Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 31, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/68/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7613207037
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Husivarga

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7613207037.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Husivargu a sudkýň

JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Gizely Majerčákovej v právnej veci žalobcu Spoločenstvo vlastníkov
bytov Zapálenica 4, so sídlom Rudňany, Zapálenica č. 325, IČO: 35 548 410, zastúpeného JUDr. Ivetou
Višňovskou, advokátkou so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Radničné námestie 4, proti žalovaným 1/ F. V.,
bývajúcej v C., A. Č.. XXX, 2/ T. Č., bývajúceho v C., A. Č.. XXX, o zaplatenie 364,78 € s príslušenstvom,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 1. októbra 2013, č.k. 9C
210/2013-43, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u jerozsudok v napadnutej zamietavej časti a vo výroku o trovách konania účastníkov.

N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvého stupňa“) rozsudkom zo dňa
1.10.2013, č.k. 9C 210/2013-43 uložil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť
žalobcovi istinu vo výške 364,78 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu
zamietol. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalovaní v 1. a 2. rade sú podielovými spoluvlastníkmi bytu č. 11, ktorý sa
nachádza na 3. poschodí bytového domu súpisného č. XXX, C., vrátane podielu na spoločných častiach
a zariadeniach bytového domu a spoluvlastníckeho podielu, ktorý je zapísaný na LV č. XXX, kat. úz.
C., a to každý zo žalovaných v podiele 1/2. Dňa 12.5.2011 bol schválený Dodatok č. 2 k Zmluve o

spoločenstve vlastníkov bytov a podľa článku IX. bodu 2 uvedeného dodatku vlastníci bytov sú povinní
poukazovať preddavky mesačne vopred najneskôr do 27. dňa každého mesiaca, do fondu prevádzky,
údržby a opráv a za plnenia spojené s užívaním bytov. Pri omeškaní s mesačnými zálohovými platbami
je vlastník, ktorý je v omeškaní, povinný zaplatiť za každý deň omeškania zmluvnú pokutu vo výške 0,17
eur denne. Upomienka vystavená vlastníkovi má hodnotu 2 € a vlastník je povinný ju zaplatiť na účet
spoločenstva. Podľa prezenčnej listiny zo Zhromaždenia vlastníkov bytov zo dňa 12.5.2011, žalovaní v
1. a 2. rade na tomto zhromaždení neboli prítomní. Z vykonaného dokazovania vzal súd za preukázané,

žežalovanýv1.a2.radenezaplatilizanájomaslužbyzarok2012aždo31.3.2013,atakdlhpredstavuje
sumu 245,56 €. Neuhradili ani poplatok za upomienku v sume 6 € (3 x 2 €), poštovné 2,80 €, za čistenie
komína 12 €, za revíziu plynu 61,61 €, a časť trov právneho zastúpenia v sume 36,81 €. Celkový dlh
žalovaných bol tak reprezentovaný sumou 364,78 € (245,56 € + 6 € + 2,80 € + 12 € + 61,61 € + 36,81
€). Po citácii § 10 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v platnom znení
a jeho aplikácii na zistený skutkový stav zaviazal súd žalovaných na zaplatenie istiny 364,78 €.Predmetom konania bola aj úhrada zmluvnej pokuty za omeškanie žalovaných v 1. a 2. rade s platením
preddavku do fondu prevádzky, údržby a opráv. Zmluvná pokuta za obdobie, za ktoré žalobca požadoval
zaplatenie dlžných preddavkov, je upravená v článku IX. bodu 2 Dodatku č. 2 Zmluvy o spoločenstve

vlastníkov bytov. Uvedený dodatok je podpísaný štatutárnym zástupcom žalobcu. Žalovaní v 1. a 2.
rade mali schváliť uvedenú zmluvnú pokutu na schôdzi Zhromaždenia vlastníkov bytov a nebytových
priestorov konanej dňa 12.5.2011. Podľa prezenčnej listiny však ani jeden z nich na tomto zhromaždení
nebol. V tomto smere neobstojí ani tvrdenie žalobcu, že rovnaká zmluvná pokuta bola schválená aj v
Dodatku č. 3, kde pri schválení zmluvnej pokuty a jej výšky bola prítomná (aj) žalovaná v 1. rade. Súd

konštatoval, že dohoda o zmluvnej pokute musí mať písomnú formu, ktorá predpokladá dve náležitosti, a
to písomnosť - teda obsah prejavu vôle zachytený v texte listiny a podpis konajúcej osoby. Tak ako každá
zmluva, aj dohoda o zmluvnej pokute má byť podpísaná - podpismi zmluvných strán, - ktoré potvrdzujú
uzavretie dohody s obsahom, ktorý sa nachádza nad ich podpismi. V danom prípade Dodatok č. 2 nie je
podpísaný žalovanými, a tak (podľa názoru súdu) nebola dodržaná písomná forma dohody o zmluvnej
pokute. Z dôvodu nedodržania písomnej formy, ktorú zákon pri zmluvných pokutách vyžaduje, je dohoda

o zmluvnej pokute absolútne neplatným právnym úkonom, a preto bol (žalobný) návrh žalobcu v časti
týkajúcej sa zmluvnej pokuty zamietnutý. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil súd aplikáciou § 142
ods. 2 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p.

Proti výroku rozsudku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá a žalobcovi nebola priznaná
náhrada trov konania, podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol zmeniť napadnutú časť

rozsudku a žalobe v celom rozsahu vyhovieť a žalobcovi priznať náhradu trov konania. Odvolanie podal
z dôvodov, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Zmluvná pokuta, ktorej sa žalobca domáha je „vymáhaná“ na základe článku IX. bodu 4 Zmluvy o
spoločenstve vlastníkov bytov a nebytových priestorov (ďalej len „zmluva“), a nie na základe Dodatku

č. 2 tejto zmluvy. Obaja žalovaný k zmluve pristúpili z titulu vlastníctva bytu, a to v čase kúpy bytu. Na
kúpnej zmluve, ktorou k zmluve pristúpili, je (aj) ich podpis, čím je „napravená“ požiadavka dostatočnej
formy právneho úkonu. K zmene formou Dodatkov č. 1, č. 2, č. 3 došlo v súlade so zákonom č.
182/1993 Z.z. Žalovaní v 1. a 2. rade nerozporovali nenamietali zmluvnú pokutu vyčíslenú v ročnom
zúčtovaní, ktoré im bolo riadne doručené, len vo svojich vyjadreniach nesúhlasili so zmluvnou pokutou

a nenamietali ju na základe nedostatku jej formy, ale len na základe jej výšky, ktorá sa im zdala
vysoká. Súd sa mal zaoberať otázkou zmluvnej pokuty len podľa § 545a Občianskeho zákonníka (ďalej
len „OZ“). Žalobca vyslovil názor, že nepriznanie zmluvnej pokuty nie je v súlade s účelom zmluvnej
pokuty ako inštitútu občianskeho práva a poukázal na názor vyslovený v rozsudku Krajského súdu
v Nitre zo dňa 3.23.2010, sp.zn. 5 Co 16/2010. Zmluvná pokuta vo výške 0,17 € z istiny za každý

deň omeškania nie je neprimeraná účelu, ktorý bol „dohodou“ o zmluvnej pokute účastníkmi konania
sledovaný, teda včasné plnenie povinnosti vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v bytovom dome.
Zmluvná pokuta spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov je sankcia voči vlastníkovi
bytu pri oneskorenej platbe mesačných zálohových platieb za plnenia spojené s užívaním bytu a
príspevku do fondu prevádzky, údržby a opráv, vrátane ďalších schválených platieb. Zmluvná pokuta je

„zapracovaná“ do ustanovení Zmluvy o spoločenstve vlastníkov bytu a nebytových priestorov a tento
spôsob “dohodnutia“ zmluvnej pokuty je všeobecne po dlhú dobu akceptovaný. Žalobca ako správca
bytového domu nemá iné spôsoby, ako si od neplatičov vynucovať plnenie ich záväzkov a zároveň
motivovať svojich členov, aby si svoje povinnosti plnili riadne a včas.. Zároveň žalobca vyslovil názor,
že nepriznanie zmluvnej pokuty žalobcovi je v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko súd takto podporuje

neplatičov - žalovaných, ktorí si neplnia svoje povinnosti a de facto žijú na úkor ostatných spoluvlastníkov
v bytovom dome. Vyčítal súdu, že nerozhodol správne o trovách konania, ktoré si žalobca uplatnil v
prvostupňovom konaní.

Žalovaní sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.

Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podal včas žalobca

(§ 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, voči ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 O.s.p.) preskúmal
rozsudok v napadnutej zamietavej časti a vo výroku o trovách konania účastníkov podľa § 212 ods.
1, 3 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že
odvolanie žalobcu nie je dôvodné.Rozsudok okresného súdu v napadnutom zamietavom výroku je vecne správny, a preto ho odvolací súd
podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 31.3.2015 o 14.20 hod. v

pojednávacej sieni č. dverí 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli
zverejnené minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach podľa § 156 ods. 1,
3 O.s.p. v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p. a § 214 ods. 2 O.s.p.

Proti výroku rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým bolo žalobe vyhovené, účastníci odvolanie nepodali
a v tejto časti rozsudok nadobudol právoplatnosť a nebol predmetom odvolacieho prieskumu.

Žalobca v odvolaní namieta odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p., t.j. že súd prvého

stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a podľa § 205 ods.
2 písm. f/ O.s.p., t.j. že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci.

K odvolaciemu dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. odvolací súd uvádza, že tento je v súdnej
praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvého stupňa vec

posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové
zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132
O.s.p., a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z
prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce
skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo.

Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvého stupňa založil na chybnom hodnotení dôkazov.
Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli
z prednesov účastníkov, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti,
pravdivosti, eventuálne vierohodnosti, alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo
malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až § 135 O.s.p..

Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. je daný vtedy, ak rozhodnutie súdu prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ktorým je omyl súdu pri aplikácii práva na správne
zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal
použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil.

Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedené odvolacie dôvody nie sú naplnené.

Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového stavu,
svoje rozhodnutie založil na skutkových zisteniach, ktoré z tohto dokazovania vyplynuli a vykonané
dokazovanie vyhodnotil podľa § 132 O.s.p. Zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny
záver, pričom nebola zistená vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a preto
odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietavej časti a v súvisiacom výroku o

trovách konania ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa
odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo žiadne skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu
rozsudku v napadnutej časti.K dôvodom, ktoré obsahuje rozsudok súdu prvého stupňa, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje, ako
je vyššie konštatované, s prihliadnutím na odvolacie námietky žalobkyne považuje odvolací súd za
potrebné uviesť ešte nasledovné :

Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je
neplatný.

Podľa § 35 ods. 2 OZ právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového
vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s
jazykovým prejavom.

Podľa § 544 ods. 1 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu,

je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi
porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa § 544 ods. 2 OZ zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená
výška pokuty, alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 40 ods. 1 OZ, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda

účastníkov, je neplatný.

Vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že žalobca žiadal priznať zmluvnú pokutu,
ktorá bola dohodnutá v Dodatku č. 2 (plné znenie) k Zmluve o spoločenstve vlastníkov bytov uzavretej
podľa § 7 zákona č. 182/1993 Z.z. v znení novely č. 70/2010 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov, článku IX., v ktorom sú upravené práva a povinnosti vlastníkov bytov v dome. V odseku

druhom článku IX. vlastníci bytov sú povinní v súlade so Zmluvou o spoločenstve poukazovať preddavky
mesačne vopred, najneskôr do 27. dňa každého mesiaca, do fondu prevádzky, údržby a opráv a za
plnenie spojené s užívaním bytov. Výšku preddavku do fondu prevádzky, údržby a opráv určí predseda
spravidla vždy na jeden rok dopredu tak, aby boli pokryté predpokladané náklady na prevádzku, údržbu
a opravy spoločných častí, spoločných zariadení domu, balkónov, príslušenstva a priľahlého pozemku,

ako aj výdavky na obnovu, modernizáciu a rekonštrukciu domu a na majetok spoločenstva. Pri omeškaní
s mesačnou zálohovou platbou je vlastník, ktorý je v omeškaní, povinný zaplatiť za každý deň omeškania
zmluvnú pokutu vo výške 0,17 € denne. To platí aj pri platbách, ktoré vlastník neuhradzuje v požadovanej
výške a svojvoľne ich kráti. Upomienka vystavená vlastníkovi má hodnotu 2 € a vlastník ich je povinný
zaplatiť na účet spoločenstva.

Občiansky zákonník nevylučuje možnosť dojednania výšky zmluvnej pokuty alebo spôsobu jej určenia
percentuálnou sadzbou za určité obdobie z omeškania s platením peňažného záväzku. Ak je však
zmluvná pokuta dohodnutá ako percentuálna sadzba z určitého pevného základu za dané časové
obdobie porušenia určitej zmluvnej povinnosti, nesmie chýbať stanovenie žiadnej z týchto vyššie
uvedených zložiek, lebo inak výpočet zmluvnej pokuty nie je možný. Ak tieto neurčité ustanovenia

nemožno vyložiť ani podľa vôle zmluvných strán v zmysle § 35 ods. 2 OZ, ide o neurčitý, a teda
(absolútne) neplatný právny úkon. Ak ide o právny úkon, pre ktorý je stanovená pod sankciou neplatnosti
písomná forma, musí určitosť prejavu vôle vyplývať z textu listiny, na ktorej je tento prejav vôle
zaznamenaný, nie je postačujúce, že zmluvným stranám je jasné, čo je predmetom zmluvy. Ak nie
je z obsahu zmluvy zrejmé, z akého základu má byť percentuálna výška (sadzba) zmluvnej pokuty

stanovená, je zmluvná pokuta neplatná pre neurčitosť, a to aj za predpokladu, že sa účastníci dodatočne
zhodli na tom, o aký základ sa jedná, pretože s ohľadom na obligatórnu písomnú formu dohody o
zmluvnej pokute, musí byť spôsob určenia výšky zmluvnej pokuty stanovený určite v písomnej forme
(viď rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 9.3.2004 sp.zn. 32 Odo 1172/2003).

V danom prípade chýba nielen písomná dohoda o zmluvnej pokute, ale aj úprava zmluvnej pokuty v

Dodatku č. 2 Zmluvy o spoločenstve vlastníkov bytov a nebytových priestorov presnejšie v článku IX.ods. 2 v znení, že pri omeškaní s mesačnou zálohovou platbou je vlastník, ktorý je v omeškaní, povinný
zaplatiť za každý deň omeškania zmluvnú pokutu vo výške 0,17 € denne, je určenie zmluvnej pokuty
neurčité, a preto aj neplatné.

V súdnej praxi nie sú žiadne pochybnosti o tom, že úroky a úroky z omeškania majú povahu opakujúcich
sa dávok, ktoré možno veriteľovi priznať súdnym rozhodnutím, i keď sa stanú splatnými až v budúcnosti.

Znamená to mimo iného aj to, že pre povinnosť dlžníka platiť úroky z omeškania sú rozhodujúce
len okolnosti, ktoré nastali v čase, keď došlo k omeškaniu so splnením dlhu (záväzku) z hlavného
záväzkového právneho vzťahu. Odlišuje sa tým od povinnosti platiť nájomné alebo ďalšie obdobné
plnenia, ktoré sa síce rovnako pravidelne opakujú, avšak u týchto sa k vzniku nároku na ďalšiu dávku

vyžaduje, aby v budúcnosti pristúpili ďalšie právne skutočnosti.

Platenie zmluvnej pokuty dojednanej percentnou sadzbou z „(ne)špecifikovanej čiastky“ za každý deň
omeškania je problematické, lebo zmluvná pokuta nie je na rozdiel od úrokov a úrokov z omeškania ani
príslušenstvom pohľadávky (jedná sa o samostatný nárok), ani opakujúcou sa dávkou, ktorú by bolo
možno veriteľovi súdnym rozhodnutím priznať (i) do budúcna. Povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu sa

riadi zásadne odlišnými pravidlami, než je to pri povinnosti zaplatiť úroky z omeškania alebo poplatok
z omeškania.

Argumentácii žalobcu, že ako správca bytového domu nemá iné spôsoby, ako si od neplatičov vymôcť
plnenie ich záväzkov a zároveň ako motivovať svojich členov, aby si plnili svoje povinnosti riadne a včas
odvolací súd poznamenáva toto :

Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka vedľa plnenia úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania stanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 697 OZ, ak nájomca nezaplatí nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu
do 5 dní po jej splatnosti, je povinný zaplatiť prenajímateľovi poplatok z omeškania.

Vzťahy medzi Spoločenstvom vlastníkov bytov a jeho členom (členmi) vlastníkmi bytových jednotiek sú
upravené v zákone č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, a nie sú totožné so
vzťahmi medzi prenajímateľmi bytov a nájomcami, pre ktoré platí určitá nerovnosť práve s ohľadom na
skutočnosť, že nájom bytu je chráneným nájmom (§ 685 a nasl. OZ).

Špeciálne ustanovenie § 697 OZ nie je na daný vzťah použiteľné, lebo povinnosť platiť poplatky z

omeškania vzniká iba v prípade omeškania nájomcu (viď Nález Ústavného súdu ČR zo dňa 14.3.2006
sp.zn. PL ÚS 30/2004).

Člen spoločenstva vlastníkov bytov (vlastník bytu) nie je vo vzťahu k spoločenstvu vlastníkov bytových
jednotiek nájomcom z hľadiska § 685 a nasl. OZ.

Podľa názoru odvolacieho súdu v prípade, keď zákon stanovuje, že určitá výnimka spravidla sa uplatní

len v prípade v tomto zákone výslovne uvedenom, nemožno túto výnimku ani za pomoci analógie § 853
OZ pripustiť na iné prípady, než sú uvedené v zákone.

Z uvedeného potom vyplýva záver, že ak vlastník bytu je v omeškaní s plnením pohľadávky vo vzťahu
k žalobcovi, je možno voči nemu uplatňovať úroky z omeškania, a nie poplatok z omeškania.Odvolaciemu súdu sa žiada ešte poznamenať, že zmluvná pokuta tak, ako je naformulovaná v Zmluve
o správe vlastníkov bytu a nebytových priestorov, presnejšie v článku IX. odseku 2 Dodatku č. 2 k
zmluve, má charakter poplatku z omeškania. Od vlastníka bytu (ako bolo vyššie konštatované) nemožno

požadovať poplatok z omeškania, ale možno od neho žiadať iba úrok z omeškania.

Z vyššie uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov, ktoré obsahuje rozsudok súdu prvého stupňa, s ktorými
sa odvolací súd stotožňuje, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti považuje za
vecne správny a odvolacie námietky žalobcu za neodôvodnené.

Výrok o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ustanovení § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods.
1 O.s.p. Žalobca v odvolacom konaní nebol úspešný, a tak nemá právo na náhradu trov odvolacieho

konania. Úspešní žalovaní trovy odvolacieho konania si neuplatnili, a preto odvolací súd rozhodol tak,
že nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. o súdoch v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.