Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, May 14, 2015

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 11C/93/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114209081
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Pribulová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2015:2114209081.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou v právnej veci navrhovateľa: BECK FINANC,

s.r.o., IČO: 35 830 522, Rožňavská 1, 831 04 Bratislava, zastúpený: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA
DVORECKÝ & BOHUNICKÝ s.r.o., IČO: 35 967 421, Grősslingova 50, 811 09 Bratislava - Staré mesto,
protiodporkyni:C.D.,nar.XX.XX.XXXX,naposledybytomT.nám.XXX/X,T.,t.č.naneznámommieste,v
konanízastúpenáopatrovníčkou:K..S.U.,U.V.I.N.,ozaplateniesumy1.714,60euraspríslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

I. Návrh sa z a m i e t a .

II. Odporkyni sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 03.03.2014, doručeným tunajšiemu súdu dňa 28.03.2014, domáhal

vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.714,60
eura, zmluvnú pokutu vo výške 0,05% denne zo sumy 1.714,60 eura od 23.10.2010 do zaplatenia, úroky
z omeškania z jednotlivých splátok, ako aj náhradu trov konania.

Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že uzatvoril dňa 22.07.2010 s odporkyňou Nájomnú zmluvu
s následnou kúpou prenajatej veci č. XXXXXXXX. Za objednaný a riadne obdržaný tovar mala
odporkyňa uhradiť navrhovateľovi sumu vo výške 1.714,60 eura. Odporkyňa obdržala tovar podľa
zmluvy. Odporkyňa sa v zmluve zaviazala uhradiť 1. mimoriadnu splátku vo výške 260,00 eur a zvyšnú
čiastku sa odporkyňa zaviazala platiť v 20-tich mesačných splátkach po 72,73 eura, počnúc dňom

22.08.2010. Odporkyňa do dňa spísania návrhu splátky neuhradila. V prípade omeškania nájomcu si
zmluvné strany v súlade s článkom II, bod 8 zmluvy dohodli zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % z dlžnej
sumy za každý deň omeškania až do zaplatenia. Nárok na úrok z omeškania odôvodnil navrhovateľ
poukazom na ustanovenie § 3 ods. 1, § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z..

Podaním zo 24.09.2014, doručeným súdu dňa 29.09.2014, žiadal navrhovateľ o pripustenie zmeny
návrhu v časti zmluvnej pokuty a žiadal, aby súd zaviazal odporkyňu povinnosťou zaplatiť navrhovateľovi
zmluvnú pokutu vo výške 259,80 eura, v ostatnej časti mal zostať návrh nezmenený. Uznesením č.k.
11C/93/2014-21 zo dňa 26.11.2014 súd pripustil vyššie uvedenú zmenu návrhu; uznesenie nadobudlo

právoplatnosť dňom 06.05.2015

Nakoľko pobyt odporkyne bol v konaní neznámy, súd jej ustanovil opatrovníčku a ďalej konal s ňou.
Opatrovníčke bol doručený návrh s prílohami dňa 20.04.2015, k tomuto sa nevyjadrila.Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom zo dňa 03.03.2014, Nájomnou zmluvou
s následnou kúpou prenajatej veci č. XX XXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX vrátane zmluvných podmienok,
výpisom z obchodného registra č.l. 7, podaním navrhovateľa zo dňa 24.09.2014, ako aj ostatným

obsahom spisu, keď pojednával v neprítomnosti právneho zástupcu navrhovateľa a opatrovníčky
odporkyne v súlade s ustanovením § 101 ods. 2 OSP a zistil nasledovný skutkový stav:

Z listiny vyplnenej navrhovateľom (pod predchádzajúcim obchodným menom BECK Reisen s.r.o.) a
podpísanej navrhovateľom a odporkyňou, označenej ako „Zmluva o viazanom spotrebiteľskom úvere“ a
zároveňajako„Nájomnázmluvasnáslednoukúpouprenajatejveci“č.XXXXXXXXzodňaXX.XX.XXXX
súd zistil, že má v ďalšom texte vyplnené tie časti, ktoré sa týkajú nájomnej zmluvy a zmluvy o viazanom

spotrebiteľskom úvere. Predmetom zmluvy bol tovar „sada riadu, parný vys. + žehl., vozík“ s kúpnou
cenou celkom 1.299,00 eur. Odporkyňa potvrdila prevzatie tovaru pri podpise zmluvy. V rámci vyplnenej
časti „nájomná zmluva“ bola uvedená cena tovaru s DPH 1.299,- eur, záloha nájomného pri podpise
zmluvy 0 eur, prvá mimoriadna splátka nájomného 260,- eur, zostávajúca čiastka nájomného 1.039,-
eur, cena celkom 1.714,60 eura, zostávajúca cena nájomného 1.454,60 eura. Zostávajúca cena mala

byť uhradená v 20 mesačných splátkach po 72,73 eura. Zmluva je uzatvorená na dobu 20 mesiacov.
Prvá mimoriadna splátka mala byť uhradená 26.07.2010 „odpoledne“. V rámci vyplnenej časti „zmluva
o viazanom spotrebiteľskom úvere“ bolo uvedené finančné navýšenie 415,60 eura, termín konečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru 26.03.2012, celková výška spotrebiteľského úveru 1.714,60 eura,
ročná percentuálna miera nákladov „49,76 eur“, celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť 1.714,60

eura, priemerná hodnota RPMN „48,58 eur“. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy majú byť zmluvné
podmienky a reklamačný poriadok.

Podľa§588Občianskehozákonníka(ďalejlen„OZ“),zkúpnejzmluvyvzniknepredávajúcemupovinnosť
predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň
predávajúcemu dohodnutú cenu.

Podľa § 663 OZ, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne
(v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

Podľa § 489 Obchodného zákonníka (ďalej len „OBZ“), zmluvou o kúpe prenajatej veci si strany
dojednajú v nájomnej zmluve alebo po jej uzavretí, že nájomca je oprávnený kúpiť prenajatú vec alebo
prenajatý súbor vecí počas platnosti nájomnej zmluvy alebo po jej zániku.

Podľa § 497 OBZ, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), právny úkon sa musí urobiť slobodne a
vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 52 ods. 1 - 4 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom

je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá priuzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 7 ods. 1, 2 a 4 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len „zák.č. 250/2007

Z.z.) (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy), nekalé obchodné praktiky sú zakázané. Obchodná
praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b) podstatne
narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k
výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena
skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov. Za nekalú obchodnú

praktiku sa považuje najmä klamlivé konanie a klamlivé opomenutie konania podľa § 8 a agresívna
obchodná praktika podľa § 9. Zoznam obchodných praktík, ktoré sa za každých okolností považujú za
nekalé, je v prílohe č. 1.

Podľa § 2 písm. u) a r) zák.č. 250/2007 Z.z., (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy), na účely tohto
zákona sa rozumie u) odbornou starostlivosťou úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno
rozumne očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej

obchodnejpraxialebovšeobecnejzásadedobrejvieryuplatňovanejvjehooblastičinnosti,r)podstatným
narušením ekonomického správania spotrebiteľa využitie obchodnej praktiky na značné obmedzenie
schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií inak neurobil.

Podľa § 4 ods. 8 zák.č. 250/2007 Z.z. (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy), predávajúci
nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto

zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné
znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní
služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a
praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej
slobody.

Podľa§451ods.2OZ,bezdôvodnýmobohatenímjemajetkovýprospechzískanýplnenímbezprávneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 457 OZ, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť
druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a
plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 107 ods. 1 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky
odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

Podľa § 107 ods. 2 OSP, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí

za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

Podľa § 5b zák.č. 250/2007 Z.z., orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj
bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi,
vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť
alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ

týchto skutočností dovolával.Z vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh je v celom rozsahu nedôvodný, a to z
nasledovných dôvodov.

Niet pochybností o tom, že navrhovateľ v danej veci vystupuje ako dodávateľ, ktorý pri uzatváraní zmluvy

konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, zmluva a zmluvné podmienky ním boli vopred
pripravené a odporkyňa ako spotrebiteľ, ktorý nemá postavenie podnikateľa, a ktorý nemohol ovplyvniť
podstatný obsah zmluvy a zmluvných podmienok. Súd dospel k záveru, že zmluva má charakter
spotrebiteľskej zmluvy, a je preto nevyhnutné aplikovať spotrebiteľské právo a v rámci neho príslušné
ustanovenia Občianskeho zákonníka a zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.

Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že odporkyňa mala záujem získať konkrétny tovar, ktorý pri

podpise zmluvy aj prevzala. Následne malo podľa textu zmluvy dôjsť k nájmu tohto tovaru. Výška
nájomného zrejme bola 1.714,60 eura, táto suma je v zmluve označená ako „cena celkom“, avšak
nie je zrejmé, ako došlo k určeniu jej výšky, keď záloha je vo výške 0 eur, prvá mimoriadna splátka
nájomného je 260,00 eur a zostávajúca čiastka nájomného 1.039,- eur, ktorý súčet spolu sumu 1.714,60
eura nepredstavuje. Podľa názvu zmluvy malo následne dôjsť ku kúpe prenajatej veci. V zmluve je však

uvedené (časť II. bod 8 zmluvných dojednaní), že vlastnícke právo na odporkyňu prejde bezodplatne, po
zaplatení celkovej ceny tovaru. V takom prípade splátky nájomného mali predstavovať úhradu hodnoty
prenajatej veci tak, že po jej zaplatení nezostane žiadna zostatková hodnota. Na druhej strane, za
účelom kúpy tovaru, ktorý bol predmetom nájmu, navrhovateľ poskytol odporkyni spotrebiteľský úver
vo výške 1.714,60 eura, čo je v rozpore s dohodnutou kúpnou cenou 1.299,- eur. Výška úveru skôr

zodpovedá cene nájmu, čo však vo formulári nie je uvedené. V časti o spotrebiteľskom úvere nie sú
vôbec uvedené splátky úveru, tiež nie je zrejmé, čo má predstavovať suma 415,60 eura označená ako
„finančné navýšenie“, či ide o úrok alebo administratívny poplatok. Ďalej celková výška úveru nemôže
byť vo výške 1.714,60 eura, nakoľko zo zmluvy nie je zrejmé a navrhovateľ to ani nepreukázal, že by
odporkyni v takejto výške úver poskytol, keď zároveň kúpna cena tovaru bola vo výške 1.299,00 eur,

a teda nebol dôvod, aby si odporkyňa brala úver vo výške 1.714,60 eura. Na prvý pohľad zo zmluvy
vyplýva, že odporkyňa mala platiť dohodnuté nájomné a zároveň splátky poskytnutého spotrebiteľského
úveru, čo ale zrejme nebolo tak mienené, a ani navrhovateľ to netvrdil. Zmluva uzavretá medzi
účastníkmi je nezrozumiteľná v tom zmysle, že nie je možné posúdiť, či odporkyňa mala splácať hodnotu
veci formou nájmu, alebo si zobrala na zaplatenie kúpnej ceny 1.299,- eur spotrebiteľský úver. Súd má

za to, že nájomnou zmluvou chcel navrhovateľ zakryť poskytnutý spotrebiteľský úver, keďže odporkyni
finančné prostriedky v hodnote 1.714,60 eura neboli reálne poskytnuté, ale jednoducho s rovnakou
spoločnosťou, od ktorej odporkyňa mala kúpiť tovar, uzavrela odporkyňa aj zmluvu o úvere, čo súd
posúdil ako nekalú obchodnú praktiku.

Súd má za to, že pri uzatváraní predloženej zmluvy (ktorá má formu predtlačeného formulára) došlo

k nekalej obchodnej praktike, ktorá bola v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti navrhovateľa,
a ktorá podstatne narušila ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k službe.
Navrhovateľ nekonal pri uzatváraní zmluvy s odbornou starostlivosťou, pretože v konaní nepreukázal
(pričom dôkazné bremeno nesie on), že odporkyni ako priemernému spotrebiteľovi boli akokoľvek
vysvetlené (v súlade s požiadavkou odbornej starostlivosti) rozdiely medzi následkami uzavretia kúpnej

zmluvy, nájomnej zmluvy alebo zmluvy o viazanom spotrebiteľskom úvere, keď zároveň celý formulár
zmluvy pôsobí neprehľadne a zmätočne. Navrhovateľ takýmto konaním porušil odbornú starostlivosť
vo vzťahu k spotrebiteľovi, pretože nekonal na úrovni osobitnej starostlivosti, ktorú možno rozumne
očakávať od dodávateľa pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, a ktorá by zodpovedala čestnej obchodnej
praxi. Zároveň je nepochybné, že navrhovateľ tým, že neposkytol odporkyni podstatné informácie

a nevysvetlil jej všetky dôsledky výberu tej-ktorej možnosti v rámci formuláru, podstatne narušil
ekonomické správanie odporkyne ako priemerného spotrebiteľa, v dôsledku čoho urobila rozhodnutie
podpísať zmluvu s vyplnenými časťami nájomnej zmluvy a zmluvy o viazanom spotrebiteľskom úvere.
Celé vyššie uvedené konanie navrhovateľa nemožno hodnotiť inak ako špekulatívne konanie majúce za
cieľ zakryť nájomnou zmluvou poskytnutý spotrebiteľský úver.

Súd teda dospel k záveru, že v uvedenom prípade pri uzatváraní predmetnej zmluvy došlo k nekalej
obchodnej praktike zo strany navrhovateľa, nakoľko boli naplnené znaky nekalosti obchodnej praktiky vzmysle § 7 ods. 2 zák.č. 250/2007 Z.z.. Z uvedeného dôvodu súd „Nájomnú zmluvu s následnou kúpou
prenajatej veci“, ako aj „Zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere“ považuje za priečiace sa zákonu (§
7 ods. 1 zák.č. 250/2007 Z.z. - „Nekalé obchodné praktiky sú zakázané.“), ako aj priečiace sa dobrým

mravom (použitie nekalej obchodnej praktiky nemôže byť nikdy v súlade s dobrými mravmi), a preto v
zmysle § 39 OZ za neplatné, a teda nespôsobujúce žiadne právne účinky. Zároveň je potrebné dodať, že
súd nemôže poskytnúť ochranu uplatnenému právu navrhovateľa, ktoré je výsledkom použitia nekalej
obchodnej praktiky, pretože výkon práv nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 OZ). Rovnako
má súd za to, že nie je možné dosť dobre ani ustáliť, čo sa vlastne právnym úkonom zo dňa 22.07.2010

chcelo vyjadriť a dosiahnuť, a preto pre nedostatok zrozumiteľnosti a určitosti považuje súd právny úkon
uzavretia zmluvy za absolútne neplatný v zmysle § 37 ods. 1 OZ.

Návrh potom nebol dôvodný ani v časti žiadanej zmluvnej pokuty, keďže základom úspechu takéhoto
nároku je písomná zmluva. Pre absolútnu neplatnosť zmluvy medzi účastníkmi však táto podstatná
náležitosť dojednania o zmluvnej pokute chýba.

Vyššie citované ustanovenie § 5b zák.č. 250/2007 Z.z. je špeciálnym ustanovením k ustanoveniu § 100

ods. 1 OZ, a je treba aplikovať ho prednostne v prípade nároku uplatneného zo spotrebiteľskej zmluvy,
ktorým je aj nárok uplatnený v tomto konaní. Keďže navrhovateľom uplatnený nárok je nárokom zo
spotrebiteľskej zmluvy, bol súd v zmysle § 5b zák.č. 250/2007 Z.z. povinný z úradnej povinnosti skúmať,
či nedošlo k premlčaniu nároku navrhovateľa, a teda prihliadnuť na premlčanie ex offo, teda aj bez toho,
aby sa odporkyňa premlčania dovolávala v zmysle Občianskeho zákonníka. Právna úprava v ustanovení

§ 5b zák.č. 250/2007 Z.z. bola zavedená zákonom č. 102/2014 Z.z. s účinnosťou od 01.05.2014, pričom
vo vzťahu k tejto právnej úprave neboli prijaté žiadne prechodné ustanovenia. Uvedené ustanovenie je
pritom ustanovením procesným, keď orgánu rozhodujúcemu o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy (a
teda aj súdu) ukladá povinnosť prihliadať na premlčanie aj bez vznesenia námietky premlčania zo strany
spotrebiteľa, a preto sa súd ex offo zaoberal možným premlčaním uplatneného nároku.

Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo vykonané.
Premlčaním právo nezaniká, iba sa oslabuje a trvá ďalej vo forme naturálneho záväzku, čo znamená,
že jeho uplatniteľnosť je obmedzená na dobrovoľné splnenie zo strany povinného subjektu. Účelom
premlčania je tak jednak stimulovať subjekty k včasnému vykonaniu subjektívnych občianskych práv,
jednak zamedziť tomu, aby dlžníci neboli ohľadom svojich povinností vystavení po časovo neurčitú dobu

donucujúcemu zákroku zo strany súdov.

Nakoľko medzi účastníkmi nedošlo k platnému uzavretiu zmluvy, boli v zmysle § 457 OZ povinní vydať
si navzájom plnenia, a to titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Dvojročná subjektívna premlčacia
doba, v rámci ktorej mal navrhovateľ právo žiadať od odporkyne vydanie bezdôvodného obohatenia
súdnou cestou, začala v zmysle § 107 ods. 1 OZ plynúť dňa 23.07.2010 (deň po podpísaní zmluvy),

a uplynula dňa 23.07.2012 (pondelok). Navyše trojročná objektívna premlčacia doba uplynula dňa
23.07.2013 (utorok). Nakoľko bol návrh na začatie konania podaný dňa 28.03.2014, bol podaný až
po márnom uplynutí dvojročnej subjektívnej aj trojročnej objektívnej premlčacej doby. Za premlčané
považoval súd aj uplatnené úroky z omeškania, keďže tvoria príslušenstvo pohľadávky a sledujú jej
osud, z čoho možno usúdiť, že vedľajší úrokový záväzok sa premlčí najneskôr v rovnakej dobe ako

hlavný peňažný záväzok. Z uvedených dôvodov súd návrh v časti zaplatenia istiny, zmluvnej pokuty a
príslušenstva vo výroku I. zamietol.

Podľa § 142 ods. 1 OSP, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 1 OSP, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 OSP s poukazom na § 151 ods. 1 OSP, keď
plne úspešnej odporkyni právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože si ich neuplatnila a ani jej v
konaní žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníododňadoručeniajehopísomnéhovyhotovenia
cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Trnave.

Odvolanie musí obsahovať nasledovné náležitosti :

Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí
byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak,

aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ďalej musí byť v odvolaní
uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.