Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, April 30, 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/51/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513226327
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1513226327.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu

JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci navrhovateľa: Dopravný podnik
Bratislava, a.s., so sídlom Olejkárska 1, Bratislava, IČO: 00 492 736, zastúpený JUDr. Vladimírom
Kánom, advokátom, Advokátska kancelária ECKER - KÁN & partners, Nám. M. Benku 9-C1, Bratislava,
proti odporkyni: B. B., N.. XX.XX.XXXX, C. A. H.L. XX, A., t. č. na neznámom mieste, zastúpená
opatrovníčkou F. W., W. Okresného B.F. A. M., o zaplatenie 50,70 € s príslušenstvom, na odvolanie
navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č. k. 14C/190/2014-31 zo dňa 21. augusta
2014, v pomere hlasov 3 : 0, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa voči odporkyni
domáhal, aby ju súd zaviazal na zaplatenie sumy 50,70 € z dôvodu, že dňa 13.12.2011 cestovala
dopravným prostriedkom navrhovateľa linkou č. 39 - autobusom o 06:10 hod. a pri kontrole sa
nepreukázala platným cestovným lístkom. Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zároveň
rozhodol, že odporkyni náhradu trov konania nepriznáva.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že odporkyňa cestovala dopravným
prostriedkom navrhovateľa bez cestovného lístka, preto je povinná zaplatiť cestovné a sankčnú úhradu.

Po právnej stránke súd prvého stupňa posúdil vec predovšetkým v zmysle ust. § 100 ods. 1, § 101,
§ 108, § 760 Obč. zák, § 11 písm. d/, § 12 ods. 4, 5, § 9 písm. b/ zákona č. 168/1996 Z. z. o
cestnej doprave a prihliadol na námietku premlčania vznesenú opatrovníčkou odporkyne. Mal za to,
že v prejednávanej veci začala jednoročná premlčacia doba plynúť dňa 14.12.2011 (odporkyňa bola
prepravným kontrolórom kontrolovaná dňa 13.12.2011, kedy mal oprávnenie prevziať úhradu dlžného
cestovného a úhrady v sume 50 €) a nakoľko navrhovateľ podal predmetný návrh dňa 05.08.2013, podal
ho podľa názoru súdu prvého stupňa po uplynutí jednoročnej premlčacej lehoty, a preto s poukazom na

uplatnenú námietku súd prvého stupňa návrh navrhovateľa zamietol ako premlčaný.

Uvedený rozsudok napadol v zákonom stanovenej lehote odvolaním navrhovateľ. Súdu prvého stupňa
vytkol, že vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a
nedostatočne zistil skutkový stav veci. Navrhovateľ v dôvodoch odvolania poukazoval predovšetkým
na ust. § 760, § 100 ods. 1 a § 101 Obč. zák. Argumentoval tým, že nakoľko sa odporca na výzvurevízora dňa 13.12.2011 na linke MHD č. 39 nepreukázal platným cestovným lístkom alebo iným
platným cestovným dokladom, je povinný navrhovateľovi v zmysle čl. 6 Prepravného poriadku mestskej
hromadnej dopravy v Bratislave a čl. 5 Tarify mestskej hromadnej dopravy v Bratislave zaplatiť cestovné

0,70 € a úhradu 50,00 €, pričom túto skutočnosť preukazuje hlásenie o porušení tarifných a prepravných
podmienok zo dňa 13.12.2011. Podľa navrhovateľa úhrada za nepreukázanie sa cestovným lístkom
nepatrí medzi práva z prepravy v zmysle § 760 Občianskeho zákonníka. Zdôrazňoval, že pohľadávka
vo výške 50,00 € nebola v čase podania návrhu na vydanie platobného rozkazu premlčaná. S ohľadom
na vyššie uvedené žiadal, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v celom

rozsahu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

K odvolaniu navrhovateľa sa opatrovníčka odporcu písomne nevyjadrila.

Odvolací súd preskúmal vec v napadnutom ( t.j. v celom) rozsahu podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.). Vo veci verejne vyhlásil rozsudok podľa §
156 ods. 3 v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p., po tom, čo dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie
je dôvodné.

Občiansky zákonník upravuje prepravné zmluvy (zmluvy o preprave osôb a zmluvy o preprave nákladu)
v § 760 až § 773. Úprava prepravných zmlúv v Občianskom zákonníku je veľmi stručná a obsahuje iba
základné pravidlá, ktoré platia pri prepravných zmluvách. Vzhľadom na väčšie množstvo rôznorodých
spôsobov dopravy (železničná, cestná, vodná, mestská atď.), ktoré si vyžadujú svoje špecifické
úpravy, nebolo ani možné všetky otázky týkajúce sa právnej úpravy upraviť v Občianskom zákonníku

podrobnejšie. Preto § 772 Obč. zák. ustanovuje, že podrobnejšiu úpravu osobnej a nákladnej prepravy
ustanovujú osobitné predpisy, najmä prepravné poriadky a tarify (Komentár k Občianskemu zákonníku).

Podľa § 760 Obč. zák. zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za určené cestovné použije
dopravný prostriedok, právo, aby ho dopravca prepravil do miesta určenia riadne a včas.

Citované ustanovenie nepriamo vymedzuje pojem zmluva o preprave osôb tým, že ustanovuje základné

práva a povinnosti účastníkov tejto zmluvy. Podľa tohto ustanovenia zmluvou o preprave osôb vzniká
cestujúcemu, ktorý za určené cestovné použije dopravný prostriedok, právo, aby ho dopravca prepravil
na miesto určenia riadne a včas. Z tohto ustanovenia vyplývajú aj pojmové znaky zmluvy o preprave
osôb. Ide o zmluvu uzavretú

medzi dvoma účastníkmi, t.j. medzi cestujúcim, ktorého treba dopraviť na miesto určenia a dopravcom,

ktorý má povinnosť cestujúceho dopraviť na miesto určenia včas a riadne. Doprava osoby na miesto
určeniasauskutočňujeurčenýmdopravnýmprostriedkom,ktorýsicestujúcizvolil,zaodplatu(cestovné).
Formu a spôsob uzavretia zmluvy o preprave osoby zákon žiadnym spôsobom nevymedzuje. Ide teda
o zmluvu neformálnu, ktorá sa môže uzavrieť rôznym spôsobom určeným v prepravných poriadkoch
podľa druhu a spôsobu dopravy (napr. zakúpením cestovného lístka, letenky, vstupom do dopravného

prostriedku, znehodnotením cestovného lístka pri vstupe do dopravného prostriedku, dohodou o určení
miesta určenia dopravy a pod.) s tým, že podrobnosti o právach a povinnostiach účastníkov zmluvy
o preprave sú upravené v prepravných poriadkoch, ktoré si vypracúvajú dopravcovia na základe
všeobecne záväzných predpisov.

Právne vzťahy účastníkov konania sa riadia ustanovením § 760 Obč. zák. Zmluva o preprave v mestskej

hromadnej doprave bola uzavretá konkludentným konaním spočívajúcim na strane cestujúceho v
nástupe do dopravného prostriedku. Zvláštnosť tejto zmluvy ako zmluvy neformálnej spočíva v tom,
že tým, že cestujúci nastúpi do dopravného prostriedku konkludentne pristupuje na celý rozsah
poskytovanej služby, mlčky pristupuje aj na ďalšie všeobecne známe vedľajšie dojednania zmluvy
upravené v zákone o cestnej doprave a v Prepravnom poriadku a Tarify mestskej hromadnej dopravy v

Bratislave, t.j. mať u seba platný cestovný lístok a na vyzvanie ho predložiť ku kontrole. Takýmto je aj
dojednanie, že pokiaľ cestujúci nezaplatí riadne a včas cestovné, ktoré je cenou poskytovanej služby,
súhlasí s tým, že mu bude účtovaná pokuta. Použitie prostriedku mestskej hromadnej dopravy je v plnejdispozíciiobčanaakocestujúcehoajenajehoúvahe,čizataktostanovenýchpodmienokdodopravného
prostriedku nastúpi a zmluvu o preprave uzavrie. Vo svojej podstate tieto predstavujú obsah zmluvy
o preprave osôb, pretože vyjadrujú vzájomné práva a im zodpovedajúce povinnosti oboch zmluvných

strán, ktoré nie je možné z uvedeného dôvodu oddeliť.

Podľa § 108 Obč. zák. práva z prepravy sa premlčujú za jeden rok s výnimkou práv na náhradu škody
pri preprave osôb.

V danom prípade právne závery súdu prvého stupňa zodpovedajú hypotéze použitého právneho
predpisu - správny je záver súdu prvého stupňa o premlčaní. Navrhovateľ totiž predmetným návrhom
uplatňoval cestovné a nezaplatenú úhradu (prirážku) podľa Prepravného poriadku a Tarify mestskej

hromadnej dopravy v Bratislave, splatnú dňom porušenia povinnosti odporkyne mať zakúpený lístok,
t.j. dňom 13.12.2011. Pre práva z prepravy platí premlčacia doba podľa § 108 Obč. zák., podľa
ktorého ustanovenia jej dĺžka je jeden rok. Nakoľko návrh na začatie konania bol doručený súdu podľa
prezenčnej pečiatky až dňa 05.08.2013, bol nepochybne podaný po uplynutí zákonnej ročnej premlčacej
doby.

Námietka navrhovateľa v odvolaní ohľadom premlčania, keď mal za to, že je namieste použiť § 101
Obč. zák. a to znamená, že pohľadávka vo výške 50,00 € nebola v čase podania návrhu na vydanie
platobného rozkazu premlčaná, nie je podľa odvolacieho súdu dôvodná. Ako už bolo spomenuté vyššie,
účtovanú pokutu nie je možné posudzovať samostatne. Nárok na zaplatenie úhrady nemôže vzniknúť
samostatne a oddelene (aj keď môže byť samostatne a oddelene uplatnený na súde), ale len spolu s

nárokom na zaplatenie cestovného a oba nároky tak vznikajú len a výlučne zo zmluvy o preprave osôb
v MHD, resp. z jej porušenia, a to súčasne; u oboch nárokov preto začína rovnako plynúť aj premlčacia
doba ustanovená v § 108 Obč. zák. (Oba nároky majú rovnaký právny základ - porušenie podmienok
zmluvy o preprave.) Niet preto dôvodu nepovažovať aj nárok na zaplatenie úhrady (pokuty) za právo z
prepravy, a nie je teda ani dôvod posudzovať podmienky premlčania aj tohto nároku inak, než v zmysle

ust. § 108 Obč. zák.

Vo výroku o trovách konania pochybenie nebolo zistené.

Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvého stupňa odvolací súd dodáva, že v zmysle ust. § 122
ods. 1 veta prvá Obč. zák. lehota určená podľa dní začína sa dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá
je rozhodujúca pre jej začiatok. Koniec lehoty pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním (pri týždňoch)

alebo číslom (pri mesiacoch a rokoch) zhoduje s dňom, na ktorý pripadá skutočnosť, od ktorej lehota
začína plynúť (§ 122 ods. 2 Obč. zák.). Jednoročná premlčacia doba na uplatnenie nároku začala
navrhovateľovi v prejednávanom prípade plynúť dňa 14.12.2011 a v súlade s ust. § 122 ods. 2 prvá
veta Obč. zák. uplynula dňa 13.12.2012 (štvrtok). Deň 13.12.2012 bol posledným dňom na uplatnenie
nároku navrhovateľa na súde, tzn. 05.08.2013 (deň podania návrhu na súd) bol nárok navrhovateľa už

premlčaný.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny
potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.).

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 142 ods.
1 O.s.p. a odporkyni, ktorý mala v odvolacom konaní plný úspech, náhradu trov odvolacieho konania

nepriznal, nakoľko jej žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.