Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. september 2014

Súd: Okresný súd Revúca
Spisová značka: 6C/285/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6812206572
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Csank

ECLI: ECLI:SK:OSRA:2014:6812206572.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Revúcej samosudcom JUDr. Petrom Csankom v právnej veci navrhovateľa:

POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Bratislava, Pribinova 25, zast. Fridrich Paľko,
s.r.o., IČO: 36 864 421, Bratislava, Grösslingova 4 proti odporcovi: Slovenská republika, za ktorú koná
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Bratislava, Župné námestie 13, v konaní o
náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

Návrh navrhovateľa sa zamieta.

Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 27.09.2012 si navrhovateľ uplatnil voči odporcovi právo

na zaplatenie sumy 125,- Eur titulom majetkovej škody a sumy 440,- Eur titulom nemajetkovej ujmy
(značka navrhovateľa NP-5687-1181). Uviedol, že v pozícii oprávneného navrhol vykonanie exekúcie
predzvolenýmsúdnymexekútorompresvojupohľadávku,ktorávzniklaneplnenímzáväzkuvyplývajúcej
zo zmluvy o úvere č. 6640030 s dlžníkom U. Č., pričom po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie
súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci sp. zn. EX 11649/2009. Súdny exekútor predložil
návrh navrhovateľa na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom tunajšiemu súdu a požiadal
ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd napriek tomu, že ním prejednávaná

vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi
konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu
a rozhodnutiu rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po uplynutí zákonom
stanovenej doby. Navrhovateľ pri tom vyvinul enormné úsilie, aby docielil vecný posun v exekučnom
konaní. Navrhovateľ si z dôvodu nesprávneho úradného postupu tunajšieho súdu uplatňuje teda nárok
na zaplatenie majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mu vznikla tým, že tunajší súd nerozhodol
o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej lehote. Ďalej uviedol, že

písomnou žiadosťou ešte pred podaním tohto návrhu na začatie konania odporcu požiadal o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody, odporca však na ňu do podania žaloby nereagoval.

Odporca v písomnom vyjadrení k návrhu považoval návrh za nedôvodný z dôvodu nepreukázania
splnenia základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle
zákona č. 514/2003 Z.z. Poukázal na nedostatky podaného návrhu, ktoré spôsobujú zmätočnosť
podania, keď navrhovateľ uviedol časť dôkazov, avšak v skutočnosti preniesol celú dôkaznú povinnosť

na súd napriek tomu, že by navrhovateľ mal znášať dôkazné bremeno. Pokiaľ ide o uvádzané
prieťahy v konaní, navrhovateľ neuviedol kroky, ktoré podnikol na odstránenie neželaného stavu. Potom
ako navrhovateľ podal odporcovi žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody bol
vyzvaný na doplnenie týchto žiadostí. Navrhovateľ odporcovi neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežnéprerokovanie podaných žiadostí, preto považoval odporca nárok za predbežne neprerokovaný.
Vnútroštátny súd má povinnosť ex offo preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku,
preskúmať či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ďalej, čo sa

týka splnenia podmienok pre vznik nároku na náhradu škody v zmysle vyššie uvedeného zákona, je
potrebné vychádzať zo znenia Exekučného poriadku, v zmysle ktorého pre posudzovanie exekučného
titulu - rozhodcovského rozsudku, neplatí stanovená 15 dňová lehota na udelenie poverenia, prípadne
na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia. Taktiež odporca poukázal na nedostatok právomoci
všeobecného súdu preskúmavať efektívnosť a rýchlosť súdneho konania iného súdu, v tomto prípade

exekučného súdu v konaní o náhrade škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. K vyčíslenej škode a k
nemajetkovej ujme zo strany navrhovateľa vyjadril odporca názor, že uplatnená suma titulom náhrady
škody je len hypotetickou sumou nezodpovedajúcou kritériám vzniku nároku na náhradu škody, pričom
zjavne nejde o skutočnú škodu a nemajetková ujma je vyčíslená na základe nesprávnej právnej
úvahy. Záverom odporca poukázal na aspekt dobrých mravov, pričom tento aspekt hovorí v neprospech
navrhovateľa vzhľadom na charakter nárokov a na charakter jeho obchodnej činnosti.

Vzhľadom k tomu, že v danom prípade ide o konanie, v ktorom si navrhovateľ uplatňuje voči odporcovi
zaplatenie majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ktorého hodnota neprevyšuje sumu 1 000,- Eur, súd
konštatuje, že ide o drobný spor, preto súd vo veci nenariadil pojednávanie a dňa 25.09.2014 vo veci
verejne vyhlásil rozsudok.

Z exekučného spisu Okresného súdu Revúca sp. zn. 6Er/935/2009 súd zistil, že dňa 07.11.2009 sa
začalo pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým exekučné konanie na návrh oprávneného -
navrhovateľa proti povinnému U. Č. pre vymoženie sumy 286,13 Eur s prísl. Dňa 23.11.2009 bola
tunajšiemu súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

sp. zn. EX 11649/09. Za účelom prešetrenia postupu rozhodcovského súdu si súd od rozhodcovského
súdu vyžiadal spisový materiál. Nakoľko v žiadanej lehote nebol súdu doručený spisový materiál,
súd rozhodcovskému súdu udelil poriadkovú pokutu. Až dňa 01.02.2010 doručil rozhodcovský súd
tunajšiemu súdu spisový materiál. Tunajší súd dňa 11.03.2010 vydal pre súdneho exekútora poverenie
na vykonanie exekúcie v zmysle § 45 ods. 1 Exekučného poriadku.

Podľa § 3 ods. 1 písm. d/ zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri
výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
škoda vznikla v občianskom súdnom konaní.
Podľa § 9 ods. 1 a 2 citovaného zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť

úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
Podľa § 16 ods. 1 citovaného zákona ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho

časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku
alebo jeho neuspokojenej časti na súde.
Podľa § 17 ods. 1 a 2 citovaného zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným

postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

V prejednávanej veci si navrhovateľ uplatňuje náhradu majetkovej škody v sume 125,- Eur a
nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 440,-Eur a to z dôvodu nesprávneho úradného postupu
exekučného súdu, ktorý nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom

stanovenej lehote.

V prvom rade súd konštatuje, že návrh bol dostatočne špecifikovaný v zmysle § 42 ods. 3 a § 79 O.s.p.
ako aj Exekučného poriadku. Súd mal k dispozícii ako dôkaz exekučný spis. Navrhovateľ sa svojoužiadosťou adresovanou odporcovi ešte pred podaním tohto návrhu domáhal uspokojenia nároku na
náhradu škody. Už uplynula aj 6 mesačná lehota od prijatia žiadosti a navrhovateľ sa teda domáha
nároku na náhradu škody na súde. Súd má za to, že navrhovateľ si splnil svoju povinnosť a podal

odporcovi pred podaním tohto návrhu žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody.

Nesprávnym úradným postupom je porušovanie povinnosti pri uskutočňovaní úkonov v konaní, najmä
jeho nesprávne vykonanie alebo vykonanie bez splnenia zákonných podmienok. Nesprávnym úradným
postupom je aj opomenutie urobiť úkon alebo vydať rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote.

Aj nevydanie rozhodnutia je nesprávnym úradným postupom. Podľa vyššie citovaných zákonných
ustanovení štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci iba pri
splnení troch podmienok, ktoré musia byť splnené súčasne: 1/ nesprávny úradný postup, 2/ vznik škody,
3/ príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.

Z exekučného spisu vyplynulo, že dňa 07.11.2009 sa začalo exekučné konanie na základe návrhu

oprávneného - navrhovateľa proti povinnému U. Č. pre vymoženie sumy 286,13 Eur priznanej
rozsudkom rozhodcovského súdu Stály rozhodcovský súd č.k. SR 05625/09. Dňa 23.11.2009 bola
tunajšiemu súdu doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na
vykonaniepredmetnejexekúcie. Za účelompreskúmaniazákonnostipostupurozhodcovskéhosúdubol
vyžiadaný spisový materiál rozhodcovského súdu k č.k. SR 05625/09. Nakoľko v žiadanej lehote nebol

súdudoručenýspisovýmateriál,súdrozhodcovskémusúduudelilporiadkovúpokutu.Aždňa01.02.2010
doručil rozhodcovský súd tunajšiemu súdu spisový materiál. Po preskúmaní žiadosti súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu, ktorým
bol rozhodcovský rozsudok, dňa 11.03.2010 súd poveril súdneho exekútora na vykonaním exekúcie.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného v čase začatia exekučného konania, súd preskúma
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul.
Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie
exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí
exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu

so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto
uzneseniu je prípustné odvolanie.

Poverenie na vykonanie exekúcie je individuálny právno-aplikačný akt, ktorý má priame právne účinky
len voči osobe súdneho exekútora. Ide o procesný úkon exekučného súdu adresovaný súdnemu

exekútorovi, na základe ktorého súdny exekútor môže začať vykonávať exekúciu (§ 36 ods. 2 druhá
veta Exekučného poriadku) a ktorým súdny exekútor preukazuje svoje oprávnenie exekúciu vykonávať.

V § 44 ods. 2 Exekučného poriadku je zvýraznená zodpovednosť exekučného súdu za vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie, pretože vydanie tohto poverenia musí byť výsledkom náležitého

preskúmania exekučného titulu, žiadosti o vydanie poverenia a návrhu na vykonanie exekúcie.

Súd má povinnosť predovšetkým pred udelením poverenia súdnemu exekútorovi skúmať, či sú
naplnené formálne a materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie. Musí byť zrejmé, že nárok, ktorého
vymoženia sa oprávnený domáha, nie je objektívne nemožný, neodporuje zákonu, neobchádza ho,

ani nie je v rozpore s dobrými mravmi. Preto súd nemôže vychádzať len z obsahu predloženého
rozhodcovského rozsudku. Súd je oprávnený vyžiadať si od účastníkov konania alebo od tretích
osôb predloženie listín, príp. aj celého spisového materiálu konania, ktoré sú podľa posúdenia súdu
relevantné a nevyhnutné z hľadiska jeho rozhodovania. Exekučný súd v danej veci dospel k záveru, že
pre posúdenie exekučného titulu je potrebné predložiť aj iné materiály, ktoré obsahuje spis o konaní v

rámci ktorého bol exekučný titul vydaný.

Keďže exekučným titulom v danej veci je rozhodcovské rozhodnutie, je nevyhnutné okrem ustanovení
Exekučného poriadku vychádzať aj z ustanovení zákona č. 244/2002 z. Z. o rozhodcovskom konaní
(ďalej len ZoRK).

Podľa § 39 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, z návrhu na vykonanie exekúcie musí byť zjavné, ktorému
exekútorovi je určený, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísaný a datovaný.
Okrem toho návrh na vykonanie exekúcie musí obsahovať meno, priezvisko, bydlisko účastníkov,prípadne bydlisko zástupcov, údaj o štátnom občianstve, ak je účastníkom fyzická osoba, názov alebo
obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, pokiaľ je pridelené, ak je účastníkom právnická osoba, a
presné označenie exekučného titulu, vymedzenie vymáhaného nároku, prípadne označenie dôkazov,

ktorých sa oprávnený dovoláva. K návrhu na vykonanie exekúcie oprávnený pripojí rovnopis rozhodnutia
opatrený potvrdením o jeho vykonateľnosti (exekučný titul). Potvrdenie o vykonateľnosti sa nevyznačuje
na notárskej zápisnici (§ 41 ods. 2).

Podľa § 34 ods. 1 až 4 ZoRK, rozhodcovský rozsudok sa vyhotovuje v písomnej forme a je podpísaný

väčšinou rozhodcov; dôvod chýbajúceho podpisu treba uviesť.
Rozhodcovský rozsudok obsahuje
a) označenie rozhodcovského súdu,
b) mená a priezviská rozhodcov,
c) označenie účastníkov rozhodcovského konania a ich zástupcov menom a priezviskom alebo
obchodným menom, alebo názvom,

d) miesto rozhodcovského konania (§ 23),
e) dátum vydania rozhodcovského rozsudku,
f) výrokovú časť,
g) odôvodnenie okrem prípadu, keď sa účastníci rozhodcovského konania dohodli, že rozhodcovský
rozsudok netreba odôvodniť alebo ak ide o rozhodcovský rozsudok o dohodnutých podmienkach (§ 39),

h) poučenie o možnosti podať žalobu na súd o zrušenie rozhodcovského rozsudku.
Ak je miesto rozhodcovského konania v Slovenskej republike a účastníci rozhodcovského konania sa
nedohodli inak, každý rozhodcovský rozsudok v rozhodcovskom konaní sa bude považovať za vydaný
na tomto mieste v Slovenskej republike bez ohľadu na to, kde bol podpísaný, odkiaľ bol odoslaný alebo
kde bol účastníkom rozhodcovského konania doručený.

Výroková časť okrem výroku vo veci samej obsahuje aj údaj o výške trov rozhodcovského konania a o
tom, ktorý účastník rozhodcovského konania je povinný ich uhradiť, prípadne v akom pomere sa trovy
medzi účastníkov rozhodcovského konania rozdeľujú. Výrok rozhodcovského rozsudku musí byť určitý.
Ak sa v ňom ukladá povinnosť niečo plniť, rozhodcovský súd určí zároveň lehotu na toto plnenie.

Exekučný súd na základe týchto procesných skutočností skúmal procesné podmienky exekučného
konania, t.j. prípustnosť konkrétnej exekúcie. Procesné podmienky súdnej exekúcie sú v podstate
totožné s podmienkami sporového konania. Ak v čase rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o
udelenie poverenia súd nekonštatuje rozpor so zákonom, vydá poverenie na vykonanie exekúcie.

Podľa názoru exekučného súdu, 15-dňová lehota uvedená v cit. ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku,
určená na vyporiadanie sa súdu so žiadosťou súdneho exekútora o udelenie poverenia, je lehotou
zákonnou a procesnou. Vyjadruje ideálnu predstavu zákonodarcu o dobe potrebnej na to, aby sa takýto
úkon mohol urobiť. Z tohto aspektu má táto lehota poriadkový charakter, nakoľko Exekučný poriadok
neustanovujesankciuzajejnedodržanie(uvedenéplatíiprelehotustanovenúv§44ods.1Exekučného

poriadku).

Súdy rozhodujúce o žiadostiach exekútorov o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podaných na
podklade rozhodcovských rozsudkov nemali v tomto okamihu dostatočný časový priestor (a veľakrát
ani dostatok informácií) na preskúmanie exekučných titulov z hľadiska ich formálnej a materiálnej

vykonateľnosti, ak chceli vyhovieť zákonnej požiadavke ( § 44 ods. 2 Exekučný poriadok) rozhodnúť o
tejto žiadosti do 15 dní od jej doručenia.

Najvyšší súd Českej republiky v uznesení zo dňa 11. 4. 2002, sp. zn. 20 Cdo 251/2001 konštatoval,
že predpokladom pre nariadenie výkonu rozhodnutia (exekúcie) je exekučný titul ako podklad tejto

exekúcie, ktorým sa rozumie rozhodnutie (príp. listina), ktoré má predpísanú formu a obsah a ktoré
ukladá určitému subjektu povinnosť niečo plniť. Pred nariadením exekúcie sa súd zaoberá tým, či
exekučný titul je z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch vykonateľný, a to nielen po
stránke formálnej, ale i po stránke obsahovej (materiálnej).

Z hľadiska materiálneho je rozhodnutie (či už súdne alebo iný exekučný titul podľa § 41 Exekučného
poriadku) vykonateľné, pokiaľ obsahuje presnú individualizáciu oprávneného a povinného, presné
vymedzenie práv a povinností na plnenie, presný rozsah a obsah plnenia a lehotu, v ktorej má byť
povinnosťsplnená,pokiaľnevyplývazovšeobecnezáväznéhoprávnehopredpisu.Exekučnétitulypodľa§ 41 Exekučného poriadku musia obsahovať náležitosti, ktoré ustanovuje príslušný právny predpis,
podľa ktorého bolo také rozhodnutie vydané. Pokiaľ exekučný titul tieto náležitosti nemá, nemôže byť
podkladom pre exekúciu.

Exekučný súd bol povinný skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie
exekúcie. Samotný Exekučný poriadok rozlišuje dve skupiny exekučných titulov. Vzhľadom k tomu, že v
danej veci je exekučným titulom rozhodnutie podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, je možné uvažovať
o širšej prieskumnej právomoci exekučného súdu pri vydávaní poverenia. Exekučný súd pritom nie

je pri skúmaní súladu so zákonom odkázaný na tzv. sporové konanie ( ktoré by mal iniciovať, príp.
čakať na jeho výsledok, resp. pri nezačatí takéhoto konania bez ďalšieho vydať poverenie na vykonanie
exekúcie), pretože aj na exekučný súd dopadá tá časť úpravy procesného práva, podľa ktorej je súd
viazaný len určitými rozhodnutiami a inak je oprávnený si otázky prejednateľné inými orgánmi posúdiť
sám ( s výhradou, že ak o príslušnej otázke bolo vydané rozhodnutie, súd je povinný z tohto rozhodnutia
vychádzať).

Do obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR patrí aj súdna ochrana v
exekučnomkonaní,zabezpečujúcompreoprávnenéhoapovinnéhouplatnenierovnakýchprávaplnenie
len zákonom vyžadovaných povinností.

Exekučný súd teda ďalej skúmal, či navrhovaná exekúcia neprekračuje povinnosti stanovené
vykonávaným rozhodnutím a či je tu návrh oprávneného s tvrdením, že povinný dobrovoľne nesplnil
svoju povinnosť (§ 38 ods. 2 Exekučného poriadku ). Exekúciu možno nariadiť len v prospech toho, kto
má podľa titulu právo, a len proti tomu, kto má podľa titulu tomu zodpovedajúcu povinnosť plnenia.

Exekučný súd uvedomujúc si, že výkon rozhodnutia je integrálnou súčasťou práva na súdnu ochranu,
význam konania pre oprávneného a povinného, časovú náročnosť posúdenia formálnych a materiálnych
predpokladov vedenia exekučného konania, preskúmal predložený rozhodcovský rozsudok, žiadosť
súdnehoexekútoraoudeleniepovereniaanávrhnavykonanieexekúcie.Nakoľkovčaserozhodovaniao
žiadostisúdnehoexekútoraoudeleniepovereniasúdnekonštatovalrozporsozákonom,vydalpoverenie

na vykonanie exekúcie.

Súd konštatuje, že dĺžka exekučného konania od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia do vydania poverenia absolútne nie je takej povahy, aby bolo možné v danej veci vysloviť
porušenie práva navrhovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Vzhľadom k tomu, že teda súd nemal za preukázaný nesprávny úradný postup (existenciu prieťahov
v konaní) ako jeden z predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom, súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.

Taktiež súd uvádza, že ohľadne navrhovateľa tvrdeného prieťahu sa neviedlo žiadne disciplinárne
konanie, neriešila sťažnosť na prieťahy v konaní, nerozhodoval ani Ústavný súd SR, či Európsky súd pre
ľudské práva. V zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. účinného v jeho súčasnom znení
od 01.01.2003 (podľa ktorého: „Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v
porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti

pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov
vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného
rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil
disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia
Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky
o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“), by len takého podklady boli relevantné pre priznanie
navrhovateľom uplatnených nárokov.

Len pre úplnosť súd uvádza, že navrhovateľ vo svojom žalobnom petite žiadal najprv o veci rozhodnúť
tzv. medzitýmnym rozsudkom (§ 152 ods. 2 O.s.p.). K tomu súd uvádza, že ak súd uzná, že je tu dôvod
prepostuppodľa§152ods.2O.s.p.,môževydaťmedzitýmnyrozsudokajbeznávrhuúčastníkakonania.
Ak súd takémuto návrhu účastníka konania na vydanie medzitýmneho rozsudku nevyhovie, nevydávao tom zvláštne rozhodnutie a s týmto návrhom sa ani nemusí vyporiadať v odôvodnení rozhodnutia o
veci samej.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p. tak, že úspešnému odporcovi náhradu
nepriznal nakoľko mu v konaní žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. - musí byť z podania zjavné,

ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované,
je potrebné ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník,
nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol
riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa

postupomsúduodňalamožnosťkonaťpredsúdom,rozhodovalvylúčenýsudcaalebobolsúdnesprávne
obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil
vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p. ),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.