Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. január 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 12C/443/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112242821
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Paveleková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8112242821.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v právnej veci žalobcu: IX.. H. E., nar.

XX.XX.XXXX, bytom V., F. XXXX/XX, zastúpeného JUDr. Vierou Strakovou, advokátkou so sídlom
v Prešove, kpt. Nálepku 5 proti žalovaným: 1/ C. H., nar. XX.XX.XXXX v konaní zastúpená Mgr.
Miroslavom Balážom, advokátom so sídlom v Prešove, Sládkovičova 8, 2/ Y. H., nar. XX.XX.XXXX,
obidve bytom Y. Š., C.. R. X, o zaplatenie 4.331,27 EUR s prísl., takto

r o z h o d o l :

konanievčastiozaplatenie159,-eur s8,75%ročnýmúrokomzomeškaniaod25.06.2012dozaplatenia
zo sumy 159,- eur z a s t a v u j e ,

žalovaná v 1.rade a žalovaná v 2.rade s ú p o v i n n é spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi
3.752,90 eur spolu s 5,75 % ročným úrokom z omeškania od 13.03.2013 zo sumy 3.752,90 eur do

zaplatenia, v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku,

v prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a ,

žalovaná v 1.rade a žalovaná v 2.rade s ú p o v i n n é spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy
konania titulom zaplateného súdneho poplatku 190,58 eur a titulom trov právneho zastúpenia 867,35
eur na účet jeho právneho zástupcu, v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 17.12.2012 sa žalobca domáhal uloženia povinnosti zaplatiť
žalobcovi žalovanými spoločne a nerozdielne 4.331,27 eur spolu s 8,75 % ročným úrokom z omeškania
zo sumy 4.331,27 eur od 25.06.2012 do zaplatenia a náhrady trov konania.

Svojužalobuodôvodniltým,ženazákladenájomnejzmluvyoprenechanídružstevnéhobytudoužívania
uzavretej, podľa ustanovení § 685 až 687 Občianskeho zákonníka a stanov Bytového družstva zo dňa

22.03.2007 počnúc dňom 14.03.2007, ako člen družstva evidovaný pod čl. č. XXXX je nájomcom bytu
č. XX o výmere 60,22 metra štvorcového nachádzajúcom sa na 7. poschodí bytového domu vo Y. Š.,
na ulici A. R. č. X., nájomná zmluva bola uzatvorená na základe dohody o prevode členských práv a
povinnosti zo dňa 14.03.2007. Predmetný byt však užíva žalovaná 1. rade spolu so žalovanou 2. rade
a to bez právneho dôvodu.

Od vzniku nájomného vzťahu medzi žalobcom a bytovým družstvom t. j. od 14.03.2007 nájomné a
úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu výhradne platil žalobca. Za obdobie od decembra 2010 dodecembra 2012 to predstavovalo sumu 4.172,27 eur + 159,- eur, ktoré bolo zaplatené, ako penále
spolu teda suma 4.331,27 eur. Žalobca vyzval žalované na dobrovoľne splnenie ich povinnosti. Úrok z
omeškania uplatnený od 25.06.2012 zo sumy 4.331,27 eur.

Žalované sa k žalobnému návrhu písomne vyjadrili podaním doručeným súdu dňa 19.03.2013 a s
návrhom žalobcu nesúhlasili.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a listinnými dôkazmi: pokusom o
pokonávku zo dňa 08.06.2012 /bez vykázania doručenia/, nájomnou zmluvou uzatvorenú medzi
Bytovým družstvom J. a žalobcom predmetom, ktorej bol prenájom bytu pozostávajúceho z dvoch izieb o
podlahovej ploche 32,10 m2, kuchynky o podlahovej ploche 11,45 m2, predsiene, WC, kúpeľne, šatníka,

loggie o ploche 16,67 m2, odpoveďou na pokus o pokonávku zo strany žalovanej zo dňa 25.06.2012,
prehľadom mesačných predpisov a úhrad za rok 2012 - výpočtom penále, prehľadom mesačných
predpisov a úhrad za rok 2010, prehľadom mesačných predpisov a úhrad za rok 2011, prehľadom
mesačných predpisov a úhrad za rok 2012, výzvou na odstránenie závad zo dňa 09.12.2010, kópiami
poštových poukazov, poštovým poukazom - kopijami, čestným prehlásením, žiadosťou o pridelenie

bytu zo dňa 19.05.2009, odpoveďou, potvrdeniami o nákupe súčiastok, kópiami poštových poukazov,
odpoveďou Bytového družstva J. zo dňa 11.10.2013, prehľadom mesačných predpisov za rok 2010,
2011, 2012, 2013, predpisom mesačných platieb účinným od 01.12.2010, príkazom na úhradu zo
dňa 13.12.2010, predpisom mesačných platieb účinným od 01.02.2011, predpisom mesačných platieb
účinným od 01.07.2011, príkazom na úhradu, predpisom mesačných zálohových platieb účinným od

01.04.2012, účinným od 01.07.2012, príkazom na úhradu, zmluvou o nájme bytu, zmluvou o nájme bytu
z čísla listu spisu 127 až 129, predpisom mesačných platieb súčinu malosťou od 01.12.2012, rozsudkom
tunajšieho súdu č. k. 7C 141/2012 - 60, vyjadrením Bytového družstva J., vyúčtovaním mesačných
zálohových platieb a Úhrad spojených s užívaním bytu za mesiace od 01.01.2012 do 31.12.2012,
vyúčtovaním za rok 2011, vyúčtovaním za rok 2010, sumarizáciou tvorby a čerpania fondu opráv pre

byty za rok 2012, sumarizáciou tvorby a čerpania fondu opráv pre byty za rok 2011, vyúčtovaním tvorby
čerpania fondu opráv pre byty za rok 2010 a fotodokumentáciou, pričom zistil tento skutkový stav veci:

Z nájomnej zmluvy o prenechaní družstevného bytu do užívania uzavretej podľa ustanovení § 685 až
686 občianskeho zákonníka zo dňa 22.03.2007 mal súd zistené, že od 14.03.2007 prenecháva bytové
družstvočlenovidružstvaevidovanémupodčlenskýmčíslomXXXX, A..H.E.doužívaniadružstevnýbyt

č. XX o veľkosti 60,22 m2 sa na 7. poschodí bytového domu vo Y. Š., na ulici C.. R. Č.. X, pozostávajúci
z dvoch izieb, kuchyne o podlahovej ploche 11,45 m2.

Z výsluchu žalobcu, ako účastníka konania mal súd zistené, že tento byt bol pridelený jeho bratovi, ktorý
bol členom bytového družstva. Žalobca uviedol, že sám je členom bytového družstva od roku 1974 -
76. Keď sa dozvedel o problémoch v rodine brata v roku 2007, ktorý dostal výzvu od bytového družstva

na úhradu nedoplatkov, uzatvoril s bratom dohodu o prevode členských práva a povinnosti a stal sa na
základe nájomnej zmluvy zo dňa 22.03.2007, ako člen bytového družstva nájomcom predmetného bytu.

Následne ako nájomcovi mu vznikli povinnosti spojené s nájomným vzťahom k tomuto bytu a s úhradou
služieb spojených s užívaním tohto bytu. Žalovaná v 1. a 2. rade potvrdili, že predmetný byt užívajú.
Žalobca uviedol, že poskytol uzatvorenie podnájomnej zmluvy žalovanej v 1. a 2. rade niekoľkokrát,

pričom tieto vždy odmietali jej uzatvorenie.

Žalovaná v 1. rade poukazovala na to, že nemajú problém s uhrádzaním platieb za odber teplej vody,
avšakzostranyžalobcuimnebolovyčíslenéakúúhraduakoľko požaduje.Samostatneuhrádzajúplatby
spojenésodberomelektrickejenergie,plynu, televíziearozhlasu.Žalovanáv1.radežalobcoviposielala
sumu mesačne 20,- eur, ktoré jej boli vracané späť. V ďalšom poukazovala na technické nedostatky

bytu. Uvádzala, že podávala sťažnosti na bytovom družstve týkajúce sa technických nedostatkov na
oknách, sporáku a radiátoroch, poukazovala na to, že mala obavy, kto bude znášať zodpovednosť v
prípade poruchy. Popierala, že jej boli prednášané návrhy zo strany žalobcu na uzatvorenie nájomnej
zmluvy, resp. boli neurčité.Žalovaná v 2. rade, dcéra žalovanej v 1. rade poukázala na to, že uhrádzala inkasom poplatky, ktoré boli
predložené do spisu, uviedla, že nemali vedomosť o výzvach na úhradu nedoplatkov prípadne výzvy
z neplatenia poplatkov za užívanie bytu. Čo sa týkalo otca - brata žalobcu tento užíval predmetný byt

do marca 2007.

Na pojednávaní konanom dňa 23.01.2014 žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol,
že trvá na podanom návrhu a navrhol zaviazať žalované zaplatiť mu sumu spoločne a nerozdielne
4.172,27 eur spolu s 8,75 % ročným úrokom z omeškania od 25.06.2012 do zaplatenia. Keďže oproti
pôvodnej žalobe žalobca žiadal menej, súd konanie v časti o zaplatenie 159,- eur spolu s príslušenstvom
konanie zastavil, žalované s týmto návrhom súhlasili.

Podľa § 96 ods. 1 až 3 O.s.p., navrhovateľ môže vziať za konania návrh späť na jeho začatia, a to sčasti
alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd
konanie v tejto časti zastaví.

Súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí, v takomto
prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní. Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu

nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie alebo ak ide o späťvzatie
návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Pre späťvzatie v časti súd konanie, podľa citovaného zákonného ustanovenia zastavil.

Žalovaná v 1. rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu namietala, že nesúhlasí so žalobou
nakoľko v uvedenom byte majú právo bývania, poukazovali na rozhodnutie v obdobnej právnej veci

Krajského súdu v Prešove č.k. 6Co 85/2010. Dožadovala sa uplatnenia ustanovenia § 3 Občianskeho
zákonníka, a súčasne poukazovala na zlý technický stav predmetného bytu trvala na tom, že je potrebné
žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

Podľa ustanovenia § 451 ods. 1 zákona č. 40 /1964 Z.z. Občianskeho zákonníka v znení neskorších
právnych predpisov (ďalej len OZ), kto sa na úkor iného obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa ustanovenia § 451 ods. 2 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením
bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 488 OZ, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie
(pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z
bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 136 zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších právnych predpisov
(ďalej len O.s.p.), ak možno výšku nárokov zistiť len s nepomernými ťažkosťami alebo ak ju nemožno
zistiť vôbec, určí ju súd podľa svojej úvahy.

Podľa § 685 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou
prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez
určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu.
Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovenýchv zákone. Nájomnú zmluvu o nájme družstevného bytu možno uzavrieť za podmienok upravených v
stanovách bytového družstva.

Podľa ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený

právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho
o plnenie veriteľ požiadal.

Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,
má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Vychádzajúc zo skutkových zistení bolo v prejednávanej veci nesporné, že žalobcovi ako členovi
družstva evidovanému pod členským č. XXXX bol nájomnou zmluvou zo dňa a 22.03.2007 prenechaný

do užívania družstevný byt č. XX o veľkosti 60,22 m2, nachádzajúci sa na 7. poschodí bytového domu
vo Y. Š., na ulici C.. R. Č.. X vrátane príslušenstva. Nájomná zmluva bola uzavretá na základe dohody
o prevode členských práva a povinnosti zo dňa 14.03.2007.

V zmysle z vyššie uvedenej nájomnej zmluvy nájomca sa zaviazal hradiť nájomné a úhrady za plnenia
poskytované s užívaním bytu vo výške určenej predstavenstvom družstva.

Súd mal nepochybne preukázané, že v tomto byte, tak pred uzatvorením tejto nájomnej zmluvy, ako aj
v súčasnosti bývajú žalovaná v 1. a 2. rade, uvedené medzi účastníkmi konania nebolo sporné.

Žalované nepopierali, že so žalobcom nemajú uzatvorenú podnájomnú zmluvu a teda užívali za
rozhodné obdobie od decembra 2010, od kedy bol uplatnený nárok titulom bezdôvodného obohatenia,
predmetný byt bez právneho dôvodu.

V prejednávanej veci, ide tak o prípad získania bezdôvodného obohatenia plnením bez právneho
dôvodu s tým, že samotné plnenie, ktorým tak došlo k presunu majetkovej hodnoty z majetkovej sféry
žalobcu do sféry žalovanej v 1. a 2. rade, ktoré spočívalo v užívaní predmetného bytu.

Získaním neoprávneného majetkového prospechu žalovanou v 1. a 2. rade na úkor žalobcu vznikol
občianskoprávny zodpovednostný vzťah a povinnosť žalovanej v 1. a 2. rade vydať získané bezdôvodné

obohatenie a oprávnenie žalobcu ako subjektu, na úkor koho bolo bezdôvodné obohatenie získané,
požadovať vydanie bezdôvodného obohatenia.

Predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie náhrady za užívanie predmetného bytu za obdobie
od decembra 2010 do decembra 2012 , keď žalobca požadoval zaplatenie vo výške nájomného a úhrad
zaplneniaspojenésužívanímbytu,ktorézapredmetnýbytuhrádzalvlastníkovibytubytovémudružstvu.

Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi vlastníka bytu a súčasne správcu bytového domu
o vyúčtovaniach nájomného a nákladov služieb spojených s užívaním bytu za obdobie od decembra
2010 do decembra 2012.Z uvedeného vyjadrenia vyplýva, že v zmysle vyúčtovania stavy účtoval zálohové platby za ústredné
kúrenie, ohrev vody, voda na ohrev, studená voda. V ostatných službách sa vyúčtovávajú položky:
osvetlenie spoločných priestorov, elektrický prúd na výťah, výťah, poštovné, daň z nehnuteľnosti, anuita,

príspevok na zástupcu vlastníkov bytov, poistné. Položky príspevok na správu bytu, prevádzka meracej
a regulačnej techniky, fond opráv, fond bytu, sa nevyúčtuvávajú. Pokiaľ by sa týkal príspevkov do fondu
opráv, fond prevádzky, údržby a opráv domu tento slúži na opravu a údržbu bytového domu. Fond bytu
vo všetkých vyúčtovaniach predstavoval sumu 31,92 eur a táto suma je čiastkou úspory a slúži na opravy
v byte. Z tohto fondu bolo predmetnom byte čerpané v roku 2010 v sume 33,32 eur a suma 44,43 eur

zostatok fondu bytu predstavoval ku dňu 31.12.2002 na sumu vo výške 135,28 eur. Čo sa týka položky
prevádzky meracej a regulačnej techniky tento predstavuje poplatok súvisiaci s odpočtami spotrebných
nákladov aj ich spracovávaním.

Výšku bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v užívaní predmetného bytu bez existencie platnej
nájomnej či inej zmluvy alebo iného titulu, resp. bez právneho dôvodu, súd určil peňažnou čiastkou,
ktorá zodpovedá čiastke vynakladanej na nájomné, ktoré by nájomca za obvyklých okolností bol povinný

plniť podľa nájomnej zmluvy.

Výška úhrad spojených s užívaním bytu za mesiace január až december 2010, podľa vyúčtovania
mesačných zálohových platieb bola 1.795,27 eur keďže za rok 2010 žalobca žiadal priznať bezdôvodné
obohatenie od mesiaca december 2010 súd vypočítal pomernú časť za jeden mesiac hodnote 147,49
eur. Za rok 2011 podľa vyúčtovania mesačných zálohových platieb a Úhrad spojených s užívaním bytu

boli náklady spolu 1.919,68 eur. Za rok 2012 bolo žiadané obdobie od januára 2012 do decembra 2012
- 11 mesiacov, čo predstavovalo pomernú časť za hodnoty za 12 mesiacov 1.944,12 eur - 162,01 eur
= 1.782,11 eur (rok 2012 ) + 1.919,68 eur ( rok 2011) + 147,49 eur ( december v roku 2010 pomerná
časť) spolu 3.849,28 eur od tohto súd odpočítal za obdobie dvanástich mesiacov anuitu. spolu vo výške
96,38 eur, ktorá vo všetkých troch ročných intervaloch predstavovala rovnakú sumu 49,19 eur.

S prihliadnutím k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam súd návrhu vyhovel v časti o zaplatenie
3.752,90 eur, keďže považoval uplatnený nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia za
dôvodný vychádzajúc tak zo všeobecne platnej právnej zásady, že nikto sa nemá bez právneho dôvodu
obohacovať na úkor iného a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, v prevyšujúcej časti
uplatneného nároku nad túto sumu žalobu zamietol s tým, že súd vychádzal z presne ohraničeného

obdobia, za ktoré bolo žiadané bezdôvodné obohatenie t. j. od decembra 2010 do decembra 2012,
a obvyklé nájomné bolo vypočítané z reálneho vyúčtovania úhrad spojených s užívaním bytu za toto
obdobie, odpočítaná bola iba položka anuity, ktorá predstavuje splátku z hodnoty bytu ktorý zostáva
žalobcovi. Z vykonaného dokazovania mal súd zistené, že žalobca za toto obdobie poukazoval platby
vlastníkovi bytu bytovému družstvu.

Úrok z omeškania možno priznať žalobcovi iba od toho času, kedy sa dlžníci, t.j. žalovaného v 1. a
2. rade., dostali do omeškania. Keďže v Občianskom zákonníku pri bezdôvodnom obohatení nie je
ustanovený čas plnenia, treba podľa § 563 Občianskeho zákonníka vychádzať z toho, že dlžník je
povinný bezdôvodné obohatenie vydať prvý deň po tom, čo ho veriteľ požiadal o splnenie.

V prejednávanej veci žalobca nepreukázal kvalifikované požiadanie k žalovanej v 1. a 2. rade o vrátenie

bezdôvodného obohatenia, a preto nemohol súd žalobcovi priznať úrok z omeškania požadovaný od
25.06.2012, a priznal úrok z omeškania od nasledujúceho dňa od doručenia v návrhu žalovanej v 1. a
v 2. rade. Z tohto dôvodu súd návrh v časti o zaplatenie príslušenstva, v časti zamietol.

Čo sa týka námietok žalovaných ohľadom technického stavu bytu analogicky je možné poukázať na
ustanovenie § 687 ods. 2 vety prvej OZ (v znení platnom od 1. januára 1992) ak nájomná zmluva

neurčuje inak, drobné opravy v byte súvisiace s jeho užívaním a náklady spojené s bežnou údržbou
uhrádza nájomca (tu inak por. tiež ustanovenia § 161 ods. 1 a 2 O. z., platné do 31. decembra 1991
vrátane, v zmysle ktorých drobné opravy v byte súvisiace s jeho užívaním a náklady spojené s obvyklým
udržiavaním uhrádzal užívateľ). Obe takéto ustanovenia odkazujú na definovanie pojmu „drobných
opráv a nákladov spojených s bežnou údržbou bytu“ v osobitnom predpise (v uvedenej súv. por. najmädruhú vetu vyššie citovaného § 687 ods. 2 O. z.), ktorým je nariadenie vlády Slovenskej republiky č.
87/1995 Z. z. (účinné od 1. mája
1995, ďalej tiež len „vykonávacie nariadenie vlády“),

Podľa § 5 ods. 1, 2 vyhlášky č. 87/1995 Zb. drobnými opravami v byte súvisiacimi s jeho užívaním
(ďalej len "drobné opravy") sú opravy bytu, miestnosti neslúžiacej na bývanie, ktorá je súčasťou bytu,
ich príslušenstva, zariadenia a vybavenia, ako aj výmeny drobných súčiastok jednotlivých predmetov
zariadenia alebo vybavenia, ktoré sú uvedené v prílohe tohto nariadenia. Drobnými opravami sú aj opravy bytu, miestnosti neslúžiacej na

bývanie, ktorá je súčasťou bytu, ich príslušenstva, zariadenia a vybavenia, ako aj výmeny drobných
súčiastok jednotlivých predmetov zariadenia alebo vybavenia, ktoré nie sú uvedené v prílohe tohto nariadenia, ak náklad na jednu
opravu neprevýši sumu 6,64 eur. Ak sa vykonáva na tej istej veci viac opráv, ktoré spolu súvisia, je
rozhodujúci súčet nákladov na všetky tieto opravy.

Podľa § 6 vykonávacieho nariadenia vlády náklady spojené s bežnou údržbou bytu sú náklady za práce,

ktoré sa obvykle vykonávajú pri dlhšom užívaní (ďalej len "obvyklé udržiavacie náklady"), ako napríklad
maľovanie, napúšťanie xylolitovej podlahy, drôtikovanie a pastovanie parkiet, udržiavanie dreveného
obloženia stien, opravy vstavaného nábytku (opravy a výmeny zámok a nátery) a podľa § 7 tohto
nariadenia nájomca neuhrádza náklady na drobné opravy a obvyklé udržiavacie náklady, ak ich potreba
vznikla pred uzavretím nájomnej zmluvy alebo ak vznikli ako dôsledok opráv, ktoré je povinný znášať

prenajímateľ.

Napokon podľa písmena J. prílohy 1 vykonávacieho nariadenia vlády sa za drobné opravy považujú v
prípade okien ich tmelenie, zasklievanie jednotlivých okien či menšia oprava, výmena časti obloženia
okenných parapetov.

Zo zhora citovaných ustanovení vyplýva, že odstraňovanie závady spočívajúcej v zatekaní vody pod

parapetné dosky okien treba považovať za drobnú opravu, ktorú je povinný znášať nájomca.

Pokiaľideoďalšiezávady,ktorénabytežalovanénamietalivkonaníneprodukovaližiadnylistinnýdôkaz,
ktorý by preukazoval, že vyzývali žalobcu na odstránenie závad v byte, prípadne si u neho uplatnili zľavu
na nájomnom a súd preto uvedené hodnotil ako obranu v konaní o uplatnenie bez obohatenia. Inak vo
veci boli vykonané všetky účastníkmi konania navrhované dôkazy.

Pokiaľ ide o ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka v zmysle ktorého, ak výkon práv a
povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bezprávneho dôvodu zasahovať do práv
a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Tu je potrebné uviesť, že podľa
ustálenej judikatúry toto ustanovenie patrí k právnym normám s relatívne neurčitou hypotézou, zákon
výslovne neustanovuje, z akých hľadísk má súd vychádzať; vymedzenie hypotézy právnej normy teda

závisí v každom konkrétnom prípade od úvahy súdu. V danom prípade súd nevzhliadol dôvody pre
použitie, uplatnenie tohto ustanovenia, samotné uplatnené bezdôvodné obohatenie, ktoré súd priznal
je vo výške akú, by boli povinné žalované uhrádzať aj v prípade, že by oni samotné boli nájomníčkami
predmetného bytu, súd dokonca odpočítal čiastkou anuity, ktorá je poukazovaná na splácanie v časti
hodnoty bytu. Pokiaľ ide o položku do fondu opráv bytového domu, táto položka je určená na opravu

celého bytového domu aj spoločných zariadení, ktoré dlhodobo sú užívané aj žalovanými.

Žalovaná v 1. a v 2. rade si musia uvedomiť, že pri užívaní predmetného bytu vznikajú výdavky, za
teplo, vodu, údržbu spoločných priestorov, ktoré konzumovali, pritom si boli vedomé, že uhrádzajú, iba
za služby elektrickej energie, plynu a pravidelne platili za televíziu a rozhlas na druhej strane, pokiaľ
ide o platby spojené s ostatnými poskytnutými službami ich uplatňovanie považujú už za nemorálne,

prípadne, že nie sú v súlade s dobrými mravmi. Je pravdou, že výsledná suma bezdôvodného
obohatenia nie je nízka, žalované však nežiadali poskytnúť spôsob úhrady splátkami a pokiaľ, by zabývanie uhrádzali (prípadne si odkladali) pravidelne primeranú sumu, ktorú reálne mohli predpokladať
ich situácia by bola iná.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia podľa ustanovenia § 142 ods. 2 v spojení

s ustanovením § 146 ods. 2 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku, keď zohľadnil skutočnosť, že
návrhu v časti o zaplatenie 4.331,27 eur spolu s úrokom z omeškania vyhovel v časti a konanie v časti
o zaplatenie 159,- eur, zastavil vzhľadom na správanie sa žalobcu, ktorý s podaným návrhom disponuje
a návrh na začatie konania v uvedenej časti vzal späť.

Plný úspech žalobcu v konaní by predstavoval sumu 4.331,27 eur, čistý úspech žalobcu v konaní
predstavovalsumu3.752,90eur,keďpercentoúspechuodporcovvovecije86,65%,prektoréhourčenie

bol rozhodujúci pomeru úspechu a neúspechu žalobca, vychádzajúc z odčítania neúspechu žalobcu
(úspech žalovaných ) 13,35 % od jeho úspechu 86,65 % ( t .j. 86,65 % - 13,35 % = 73,30 %).

Trovy žalobcu pozostávajú zo sumy zaplateného súdneho poplatku z návrhu 260,- eur. Žalobca, ktorý
bol v konaní zastúpený advokátom vo svojom návrhu v tejto veci postupom podľa ust. § 151 ods.1 O.s.p.
navrhol a vyčíslil svoj nárok na náhradu trov konania z titulu právneho zastúpenia spolu za 7 úkonov

právnej služby

1. príprava a prevzatie právneho zastúpenia vrátane prvej porady s klientom zo dňa 08.06.2012 - 141,09
eur + režijný paušál 7,63 eur

2. návrh na vydanie platobného rozkazu zo dňa 17.12.2012 - 141,09 eur + režijný paušál 7,63 eur

3. účasť na pojednávaní dňa 18.04.2013 - 141,09 eur + 7,81 eur režijný paušál

4. účasť na pojednávaní dňa 09.07.2013 - 141,09 eur + 7,81 eur režijný paušál

5. účasť na pojednávaní dňa 07.11.2013 - 141,09 eur + 7,81 eur režijný paušál

6. účasť na pojednávaní dňa 28.11.2013 - 141,09 eur + 7,81 eur režijný paušál

7. účasť na pojednávaní dňa 23.01.2014 - 141,09 eur + 8,01 eur režijný paušál

Súd priznal z takto vyčísleného nároku na tarifnú odmenu a paušálnu náhradu režijných výdavkov

- podľa ust. § 10 ods.1 a súvisiacich ust. vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov v sadzbách vyčíslených
právnym zástupcom žalobcu. v celkovej sume 1.183,23 eur avšak len v rozsahu 73,30 % čo predstavuje
sumu titulom zaplateného súdneho poplatku 190,58 eur a titulom trov právneho zastúpenia 867,35 eur.

Pretože žalobca ktorému súd priznal náhradu trov konania, je v konaní právne zastúpený, platobným

miestom na poukázanie priznanej sumy na náhradu trov a to v celom rozsahu je v zmysle ust. § 149
ods.1 O.s.p. účet (adresa sídla) jeho právneho zástupcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.