Rozsudok Judgement was issued on Thursday, June 20, 2012

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/176/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5611207681
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Dulačka

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5611207681.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku

a členiek senátu JUDr. Evy Malíkovej a Mgr. Kataríny Beniačovej, v právnej veci žalobcu: Slovenská
energetika, a.s., so sídlom v Žiline, Pri Rajčianke č. 8591/4B, IČO: 36 403 008, právne zastúpený Mgr.
Pavlom Karmanom, advokátom so sídlom v J., Z. U. č. XX/A, proti žalovanému: B. C., nar. X.X.XXXX,
bytom O. E. č. XXX/X, o zaplatenie 644,52 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa a odporcu
proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k. 7C 246/2011-98, zo dňa 26. januára 2012, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
262,14 eur, úroky z omeškania zo sumy 405,04 eur vo výške 9% ročne od 26.8.2010 do zaplatenia,

a to mesačnými splátkami vo výške 50 eur, splatné vždy do 20. dňa kalendárneho mesiaca, počnúc
kalendárnym mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia, p o t v r d z u j e .

Vo výroku, ktorým okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania zo
sumy 130,77 eur od 3.11.2010 do zaplatenia, rozsudok m e n í tak, že žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť
žalobcovi úroky z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 130,77 eur od 3.11.2010 do zaplatenia, v
lehote 3 dní.

Vo výroku, ktorým okresný súd v zostávajúcej časti žalobu zamietol, rozsudok m e n í tak, že
žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 108,71 eur spolu s 9% úrokom z omeškania ročne

zo sumy 30,87 eur od 11.12.2009 až do zaplatenia, zo sumy 47,14 eur od 17.12.2009 až do zaplatenia,
zo sumy 30,70 eur od 3.11.2010 až do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Výroku, ktorým bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi sumu 273,67 eur, a to mesačnými splátkami
vo výške 50 eur, splatné vždy do 20. dňa kalendárneho mesiaca, s a n e d o t ý k a .

O trovách prvostupňového a odvolacieho konania rozhodne okresný súd.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 535,81
eur, úroky z omeškania zo sumy 405,04 eur vo výške 9% ročne od 26.8.2010 do zaplatenia, úroky z
omeškania zo sumy 130,77 eur od 3.11.2010 do zaplatenia, a to mesačnými splátkami vo výške 50
eur, splatných vždy do 20. dňa kalendárneho mesiaca, počnúc kalendárnym mesiacom nasledujúcim po

právoplatnosti rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celéhoplnenia. V zostávajúcej časti, čo do výšky 108,71 eur s príslušenstvom, okresný súd žalobu zamietol.
Rozhodnutie o trovách konania si súd vyhradil do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Z dôvodov rozhodnutia vyplýva, že súd žalobe vyhovel v časti o zaplatenie sumy 535,81 eur, keďže

vykonaným dokazovaním mal preukázanú dôvodnosť žaloby v tejto časti. V zostávajúcej časti súd
žalobu ako nedôvodnú zamietol. V konaní bolo nesporné uzavretie Zmluvy o dodávkach elektrickej
energie medzi účastníkmi konania, na základe ktorej sa žalobca zaviazal dodávať žalovanému
elektrickú energiu. Žalovaný sa zaviazal platiť zálohové preddavky za dodávku elektrickej energie,
ako aj nedoplatok z vyúčtovania za dodávku elektrickej energie za relevantné obdobie, po zohľadnení

zaplatených zálohových preddavkov. Za obdobie od 7. 8.2009 do 5. 8.2010 žalobca vyúčtoval
žalovanému za dodávku elektrickej energie sumu 405,04 eur, pričom nedoplatok za uvedené obdobie
bol vypočítaný tak, že od ceny dodanej elektrickej energie boli odpočítané všetky zaplatené zálohy v
súhrnnej výške 747 eur. Za obdobie od 6. 8.2010 do 18. 10. 2010 bola žalovanému vyúčtovaná cena
za dodávku a distribúciu elektrickej energie vo výške 130,77 eur. Žalobca sa preto dôvodne domáhal
uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu sumu 535,81 eur. Obrana žalovaného o duplicitnej úhrade

dane z pridanej hodnoty nebola dôvodná. Každá zálohová platba v plnej výške bola odpočítaná od
celkového vyúčtovania ceny za dodanú elektrickú energiu. Pokiaľ by v zálohe bola zahrnutá aj daň
z pridanej hodnoty, tak aj táto časť zálohovej platby bola odpočítaná od ceny za dodávku elektrickej
energie vypočítanej za rozhodné obdobie. Nemohlo preto dôjsť k úhrade dane z pridanej hodnoty
duplicitne.

Podľa obchodných podmienok, ktoré tvoria súčasť zmluvy o dodávke elektrickej energie, podmienkou
prerušenia dodávky elektrickej energie v prípade nedoplatku je poskytnutie dodatočnej lehoty 7 dní
odberateľovi s upozornením, že dodávka bude prerušená, ak žalovaný nedoplatok neuhradí ani po
uplynutí tejto dodatočnej lehoty. V prípade, že odberateľ neuhradí faktúru alebo preddavkovú platbu,
dodávateľ sa zaviazal odoslať písomnú výzvu na úhradu dlžnej sumy spolu s určením dodatočnej lehoty

na zaplatenie. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaný neprevzal prvú upomienku zo
dňa 21. 10. 2009, ktorá bola vrátená späť odosielateľovi. Poplatok vyúčtovaný žalobcom žalovanému
ako zbytočná cesta sa uplatňuje, podľa výslovnej úpravy v sadzobníku, ak odberateľ sa poverenému
pracovníkovi vyslanému na odberné miesto s cieľom odpojenia, priamo na mieste preukáže dokladom o
zaplatení. V danom prípade sa žalovaný nepreukázal dokladom o zaplatení, napriek tomu sa pracovník

vyslaný na odberné miesto s cieľom odpojenia vrátil späť dňa 24. 11. 2009. V uvedený deň sa žalovaný
dozvedel, keďže neprevzal upomienku, že v prípade nezaplatenia v dodatočnej lehote, dodávka bude
prerušená. Žalovaný v 7-dňovej lehote nedoplatok uhradil (dňa 30. 11. 2009). K odpojeniu odberného
miesta však došlo pred uplynutím 7-dňovej lehoty, preto účtovanie poplatku za zbytočnú cestu a
opätovné pripojenie odberného zariadenia nebolo dôvodné. Žalovaný ako spotrebiteľ v dodatočnej

lehote uhradil dlžnú sumu, po preukázateľne nadobudnutej vedomosti o hrozbe prerušenia dodávky, ku
ktorej preto došlo nadbytočne (pred uplynutím dodatočnej lehoty 7 dní).

Podľa správy pošty druhá upomienka zo dňa 2. 9. 2010, nebola prevzatá žalovaným, ale treťou
osobou. Žalovaný namietal prevzatie upomienky prostredníctvom tretej osoby. S poukazom na uvedené,
žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania poskytnutia dodatočnej 7-dňovej lehoty dodávateľom

s upozornením, že dodávka bude prerušená, v dôsledku čoho neboli naplnené dohodnuté obchodné
podmienky pre prerušenie dodávky elektrickej energie. Z toho dôvodu nevzniklo žalobcovi právo na
zaplatenie poplatku za odpojenie odberného zariadenia dňa 18. 10. 2010.

Súd prihliadal na reálnu vedomosť (nevedomosť) žalovaného o možnosti prerušenia dodávky, keďže
úpravu všeobecných podmienok ako spotrebiteľ nemohol ovplyvniť. V prvom prípade zaplatil počas

plynutia lehoty 7 dní. V druhom prípade nezodpovedá za správanie tretej osoby.

Z dôvodu omeškania žalovaného s plnením dlhu, žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie úrokov z
omeškania. Zodpovednosť za omeškanie má objektívny charakter, vzniká bez ohľadu na zavinenie. Jej
dôsledkom je vznik povinnosti dlžníka platiť veriteľovi úroky z omeškania. Výšku úrokov z omeškania
stanovuje vykonávací predpis a to navýšenie ôsmich percentuálnych bodov nad úrokovú sadzbu

stanovenú Európskou centrálnou bankou. Žalovanému bola preto uložená povinnosť zaplatiť žalobcoviúroky z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 405,04 eur od 26. 8. 2010 (po uplynutí lehoty splatnosti)
do zaplatenia, keďže omeškanie s plnením dlhu doposiaľ trvá. Úroky z omeškania prislúchali žalobcovi
aj zo sumy 130,77 eur za obdobie od 3. 11. 2010 do zaplatenia. V súlade s ust. § 160 ods. 1 O.s.p.

súd povolil žalovanému splácanie dlhu v splátkach. Rozhodnutie o trovách konania si prvostupňový súd
vyhradil po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Voči citovanému rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalobca aj žalovaný.

Žalobca sa odvoláva proti rozsudku v časti ktorej jeho návrh na zaplatenie sumy 108,71 eur s
príslušenstvom zamietol. Má za to, že rozhodnutie prvostupňového súdu vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Okresný súd nezaviazal odporcu na zaplatenie faktúr VS 3038828041,

VS 3038828042 a VS 3038828044 spolu s uplatneným úrokom z omeškania z dôvodu, že podľa
názoru súdu neboli dodržané podmienky na uskutočnenie fakturovaných položiek v zmysle obchodných
podmienok. S takýmto názorom sa nestotožňujú. Ich tvrdenia postačovali na vydanie platobného
rozkazu, pričom už len týmto úkonom nemohlo byť navrhovateľom uplatnené právo, ktoré bolo v
zjavnom rozpore s právnymi predpismi. Súd správne konštatoval, že z predloženej zmluvy o dodávke a

distribúcii elektriny zo dňa 14.2.2008 jasne vyplýva záväzok navrhovateľa opakovane dodávať odporcovi
elektrinu,ktorúodoberáprevlastnúpotrebuvdomácnosti,zabezpečiťmuprístupdodistribučnejsústavy,
distribúciu elektriny, systémové služby a služby spojené s používaním prenosovej sústavy v zmysle
zákona č. 656/2004 Z.z.. Z predmetnej zmluvy zároveň vyplýva aj záväzok odporcu za dodanú elektrickú
energiu a za poskytnuté práce a služby navrhovateľovi riadne platiť, a to podľa príslušného cenníka za

dodávku elektrickej energie a podľa príslušného cenníka za poskytnuté práce a služby. Faktúrami, na
zaplatenie ktorých súd odporcu nezaviazal, došlo jednoznačne k fakturovaniu položiek (poskytnutých
prácaslužieb),ktorémožnovzmysleplatnejprávnejúpravysubsumovaťpodsystémovéslužbyaslužby
spojené s používaním prenosovej sústavy. Tvrdenie odporcu, že takéto služby si nikdy u navrhovateľa
neobjednal, nie je preto smerodajné, keďže fakturovanie týchto úkonov vyplýva jednak zo samotnej

zmluvy, jednak z cenníka služieb, ktorý bol doložený do súdneho spisu. Uskutočnenie úkonov v zmysle
cenníka služieb býva spravidla zapríčinené správaním sa konkrétneho odberateľa, v tomto prípade
odporcu, čo bolo nakoniec v konaní aj preukázané, keď sám odporca potvrdil uskutočnenie a realizáciu
fakturovaných úkonov. Z uvedených dôvodov žiada odvolaniu vyhovieť.

Žalovaný v odvolaní udáva, že suma, ktorú má zaplatiť za dodanú elektrinu, predstavuje spolu 262,9 eur,

predstavuje suma 221 eur + 19% DPH 41,9 (konečná suma za dodanú elektrinu 968,10 - záloha 747
eur).Mázato,ževovyúčtovaníjeopakovanedvakrátúčtovaná19%DPH,stýmtonavýšenímnesúhlasí,
nesúhlasí tiež s platením úroku z omeškania vo výške 9% ročne. Nesúhlasí s tým, že bol v omeškaní,
pretože chcel zaplatiť, ale nešlo to, účet mal blokovaný exekútorom. To isté platí aj u položky 130,77 eur,
nakoľko sa musí odpočítať záloha a vyjde konečný výsledok 47,77 eur. Spolu má teda doplatiť 273,67

eur a nie 535,81 eur.

Žalobca vo vyjadrení udáva, že sa nestotožňuje s tvrdeniami odporcu o duplicitnom účtovaní DPH,
teda ako v zálohovej platbe tak aj v konečnej faktúre. Každá zálohová platba v plnej výške bola
odpočítaná od celkového vyúčtovania ceny za dodanú elektrickú energiu. Pokiaľ by v zálohe bola
zahrnutá aj daň z pridanej hodnoty, tak aj táto časť zálohovej platby bola odpočítaná od ceny za

dodávku elektrickej energie. Na základe uvedeného nemohlo dôjsť k úhrade dane z pridanej hodnoty
duplicitne. Z vykonaných dôkazov jednoznačne vyplynulo, že odporca uzatvoril zmluvu na dodávku
elektrickej energie s navrhovateľom a preto súd správne vyhodnotil právny záver, že práve odporca
nesie zodpovednosť za odobratú elektrickú energiu a túto je povinný aj uhradiť. Ostatné skutočnosti
uvádzané odporcom v odvolaní sú právne irelevantné.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaných odvolaní v
rozsahu danom ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p. a v zmysle ust. § 212 ods. 1 (rozhodnutie krajského
súdu sa nedotýka tej časti rozsudku okresného súdu, ktorou zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi
sumu 273,67 eur, v ktorej časti rozsudok nebol napadnutý odvolaním) a bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) rozsudok okresného súdu postupom v zmysle ustanovenia § 156

ods. 3 O.s.p. v časti výroku, ktorou okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu262,14 eur s úrokom z omeškania zo sumy 405,04 eur vo výške 9% ročne od 26.8.2010 do zaplatenia
v mesačných splátkach vo výške 50 eur splatných vždy do 20. dňa kalendárneho mesiaca počnúc
kalendárnym mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku potvrdil v zmysle ust. § 219 ods. 1, 2

O.s.p. a v časti výroku, ktorým súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania zo sumy
130,77 eur od 3.11.2010 do zaplatenia a vo výroku, ktorým v zostávajúcej časti (o zaplatenie 108,71
eur) žalobu zamietol, rozsudok okresného súdu zmenil v zmysle ust. § 220 O.s.p..

Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci, ktorý krajský súd považuje za nesporný.

Z vykonaného dokazovania je nepochybné, že medzi účastníkmi bola uzatvorená Zmluva o dodávke
elektriny zo dňa 31.10.2005, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sa stal platný cenník elektrickej energie

pre domácnosti kategória D, platné obchodné podmienky o dodávke a odbere elektriny pre odberateľov
kategória D. Na základe uzatvorenej zmluvy vznikla žalobcovi základná povinnosť opakovane dodávať
odberateľovi v domácnosti elektrinu pre vlastnú spotrebu. Žalovanému vznikla povinnosť elektrickú
energiu odoberať a platiť cenu poskytnutých služieb v zmysle cenníka, ktorý sa stal neoddeliteľnou
súčasťou zmluvy.

Je nepochybné, že v období od 7.8.2009 do 5.8.2010 vyúčtoval žalobca žalovanému za odber elektrickej
energie, vychádzajúc zo stavu podľa meradla a cenníka, ktorý sa stal súčasťou zmluvy, sumu 968,10
eur navýšenú o 19% DPH, t.j. spolu 1.152,04 eur. Od tejto ceny dodanej elektrickej energie boli odrátané
zaplatenézálohyvovýške747eur,nedoplatoktakpredstavoval405,04eur,ktorásumasastalasplatnou
dňa 25.8.2010.

Za obdobie od 6.8.2010 do 18.10.2010 na základe stavu meradla v súlade s cenníkom bola odporcovi
vyúčtovaná cena dodanej energie 109,89 eur navýšená o DPH, t.j. vo výške 130,77 eur. Táto sa stala
splatnou 3.11.2010.

Povinnosťou žalovaného bolo vyúčtovanú dodávku elektrickej energie zaplatiť v lehote splatnosti.
Žalovaný nepreukázal zaplatenie ceny dodanej elektrickej energie (mimo záloh, ktoré boli odpočítané),

nijako nespochybnil dodané množstvo elektrickej energie, ani jej cenu. Okresný súd potom správne
považoval nárok žalobcu na zaplatenie ceny dodanej elektrickej energie vo výške 535,81 eur za dôvodný
nárok a v tejto časti žalobe vyhovel.

Žalovaný uznáva povinnosť zaplatiť navrhovateľovi za dodávku elektrickej energie sumu vo výške
273,67 eur. V tejto časti rozsudok okresného súdu nenapadol a v tejto časti krajský súd preto rozsudok

okresného súdu nepreskúmava a rozhodnutie krajského súdu sa ho nedotýka.

Vo zvyšku sumy, na ktorú bol žalovaný zaviazaný, t.j. vo výške 262,14 eur (ako rozdielu sumy 535,81 eur
- suma 273,67 eur) svoju povinnosť splniť spochybňuje, tvrdiac, že dodávka elektriny bola nesprávne
vyúčtovaná opakovaným dvojnásobným zaúčtovaním DPH, iné odvolacie námietky vo vzťahu k istine
jeho odvolanie neobsahuje.

Preskúmaním faktúry č. 2010 2120 081003157 ako aj faktúry poradové číslo 2010 2120 101008587
krajský súd zistil, že daň z pridanej hodnoty bola účtovaná správne, keď bola vyúčtovaná cena elektrickej
energie a navýšená bola o 19% DPH. Takýto postup je správny, súladný so zákonom a odvolacia
námietka žalovaného je nedôvodná.

Keďže žalovaný nespochybnil dodané množstvo a cenu elektrickej energie, uplatnený nárok žalobcu na

zaplatenie ceny elektrickej energie zvýšenej o DPH je dôvodný a krajský súd preto rozsudok okresného
súdučodonapadnutejistinyvovýške262,14eurpovažujezavecnesprávnyavtejtočastihopotvrdzuje.Žalovaný popiera svoju povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9% zo sumy 405,04 eur
od 26.8.2010 do zaplatenia a zo sumy 130,77 eur od 4.11.2010 do zaplatenia dôvodiac nemožnosťou
zaplatiť za cenu elektrickej energie pre zablokovanie jeho účtu súdnym exekútorom.

Základnou povinnosťou žalovaného bolo zaplatiť cenu dodanej elektrickej energie v lehote splatnosti.
Pokiaľ cenu elektriny v lehote splatnosti nezaplatil, dostal sa do omeškania a omeškaním vznikla
žalovanému popri povinnosti zaplatiť istinu povinnosť zaplatiť úrok z omeškania až do zaplatenia dlžnej
sumy v zmysle ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

Tejto povinnosti žalovaného nezbavuje ani zablokovanie účtu súdnym exekútorom. Ide o skutočnosť
subjektívne zavinenú žalovaným, nijako sa nedotýkajúcu právneho vzťahu medzi žalobcom a

žalovaným. Táto skutočnosť nemá žiadnu právnu relevanciu vo vzťahu k povinnosti žalovaného zaplatiť
cenu dodaných služieb riadne a včas.

Žalovaný je teda povinný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške ustanovenej vykonávacím
predpisom, a to navýšený o 8 percentuálnych bodov nad úrokovú sadzbu stanovenú Európskou
centrálnou bankou, t.j. vo výške 9% zo sumy 405,04 eur od 26.8.2010 do zaplatenia a zo sumy 130,77

eur od 3.11.2000 do zaplatenia.

Pokiaľ okresný súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania zo sumy 405,04 eur vo
výške 9% ročne od 26.8.2010 do zaplatenia v tejto časti rozsudok okresného súdu je vecne správny a
krajský súd ho potvrdil.

Žalobcovi taktiež vznikol nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 130,77 eur

od 3.11.2010 do zaplatenia, okresný súd však vo výroku svojho rozhodnutia túto povinnosť nesprávne
sformuloval, keď neuviedol výšku úroku, preto v tejto časti krajský súd rozsudok okresného súdu zmenil
tak, že žalovaný je povinný žalobcovi zaplatiť úroky z omeškania vo výške 9 % zo sumy 130,77 eur do
3.11.2010 do zaplatenia.

Okresný súd v zostávajúcej časti o zaplatenie 108,71 eur žalobu zamietol, majúc za to, že je nedôvodná.

V tejto časti výroku rozsudku sa krajský súd s rozhodnutím prvostupňového súdu nestotožňuje, majúc
za to, že je založená na nesprávnom právnom posúdení veci. Odvolanie žalobcu považuje krajský súd
za dôvodné.

V súvislosti s porušením povinnosti žalovaného platiť za dodané služby riadne a včas, si žalobca
vyúčtoval v zmysle dohodnutého cenníka poplatky za služby súvisiace s neplnením si povinností

žalovaného, a to sumu 30,87 eur vyúčtované faktúrou 2009 2120 111070929 zo splatnosťou 10.12.2009
ako zbytočnú cestu pri objednanom výkone NN (z dôvodu nesprístupnenia odberného zariadenia
žalovaným pracovníkom žalobcu za účelom jeho odpojenia), ďalej faktúrou č. 2009 2120 121000231 si
vyúčtoval sumu 47,14 eur za opätovné pripojenie odberného zariadenia NN so splatnosťou 16.12.2009,
faktúrou č. 2010 2120 1010008587 si vyúčtoval sumu 30,70 eur za odpojenie odberného zariadenia NN

so splatnosťou 2.11.2010.

Vyúčtované poplatky sa opierajú o Cenník služieb žalobcu, z ktorého vyplýva, že poplatky za odpojenie
a opätovné pripojenie odberného zariadenia sa uplatňujú v prípadoch, keď k odpojeniu odberného
zariadenia došlo z dôvodu porušenia podmienok dodávky elektriny zo strany zákazníka. Jednorazový
poplatok zbytočná cesta pri objednanom výkone na NN sa účtuje najmä v prípadoch, ak odberné

zariadenieniejepripravenénavýkonobjednanejslužby,aleboniejesprístupnenéalebokeďjepoverený
pracovník vyslaný na odberné miesto s cieľom odpojenia pre neplatenie a odberateľ sa nepreukáže
dokladom o zaplatení.Ako to vyplýva z článku VII. Obchodných podmienok dodávky elektriny pre odberateľov elektriny v
domácnosti platných od 1.1.2008, na žiadosť dodávateľa pri neplnení zmluvne dohodnutých platobných
podmienok jeho odberateľa po predchádzajúcej výzve, ak je odberateľ v omeškaní so zaplatením

preddavkovej platby alebo so zaplatením nedoplatku vyplývajúceho zo zúčtovania za dodávku energie
a ak odberateľ túto preddavkovú platbu alebo tento nedoplatok neuhradí ani po uplynutí dodatočnej
lehoty 7 dní, ktorú dodávateľ určí odberateľovi s upozornením, že dodávka bude prerušená, dodávateľ
má právo obmedziť alebo prerušiť dodávku a distribúciu elektriny bez nároku na náhradu škody s
výnimkou prípadov, keď škoda vznikla jeho zavinením. Z článku V.5.2 vyplýva, že odberateľ je povinný

umožniť PDS montáž určeného meradla a nevyhnutný prístup k meradlu. V článku XIV. - záverečných
ustanoveniach v bode 14.7 si účastníci dohodli spôsob doručovania písomností, keď písomnosti sa
považujú za doručené, keď sú odovzdané na pošte na prepravu na poslednú známu adresu odberateľa
tretímpracovnýmdňomododňaodovzdaniapísomnostípoštenaprepravu.Poslednouznámouadresou
odberateľa je adresa odberateľa uvedená v zmluve alebo naposledy písomne oznámená adresa
odberateľa dodávateľovi po uzavretí zmluvy.

Z týchto dojednaní, ktoré sa stali neoddeliteľnou súčasťou zmluvy a ktorých prípadnú neplatnosť
krajský súd v konaní nezistil, vyplýva, že v prípade omeškania odberateľa s platením preddavkových
platieb alebo vyúčtovania elektrickej energie vzniká dodávateľovi právo odpojiť odberateľa od dodávky
elektrickej energie, ak odberateľa vyzval na zaplatenie dlhu a umožnil mu dlh zaplatiť v dodatočnej 7-
dňovej lehote. Zároveň je povinnosťou odberateľa sprístupniť odberné zariadenie dodávateľovi.

Žalobca preukázal, že v súlade s obchodnými podmienkami vyzval odberateľa, ktorý bol v omeškaní
na zaplatenie dlhu v dodatočnej 15-dňovej lehote, pričom výzvu na zaplatenie z 21.10.2009 podal na
pošte 22.10.2009. Táto výzva bola doručovaná na adresu odberateľa uvedenú v zmluve, ktorá je aj
doposiaľ jeho zisteným pobytom - O. E. XXX/X. Pokus o doručenie bol vykonaný dňa 26.10.2009. Z
dôvodu nezastihnutia adresáta bolo adresátovi zanechané oznámenie o uložení zásielky. Po uplynutí

odbernej lehoty bola zásielka vrátená späť odosielateľovi dňa 3.11.2009.

Výzva na zaplatenie sumy 405,04 eur zo dňa 2.9.2010 bola odovzdaná na poštovú prepravu dňa
3.9.2010. Predmetný doporučený list bol dodaný dňa 6.9.2010 dcére odberateľa B. C..

Okresný súd považoval výzvy na dodatočné plnenie dlhu za nedoručené adresátovi účinným spôsobom.
Krajský súd sa s týmto právnym záverom okresného súdu nestotožnil.

V prípade výziev na dodatočné plnenie ide o jednostranný právny úkon žalobcu voči žalovanému. Pre
účinnosť tohto jednostranného právneho úkonu sa v zmysle ust. § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka
vyžaduje, aby sa prejav vôle, teda jednostranný úkon žalobcu dostal do sféry dispozície adresáta, t.j.
žalovaného. Takýto prejav pôsobí aj voči neprítomnej osobe a považuje sa za doručený, aj keď adresát
sa s ním neoboznámil, ale nadobudol konkrétnu možnosť oboznámiť sa s obsahom prejavu vôle.

Tým, že žalobca doručil svoj jednostranný prejav vôle prostredníctvom pošty do miesta bydliska
objednávateľa, dostal sa prejav vôle žalobcu do sféry jeho dispozície a možno ho považovať za
doručený. Pokiaľ prvá výzva žalobcu bola poštou žalovanému doručovaná a bol upovedomený o jej
uložení na pošte, dostatočným spôsobom sa táto výzva dostala do sféry jeho dispozície a vlastným
zavinením sa zbavil možnosti s touto výzvou sa oboznámiť, keď si list na pošte neprevzal. Rovnako

krajský súd má za to, že výzva žalobcu sa dostala do sféry dispozície adresáta, keď mu bola poštou
doručovaná na jeho adresu a bola prevzatá jeho dcérou, takúto možnosť doručenia zásielky adresátovi
poštový poriadok pripúšťa, pričom žalovaný nepreukázal, že zásielka mu nebola odovzdaná.

Uvedené doručenie možno považovať za účinné, i keď zároveň je potrebné poukázať na to, že žalobca
si splnil svoju povinnosť doručiť výzvu žalovanému už tým, že zásielku odovzdal u doručovateľa

na poslednú známu adresu žalovaného, ktorá bola a aj v súčasnosti je jeho bydliskom. Na stranedoručovateľa nenastali žiadne okolnosti, z ktorých by mohol krajský súd usúdiť, že výzvy na plnenie sa
nedostali do dispozície adresáta, t.j. žalovaného.

Od času, odkedy sa výzvy na plnenie dostali do dispozície žalovaného (v prvom prípade od

upovedomenia,žesizásielkumôževyzdvihnúťnapošte,t.j.26.10.2009avdruhomprípadeodovzdaním
dcére žalovaného dňa 6.9.2010, uplynula žalobcom stanovená 15-dňová lehota na dodatočné plnenie
do času, kým žalobca vykonal činnosť za účelom odpojenia prípadne pripojenia odberného zariadenia
žalovaného, za ktoré si účtuje poplatky.

V zmysle uvedeného vyúčtované poplatky vyššie uvedené spolu vo výške 108,71 eur sú dôvodné a
majú svoj právny základ v uzatvorenej zmluve, obchodných podmienkach a cenníku služieb, ktoré sa

stali neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Krajský súd preto nárok žalobcu na zaplatenie sumy 108,71 eur
považoval za dôvodný.

Rovnako tak vznikol žalobcovi aj nárok na úrok z omeškania v zmysle ust. § 517 ods. 2 O.s.p. vo výške o
8 percentuálnych bodov vyššej ako sadzba stanovená Európskou centrálnou bankou v čase omeškania,
keďže žalovaný nezaplatil vyúčtované poplatky v stanovenej lehote splatnosti.

Z uvedených dôvodov v tejto časti rozsudok okresného súdu zmenil a zaviazal žalovaného zaplatiť
žalobcovi sumu 108,71 eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 30,87 eur od 11.12.2009
až do zaplatenia, zo sumy 47,14 eur od 17.12.2009 až do zaplatenia, zo sumy 30,70 eur od 3.11.2010
až do zaplatenia.

V zmysle ust. § 224 ods. 4 O.s.p. o trovách prvostupňového a odvolacieho konania rozhodne

prvostupňový súd po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný riadny opravný prostriedok.