Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. jún 2013

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 8C/245/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7813205403
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Dušáková

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2013:7813205403.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Jarmilou Dušákovou v právnej veci navrhovateľa: Intrum Justitia

Slovakia s.r.o., IČO: 35831154, Karadžičova 8, Bratislava, právne zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát,
Karadžičova8,Bratislava,protiodporcovi:I.N.,L.XX.X.XXXX,P.XX,K.,zaúčastivedľajšiehoúčastníka
na strane odporcu: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, IČO: 42176778, Važecká 16,
Prešov, právne zastúpený: JUDr. Ambróz Motyka, Nám. SNP 7, Stropkov, o zaplatenie 302,50 Eur s
príslušenstvom, t a k t o

r o z h o d o l :

Odporca s a z a v ä z u j e zaplatiť navrhovateľovi sumu 103,50 Eur s 9% ročným úrokom z omeškania:
zo sumy 33,99 Eur od 18.7.2010 do zaplatenia, zo sumy 12,40 Eur od 18.6.2010 do zaplatenia, zo sumy

57,11 Eur od 18.5.2010 do zaplatenia, všetko v mesačných splátkach po 10,00 Eur počnúc mesiacom
júl 2013, vždy do 25-teho dňa toho-ktorého mesiaca pod stratou výhody splátok, v prípade nezaplatenia
jednej splátky.

Súd žalobu o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 199,00 Eur z a m i e t a.

Súd o trovách konania rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal od odporcu zaplatenia sumy 302,50 Eur s úrokom z
omeškania vo výške 9% ročne: zo sumy 33,99 Eur od 18.7.2010 do zaplatenia, zo sumy 12,40 Eur od
18.6.2010 do zaplatenia, zo sumy 57,11 Eur od 18.5.2010 do zaplatenia, ako aj trov konania vo výške
18,00 Eur (súdny poplatok) a 78,50 Eur (trovy právneho zastúpenia).

Tento návrh odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej medzi spoločnosťou

Slovak Telekom, a.s. ako postupcom a spoločnosťou Intrum Justitia Slovakia s.r.o. ako postupníkom dňa
3.10.2012 bola pohľadávka voči odporcovi z titulu nezaplatených dlžných faktúr vo výške dlžnej istiny
302,50 Eur s príslušenstvom postúpená na spoločnosť Intrum Justitia Slovakia s.r.o.

Právny predchodca navrhovateľa poskytol a sprístupnil odporcovi verejné elektronické komunikačné
služby riadne a včas, a cenu za poskytnuté služby v zmysle zmluvných dojednaní Zmluvy o pripojení
zo dňa 14.2.2010 vyčíslil odporcovi: faktúrou č. 8716738307 splatnú dňa 17.7.2010 na sumu 33,99 Eur,
faktúrou č. 9715722320 splatnú dňa 17.6.2010 na sumu 12,40 Eur, faktúrou č. 8714705765 splatnú dňa
17.5.2010 na sumu 57,11 Eur. Zároveň si navrhovateľ voči odporcovi z titulu porušenia jeho povinnosti

vyplývajúcich zo Zmluvy o pripojení uplatnil právo na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 199,00 Eur
v zmysle zmluvných dojednaní, vo faktúre č. 5717754390.Napriek tomu, že právny predchodca navrhovateľa poskytol a sprístupnil odporcovi verejné elektronické
telekomunikačné služby riadne a včas, odporca mu v rozpore so zmluvnými dojednaniami zmluvy o
pripojení dohodnutú cenu za poskytnuté služby neuhradil riadne a včas, čím sa dostal do omeškania,

preto si navrhovateľ uplatnil voči odporcovi aj zákonný úrok z omeškania.

Podľa ust. § 172 ods. 9 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších
predpisov (ďalej len „OSP“), ak sa uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy zo spotrebiteľskej
zmluvy a odporcom je spotrebiteľ, súd nevydá platobný rozkaz, ak zmluva obsahuje neprijateľné
podmienky. Vec bola vyšším súdnym úradníkom preradená v súlade s ust. § 172 ods. 9 OSP do registra
C.

Podaním doručeným tunajšiemu súdu, dňa 18.6.2013, oznámil vedľajší účastník svoj vstup do konania
na strane odporcu a žiadal doručiť návrh na začatie konania s prílohami a zároveň žiadal priznať náhradu
trov konania. Týmto podaním vedľajší účastník zároveň oznámil, že v prípade, ak bol vo veci vydaný
platobný rozkaz, podáva proti nemu odpor. Predmetný odpor odôvodnil tým, že namietal neprijateľné
a teda absolútne neplatné zmluvné podmienky a nekalé obchodné praktiky a z opatrnosti vzniesol aj

námietku premlčania. Námietku premlčania a námietky voči neprijateľným zmluvným podmienkam a
nekalým obchodným praktikám vniesol aj vo veciach, v ktorých platobný rozkaz vydaný nebol.

Podľa ust. § 93 ods. 1 - 4 OSP, ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi
zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod,
neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická
osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.

Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú
prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh.

V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak

jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých
okolností.

Vedľajšie účastníctvo je formou spoločenstva účastníkov v občianskom súdnom konaní. Vedľajší
účastník je osoba odlišná od účastníka samotného, ktorá sa zúčastňuje konania z dôvodu, že chce
pomôcť zvíťaziť v spore niektorému z účastníkov (sporových strán).

Zmyslom vedľajšieho účastníctva je „pomoc v spore“ niektorému z účastníkov. Vedľajší účastník je
motivovaný víťazstvom v spore toho účastníka, ku ktorému pristúpil. Táto motivácia je daná buď
právnym záujmom vedľajšieho účastníka na takomto výsledku konania, o ktorý ide spravidla vtedy,
ak rozhodnutím bude vo svojich dôsledkoch dotknuté jeho právne postavenie (práva a povinnosti
vyplývajúce z hmotného práva), alebo je v zmysle ustanovenia § 93 ods. 2 OSP daná predmetom

jeho činnosti, ktorým je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Vzhľadom na uvedené, účinky vzniku
vedľajšieho účastníctva môžu, ale nastať len v takom konaní, v ktorom sa môže naplniť jeho zmysel a
účel, teda „pomoc v spore“ niektorému z účastníkov (napríklad uznesenie Krajského súdu v Košiciach
č. k. 36C/204/2012 - 79 zo dňa 30.11.2012).

Takýmto konaním môže byť zásadne len sporové konanie, [to však napr. neplatí pre také štádium

sporového konania, v ktorom súd rozhoduje o návrhu platobným rozkazom (tzv. skrátené konanie), kedy
sa táto pomoc môže najskôrprejaviť, až keď bude protiplatobnému rozkazu podaný odpor]. Ustanovenie
§ 93 ods. 3 OSP, pokiaľ ide o vznik účinkov vedľajšieho účastníctva, treba preto vykladať tak, že tieto
účinky nastávajú oznámením tretej osoby súdu, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na strane
niektorého z účastníkov, ale len v takom konaní, v ktorom môže mať tento inštitút zmysel.Vedľajší účastník má podľa vyššie citovanej zákonnej úpravy rovnaké práva a povinnosti ako účastník
konania, a jeho postavenie sa odvíja od účastníka, na ktorého podporu vystupuje. Ide však výlučne o
práva a povinnosti procesnej povahy.

Procesné úkony vykonáva v konaní vedľajší účastník vo svojom mene a môže vykonať všetky procesné
úkony s výnimkou úkonov, ktoré znamenajú dispozíciu s konaním, s predmetom konania a úkonmi, ktoré
urobil sám účastník.

Súd vo veci nariadil pojednávanie. Navrhovateľ zároveň požiadal, aby súd rozhodol v jeho neprítomnosti
na základe listinných dôkazov. Z písomného podania navrhovateľa, doručeného súdu dňa 21.6.2013
vyplýva, že na podanom návrhu trvá v celom rozsahu. Uviedol, že zmluvná pokuta bola dojednaná medzi

právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom a spĺňa všetky zákonom požadované náležitosti,
preto je platná. Zdôraznil, že zmluvná pokuta je zabezpečovacím inštitútom a nárok na jej zaplatenie
vznikol z dôvodu neplnenia si zmluvných povinností odporcom, konkrétne neplatením dohodnutej ceny
za poskytnuté služby a pre porušenie záväzku doby viazanosti. Navrhovateľ dodal, že zo žiadneho
zákonného ustanovenia nevyplýva povinnosť zaťažovať zmluvnou pokutou obe zmluvné strany pre

prípadjejriadnehodojednaniavzmluve.PoukázalnarozsudokNajvyššiehosúduSRsp.zn.4Obdo/4/99
a rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 9Co/31/2010.

Vedľajší účastník na strane odporcu sa z pojednávania konaného dňa 25.6.2013 ospravedlnil a navrhol,
aby súd konal v jeho neprítomnosti.

Odporca na pojednávaní dňa 25.6.2013 súhlasil so vstupom vedľajšieho účastníka do konania na jeho

strane. Uznal žalovanú sumu, čo do výšky 103,50 Eur, t. j. za poskytnuté služby navrhovateľom. Uviedol,
že mal problémy uhradiť faktúry, pretože nemal finančné prostriedky a vyfakturované sumy sa mu zdali
vysoké. Nebol ochotný uhradiť zmluvnú pokutu, pretože ju nemá z čoho zaplatiť. Požiadal súd, aby mu
umožnil sumu vo výške 103,50 Eur uhrádzať v splátkach po 10,00 Eur mesačne, pretože poberá len
dávku v hmotnej núdzi vo výške 60,00 Eur, z ktorej nie je schopný uhradiť vyššiu splátku. Dodal, že

majú v starostlivosti dve maloleté deti, manželka tiež nepracuje, poberá len dávku v hmotnej núdzi. Je
nemajetný, nemá žiadny majetok.

Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou spisu - Zmluvou o pripojení zo
dňa 2.3.2010, podmienkami zmluvy, odovzdávacím protokolom Magio SAT, neuhradenými faktúrami,
zmluvou o postúpení pohľadávok, ako aj celým obsahom spisu.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je v časti za
neuhradené služby dôvodný a opodstatnený, keďže bolo nesporne preukázané, že odporca žalovanú
sumu čo do výške 103,50 Eur neuhradil a naviac sa s peňažným plnením dostal do omeškania.

Zmluvou o pripojení zo dňa 2.3.2010 sa právny predchodca navrhovateľa zaviazal poskytnúť odporcovi
zriadenie Magio SAT spolu s vybranými balíčkami služieb a odporca sa po dobu 24 mesiacov zaviazal

za poskytnuté zariadenie a služby platiť každý mesiac po dobu viazanosti dohodnutú akciovú cenu. Z
neuhradených faktúr, ktoré sú súčasťou spisu, vyplýva, že odporcovi bola, fakturovaná suma vo výške
103,50 Eur za neuhradené služby a nájom zariadenia Magio Box.

V zmysle ustanovenia § 517 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), dlžník,
ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní.

Podľa ust. § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.V zmysle ust. § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Pretože omeškanie s plnením vyfakturovaných služieb a nájmu zariadenia Magio Box bolo preukázané,
z týchto dôvodov priznal súd navrhovateľovi aj uplatnený úrok z omeškania.

Výrok o povolení splátok sa opiera o ustanovenie § 160 ods. 1 OSP, podľa ktorého ak súd uložil v
rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť
lehotu dlhšiu alebo určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať v splátkach, ktorých výšku a podmienky
zročnosti určí, a to tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Súd dospel k záveru, že vzhľadom na sociálne pomery odporcu by nebolo v jeho schopnostiach a
možnostiach dlžnú sumu uhradiť jednorázovo v kratšej lehote a preto umožnil odporcovi dlžnú sumu
splatiť v mesačných splátkach po 10,00 Eur pod hrozbou straty výhody splátok nezaplatením jednej
splátky.

Z faktúry č. 5717754390, splatnej dňa 18.8.2010 vyplýva, že odporcovi bola fakturovaná suma vo výške

199,00 € ako zmluvná pokuta.

Podľa § 544 ods. 1 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu,
je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi
porušením povinnosti nevznikne škoda.

Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený

spôsob jej určenia. (§ 544 ods. 2 OZ)

Ustanovenia o zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti
právnym predpisom (penále). (§ 544 ods. 3 OZ)

Podľa § 545a OZ, neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a
význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej

porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne aj na výšku škody, ktorá
porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody.

Podľa ust. § 53a OZ, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa
uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom
neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti

takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je
povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so
všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky
súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané
finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

Ustanovenie § 53a OZ je dôsledkom transpozície smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách (ďalej v texte len ako ,,smernica“), ktorá v čl. 7 ods. 1 ukladá členským štátom
zabrániť súvislému používaniu neprijateľných zmluvných podmienok: ,,Členské štáty zabezpečia, aby v
záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré
by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo

strany predajcov alebo dodávateľov.“.S ohľadom na relevantnú judikatúru Súdneho dvora Európskej únie by nemali byť žiadne pochybnosti
o povinnosti súdu zbaviť spotrebiteľa neprijateľnej zmluvnej podmienky a jej poškodzujúcich účinkov:
„Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo

strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby
zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez
nekalých podmienok.“ (čl. 6 ods. 1 smernice). Ustanovenie čl. 6 ods. 1 sa má považovať za kogentné
ustanovenie a ochrana pred neprijateľnými podmienkami sa má poskytnúť v režime pravidiel verejného
poriadku (uznesenie Súdneho dvora C-76/10 POHOTOVOSŤ/Korčkovská, bod 50), teda pravidiel, na

ktorých rešpektovaní musí štát bezvýhradne trvať a ktorých rešpektovanie je povinný vždy a za každých
okolností vyžadovať.

Ustanovenie § 53a ods. 1 OZ zakazuje dodávateľovi používať zmluvnú podmienku, ktorá bola
právoplatne súdom vyhlásená za neprijateľnú. Takáto zmluvná podmienka je neplatná (ust. § 53 ods. 5
OZ; absolútna neplatnosť). Jej ďalším používaním dodávateľ vytvára protiprávny stav naviac zákonom
explicitne zakázaný a priznanie plnenia z takejto zmluvnej podmienky je v priamom rozpore so zákonom.

Ak by súd priznal plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, išlo by o tolerovanie pokračujúceho
protiprávneho stavu zo strany súdu a popieranie vysokého záujmu EÚ a práva EÚ na ochrane práv
spotrebiteľa. Zákaz používania vychádzajúci z právoplatného rozsudku súdu sa týka celého textu
predmetnej zmluvnej pokuty a zmluvnej podmienky ako celku, a preto nemôže ísť len o čiastočnú
neplatnosť zmluvnej pokuty. Súd ako orgán členského štátu EÚ je pri poskytovaní ochrany pred

neprijateľnými zmluvnými podmienkami povinný ex offo skúmať, či voči spotrebiteľovi nie je uplatňované
plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, a to aj z takej, ktorú súd už skôr judikoval (ust. § 53a OZ).
Plnenie z takejto podmienky naviac vždy zakladá bezdôvodné obohatenie (ust. § 451 ods. 1 OZ; ,,z
neplatného právneho úkonu“). Naviac zmluvnú pokutu uplatňovanú z absolútne neplatného zmluvného
dojednania nemožno zmoderovať, pretože tomu bráni jej neplatnosť. Zníženie zmluvnej pokuty podľa

všeobecného ustanovenia § 545a OZ sa môže týkať iba platne uzavretej zmluvnej pokuty.

Zákaz ďalšieho používania neprijateľnej podmienky v demokratickej spoločnosti by mal byť samozrejmý
a rešpektovaný subjektmi práva ipso facto. Ak existuje zákonná povinnosť zdržať sa protiprávneho
konania (v podobe používania neprijateľnej zmluvnej podmienky) je oprávnené očakávať, že dodávateľ
bude právnu povinnosť rešpektovať a od spotrebiteľov nebude požadovať plnenie v rozpore s dobrými

mravmi, majúce svoj základ v neprijateľnej zmluvnej podmienke. Takéto - prirodzene anticipované
konanie - je nielen prejavom rešpektu k právu, k hodnotám právneho poriadku a zásadám súkromného
práva, ale osobitne prejavom konania v súlade s dobrými mravmi (§ 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z.)
a v súlade s povinnosťou odbornej starostlivosti (§ 2 písm. u) zákona č. 250/2007 Z. z.).

Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza z

predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom
postavení a má spravidla na výber buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom akceptovať so
všetkými formulárovými klauzulami alebo ju odmietnuť. Možnosť zmeny štandardných podmienok zo
strany spotrebiteľa je len iluzórna a je zrejmé, že ide o rovnosť len formálnu. Aby sa dosiahla
faktická rovnosť, je to možné dosiahnuť len vonkajším zásahom (porov. rozsudky Mostaza Claro, C

168/05, bod 25, Océano Grupo Editorial SA C 240/98-C 244/98).

Na základe vykonaného dokazovania, s poukazom na vyššie citované ustanovenia súd dospel k záveru,
že návrh navrhovateľa v časti o zaplatenie 199,00 Eur t. j. zmluvnej pokuty s prísl., je nedôvodný a
neopodstatnený.

Z vyššie uvedených dôvodov súd zamietol žalobu na zaplatenie zmluvnej pokuty z dôvodu, že sa jednalo

o neprijateľnú zmluvnú podmienku uplatňovanú v rozpore s ustanovením § 53a ods. 1 OZ.

O trovách konania rozhodne súd v súlade s ust. § 151 ods. 3 OSP, podľa ktorého v zložitých prípadoch,
najmä z dôvodu väčšieho poštu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných vkonaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský
súd Košice prostredníctvom tunajšieho súdu.

Podľa ust. § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. § 42 ods. 3 OSP, pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí

byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť
podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.