Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. apríl 2015

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 50C/79/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214208246
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Dančová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2015:1214208246.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave samosudkyňou JUDr. Ivanou Dančovou v právnej veci

navrhovateľa:A.Z.,nar.XX.XX.XXXX,bytomF.XXX,zast.JUDr.BarboraVolárová,advokátkasosídlom
Kukučínova 11, Piešťany proti odporcovi: A. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom Č. X, N., o vrátenie výživného
vo výške 680 € takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 680 € spolu s ročným úrokom z omeškania
vo výške 5,25 % zo sumy 680 € od 06.03.2014 do zaplatenia, ktorú súd povoľuje odporcovi splácať
navrhovateľovi v splátkach po 100 € mesačne splatných počínajúc prvým mesiacom po právoplatnosti
tohto rozsudku, vždy najneskôr do 15. dňa v mesiaci vopred do zaplatenia pod hrozbou straty výhody

splátok nezaplatením čo i len jednej z nich.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi k rukám advokátky JUDr. Barbara Volárová so sídlom
Kukučínova 11, Piešťany náhradu trov konania vo výške 684,41 €, do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným na tunajší súd dňa 02.04.2014 sa navrhovateľ domáha vrátenia výživného vo
výške 680 € od odporcu z dôvodu, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č. k. 58C/95/2013-12
zo dňa 14.10.2013 súd zrušil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči odporcovi uloženú rozsudkom
Okresného súdu Bratislava II č.k. 20C/65/2009-39 zo dňa 03.11.2009 vo výške 170 € mesačne.
Rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. 58C/95/2013-12 zo dňa 14.10.2013 nadobudol

právoplatnosť dňa 13.12.2013.

Vyživovacia povinnosť navrhovateľa voči odporcovi, ktorý je jeho synom, bola zrušená na základe
návrhu podaného dňa 07.06.2013 z dôvodu, že odporca dňa 31.05.2013 ukončil stredoškolské štúdium
maturitnou skúškou, čím sa stal spôsobilým uhrádzať svoje odôvodnené potreby z odmeny za vlastnú
prácu. Za obdobie od podania návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti na súd dňa 07.06.2013
do rozhodnutia súdu dňa 14.10.2013 navrhovateľ zaplatil k rukám matky odporcu výživné vo výške
170 €, a to dňa 17.06.2013, dňa 15.07.2013, dňa 16.08.2013 a dňa 16.09.2013, spolu vo výške

680 €. Navrhovateľ odporcu písomne dňa 19.02.2014 vyzval, aby mu uhradil zaplatené výživné za
4 mesiace titulom bezdôvodného obohatenia najneskôr v lehote do 05.03.201. Odporca telefonicky
navrhovateľovi oznámil, že považuje výzvu na vrátenie výživného za obdobie od júna do augusta 2013
za bezpredmetnú, pretože až do 31.08.2013 sa považoval za študenta. Súčasne uviedol, že výživné za
mesiac september 2013 vráti, avšak doposiaľ tak neučinil.Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, prednesom právneho zástupcu navrhovateľa,
oboznámil sa s obsahom spisu a zistil tento skutkový a právny stav veci:

Podľa rozsudku Okresného súdu Bratislava II č. k. 20C/65/2009-39 zo dňa 03.11.2009 sa navrhovateľ

zaviazal prispievať na výživu mal. A. Z., nar. XX.XX.XXXX mesačne sumou 170 €.

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č. k. 58C/95/2013-12 zo dňa 14.10.2013 súd zrušil
vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči odporcovi uloženú rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č.
k. 20C/65/2009-39 zo dňa 03.11.2009 vo výške 170 € mesačne. Rozsudok Okresného súdu Bratislava
II č. k. 58C/95/2013-12 zo dňa 14.10.2013 nadobudol právoplatnosť dňa 13.12.2013.

Podľa výpisov z účtu navrhovateľa zriadeného vo S., V..Z.. navrhovateľ uhrádzal dňa 17.06.2013, dňa

15.07.2013, dňa 16.08.2013 a dňa 16.09.2013 v prospech účtu XXXXXXXXXX/XXXX výživné vo výške
po 270 € ( z toho 100 € na dcéru D. Z., nar. XX.XX.XXXX).

Výzvami zo dňa 19.02.2014 a dňa 03.03.2014 navrhovateľ žiadal od odporcu vrátiť platby výživného
v sume 680 € v lehote do 05.03.2014.

Odporca s návrhom nesúhlasil, keď podaním doručeným súdu dňa 02.05.2014 uviedol, že v mesiacoch

jún až august 2013 bol nezamestnaný a z tohto dôvodu nebol spôsobilý uhrádzať svoje každodenné
potreby a udržať si životnú úroveň. V uvedených mesiacoch matka odporcu poberala rodinné prídavky,
čo dokladoval potvrdeniami. K návrhu uviedol, že je smutné, ak navrhovateľ takouto formou žiada
späť výživné, hoci od rozvodu rodičov odporcovi neprispieval ani na meniny, narodeniny, na maturitu.
Navrhovateľ určitú dobu neplatil výživné ani na odporcu, ani na jeho sestru, dokonca ho svojvoľne znížil

a tak matka odporcu musela exekučne vymáhať zročné výživné po rozvode. V roku 2010 zrušil bez
jeho vedomia a vedomia matky odporcu zmluvné poistenie, ktoré zakladali spolu s matkou a peniaze si
navrhovateľ dal vyplatiť na svoj účet. Okrem toho zobral mu PC, zlatú retiazku s príveskom. Za konanie
navrhovateľa sa hanbí. Za mesiac september 2013 je ochotný výživné vrátiť, nakoľko od 01.09.2013
uzatvoril pracovnú zmluvu. Z hľadiska finančnej situácie si však môže dovoliť dlžnú sumu splácať v

mesačných splátkach vo výške 15 €.

Podľa potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava zo dňa 17.03.2014 p. L. Z., matka
odporcupoberalapodľazákonač.600/2003Z.z.prídavkynazamesiacejanuáražaugust2013mesačne
v sume 46,20 € a od septembra do decembra 2013 v sume 23,10 € mesačne

Podľa dohody o brigádnickej práci študenta zo dňa 17.06.2013 uzavretej medzi odporcom a

spoločnosťou I., Z..F..P.., Z. Z. Z.L. XX, N. odporca začal vykonávať u zamestnávateľa ako študent
druh práce . pomocný pracovník od 17.06.2013 do 31.08.2013 s odmenou za vykonanú prácu podľa
vykonaných prác minimálne 2,90 € za hodinu.

Podľa pracovnej zmluvy zo dňa 30.08.2013 uzatvorenej medzi odporcom a spoločnosťou I., Z..F..P.., Z.
Z. Z. XX, N. odporca začal pracovať u zamestnávateľa ako zamestnanec vo funkcii montážny technik

s nástupným dňom 01.09.2013. Podľa príl. č. 2 k tejto zmluve platového dekrétu zo dňa 01.09.2013
odporcovi prináležal mesačný plat vo výške 600 €.

Podľa potvrdenia spoločnosti spoločnosťou I., Z..F..P.. zo dňa 04.11.2014 odporca pracoval od
01.06.2013 do 31.08.2013 ako študent so zárobkom 1.643,58 € ( t.j. 821,79 € mesačne) a od 01.09.2013
do 30.09.2013 v hlavnom pracovnom pomere s príjmom 702,76 €.Podľa dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 26.08.2014 uzavretej medzi odporcom a
spoločnosťou I., Z..F..P.., Z. Z. Z.L. XX, N. odporca ukončil pracovný pomer u zamestnávateľa dňa
31.10.2014.

Podľa pracovnej zmluvy uzatvorenej medzi odporcom a spoločnosťou A. B., Z..F..P.., N. odporca začal
pracovať u zamestnávateľa ako zamestnanec vo funkcii servisný technik s nástupným dňom 01.11.2014,
s brutto mzdou vo výške 352 € mesačne.

Navrhovateľ k stanovisku odporcu uviedol, že pokiaľ by vzťahy medzi nimi neboli narušené, vrátenie
výživného by nežiadal, avšak odporca spolu s matkou zaujali voči nemu nepriateľský postoj. Nie je
pravdou, že by synovi nad rámec výživného neprispieval, za dary a blahoželania sa ale od odporcu

poďakovania nedočkal. Odporca mu prestal dvíhať telefón a odpovedať na sms správy, takže rezignoval
a ich vzťah sa posunul do čisto finančnej roviny. Výživné na odporcu jeho matke opomenul uhradiť len
jedenkrát a to tesne po rozvode, keď nepoznal splatnosť prvej splátky, pričom matka odporcu namiesto
toho, aby ho kontaktovala, riešila to hneď cestou exekúcie. O zníženie výživného žiadal súd preto, lebo
sa mu narodilo ďalšie dieťa a jeho majetkové pomery sa výrazne zmenili. Na zrušení poistky na odporcu

sa s matkou odporcu dohodol a retiazku vzal odporcovi omylom, čo sa vysvetlilo a odporcovi zostala
zase jeho retiazka, ktorá je drahšia. Starý PC síce z bytu vzal, ale pred rozvodom kúpil odporcovi úplne
nový notebook.

K tvrdeniu odporcu, že mu výživné patrí aj za mesiace jún až august právna zástupkyňa navrhovateľa
poukázala na ust. §62 ods. 1 zákona o rodine, podľa ktorého ukončenie vyživovacej povinnosti je dané

momentom, kedy je dieťa schopné sa živiť, nie kedy sa reálne začne samo živiť. Skutočnosť, že je
plnoleté dieťa po skončení štúdia nezamestnané alebo že jeho matka naň poberá od štátu tri mesiace
po skončení štúdia príspevok na dieťa, je bez právneho významu, pretože zákon č. 600/2003 Z. z. o
prídavku na dieťa je právnou normou verejného práva, ktorá upravuje vzájomné vzťahy medzi štátom a
jeho občanmi, nie medzi občanmi navzájom. Práva a povinnosti rodičov a detí voči sebe upravuje zákon

o rodine, ktorý jasne určuje dobu trvania vyživovacej povinnosti rodiča voči dieťaťu. To, že odporca v
čase od 01.06.2013 do 31.08.2013 mal byť nezamestnaný a v zmysle § 3 ods. 3 a 4 z. č. 600/2003 bol
považovaný na účely uvedeného zákona za nezaopatrené dieťa, neznamená, že nebol schopný sa sám
živiť. Nič a nikto mu nebránil hľadať si prácu už od 01.06.2013. Podľa vedomostí navrhovateľa odporca
v tomto čase už pracoval na dohodu u svojho neskoršieho zamestnávateľa. S návrhom odporcu splácať

výživné v sume po 15 € mesačne navrhovateľ nesúhlasil, a túto sumu splátky považuje za neprimerane
nízku, keďže odporca býva u matky, nemá žiadne špeciálne výdavky a živí len sám seba.

Odporca na pojednávaní dňa 15.04.2015 naďalej zotrval na svojom stanovisku, keď sumu 170 €
uhradenú navrhovateľom ako výživné za mesiac september uznal ako sumu neoprávnene zaplatenú.
Žiadal súd, aby mu povolil v prípade neúspechu navrhovateľovi dlžnú sumu splácať po 20 € mesačne,

nakoľko na základe novej pracovnej zmluvy zo dňa 31.10.2014 je jeho aktuálny príjem vo výške
390 € mesačne. Na otázku, či sa snažil si vyhľadať aj iné zamestnanie popri hlavnom pracovnom
pomere odporca uviedol, že sa snažil vyhľadať zamestnanie, ktoré by mu vyhovovalo v odbore, ktorý
vyštudoval, avšak nepodarilo sa mu to. V tomto novom zamestnaní sa mu bude príjem postupne
zvyšovať a je možné, že dosiahne takú výšku ako u predchádzajúceho zamestnávateľa. S pôvodným

zamestnávateľom ukončil pracovnú zmluvu z dôvodu, že tam mal pohotovosť 24 hodín týždenne a za
vykonanú prácu nemal zaplatené nadčasy.

K príjmom a výdavkom za obdobie od január až september 2014 odporca predložil výpisy z X. N.,
V.. Z.., podľa ktorých odporca zo mzdy od spoločnosti I. Z., Z..F..P.. uhrádza mesačne Telecom cca 50
€, UPC cca 46 €, na spoločnú domácnosť uhrádza matke cca 200 € mesačne. Býva spolu s mladšou

sestrou a matkou v trojizbovom byte, vlastní motorové vozidlo zn. Renault na ktoré uhrádza poistku na
3 mesiace v sume 28 €.

Právna zástupkyňa navrhovateľa súdu uviedla, že konanie odporcu považuje za účelové a neúprimné
a zistené rozpory v tomto konaní ( odporca najskôr tvrdil, že nemal žiaden príjem) svedčia onedôveryhodnosti tvrdení odporcu, keď podľa názoru navrhovateľa sa odporca účelovo a bez vážneho
dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania a keď neoprávnene zaplatené výživné za mesiac september
2013 uznal, avšak za obdobie 1 roka a 2 mesiacov výživné navrhovateľovi nevrátil. Žiadala priznať trovy

konania v spojení s konaním.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z .z. v znení neskorších predpisov, plnenie vyživovacej
povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé
sa živiť.

Podľa § 78 ods. 1, 2 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na

návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované
výživné sa nevracia.

Podľa§91ods.1zákonač.245/2008Z.z. ovýchoveavzdelávaní(školskýzákon)aozmeneadoplnení
niektorých zákonov dňom nasledujúcim po dni, keď žiak vykonal úspešne záverečnú skúšku, maturitnú
skúšku, záverečnú pomaturitnú skúšku alebo absolventskú skúšku, prestáva byť žiakom školy.

Podľa § 1 ods. 1 a 2 zákona č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č.
461/2003Z.z.osociálnompoistenítentozákonupravujeposkytovanieprídavkunadieťa aposkytovanie
príplatku k prídavku. Prídavok je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva oprávnenej osobe na
výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 600/2003 Z. z. nezaopatrené dieťa podľa tohto zákona je dieťa do skončenia

povinnej školskej dochádzky, najdlhšie do dovŕšenia 25 rokov veku, ak

a) sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom alebo

b) sa nemôže sústavne pripravovať na povolanie štúdiom, alebo vykonávať zárobkovú

činnosť pre chorobu alebo úraz.

Podľa § 3 ods. 4 zákona č. 600/2003 Z. z. zárobková činnosť podľa tohto zákona je činnosť, ktorá

zakladá nárok na príjem zdaňovaný podľa osobitného predpisu (§ 5, § 6 ods. 1, 2 a 5 zákona č. 595/2003
Z. z. o dani z príjmov.)

Podľa § 4 ods. 4 písm. a) zákona č. 600/2003 Z. z. sústavná príprava dieťaťa na povolanie podľa tohto
zákona je aj obdobie bezprostredne nadväzujúce na skončenie štúdia na strednej škole, najdlhšie do
konca školského roka, v ktorom dieťa skončilo štúdium na strednej škole.

Podľa § 451 ods. 1 Obč. zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Obč. zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením
bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 517 odsek 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ

právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný.

V konaní bolo preukázané a nebolo rozporované medzi účastníkmi, že odporca ukončil stredoškolské
štúdium dňa 31.05.2013 a na základe návrhu navrhovateľa tunajší súd rozsudkom č. k. 58C/95/2013-12
dňa 14.10.2013 vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči odporcovi zrušil.

V konaní ďalej bolo preukázané, že odporca následne dňa 17.06.2013 uzatvoril so spoločnosťou I. Z.,
Z..F..P.. dohodu o brigádnickej činnosti a od 01.08.2013 aj hlavný pracovný pomer.

Podľa potvrdenia spoločnosti I. Z., Z..F..P.. odporca mal za obdobie jún, júl, august a september príjem
priemerne vo výške 586 € mesačne.

VkonaníodporcaďalejsúdupredložildohoduoskončenípracovnéhopomeruuspoločnostiI.Z.,Z..F..P..
ku dňu 31.10.2014 a preukazoval, že uzatvoril nový pracovný pomer s príjmom 352 € mesačne, čo je
o nižší príjem.

S poukazom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia súd preto posudzoval nárok navrhovateľa
výhradne podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine a tvrdenie odporcu, že mu výživné prislúcha podľa zákona
č. 600/2008 Z. z. aj počas školských prázdnin považuje súd za nedôvodné.

Podľa ust. §62 ods. 1 zákona o rodine ukončenie vyživovacej povinnosti je dané momentom, kedy
je dieťa schopné sa živiť, nie kedy sa reálne začne samo živiť. V tejto súvislosti sa súd stotožňuje

s vyjadrením navrhovateľa, podľa ktorého skutočnosť, že je plnoleté dieťa po skončení štúdia
nezamestnané alebo že jeho matka naň poberá od štátu tri mesiace po skončení štúdia príspevok na
dieťa, je bez právneho významu, pretože zákon č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa je právnou normou
verejného práva, ktorá upravuje vzájomné vzťahy medzi štátom a jeho občanmi, nie medzi občanmi
navzájom. Práva a povinnosti rodičov a detí voči sebe upravuje zákon o rodine, ktorý jasne určuje dobu

trvania vyživovacej povinnosti rodiča voči dieťaťu. To, že odporca v čase od 01.06.2013 do 31.08.2013
mal byť nezamestnaný a v zmysle § 3 ods. 3 a 4 z. č. 600/2003 bol považovaný na účely uvedeného
zákona za nezaopatrené dieťa, neznamená, že nebol schopný sa sám živiť. Nič a nikto mu nebránil
hľadať si prácu už 01.06.2013.

Súd v konaní nevykonal dôkaz navrhovaný odporcom, a to výpoveď matky odporcu ako svedka,

nakoľko by táto svedecká výpoveď bola pre účely rozhodnutia nehospodárna a v danej veci by
nepriniesla priaznivejšie rozhodnutie súdu v prospech odporcu. To, že vzťahy medzi účastníkmi konania
sú rozvrátené ako aj to, že navrhovateľ ako otec žiada spätne vyplatené výživné súd v danej veci
posudzoval podľa výsluchu účastníkov konania a predložených listinných dôkazov, vrátane rozsudkov
tunajšieho súdu ( tiež rozsudku č. k. P/154/2013-44, podľa ktorého súd zvýšil výživné na mal. D. Z.

od 01.09.2013) a mal preukázané, napr. i to, že matka odporcu ako rozvedená dosahovala v roku 2013
príjem cca 621 € mesačne, zobrala si úver, odporca jej prispieva na spoločnú domácnosť a pod., ako
aj, že navrhovateľ žije v spoločnej domácnosti s novou manželkou, jej plnoletou dcérou, má ďalšiu
vyživovaciu povinnosť k mal. synovi T. Z. a pod.

V danej veci súd dáva do pozornosti, že predmetom konania nie je určenie, zníženie alebo zvýšenie

výživného na plnoleté dieťa, kde súd skúma aj súlad dobrých mravov, ale predmetom konania je vrátenie
plnenia (výživného od plnoletého ), ktoré bolo poskytnuté bez právneho dôvodu a to podľa § 451 Obč.
zákonníka.Vzhľadom na uvedené, súd zaviazal odporcu k vráteniu žalovanej sumy 680 €, z ktorej odporca výslovne
uznal vrátenie sumy 170 €, a to z dôvodu neoprávnene prijatých platieb výživného za obdobie od júna do
septembra v roku 2013, kedy odporca začal pracovať a uvedenú povinnosť povolil odporcovi, vzhľadom

na jeho príjem a výdavky, splácať v súlade s § 160 ods.1 O. s. p. v splátkach.

Pokiaľ sa mal súd vysporiadať s príjmom odporcu za mesiac jún a júl 2013, kedy odporca začal pracovať
ako brigádnik, opäť súd poukazuje na ust. § 62 ods. 1 zákona o rodine a príjem brigádnickej činnosti
posúdil ako príjem, z ktorého je odporca schopný si zabezpečovať výživu.

Konanie odporcu v súvislosti so zmenou zamestnávateľa, kde odporca dosahuje nižší príjem súd
neposudzoval ako účelové. Každý má právo vykonávať prácu podľa svojich odborných schopností a

možností, vrátane práce, ktorá je aj menej platená, ak je tu predpoklad rastu mzdy a ak takáto práca
vytvorí základ pre profesionálny rast, najmä pri zaradení sa do pracovného procesu po skončení štúdia.
Ako účelové konanie však súd vyhodnotil postup odporcu pri zavádzaní súdu o dosahovaní príjmu
bezprostredne po začatí konania, ale aj pri ničím nezdôvodneným odkladaním vrátenia výživného za
mesiac september 2013, ktoré odporca výslovne uznal.

Pokiaľideopriznaniepríslušenstvakistine,súdpriznalnavrhovateľoviúrokyzomeškaniaod06.03.2014
t.j. odo dňa nasledujúceho po obdržaní výzvy na vrátenie dlžnej sumy, kedy sa odporca dostal do
omeškania. Výšku príslušenstva súd určil podľa § 517 ods. 2 Obč. zákonníka v spojení s §3 nar. vl.
SR č. 87/1995 Z. z..

V konaní bol navrhovateľ úspešný, preto mu súd priznal trovy konania, ktoré pozostávajú zo zaplateného

súdneho poplatku vo výške 40 € a trov právneho zastúpenia v sume 644,41 € spolu vo výške 684,41 €.

Trovy právneho zastúpenia súd priznal právnej zástupkyni navrhovateľa podľa § 10 ods. 1, ods. 6, § 13
ods. 1 písm. a), c),d), § 16 ods. 3, ods. 4 a § 17 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a
náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov v spojení s vyhl.
MS SR č. 557/2008 Z. z..

Súd priznal navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia za 6 úkonov právnej pomoci (tarifa za
úkon á 51,45 €) nasledovne:

1. prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom (18.02.2014), podanie

na súd ( 02.04.2014), písomné vyjadrenie (14.07.2014) účasť na pojednávaniach (dňa

06.08.2014, 22.10.2014, 15.04.2015 ( 6x51,45 € = 308,70 €) ,

2. vrátane režijného paušálu 5x 8,04 € a 1x 8,39 € (48,59 €),

3. náhradu za stratu času pri účasti na pojednávaniach dňa 06.08.2014, 22.10.2014,

15.04.2015 po 8x 13,40 € a 4x 13,98€ (163,12 €),

4. náhradu cestovných nákladov za použitie motorového vozidla na trase Piešťany -

Bratislava a späť v dňoch 06.08.2014, 22.10.2014, 15.04.2015 (výpočet : 498 km x

amortiz. Vozidla 0,183 €/km = 91,13 €; 498 km x 5,91/100 km x 1,119 €/1 : 100

amortizácia = v sume 32,87€.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa

jeho doručenia, na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,

v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny

a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté

vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k

nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie

skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené

(§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného

zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny

výkon rozhodnutia.