keď
namiesto kvalitnej hmoty, uložil na uvedenom mieste nakáľané drevo, pričom ani nepreukázal, že ide
o drevo zo stromu, ktorý predtým neoprávnene spílil. Strom pred výrubom nebol nachýlený, jeho kmeň
rástol kolmo nahor, čo vyplýva i z doložených fotografií a naviac v čase výrubu neexistovala ani chataodporcu, na ktorej ochranu sa odporca v konaní odvolával. Ak odporca mal pocit, že je vážne ohrozený,
tak v danej veci mal postupovať v intenciách ust. § 417 ods. 1 Občianskeho zákonníka a mal sa
domáhať preventívnej ochrany, čo však nikdy neučinil. Keďže ako živnostník podniká - obchoduje s

drevnou hmotou, možno dôvodne predpokladať, že hodnota drevnej hmoty mu je známa. Pokiaľ z
kvalitnejdrevnejhmotyvyrobilpalivovédrevo,ajztohtodôvoduzodpovedázavznikškody,ktorátakýmto
postupom vznikla.

Odporca prostredníctvom svojho právneho zástupcu v písomnom vyjadrení žiadal rozhodnutie

prvostupňového súdu ako vecne správne potvrdiť. Pokiaľ i z jeho strany došlo k porušeniu právnych
predpisov, nastala skutočnosť vylučujúca protiprávnosť takéhoto konania - súhlas poškodeného. Svedok
N.D.sícenepotvrdil,žebypriamopočulakodávapoškodenýsúhlassospílenímstromu,alesúdsprávne
zohľadnil všetky okolnosti sporného vypílenia. Ak by bol odporca chcel spôsobiť navrhovateľovi škodu,
určite by mu nebol telefonoval a nebol by mu posielal dve sms správy, aby strom identifikoval. Dôvodom
spílenia stromu bola skutočnosť, že sa tento strom nakláňal a ohrozoval majetok odporcu. Prvostupňový

súd taktiež správne vyhodnotil, že navrhovateľovi nevznikla škoda, a teda mu ani nemohol vzniknúť
nárok na jej náhradu a následne správne aplikoval i ust. § 3 ods. 1 OZ. Navrhovateľ v konaní neuniesol
dôkazné bremeno ani ohľadom uplatneného nároku na poskytnutie primeraného zadosťučinenia, lebo
nepreukázal, čím malo byť zasiahnuté do jeho osobnostných práv. Právny poriadok nepozná tzv. cenu
obľuby, ktorá by vyjadrovala citový vzťah vlastníka k predmetu vlastníctva.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a bez
nariadenia pojednávania (§ 214 O.s.p.) rozhodnutie prvostupňového súdu v časti, v ktorej zamietol návrh
navrhovateľa na náhradu nemajetkovej ujmy podľa ust. § 219 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. V
ostatných častiach (pokiaľ bol návrh navrhovateľa na náhradu škody zamietnutý, ako aj vo výroku o

náhrade trov konania) rozsudok prvostupňového súdu podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. zrušil a v
týchto častiach mu vec vrátil na ďalšie konanie.

Použitie ust. § 3 ods. 1 OZ prichádza do úvahy len v celkom výnimočných prípadoch a vždy za
predpokladu, že výkon práva v konkrétnom prípade neodporuje zákonu.

Ak teda prvostupňový súd v dôvodoch svojho rozhodnutia konštatuje, že navrhovateľ v priebehu konania
nepreukázal vznik škody ako jedného zo základných predpokladov vzniku nároku na náhradu škody,
nemohol v ďalšom hodnotiť postup navrhovateľa pri výkone svojich práv v súvislosti s ust. § 3 ods. 1 OZ
a už z tohto dôvodu potom musel odvolací súd jeho rozhodnutie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Dôvody súdneho rozhodnutia musia byť jednoznačné (presvedčivé), a to i v otázke právneho posúdenia
veci. Niet už v nich miesta pre úvahy (alternatívy), týkajúce sa právneho posúdenia, naviac pri použití
ustanovení, ktoré sa navzájom vylučujú.

V ďalšom konaní bude preto povinnosťou prvostupňového súdu v tejto časti (nároku na náhradu škody)
opätovne prejednať vec tým, že v dôvodoch svojho rozhodnutia bude musieť jednoznačne uviesť, ako
vec právne posúdil.
Už v tomto štádiu konania ale je potrebné zdôrazniť, že použitie korektívu „dobré mravy“ pri výkone
práva za účelom dosiahnutia spravodlivosti, ako korektívu, ktorý zaisťuje potrebnú väzbu medzi

písanými občianskoprávnymi normami a mravným poriadkom spoločnosti, však nesmie na druhej
strane viesť k oslabovaniu ochrany subjektívnych občianskych práv, stanovených zákonom, a tým i k
nežiaducemu narušovaniu istoty občianskoprávnych vzťahov. Je potrebné zdôrazniť, že v demokratickej
spoločnosti s písaným právom sa spravodlivosť presadzuje najmä za pomoci stanovených písaných
noriem, pravidiel a postupov, ktoré je nutné dodržiavať. Zámer presadzovať spravodlivosť bez ohľadu

na stanovené normy, pravidlá a postupy by totiž mohol viesť k právnej neistote a chaosu, t.j. k
nebezpečným spoločenským dôsledkom, a tým koniec koncov i k oslabovaniu demokracie. Každý, kto
má určité subjektívne občianske právo, je zásadne oprávnený ho sám pod ochranou právneho poriadku
vykonávať, a tak jeho realizáciou dosiahnuť uspokojenie svojich individuálnych záujmov, potrieb a
preferencií a za tým účelom je taktiež oprávnený dovolať sa ochrany svojho subjektívneho práva na

príslušnom orgáne, najmä na súde.

Ak teda v prejednávanej veci navrhovateľ tvrdí, že odporca porušením právnej povinnosti
(neoprávneným výrubom stromu) mu spôsobil škodu a odporca ani nepopiera, že neoprávnene zasiaholdo vlastníckeho práva navrhovateľa (za čo bol i právoplatne postihnutý príslušným orgánom), nemožno
konštatovať, že by výkon práva zo strany navrhovateľa (uplatnenie nároku na náhradu škody) bol v
rozpore s dobrými mravmi.

Pokiaľ ale odporca tvrdí, že svojím konaním odvracal nebezpečenstvo vzniku škody
(§ 417 OZ), túto skutočnosť musí v konaní bezpečným spôsobom preukázať (nepostačuje len tvrdenie
samotného odporcu, z ktorého súd v doterajšom konaní vychádzal). Výkon práva v prípade jeho stretu
(kolízie) s iným právom musí byť uskutočnený v súlade s výslovne stanovenými kolíznymi normami,

a pokiaľ takéto normy neexistujú, tak v súlade so zásadami platnými pre riešenie takéhoto stretu. V
občianskoprávnom styku dochádza pri výkone určitého práva celkom bežne ku stretu s výkonom iných
práv, pričom niektoré z týchto prípadov výslovne rieši úprava kolíznych noriem. Tam, kde také kolízne
normy neexistujú, je potrebné riešiť každý prípad stretu podľa zásad platných pre riešenie kolízií. Tieto
zásady vychádzajú zo spoločenského významu porovnávaných kolidujúcich práv, konkrétne najmä z
preferencie kvalitatívne a funkčne vyššieho práva pred kvalitatívne a funkčne nižším právom.

Z doterajšieho priebehu konania je nepochybné, že odporca svojím protiprávnym konaním zasiahol
do vlastníckeho práva navrhovateľa, a preto bude výlučne na ňom, aby v tejto časti nepochybným
spôsobom preukázal, že takýmto postupom odvracal bezprostredne hroziacu škodu na svojom
konkrétnommajetku,lebolenpotombudemôcťsúdposúdiť,čitakýtopostupbolzjehostranyprimeraný.

Pokiaľ ide o výšku škody, postup pri jej vyčíslení navrhovateľ popísal vo svojom návrhu na č.l. 3 spisu,
a preto i v tejto časti sa bude musieť prvostupňový súd v ďalšom konaní s jeho tvrdením vyporiadať. Ak
totiž konštatuje, že navrhovateľ nepreukázal vznik škody, i v tejto časti musí byť z dôvodov zrejmé, z
ktorých konkrétnych skutočností vychádzal, keď neakceptoval navrhovateľom uplatnenú výšku škody.

Správne ale postupoval prvostupňový súd pri posúdení návrhu navrhovateľa na náhradu nemajetkovej
ujmy, keď v tejto časti jeho návrh zamietol.
Neoprávnený zásah do vlastníckeho práva nemožno bez ďalšieho spájať s neoprávneným zásahom do
právanaochranuosobnosti.Neoprávnenývýrubstromuipodľanázoruodvolaciehosúduniejekonaním,

ktoré by bolo spôsobilé znížiť vážnosť a dôstojnosť navrhovateľa v spoločnosti, a ani navrhovateľ v
priebehu konania nepredložil žiadne dôkazy, z ktorých by vyplynulo zníženie jeho vážnosti v spoločnosti,
tak ako to tvrdil, a preto odvolací súd v tejto časti rozhodnutie prvostupňového súdu ako vecne správne
potvrdil. Je totiž práve účelom ustanovení Občianskeho zákonníka o náhrade škody odstrániť následky
takéhoto protiprávneho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.