Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, April 29, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 15Co/2/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8313215583
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Ilčinová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8313215583.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ilčinovej a sudcov JUDr.

Evy Šofrankovej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. v právnej veci žalobcu B. P., nar. XX.X.XXXX, bytom
S., Q. XX, právne zastúpeného JUDr. Matúšom Hríbom - advokátom, AK so sídlom v Bardejove, Na
hradbách5,protižalovanejSlovenskejrepublike-Slovenskýpozemkovýfond,IČO17335345,Búdková
36,81715Bratislava,ourčenievlastníckehoprávaknehnuteľnostiam,oodvolanížalobcuprotirozsudku
Okresného súdu Humenné, č.k. 21C 262/2013-126 zo dňa 3.10.2014 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania, zamietol

žalobu a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Vychádzal zo skutkového zistenia, že žalobca
je evidovaný ako podielový spoluvlastník na liste vlastníctva č. XXX, kat. úz. T. k rodinnému domu XX
postavenému na parcele č. 526, pričom právny vzťah k parcele nie je evidovaný na liste vlastníctva.
Podiel žalobcu predstavuje 1/5 a zvyšné 4/5 vlastnia jeho štyria súrodenci. Titulom nadobudnutia podielu
bolo dedičské rozhodnutie D1580/87. Z listinných dôkazov, a to výzvy Štátnej sporiteľne v Bratislave
zo dňa 17.10.1959 zistil, že štátna sporiteľňa v Bratislave vyzvala P. Q. a manželku U., rod. S. na
zaplatenie nedoplatku za stavebný pozemok vo výške 1.200, Kčs. Z platobného výmeru č. 7 zo dňa
20.8.1959 zistil, že bol vyrubený správny poplatok pre Q. P. v T.. Súčasťou spisu je geometrický plán

č. 36579017-50/2008 zo dňa 15.6.2009, z ktorého vyplýva, že z parcely č. E KN 1305/54- zastavaná
plocha o výmere 1326 m2 bola vytvorená parcela č. 526/1- zastavaná plocha o výmere 469 m2, parcela
526/2 - zastavaná plocha o výmere 113 m2 a parcela č. 527 - o výmere 744 m2. Stavba súp. č.
XX je postavená na parcele č. 526 a novovytvorenej parcele C KN 526/2. Vychádzajúc z dedičského
spisu sp. zn. D1580/87 súd prvého stupňa konštatoval, že predmetom dedičstva po poručiteľke U.
P., rod. S., nar. XX.XX.XXXX a zomrelej dňa XX.XX.XXXX bol okrem iného aj rodinný dom v obci T.,
popisné č. XX, ktoré bolo po prečíslovaní zmenené na súp. č. XX, ktoré platí aj doposiaľ. Dedičmi po

poručiteľke boli Q. P., X. P., Q. P., B. P. a X. P., všetci rovným dielom po 1/5. Mal za to, že podľa
tvrdenia žalobcu je potrebné na daný prípad aplikovať ust. § 115, § 116 a § 566 zákona č. 141/1950
Zb. (stredný Občiansky zákonník), resp. ust. § 134, § 129, § 130 ods. 1 a § 872 ods. 6 Občianskeho
zákonníka. Zdôraznil, že zákon č. 40/1964 Zb. (Občiansky zákonník) nemožno aplikovať na tento prípad,
pretože žalobca nepreukázal ani vstup do oprávnenej a dobromyseľnej držby a identifikácia parciel z
roku 1995 takýto právny titul nepredstavuje, keďže rieši len užívacie vzťahy a vlastnícke. Nepreukázal
ani žiaden právny titul vstupu do držby u predchodcov -rodičov, preto si nemôže započítať ani ich

držbu, keďže samotné užívanie na vydržanie nestačí. Dospel k záveru, že u žalobcu je daný naliehavý
právny záujem na určení spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom konania v súlade sust. § 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku. Ako dôvod zamietnutia žaloby uviedol neunesenie
dôkazného bremena žalobcom a nepreukázanie svojich tvrdení o splnení podmienok pre vydržanie,
či už podľa stredného Občianskeho zákonníka alebo súčasného Občianskeho zákonníka. Mal za to,

že žalobca nepredložením prídelových listín v prospech jeho rodičov v roku 1959 neuniesol dôkazné
bremeno, pričom zo správy Okresného úradu Snina, odbor katastrálny vyplynulo, že parcely č. 526
a 527 neboli predmetom prídelového konania. Predložená výzva zo dňa 17.10.1959 a výmer č. 7
z 20.8.1959 nepovažoval za dostatočné na preukázanie tvrdených skutočností, keďže tieto listinné
dôkazy nešpecifikujú bližšie osoby, ktorých sa to týka, napr. dátumom narodenia alebo bydliskom a

nešpecifikujú ani nehnuteľnosti, ktorých sa týkajú. Mal za to, že pokiaľ žalobca tvrdí, že vstupom do
držby je identifikácia parciel z 30.6.1995, tak z tejto vyplýva len užívanie parciel č. 526 a 527 P. U.,
teda pravdepodobne matkou žalobcu, avšak nevyplýva z nej vlastnícke právo. Identifikáciu parciel súd
prvého stupňa odmietol ako právny titul vstupu do držby, čo bolo umocnené tým, že v roku 1987 prebehlo
dedičské konanie a z dedičského rozhodnutia vyplýva, že predmetom dedenia bol síce rodinný dom,
avšak nie žalované parcely. Uzavrel, že v roku 1959 nebol preukázaný žiadny príde.

Ako samostatný dôvod pre zamietnutie žaloby konštatoval súd prvého stupňa to, že žalobca si uplatňuje
v konaní svoj spoluvlastnícky podiel 1/5 napriek tomu, že podľa súdu je potrebné žalovať na určenie,
že tieto nehnuteľnosti patria do dedičstva po nebohej matke žalobcu, pretože len v dedičskom konaní
možno ustáliť okruh dedičov, ako aj veľkosť ich spoluvlastníckych podielov. Predmetná žaloba však
dedičské konanie obchádza, čo je neprípustné. Z dôvodu nepreukázania žiadneho právneho titulu na

vstup do oprávnenej a dobromyseľnej držby žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

Súdprvéhostupňazamietoltiežnávrhnaprerušeniekonania,keďžekonanienaOkresnomúrade,odbor
katastrálny v Snine nemá význam pre posúdenie podmienok vydržania v tomto konaní aj s poukazom
na to, že dedičské rozhodnutie D1580/87 už bolo predmetom zápisu vlastníckeho práva záznamom v
roku 1989 pod položku výkazu zmien 138/1989.

O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa v súlade s ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku, pričom úspešnej žalovanej náhradu trov konania nepriznal, keďže táto si žiadne trovy
neuplatnila a ani jej nevznikli.

V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku súdu prvého stupňa odvolanie žalobca. Odvolanie
zdôvodnil ust. § 205 ods. 2 písm. c/, d/, f/ Občianskeho súdneho poriadku. Poukázal na to, že navrhol

vo veci dokazovanie cestou znaleckého skúmania zápisov týkajúcich sa dedičského rozhodnutia a
taktiež zápisov týkajúcich sa parciel, ktoré sú predmetom žaloby, obhliadkou na mieste samom, na
ktorej budú predvolaní a vypočutí vlastníci susediacich nehnuteľností a starostka obce T., Mgr. K. W.,
za účelom preukázania pokojnej a ničím nerušenej držby jeho, ako aj jeho právnych predchodcov v
rozsahu zodpovedajúcom žalobe, ku ktorým dôkazom však súd nepristúpil. Taktiež nezabezpečil úradný

spis týkajúci sa ROEP v obci T., z ktorého bolo možné zistiť, z akého dôvodu boli zastavané pozemky
nachádzajúce sa v intraviláne obce zoštátnené a dané do správy Slovenského pozemkového fondu.
Trval na tom, že vo vzťahu k parcelám CKN č. 526 a 527 v kat. úz. T. sú splnené všetky atribúty
vydržania a zo spracovaného geometrického plánu č. 50/2008 je zrejmá identifikácia parciel a vzťah k
evidencia vedenej v registroch E, pričom súd prvého stupňa tieto dôkazy nepovažoval za relevantné a

ani závery z nich plynúce nekonfrontoval so stanoviskami Okresného úradu Snina, katastrálny odbor
poskytnutými súdu. S predmetnými závermi sa žalobca nestotožnil, pričom je zrejme, že ku konkrétnym
parcelám sa meritórne zatiaľ príslušný katastrálny odbor nevyjadril a popisuje len súvisiace skutočnosti.
Za zásadne nesprávne považoval odvolateľ zistenie o jeho nedobromyseľnosti ohľadom nadobudnutia
pozemkov pod rodinným domom rodičov, čo je v príkrom rozpore s obsahom dedičského rozhodnutiam,

v zmysle ktorého predmetom dedičstva boli okrem rodinného domu popisné č. XX aj dvor a záhrada.
Dôvodne sa tak domnieval, že je spoluvlastníkom nehnuteľností, ktoré sú predmetom konania. Trval
na tom, že na základe prídelu postavili jeho právny predchodcovia na dotknutých parcelách rodinný
dom, studňu a podobne a tieto nerušene užívali. Následne parcely užíval on ako dedič a jeho súrodenci
ako spoludedičia, ktorým vo vzťahu k vydržaniu svedčí ako právny titul práve predložené dedičské

rozhodnutie. Poukázal na to, že tak v minulosti ako aj v súčasnosti sú pozemky oplotené a v pôvodných
hraniciach nerušene užívané spolu s rodinným domom. Zdôraznil, že predmetnom žalobou uplatnil lensvoj zákonný spoluvlastnícky podiel, preto nemôžu byť poškodené práva spoludedičov. Namietal, že
evidované zápisy v katastri sú v rozpore s právnym stavom a len v dôsledku chýb a nedôslednosti
pri ROEP došlo doslova k vyvlastneniu jeho a jeho súrodencov. Za nemysliteľné považoval žalobca

uplatnenie dedičských nárokov aj súrodencov, resp. ich potomkov, keďže títo stratili o rodičovskú
pozostalosť záujem v z dôvodu, že v T. dlhodobo nežijú, a preto nemôže byť on rukojemníkom týchto
osôb vo vzťahu k podaniu iného typu žalobu a následného prejednania dedičstva. Ak mal súd za to,
že tomuto konania má predchádzať iný typ konania, tak bolo potrebné z hľadiska hospodárnosti žalobu
zamietnuťnaprvompojednávaníamaltobyťjedinýrelevantnýdôvodprezamietnutie,keďžezprávneho

hľadiskanemôžedôvodykumulovať,včomjepotrebnévidieťnesprávneprávneposúdenievecí.Navrhol
napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a opätovné rozhodnutie.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd), príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 ods. 1
zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len O.s.p.)
preskúmalnapadnutýrozsudokakoajkonaniemupredchádzajúcevzmyslezásadvyplývajúcichz§212

O.s.p. a zistil, že odvolanie žalobcu je čiastočne dôvodné, čo však nič nemení na správnosti rozhodnutia
súdu prvého stupňa. O odvolaní rozhodol odvolací súd postupom podľa § 214 ods. 2 v spojení s § 156
ods. 3 O.s.p., pričom miesto a čas vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli súdu najmenej
5 dní pred vyhlásením.

Súd prvého stupňa v predmetnom konaní vykonal rozsiahle dokazovanie a na jeho základe dospel

čiastočne k správnym skutkovým zisteniam, z ktorých vyvodil aj správny záver smerujúci k zamietnutiu
žaloby. Odvolací súd sa stotožňuje s prvostupňovým súdom výlučne v konštatovaní, že dôvodom pre
zamietnutie predmetnej žaloby môže byť iba domáhanie sa vlastníctva titulom vydržania vo výške 1/5
priamo v prospech žalobcu. Žalobca svoje spoluvlastnícke právo odvodzuje od dedenia po matke U. P.,
rod. S., zomrelej dňa XX.XX.XXXX, po ktorej dedičstvo bolo prejednané bývalým Štátnym notárstvom

v Humennom pod č.k. D1580/87. Uvedeným dedičským konaním bolo jednoznačne preukázané, že
predmetom dedičstva bol výlučne rodinný dom, vtedy označený pod súp. č. XX (teraz súp. č. XX)
a k tomu prislúchajúca dreváreň v celosti, ako aj ďalšie nehnuteľnosti, ktoré však nie sú identické s
nehnuteľnosťami, ktoré sú predmetom tohto konania. Aj z uvedeného dôvodu k zápisu vlastníctva v
prospech dedičov došlo len vo vzťahu k rodinnému domu, teraz súp. č. XX. Je potrené súhlasiť s

konštatovaním prvostupňového súdu, že o takomto rozsahu prejednania dedičstva musel byť žalobca
uzrozumenýanemoholsatakdomnievať,žezdedilajpríslušnénehnuteľnostiavstúpiltakdooprávnenej
držby. Takto podaná žaloba skutočne obchádza dedičské konanie a môžu tak byť dotknuté aj práva
ostatných dedičov.

Odvolací súd sa nestotožňuje so súdom prvého stupňa vo vzťahu k ďalšiemu dôvodu zamietnutia

žaloby, a to nepreukázaniu prídelu v roku 1959 a tak nepreukázanie oprávneného vstupu do držby
nehnuteľnosti právnymi predchodcami žalobcov, teda rodičmi. Predložené listinné dôkazy s vysokou
pravdepodobnosťou potvrdzujú skutočnosť, že rodičom žalobcov boli pridelené nehnuteľnosti za účelom
výstavby rodinného domu, ktorá výstavba bola aj v roku 1959 zrealizovaná a následne boli nehnuteľnosti
nerušene užívané rodičmi žalobcu. V prípade, ak žalobca nedisponuje prídelovou listinou, avšak

disponuje inými listinnými dôkazmi preukazujúcimi realizáciu prídelu, je táto skutočnosť sama o sebe
dôkazom o dobromyseľnom vstupe do držby. Výzva Štátnej sporiteľne v Bratislave zo dňa 17.10.1959
a platobný výmer č. 7 zo dňa 20.8.1959 svedčia o komunikácii medzi dotknutým orgánom a rodičmi
žalobcu, ktorých identifikácia menom, priezviskom, menom manželky a rodným priezviskom manželky
sú aj dostatočným identifikačným kritériom konkrétnych osôb. Tiež je nepravdepodobné, že ak by

sa predmetné listinné dôkazy týkali iných osôb, tak by s nimi disponoval žalobca. Vstup do držby a
oprávnenosť držby počas vydržacej lehoty v predmetnom konaní sú však bez právneho významu s
poukazom na vyššie uvedený správny dôvod, ktorý viedol súd prvého stupňa k zamietnutiu žaloby ako
takej.Odvolací súd preto potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v súlade s ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne
správny. Odvolací súd dáva do pozornosti žalobcovi, že svojich nárokov sa môže domáhať ďalšou
žalobou, ktorej skutkový základ bude korešpondovať s listinnými dôkazmi.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p.
a úspešnému žalovanému neboli priznané trovy odvolacieho konania, keďže tieto mu nevznikli.

Rozsudok bol prijatý senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.