Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, November 5, 2012

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 16C/30/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3111214485
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Vékonyová
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2012:3111214485.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Evou Vékonyovou v právnej veci navrhovateľa Home Credit
Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, IČO 36 234 176 proti odporkyni V. B., štátnej
občianke Slovenskej republiky, bytom D., Z. XXX/XX o zaplatenie 1.056,24 eur s príslušenstvom a iné
takto

r o z h o d o l :

Konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške 86,51 eur a zmluvnej pokuty vo výške 13,49 eur s a z
a s t a v u j e.

Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 307,15 eur spolu s 8,76 %
ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 26.11.2009 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozhodnutia.

Vo zvyšnej časti sa návrh z a m i e t a.

Odporkyni sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal od odporkyne zaplatenia sumy 1.042,75 eur spolu
s úrokom z omeškania 0,024 % denne zo sumy 1.042,75 eur od 26.11.2009 do zaplatenia, zaplatenia
zmluvnej pokuty vo výške 13,49 eur. Uviedol, že s odporkyňou uzatvoril zmluvu o úvere, na základe ktorej
jej poskytol úver 663,88 eur s dohodnutým úrokom vo výške 40,86 % p.a., ktorý sa odporkyňa zaviazala
splácať po 28,55 eur mesačne. Odporkyňa uhradila celkovo 270,22 eur a neuhradených tak zostáva
1.056,24 eur, čo predstavuje neuhradenú 10. až 13. splátku úveru, zosplatnenie zmluvy v sume 928,55
eur. Popri zaplatení poskytnutého úveru si navrhovateľ uplatňuje aj dojednanú zmluvnú pokutu, a to vo
výške 6,64 eur, 4,57 eur a 2,28 eur, teda v celkovej výške 13,49 eur. Ďalej žiadal aj úroky z omeškania
ako sankciu za omeškanie so splatením úveru, a to vo výške 0,024 % za každý deň omeškania.

V priebehu konania vzal navrhovateľ svoj návrh na začatie konania v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty
vo výške 13,49 eur a istiny vo výške 86,51 eur späť, z dôvodu, že odporkyňa mu po začatí pojednávania
zaplatila sumu 100 eur.

Odporkyňa uviedla, že mala s navrhovateľom uzavreté dve zmluvy, pričom na ich zaplatenie si
navrhovateľ zrážal platby z jej mzdy. Keď prestali zrážky, tak si myslela, že má všetky podlžnosti
zaplatené.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom odporkyne, oboznámením obsahu zmluvy o úvere
č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi účastníkmi dňa XX.X.XXXX, úverových zmluvných podmienok,
splátkového kalendára k zmluve, listu zo dňa 25.11.2009, poštového podacieho hárku, dokladu
odporkyne o úhrade zo dňa 24.5.2012, výpisu z obchodného registra na spoločnosť navrhovateľa a zistil
tento skutkový stav:

Podľa výpisu z obchodného registra na spoločnosť navrhovateľa má navrhovateľ ako právnická osoba
v predmete svojej činnosti okrem iného aj poskytovanie pôžičiek a úverov nebankovým spôsobom a
poskytovanie spotrebiteľských úverov nebankovým spôsobom.

Z obsahu vyššie uvedených listín vyplynulo, že účastníci dňa 18.9.2009 uzatvorili zmluvu o úvere, ktorou
sa navrhovateľ zaviazal poskytnúť odporkyni úver 663,88 eur a odporkyňa sa zaviazala tento úver vrátiť
navrhovateľovi spolu s 40,86 % ročným úrokom v 48 mesačných splátkach po 28,55 eur. Odporkyňa pred
súdom nespochybnila, že jej navrhovateľ na základe takto uzavretej zmluvy vyplatil peňažnú hotovosť
v sume 663,88 eur.

Z prehľadu platieb odporkyne na poskytnutý úver vyplynulo, že do 12.8.2009 zaplatila odporkyňa na
poskytnutý úver navrhovateľovi spolu 256,73 eur.

Podľa štatistického prehľadu priemerných úrokových mier z úverov, ktorý zverejňuje Národná banka
Slovenska, bola priemerná úroková miera zo spotrebiteľských úverov poskytovaných v období 9/2008
s dobou splatnosti od 1 do 5 rokov 14,85 % ročne.

Súd dospel k záveru, že vzťah medzi účastníkmi konania zo zmluvy o úvere zo dňa 18.9.2008 je
potrebné posúdiť ako vzťah zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.12.2008 /znenie zákona platné a účinné ku
dňu uzatvorenia predmetnej zmluvy účastníkmi/, keď v zmysle § 1 ods. 2 a 3 v spojení s § 2 a § 3
ods. 1 a 2 uvedeného zákona je spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme úveru, keď veriteľ je právnickou osobou, ktorá
poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania a dlžník, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorej bol
poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

V danej veci bolo preukázané, že navrhovateľ poskytol odporkyni úver na základe zmluvy o úvere
ako právnická osoba majúca v predmete podnikania poskytovanie pôžičiek a úverov nebankovým
spôsobom a odporkyňa je fyzická osoba, ktorej navrhovateľ úver poskytol za iným účelom ako na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania. Je teda nepochybné, že záväzkovoprávny vzťah účastníkov z
predmetnej zmluvy o úvere spadá do režimu spotrebiteľských úverov upravených zákonom č. 258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.12.2008. V otázkach neupravených týmto
zákonom sa vzťah medzi účastníkmi posúdi podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, resp. podľa
ustanovení Obchodného zákonníka, pokiaľ ide o zmluvu o úvere. Takto súd na danú vec aplikoval
nasledovné zákonné ustanovenia:

Podľa § 2 písm. b) zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zmluvou o spotrebiteľskom úvere
sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Súd výsledky vykonaného dokazovania právne posúdil podľa vyššie citovaných ustanovení právnych
predpisov a dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je len čiastočne dôvodný.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že účastníci v zmysle § 2 zákona o spotrebiteľských úveroch
v spojení s § 497 Obchodného zákonníka uzatvorili zmluvu o úvere, na základe ktorej navrhovateľ
poskytol odporkyni spotrebiteľský úver vo výške 663,88 eur a odporkyňa sa zaviazala tento úver vrátiť
navrhovateľovi spolu s 40,86 % ročným úrokom v 48 mesačných splátkach po 28,55 eur. Práve pokiaľ
ide o zmluvne dojednaný úrok z poskytnutého úveru 40,86 % ročne, tak má súd za to, že takto
dojednaná výška úroku je v rozpore s dobrými mravmi a toho dôsledkom je uzatvorená zmluva o úvere
podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatná. Aj keď Občiansky zákonník neobsahuje legálnu definíciu
pojmu dobré mravy, právne teória a ustálená súdna prax pod pojmom dobré mravy rozumie pravidlá
morálneho charakteru všeobecne platné v demokratickej spoločnosti, v ktorej sa uplatňuje a presadzuje
vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie, pričom tieto pravidlá ako súhrn určitých
etických a kultúrnych noriem v spoločnosti sú všeobecne uznávané a je daný všeobecný záujem na ich
rešpektovaní. Dojednanie úrokov zo spotrebiteľského úveru v miere 40,86 % ročne, ktorá miera viac
ako trikrát prevyšuje priemernú mieru úrokov obdobných spotrebiteľských úverov poskytnutých v danom
čase /14,85 %/ porušuje podľa súdu uvedené pravidlá morálneho charakteru, teda je v rozpore s dobrými
mravmi. Keďže dojednanie úrokov z úveru je podstatnou náležitosťou zmluvy o úvere, neplatnosť
tohto dojednania pre rozpor s dobrými mravmi spôsobuje neplatnosť celej úverovej zmluvy podľa § 39
Občianskeho zákonníka.

Pretože podľa záverov súdu je úverová zmluva, ktorú účastníci uzatvorili, neplatná pre rozpor s dobrými
mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka, má navrhovateľ nárok nie na zmluvné plnenie, ale len
na vrátenie plnenia, ktoré odporkyni podľa tejto neplatnej zmluvy poskytol /vydanie bezdôvodného
obohatenia/. Keďže navrhovateľ preukázane poskytol odporkyni peňažné prostriedky v sume 663,88
eur, má nárok na vrátenie tejto sumy. Odporkyňa preukázane navrhovateľovi vrátila na zaplatenie úveru
sumu v celkovej výške 356,73 eur (sumu 256,73 eur pred začatím konania a sumu 100 eur po začatí
konania). Vzhľadom na uvedené súd zohľadnil tieto platby a z poskytnutej sumy úveru 663,88 eur,
teda bezdôvodného obohatenia, na vydanie ktorého má navrhovateľ podľa súdu nárok, odčítal vyššie
uvedené platby. V tomto zmysle je potom návrh navrhovateľa dôvodný iba v časti o zaplatenie 307,15
eur a vo zvyšnej časti bol návrh zamietnutý.

V časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 13,49 eur a istiny v sume 86,51 eur vzal navrhovateľ
svoj návrh na začatie konania späť, a preto súd v tejto časti konanie o návrhu navrhovateľa podľa §
96 O.s.p. zastavil.

Navrhovateľ žiadal od odporkyne taktiež zaplatenie úroku z omeškania vo výške 0,024 % za každý
deň omeškania. Výška úroku z omeškania bola upravená v úverových podmienkach navrhovateľa, a to
tak, že podľa hlavy 13 § 3 podmienok je klient v prípade omeškania úhrady splátky povinný zaplatiť úrok
z omeškania vo výške 0,08 % z dlžnej čiastky za každý deň omeškania. Navrhovateľ teda žiadal len
časť takto určeného úroku z omeškania. Vzhľadom na závery o neplatnosti uzavretej zmluvy o úvere,
nie je možné navrhovateľovi priznať úrok z omeškania titulom jeho zmluvného dojednania, ale iba úrok
z omeškania vyplývajúci z ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka vedľa plnenia aj úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť aj poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania určí vykonávací predpis.

Vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z., podľa ktorého je výška úrokov z
omeškania (v zmysle posledného znenia vzhľadom na rozhodný čas pre omeškanie) o 8 percentuálnych

bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a platná k prvému dňu
omeškania s plnením peňažného dlhu. V čase vzniku omeškania odporkyne, potom ako bola vyzvaná
na plnenie, bola výška úrokov z omeškania 9 %, pretože základná úroková sadzba bola v tom čase
1 %. Navrhovateľ však požadoval úrok 0,024 % denne, čo predstavuje ročne 8,76 %. Z dispozičného
princípu vyplýva, že navrhovateľ v návrhu vymedzuje predmet konania po skutkovej i právnej stránke.
Z viazanosti súdu žalobným petitom je zrejmé, že súd nemôže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť
viac, než sa domáhajú. Keďže súd nemohol prekročiť návrh ohľadne uplatnených úrokov, priznal ich do
uplatnenej výšky, a to 8,76 % ročne.

Úrok z omeškania bol navrhovateľovi priznaný zo sumy 307,15 eur, ktorá predstavuje doposiaľ
nezaplatené bezdôvodné obohatenie odporkyne, a to odo dňa, kedy bola na jeho vydanie odporkyňa
vyzvaná. Vo zvyšnej časti bol návrh navrhovateľa zamietnutý.

Odporkyňa mala podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. právo na náhradu trov
konania, keď súd návrh navrhovateľa v časti zamietol a teda bola v konaní úspešnejšia. Keďže si však
odporkyňa náhradu trov konania neuplatnila, súd odporkyni podľa § 151 ods. 1 O.s.p. náhradu trov
konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd
(dvojmo).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O.s.p.).

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu
podľa osobitného predpisu.