Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 20, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17CoP/89/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6214200095
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6214200095.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Renáty Deákovej a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a Mgr. Dušana Ďuriana, v právnej veci starostlivosti
o maloletú J. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpenú kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Veľký Krtíš, dieťa rodičov H. P., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom
W. XXX, XXX XX Z. a T.. J. P., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom B. č. XXX/X, XXX XX Z., zastúpenej Dr.
Czudarom Sándorom, usadeným euroadvokátom, so sídlom Advokátskej kancelárie Mierové námestie
452, 991 28 Vinica, v konaní o úpravu styku otca s maloletým dieťaťom, o odvolaní matky proti rozsudku
Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 9P/2/2014-74 z 25. 09. 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom zamietol návrh matky na zmenu styku s maloletým dieťaťom
v celom rozsahu s tým, že o náhrade trov štátu rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.

V dôvodoch rozhodnutia, vychádzajúc z ustanovenia § 26 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej aj
„Zákon o rodine“) konštatoval, že nedošlo k žiadnej zmene doterajších pomerov, preto neexistuje dôvod
na novú úpravu styku otca s maloletým dieťaťom. Akékoľvek obmedzenie styku otca s maloletou by bolo
v jej neprospech a mohlo by mať negatívny vplyv na jej duševný a osobnostný vývin; tieto skutočnosti

konštatovala znalkyňa v záveroch svojho znaleckého posudku (č. 8/2014 zo dňa 26. 04. 2014), ktoré si v
plnomrozsahuosvojilajsúd.Matkadieťaťasaopakovanýminávrhmivpomernekrátkomčasedomáhala
obmedzenia práva styku otca s dcérou; jej dôvody, že otec sa s dcérou zvykne zdržiavať aj na adrese
starých rodičov maloletého dieťaťa zo strany otca, sú neopodstatnené, pretože rodič je oprávnený
umožniť stretávanie sa starých rodičov s dieťaťom, pokiaľ tento styk nie je súdnym rozhodnutím podľa §
25 ods. 5 Zákona o rodine zakázaný alebo obmedzený; nebolo preukázané, že takéto stretávanie je na
ujmu dieťaťa. Aj kolízny opatrovník žiadal návrh matky zamietnuť, pretože súčasná úprava styku otca s

dieťaťom má progresívny charakter a je v záujme fyzického a psychického vývinu dieťaťa.

Prostredníctvom svojho novozvoleného právneho zástupcu (pôvodne matku zastupovala Mgr. Dana
Žlnková, advokátka Advokátskej kancelárie Komenského 5, Veľký Krtíš) matka podala včas odvolanie a
žiadala, aby krajský súd prvostupňový rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a
rozhodnutie. Podľa nej súd neúplne zistil skutkový stav veci a rozhodol bez toho, aby mal zadovážené
dostatočné dôkazy, týkajúce sa danej veci. Podstatou jej podaného návrhu nebol záujem zabrániť styku
otca s maloletou, ale zmeniť styk otca s maloletým dieťaťom tak, aby dieťa nebolo nútené u neho
prespať. Túto skutočnosť súd nezohľadnil pri svojom rozhodovaní, pričom o tejto obave mal vedomosť.

Poukázala na to, že dcéra sa začala zajakávať, častejšie zadržiavať stolicu a močiť; túto situáciu začalariešiť prostredníctvom rozhovorov u psychológov a detských psychiatrov, ktorí jej doporučili nenútiť
dieťa k pobytu u otca počas nočných hodín alebo v prítomnosti jeho družky. Zároveň jej bolo navrhnuté
riešiť úpravu styku maloletej s otcom súdnou cestou, pričom zo strany otca je potrebné žiadať citlivejší

a empatickejší výchovný postup, kým sa vo svojich postojoch maloletá zmení. K odvolaniu priložila
lekárske správy.

Otec maloletej vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť. Poukázal
na závery znaleckého posudku a tiež na úmyselnú manipuláciu matky s dcérkou, ktorú vedome
používa proti jeho osobe a jeho rodine; preto má obavy o psychické zdravie dieťaťa. Matka sa snaží

obmedzovať jeho kontakt s dieťaťom. Psychologičky a psychiatričky mali jednostranné informácie,
keď neboli oboznámené so závermi súdnoznaleckých posudkov, čo považoval za diskrimináciu. On
súdne rozhodnutia rešpektuje, plní si riadne svoju vyživovaciu povinnosť, ako aj stanovený čas, kedy
je oprávnený stýkať sa s dieťaťom.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku -

ďalej aj „O. s. p.“) prejednal odvolanie matky v rozsahu § 212 ods. 2 písm. a/ O. s. p. bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa § 219
ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil.

Podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa

v odôvodnení obmedziť len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

V zmysle platnej právnej úpravy - Zákona o rodine - rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, sa
môžu kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd
môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určiť, ktorému z rodičov

zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti (§ 36 ods. 1). Ustanovenia § 24, § 25, § 26 Zákona o rodine
sa použijú primerane.

Odvolací súd sa oboznámil s obsahom spisu Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 9P/2/2014. Predmetom
konania je návrh matky na zúženie styku otca s maloletým dieťaťom, 7-ročnou J., ktorý upravil v rámci
rodičovských práv a povinností na čas po rozvode okresný súd v rozsudku č.k. 1C/55/2010-39 z 11.

05. 2010.

Okresný súd Veľký Krtíš rozhodoval celkom v šiestich konaniach o úprave výkonu rodičovských práv
a povinností k maloletému dieťaťu - sp. zn. 6P/161/2009, 7P/140/2010, 6P/87/2011, 9P/105/2012 a
9P/166/2013. Svojím rozhodnutím č.k. 9P/105/2012-52 zo dňa 07.09.2012, potvrdeným rozsudkom
Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 17CoP/85/2012-74 zo dňa 19. 12. 2012, určil, že otec dieťaťa je

oprávnený stýkať sa s maloletou J. každý párny týždeň od soboty od 09.00 hod. do nedele do 16.00 hod.,
každý druhý sviatok vianočný od 09.00 hod. do nasledujúceho dňa do 16.00 hod., v piatok pred Veľkou
nocou od 09.00 hod. do soboty do 16.00 hod. v závislosti od prázdnin v škôlke s tým, že rodičia dieťaťa
presný termín vopred dohodnú a otec si dieťa prevezme od matky a odovzdá ho v mieste jej pobytu;
matka dieťaťa je povinná dieťa na stretnutie s otcom riadne pripraviť a vystrojiť. Takto určený styk žiada

matka zúžiť, pretože podľa nej J. stále horšie znáša situácie spojené s tým, že musí u otca prespať.

Okresný súd, zamietnuc jej návrh, poukázal na znalecký posudok č. 19/2011, vyhotovený pre potreby
konania sp. zn. 7P/140/2010, ktorý vo svojich záveroch dal odpoveď aj na vhodnosť výchovného
prostredia u toho - ktorého rodiča; podľa tohto otec dieťaťa má výborné predpoklady pre výchovu svojej
dcéryajehoreálneživotnéavýchovnépostojesúdokoncaprimeranejšieacitlivejšiekpotrebámdieťaťa.Vhodnosť výchovného prostredia u otca sa nezmenila ani po troch rokoch - v konaní o zúženie styku
(sp. zn. 9P/2/2014) súd tiež nariadil znalecké dokazovanie (T.. Y. X/XXXX) na zistenie otázky, či doteraz
určený rozsah úpravy styku otca s dieťaťom je pre dieťa výhodným a progresívnym; znalkyňa v posudku

č. 8/2014 zo dňa 26. 04. 2014 uviedla, že maloletá J. má intenzívny pozitívny citový vzťah ku obidvom
rodičom, akékoľvek obmedzenie styku otca s maloletou by bolo v jej neprospech a mohlo by mať
negatívny vplyv na duševný a osobnostný vývin dieťaťa; zo strany matky je dôležité akceptovať potrebu
maloletej byť v kontakte s otcom, aby sa styk maloletej s otcom stal prirodzenou súčasťou ich života.

Po oboznámení sa s obsahom spisu a preskúmaní odvolaním napadnutého rozhodnutia, ako aj

konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, musí odvolací súd konštatovať, že skutkový stav, zistený
okresným súdom, postačuje aj pre rozhodnutie odvolacieho súdu; odvolací súd nezistil dôvod na
zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci okresnému súdu na ďalšie konanie, ako to žiadala vo svojom
odvolaní matka. Odvolací súd nezistil ani žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali správnosť rozsudku
prvého stupňa, pretože súd prvého stupňa venoval náležitú pozornosť zisteniu všetkých rozhodných
skutočností, dôležitých v konaní o prehodnotenie úpravy styku otca s maloletým dieťaťom, dostatočne

zistil skutkový stav, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 132 O. s. p. a postupoval
zákonne a správne, keď rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku napadnutého rozsudku. Rozhodnutie
prvostupňový súd aj adekvátne v súlade s § 157 ods. 2 O. s. p. odôvodnil; s jeho dôvodmi sa odvolací
súd v celom rozsahu stotožňuje a v podrobnostiach na ne odkazuje (ustanovenie § 219
ods. 2 O. s. p.).

V odvolaní matky proti rozsudku prvostupňového súdu nie sú uvádzané žiadne také skutočnosti a
dôkazy, s ktorými by sa už prvostupňový súd nevysporiadal.

Pokiaľ matka namietala závery znaleckého posudku (č. l. 83), v nadväznosti na ktoré žiada rozsudok
zrušiť a vrátiť, odvolací súd zhodne s okresným konštatuje, že rovnaké dôvody uvádzala aj na
pojednávaniach, kde navrhovala výsluch znalkyne, aby sa vyjadrila k návštevám maloletého dieťaťa u

T.. G. v I., čo mohlo mať zásadný vplyv na to, v akom rozsahu sa má otec s dieťaťom stýkať. Okresný súd
tento návrh na dokazovanie správne zamietol z dôvodu, že o tejto skutočnosti znalkyňa mala vedomosť.
Matka opätovne túto skutočnosť vytkla vo svojom odvolaní. Odvolací súd zhodne s okresným konštatuje,
že takýto výsluch znalkyne na pojednávaní vzhľadom na závery znaleckého posudku už bol nadbytočný,
pretože znalkyňa s touto informáciou pri vyhotovovaní znaleckého posudku pracovala (viď č. l. 45 spisu).

Ani odvolací súd teda nezistil v konaní žiadne skutočnosti, vyžadujúce zmenu úpravy styku otca s
maloletým dieťaťom, vedúce k zmene súdneho rozhodnutia prvostupňového súdu, prípadne k jeho
zrušeniu a vráteniu na ďalšie konanie.

Rozhodnutie okresného súdu zodpovedá skutkovému stavu vo veci ako aj zákonnej úprave, ktorú
prvostupňový súd správne na danú vec aplikoval. Odvolací súd poukazuje na náležite vykonané

dokazovanie prvostupňovým súdom, zamerané na opätovné zistenie vzťahu rodičov k maloletému
dieťaťu, na stabilitu výchovného prostredia, majetkové a osobné predpoklady rodičov na výchovu
maloletého dieťaťa a z neho vyplývajúce správne relevantné závery.

V súvislosti s odvolacími námietkami matky ako aj v súvislosti s vyjadrením otca k odvolaniu matky
odvolací súd uvádza, že predchádzajúcim súdnym rozhodnutím upravený styk otca s maloletým

dieťaťom rešpektuje záujem dieťaťa a zároveň poskytuje dostatočný priestor na kontakt otca s dcérou
tak, aby aj otec mal možnosť participovať na jej výchove ako mužský prvok.

Najvhodnejším riešením úpravy výkonu práv a povinností rodičov, ktorí nežijú spolu, je ich vzájomná
dohoda, predstavujúca základný predpoklad zdravej výchovy dieťaťa, ktoré kultivovaným správaním
rodičov získava pozitívny vzor pre riešenie konfliktných situácií v budúcnosti, ale tiež zbavuje dieťa

rozhodovaniaotom,ktoréhorodičauprednostní.Ajsohľadomnauvedenébyrodičiamalibyťschopnísa
o výkone svojich rodičovských práv a povinností dohodnúť; pokiaľ sa však dohodnúť nevedia, rozhodne
o tom súd. V oboch prípadoch, či sa jedná o rodičovskú dohodu alebo súdne rozhodnutie, sa vždy musia
chrániť najmä práva a oprávnené záujmy maloletého dieťaťa so zreteľom na jeho právne postavenie
upravené v ústave, v medzinárodných zmluvách (napr. Dohovor o právach dieťaťa) a ostatných v

zákonoch, najmä v Zákone o rodine. Záujem maloletého dieťaťa je vodiacim a dominantným kritériom
celého konania starostlivosti o maloletých a pokiaľ rodičia dobrovoľne vzájomnou dohodou dospejúk zmiernemu vyriešeniu podstatných otázok, týkajúcich sa osobnosti dieťaťa (zverenie do osobnej
starostlivosti, výživné, styk s druhým rodičom), je predpoklad, že ide o riešenie, ktoré obom vyhovuje a
nebude im poskytovať priestor na konflikty a rozpory a následnú destabilizáciu pomerov dieťaťa.

Zhrnúc uvedené a vyhodnotiac odvolacie dôvody matky odvolací súd môže len konštatovať, že
prvostupňový súd svojím rozhodnutím skutkovo ani právne nepochybil vôbec a preto odvolací súd
rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.