Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 6. máj 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/79/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114010110
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Vranka
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3114010110.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Rastislava Vranku a sudcov JUDr. Jozefa
Janíka a JUDr. Romana Hargaša v trestnej veci proti obžalovanému C. B. pre prečin podvodu podľa §
221 ods. 1 Tr. zák. prejednal na verejnom zasadnutí dňa 6. mája 2015 odvolanie obžalovaného C. proti
rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 9. júla 2014, sp. zn. 6T/11/2014 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie obžalovaného C. B. z a m i e t a, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 9. júla 2014, sp. zn. 6T/11/2014 bol obžalovaný C. B.
uznaný za vinného z prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

dňa 12.9.2013 na adrese K. nad E., Q. II XX/XX vylákal búracie kladivo zn. Bosh typ GBH 432DFR od
C. G. na zapožičanie pre svojho otca, pričom uvedenú vec už v čase zapožičania nemal v úmysle vrátiť,

následne podľa ústnej dohody predmetné búracie kladivo mal dňa 16.9.2013 vrátiť C. G., avšak C. B.
tak neurobil ani po opakovaných výzvach C. G. a búracie kladivo mu nevrátil, čím poškodenému C. G.
svojím podvodným konaním spôsobil škodu na majetku vo výške 430 Eur.

Za tento trestný čin bol obžalovaný C. B. odsúdený podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. na trest odňatia slobody
vo výmere 6 mesiacov, výkon ktorého mu bol podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. a § 51 ods. 1 Tr. zák.

podmienečne odložený na skúšobnú dobu na 1 rok.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. bola obžalovanému C. B. uložená povinnosť nahradiť poškodenému C. G.
škodu vo výške 430 eur a súčasne podľa § 288 ods. 2 Tr. por. bol poškodený C. G. so zvyškom
nároku na náhradu škody odkázaný na občianske súdne konanie.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože ho ihneď po jeho vyhlásení,
teda v zákonnej pätnásťdňovej lehote, napadol odvolaním obžalovaný C. B. pre nesprávnosť výrokov
o vine, treste i o náhrade škody a odôvodnil prostredníctvom obhajcu. V písomnom odôvodnení
zotrval na svojom obhajobnom tvrdení, že mu poškodený dlhuje finančné prostriedky za prácu, ktorú
pre neho vykonával, pričom samotný poškodený potvrdil, že pre neho pracoval, tiež ďalší svedok a
bolo dokázané aj akú sumu mu poškodený mal vyplatiť, hoci pritom bez jediného dôkazu tvrdil, že

jemu - obžalovanému všetko vyplatil. Nesúhlasil preto s odôvodnením súdu prvého stupňa, že svoje
tvrdenie nepreukázal a že výpoveď poškodeného nie je v rozpore so žiadnym dôkazom, hoci podľa
neho je vyvrátená minimálne jedným dôkazom a to jeho výpoveďou ako obžalovaného. Poukazoval
na to, že podmienkou uplatnenia zádržného práva je existujúca pohľadávka a oznámenie úmyslu
vec zadržať a v tejto súvislosti tvrdil, že obhajca po nahliadnutí do sms správ predložených mu k
nahliadnutiu našiel v telefóne poškodeného aj iné sms správy, ktoré podľa neho poškodený účelovo

zatajil, pričom práve v týchto sa podľa jeho tvrdenia uvádzala dlžná suma, obžalovaný sa jej od
poškodeného domáhal a navyše išlo o sms správy z iného čísla, ako uvádzal poškodený. Namietal,že súd prvého stupňa sa s jeho obhajobou v tomto smere nevysporiadal, hoci on prostredníctvom
obhajcu ukázal sudcovi konkrétne sms správy z telefónu poškodeného o tom, že sa financií domáhal a
dokázal aj to, že skutočne prácu vykonával a na druhej strane poškodený nevedel podľa jeho názoru

predložiť žiaden dôkaz o tom, že obžalovanému dlžnú sumu vyplatil a neuvádzal pravdu. Namietal
tiež okolnosť, že doteraz nikto nepodnikol jediný krok k prešetreniu výpovede poškodeného k otázke
jeho nelegálneho zamestnávania. Namietal ďalej, že jedným z argumentov uvedených v odôvodnení
napadnutého rozsudku je, že obžalovaný zvolil formu obhajoby až na hlavnom pojednávaní napriek
tomu, že využitie práva nevypovedať v prípravnom konaní nemôže byť hodnotené v neprospech

obžalovaného a domnieval sa, že takýmto vyhodnotením jeho zákonného práva došlo k porušeniu
zákona, základných zásad trestného konania a následne aj k porušeniu základného práva uvedeného
v článku 12 ods. 1 Ústavy SR. Zotrval na svojom obhajobnom tvrdení, že si uplatnil zádržné právo v
súlade s ustanovením občianskeho zákonníka a preto sa domnieval, že v zmysle zásady ultima ratio
nie je možné posudzovať uvedený prípad v trestnom konaní. Poukazoval ďalej na to, že mu nie je
známe na základe čoho súd prvého stupňa vyvodil, že búracie kladivo obžalovaný nemá, hoci on na

hlavnom pojednávaní vyhlásil, že búracie kladivo má doteraz doma a v momente, keď mu poškodený
vráti dlžnú sumu, búracie kladivo vráti. Búracie kladivo nevylákal, ale si ho riadne požičal, pracoval s
ním na chate svojho otca a až následne sa rozhodol si toto zadržať na radu advokáta, preto podľa
jeho názoru nemohla byť naplnená skutková podstata trestného činu podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr.
zák., pretože nikoho neuviedol do omylu a nespôsobil poškodenému žiadnu škodu. Namietal tiež, že

súd prvého stupňa vo vzťahu ku stanoveniu ceny búracieho kladiva vychádzal z odborného vyjadrenia
spoločnosti s.r.o, ktorá nie je nijakým spôsobom oprávnená stanovovať, ohodnocovať a určovať výšku
škody v trestnom konaní, nevyrovnal sa s argumentáciou obhajoby, že odborné vyjadrenie nemôže byť
použité ako dôkaz v trestnom konaní, pretože sa búracie kladivo stále nachádza v držbe obžalovaného
a vyhotovovateľ odborného vyjadrenia ho nevidel a navyše ustanovenie § 141 Tr. por. nepripúšťa

možnosť, aby si poškodený dával vyhotovovať odborné vyjadrenie, keďže takýto úkon môže spraviť iba
orgán činný v trestnom konaní a v jednoduchom prípade sa možno uspokojiť s písomným potvrdením, o
správnosti ktorého nie sú pochybnosti. Podľa názoru obhajoby obžalovaného súd prvého stupňa vykonal
vo veci nedostatočné dokazovanie a dôkazy pritom vyhodnotil nesprávne, tendenčne až inkvizične v
neprospech obžalovaného, pričom úplne obišiel zásadu in dubio pro reo, v zmysle ktorej mal v prípade

akýchkoľvek nejasností obžalovaného spod obžaloby oslobodiť. Nevyrovnal sa ani s obhajobou o tom,
že ide o spor civilný a trestné konanie je možné používať iba v krajných prípadoch, ak neexistuje iná
možnosť nápravy vzniknutého stavu. Poukázal tiež na to, že nepodal civilnú žalobu, pretože práve
uplatnenímzádržnéhoprávazvoliljednoduchšíspôsobtakzpohľadufinančného,akoajčasovéhoabolo
iba na ňom, akým spôsobom sa bude dlžnej sumy od poškodeného domáhať. Na verejnom zasadnutí

odvolacieho súdu obžalovaný prostredníctvom obhajcu doplnil, že záložné právo si uplatnil písomne
podanímzodňa13.10.2014,ktoréposlalpoštounaadresupoškodenéhoapredložilotomtakpredmetné
písomné podanie označené ako „uplatnenie zádržného práva“, ako aj podací lístok zo dňa 14.10.2014.
Na podklade uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1
písm. a/, b/, c/ Tr. por. zrušil a aby podľa § 322 ods. 3 Tr. por. rozhodol sám tak, že obžalovaného spod

obžaloby oslobodí podľa § 285 písm. b/ Tr. por. alebo alternatívne vrátil vec súdu prvého stupňa na
opätovné prejednanie.

Prokurátorka krajskej prokuratúry i poškodený C. G. na verejnom zasadnutí odvolacieho krajského súdu
navrhli odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť podľa § 319 Tr. por.

Krajský súd na podklade podaného odvolania, ktoré mu spolu so spisom bolo predložené 19. septembra
2014, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania obžalovaného podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody
pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., na verejnom zasadnutí vykonanom dňa
6. mája 2015 preskúmal postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť výrokov o vine,

tresteináhradeškodynapadnutéhorozsudku,akoajsprávnosťpostupukonania,ktoréimpredchádzalo.
Uvedeným postupom zistil, že odvolanie obžalovaného C. B. nie je dôvodné. Nezistil pritom chyby, ktoré
neboli odvolaním vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa vykonal všetky potrebné

dôkazy v rozsahu nevyhnutnom na objasnenie skutkového stavu veci a tieto správne vyhodnotil
jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti tak, ako mu ukladajú ustanovenia § 2 ods. 10 a 12 Tr. por. a dospel ku
správnym skutkovým zisteniam i právnym záverom. Súd prvého stupňa svoje skutkové zistenia správne
oprel nielen o výpoveď obžalovaného na hlavnom pojednávaní dňa 9.7.2014, ale predovšetkým osvedecké výpovede poškodeného C. G., G. S. a o listinné dôkazy, z nich predovšetkým o fotokópie SMS
správ z priebehu komunikácie medzi obžalovaným a poškodeným v časovom období medzi 12.9.2013
až 20.9.2013, o pokladničný doklad a záručný list o kúpe búracieho kladiva zn. Bosh typ GBH 432DFR

poškodeným dňa 20.12.2012 za kúpnu cenu 555 Eur a o odborné vyjadrenie firmy MADON s.r.o. so
sídlom v Dubnici nad Váhom, Továrenská 4077/37 (zaoberajúcej sa predajom okrem iného aj búracích
kladív) zadovážené orgánom činným v trestnom konaní v posudzovanej veci v prípravnom konaní
vedenej pod sp. zn. ČVS: ORP - 1332/DC - TN - 2013 (čl. 30) a týkajúce sa hodnoty búracieho kladiva
ku dňu 12.9.2013 vo výške 430 Eur, o vierohodnosti ktorých nie sú žiadne pochybnosti a rovnako ani

o zákonnom spôsobe ich vykonania. Svoje skutkové zistenia dostatočne podrobne, vecne správne a
presvedčivo odôvodnil v napadnutom rozsudku a na ich podklade správne zistil, že obžalovaný C. B.
spáchal skutok spôsobom uvedeným vo výroku napadnutého rozsudku.

Súd prvého stupňa preto dôvodne neakceptoval obhajobné tvrdenia obžalovaného, keďže boli
jednoznačne vyvrátené vyššie uvedenými dôkazmi, predovšetkým výpoveďou poškodeného C. G. a

obsahom ním predloženej sms komunikácie medzi obžalovaným a poškodeným v časovom období
medzi 12.9.2013 až 20.9.2013, ktorá pravdivosť výpovede poškodeného jednoznačne potvrdila. V nej
totiž obžalovaný priznal nielen to, že poškodeného oklamal tvrdením o zapožičaní búracieho kladiva
pre svojho otca i o tom, že mu ho chce vrátiť, ale aj to, že ho nemá k dispozícii, pretože ho poskytol
(odovzdal) úplne inej osobe. Jednoznačne z nej tiež vyplýva aj to, že voči poškodenému žiadne zádržné

právo nielenže neuplatnil, ale navyše v súvislosti s jeho vyjadrením, že by chcel búracie kladivo uhradiť
z odmeny za prácu vykonanú pred 12.9.2013 pre poškodeného, nielenže nevedel vôbec výšku svojej
odmeny za prácu („OK. oklamal som, C. spočítaj mi, koľko mám zarobené a daj mi vedieť, dám ti peniaze
a chcem mať svätý pokoj“), ale akceptoval aj vyjadrenie poškodeného o tom, že jeho odmena za prácu
za august 2013 a za september 2013 síce predstavovala celkom 633,50 Eur, ale keďže prevzal od

poškodeného zálohu vo výške 640 Eur, tak vlastne on dlhuje poškodenému sumu 6,50 Eur („no pekne
som dopadol“).

Z ustanovenia § 151s občianskeho zákonníka vyplýva, že zádržné právo možno použiť iba v prípade,
ak sú splnené zákonné podmienky spočívajúce v tom, že existuje pohľadávka veriteľa voči dlžníkovi,

ktorému je veriteľ povinný vydať vec, že predmetom pohľadávky je splatná peňažná pohľadávka, že
zadržovaná vec má povahu hnuteľnej veci a veriteľ má hnuteľnú vec vo svojej oprávnenej držbe,
t. j. hnuteľná vec nebola svojvoľne alebo ľstivo odňatá, pričom veriteľ je povinný bez zbytočného
odkladu upovedomiť dlžníka o zadržaní veci a jeho dôvodoch. V posudzovanej veci neboli splnené
tieto zákonné podmienky pre použitie zádržného práva. Obžalovaný totiž búracie kladivo podvodne

(klamstvom) vylákal od C. G. a odovzdal inej osobe, čo sám priznal. Búracie kladivo teda nemal
nielen v oprávnenej, ale v žiadnej držbe a voči poškodenému C. G. nielenže nemal ani splatnú
peňažnú pohľadávku, ale zádržné právo voči poškodenému ani neuplatnil, čo potvrdil nielen poškodený,
ale dostatočne preukazujú aj vyjadrenia obžalovaného v priebehu sms komunikácie medzi ním a
poškodeným v časovom období medzi 12.9.2013 až 20.9.2013 (č.l. 25 až 29). Súd prvého stupňa preto

dôvodne neakceptoval obhajobné tvrdenia obžalovaného v uvedenom smere. Uplatnenie zádržného
právaobžalovanýmpísomnýmpodanímzodňa13.10.2014,tedapoviacakorokuodspáchaniaskutkua
pritom až po vyhlásení odsudzujúceho rozsudku, vzhľadom na vyššie uvedené dôvody nebolo spôsobilé
odôvodniť zmenu vyššie uvedených záverov a odvolací súd ho preto neakceptoval.

Pri stanovení hodnoty búracieho kladiva dôvodne vychádzal súd prvého stupňa a pred ním i obžaloba
z pokladničného dokladu i záručného listu o kúpe búracieho kladiva zn. Bosh typ GBH 432DFR
poškodeným dňa 20.12.2012 za kúpnu cenu 555 Eur a odborného vyjadrenie firmy MADON s.r.o.
so sídlom v Dubnici nad Váhom, Továrenská 4077/37 zadováženého v prípravnom konaní nie
poškodeným, ale v súlade s ustanovením § 141 Tr. por. orgánom činným v trestnom konaní. V

posudzovanej veci nedošlo žiadnym spôsobom k porušeniu práva obhajoby obžalovaného, pretože
obžalovaný tak v prípravnom konaní, ako aj v konaní pred súdom mohol a aj uplatnil svoje obhajobné
právo v plnej miere. Hodnotenie pravdivosti či nepravdivosti jeho obhajobných tvrdení v konfrontácii s
ostatnými vykonanými dôkazmi a na tomto základe súdom prvého stupňa vyvodené skutkové zistenia a
právne závery nemožno považovať za porušenie práva obhajoby a základných zásad trestného konania

ako sa mylne domnieval obžalovaný. Odvolací súd po preskúmaní veci vzhľadom na uvedené dôvody
dospel k rovnakým skutkovým zisteniam ako súd prvého stupňa, pretože dôkazy, ktoré vykonal a na
ktoré podrobne poukázal v odôvodnení napadnutého rozsudku, vytvárajú ucelenú reťaz dôkazov, ktoré
jednoznačne a nepochybne usvedčujú obžalovaného C. B. zo spáchania žalovaného skutku. Odvolacienámietky obžalovaného uvedené v jeho odvolaní neboli preto spôsobilé odôvodniť zmenu vo vzťahu ku
skutkovým zisteniam a odvolací súd ich nepovažoval za dôvodné a neakceptoval ich.

Vychádzajúc zo správne zisteného skutkového stavu súd prvého stupňa nepochybil ani pri právnom
posúdení konania obžalovaného C. B. zhodne s obžalobným návrhom ako prečinu podvodu podľa § 221
ods. 1 Tr. zák., pričom svoje závery aj v tomto smere v napadnutom rozsudku tiež podrobne a zákonu
zodpovedajúcim spôsobom odôvodnil. Odvolací súd dospel nielen k rovnakým skutkovým zisteniam,
ale aj k rovnakým právnym záverom ako súd prvého stupňa, preto ani v tomto smere nezistil dôvody na

zmenu napadnutého rozsudku. Odvolacie námietky obžalovaného uvedené v jeho odvolaní, ktoré vo
svojej podstate sú len opakovaním jeho obhajobných námietok prednesených už pred súdom prvého
stupňa a s ktorými sa ten dostatočne a vecne správne vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozsudku,
neboli spôsobilé odôvodniť zmenu vo vzťahu ku skutkovým zisteniam a právnemu posúdeniu konania
obžalovaného súdom prvého stupňa, preto ich odvolací súd nepovažoval za dôvodné a neakceptoval
ich. V podrobnostiach pritom len poukazuje na podrobné a vecne správne odôvodnenie napadnutého

rozsudku tak vo vzťahu ku skutkovým zisteniam, ako aj k právnemu posúdeniu konania obžalovaného,
s ktorými sa stotožnil.

Pochybenie zo strany súdu prvého stupňa nezistil odvolací súd ani vo výrokoch o treste odňatia slobody,
o spôsobe jeho výkonu a o náhrade škody. Trest odňatia slobody uložený obžalovanému, vzhľadom na

vyrovnaný pomer poľahčujúcich i priťažujúcich okolností v súlade s ustanovením § 38 ods. 2 Tr. zák.,
podľa trestnej sadzby ustanovenej v § 221 ods. 1 Tr. zák. (odňatie slobody až na 2 roky) vo výmere
6 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu 1 rok, teda v dolnej polovici
trestnej sadzby je trestom primeraným. Zodpovedá totiž všetkým zákonným hľadiskám stanoveným
pre jeho ukladanie v zmysle § 34 ods. 1,3 a 4 Tr. zák. a zohľadňuje všetky zistené okolnosti prípadu,

konkrétnystupeňzávažnostispáchanéhotrestnéhočinu, zistenépomeryobžalovanéhoamožnostijeho
nápravy z hľadiska účelu trestu, jeho individuálnej i generálnej prevencie, pričom uložený trest odňatia
slobody v takto stanovenej výmere je dostatočným vyjadrením morálneho odsúdenia obžalovaného
spoločnosťou. Rovnako vecne správny a v súlade s ustanovením § 287 ods. 1 Tr. por. je aj výrok, ktorým
bola obžalovanému C. B. uložená povinnosť nahradiť poškodenému C. G. škodu vo výške 430 Eur i

výrok, ktorým podľa § 288 ods. 2 Tr. por. bol tento poškodený so zvyškom nároku na náhradu škody
odkázaný na občianske súdne konanie.

Odvolací súd teda nezistil žiadne zákonné dôvody na zmenu napadnutého rozsudku v prospech
obžalovaného na podklade jeho odvolania vo vzťahu k výrokom o treste odňatia slobody, o spôsobe

jeho výkonu a o náhrade škody, preto v tomto smere odvolacie námietky obžalovaného neakceptoval.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa rozhodol na
základe náležite zisteného skutkového stavu veci a v súlade so zákonom, preto odvolanie obžalovaného
C. B. ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.