Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, November 20, 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/23/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1107224208
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1107224208.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Roman Huszára a členov senátu
JUDr. Zuzany Posluchovej a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci navrhovateľov: 1./. P. Š.D., B.
X. XX, B., X./. X. Š., B. X. XX, B., X./. P. F., B.: X. XX, B., X./. Q. F., B. X. XX, B., X./. D.. F. K., B. X. XX,
B., X./. Ľ. K., B. X. XX, B., X./. A. J. L., B. X. XX, B., X./. O. J., B. X. XX, B., všetci zastúpení: BEATOW
PARTNERS s.r.o., Panenská 23, Bratislava, proti odporcom: X./. X. F. I., J.. Q. T., B. V. G. XX, O.-XXXX,

B., F., X./. B. K. T. J.. B. K. T., B. V. R.. XX, O.-XXXX, A., F., X./. V. B. I. D., B. I. D., B. O.. R.. XX, O.-XXXX
A.,F.,X./.B.F.,J..B.F.F.D.,B.B.R..XX,O.-XXXXB.,F.,zastúpenáadvokátomJUDr.JozefomMarkom,
Karpatská 18, Bratislava, X./. B. F. J.. B. F., B. E. R.. XX, O.-XXXX B., F., 6./ Hlavné mesto SR- Bratislava,
Primaciálne nám. 1, Bratislava, 7./ Slovenská republika - Obvodný úrad v Bratislave, Staromestská 6,
Bratislava, 8./ Spektrum SK, a.s. Palackého 1, Bratislava, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti,
na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I 12C 49/2007-427 zo dňa 30.
marca 2012 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Navrhovatelia 1./,2./,3./, 4./,5./,6./,7./,8./ sú p o v i n n í zaplatiť odporkyni 4./ náhradu trov odvolacieho
konania a to trovy právneho zastúpenia vo výške 79,58€ na účet JUDr. Jozefa Marka, advokáta v
Bratislave, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku

Odporcom 1./,2./,3./,5./,6./,7./,8.náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobný návrh navrhovateľov o určenie, že
pozemky parc.č. XXX o výmere 242 m2, druh: zastavané plochy a nádvoria, katastrálne územie: B. - Q.
F. a bytový dom na X. R.. Č.. XX V. B., súp.č. XXXXXX, nachádzajúcom sa na parc.č. XXX, katastrálne
územie: B. - Q. F., zapísané na liste vlastníctva č. XX vedeného Katastrálnym úradom v Bratislave,
Správa katastra Bratislava I. sú v podielovom spoluvlastníctve Hlavného mesta SR - Bratislava, so
sídlom Primaciálne nám. 1, Bratislava a Slovenskej republiky, zast. Obvodným úradom v Bratislave,

so sídlom Staromestská 6, Bratislava s tým, že každému zo spoluvlastníkov prináleží spoluvlastnícky
podiel vo výške 1/2.

Vychádzal zo zistenia, že vlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti sú odporca 6./ a 8./ každý v 1 -
ci. V predmetnom konaní sa navrhovatelia, ako nájomcovia bytov, domáhali určenia vlastníckeho
práva v prospech odporcov 6./ a 7./ s tým, že naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho

práva preukazovali tak, že bez takéhoto určenia nemôžu byť úspešní v konaní sp.zn. 10C 16/2005,
v ktorom sa domáhajú voči odporcom 6./ a 7./ uloženia povinnosti uzatvoriť zmluvu o prevode
vlastníctva bytov v zmysle § 29a zákona č. 182/1993 Z.z., pretože vlastníctvo svedčí odporcovi 8./ktorý ich nájomné zmluvy spochybňuje a rozhodnutím o určení vlastníckeho práva by sa odstránila
právna neistota navrhovateľov. Súd prvého stupňa s poukazom na ust. § 80 c/ O.s.p. zastal názor, že
navrhovatelia nemajú na určovacej žalobe naliehavý právny záujem, pretože nemajú právnu neistotu v

tom kto je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, existuje riadny zápis o vlastníckom práve predmetnej
nehnuteľnosti a ich právne postavenie sa rozhodnutím v tejto veci nezmení, naďalej zostanú nájomcami
bytov v predmetnej nehnuteľnosti. Odporca 7./ o určenie vlastníckeho práva nemal záujem, v dôsledku
čoho návrh navrhovateľov pre nedostatok naliehavého právneho záujmu zamietol. Prvostupňový súd
návrh voči odporcom 1. - 5. a 7. zamietol aj z dôvodu nedostatku ich pasívnej legitimácie, keďže podľa

§ 126 Občianskeho zákonníka, pasívne legitimovaným v konaní o určenie vlastníckeho práva je ten kto
má vec u seba a disponuje ňou a listom vlastníctva č. 41 kat. územie Staré mesto, zo dňa 28.9.2011,
mal za preukázané, že vlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti sú odporca v 6. a odporca 8.

O náhrade trov konania rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. podľa zásady úspešnosti v konaní a
úspešnémuodporcovi 4. priznal náhradutrovkonaniavovýške309,05€akotrovyprávnehozastúpenia

a úspešným odporcom 1., 2., 3., 5., 6., 7. a 8. náhradu trov konania nepriznal, pretože si trovy konania
v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. v konaní neuplatnili.

Rozsudok odvolaním v zákonom stanovenej lehote napadli navrhovatelia dôvodiac, že vychádza z
nesprávneho právneho posúdenie veci, nakoľko súd nesprávne vyložil obsah pojmu „naliehavý právny

záujem“ a preto chybne aplikoval ust. § 80 písm. c) O.s.p. na tento prípad. Pokiaľ by súd vyhovel návrhu,
právne postavenie by sa zmenilo tým, že by odpadol dôvod, pre ktorý odporcovia 6./ a 7./ odmietali
previesť vlastníctvo bytov, ktoré sú v nájme, čo by znamenalo, že v prípade, ak by vlastníctvo bytov
nepreviedli dobrovoľne, boli by úspešní v konaní o uloženie povinnosti. V prípade určovacej žaloby
je naliehavý právny záujem daný vždy, keď zápis v katastri nezodpovedá skutočnému stavu a výrok

určovacejžalobymôžebyťzákladprezápis vlastníckehopráva(RozsudokNajvyššiehosúduSlovenskej
republiky z 5. apríla 2002, sp.zn. 2 Obo 222/2001, R 10/2003). Odkázali na (Rozsudok NS ČR č. C
1988 - NS sp. zn. 22 Cdo 1196/2002) rieši identickú právnu situáciu, aká je predmetom tohto konania,
v zmysle ktorého „Naliehavý právny záujem na určení vlastníka bytového domu môže mať i nájomca
bytu v dome, obzvlášť, ak je to pre neho významné v súvislosti s predpokladaným predajom bytových

jednotiek do jeho vlastníctva podľa zákona č. 72/1994 Sb. o vlastníctve bytov.

Nestotožnili sa ani so záverom ohľadom nedostatku pasívnej legitimácie odporcov 1./ - 5./ a 7./ , keďže
vychádzaznesprávnehoskutkovéhozáveru,ženazákladevýsluchuodporcu 8./ malzapreukázané,že
titulom kúpnej zmluvy V. - XXXXX/XXXX zo dňa 18. 9. 2007 sa stal spoluvlastníkom nehnuteľnosti ešte

pred podaním žaloby. Žalobný návrh bol podaný 20. 7. 2007, teda pred zápisom zmeny spoluvlastníctva
nehnuteľnosti. Nesúhlasil tiež so záverom, že odporca 7./ nikdy nebol spoluvlastníkom nehnuteľnosti
a vyjadrenie odporcu 7./ nepovažujú za relevantný dôkaz pre neexistenciu vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti, nakoľko ak by sa preukázalo, že došlo k opusteniu nehnuteľnosti, odporca 7./ by
nadobudol spoluvlastníctvo automaticky. Osvedčenie, na základe ktorého bol odporca 7./ zapásaný na

LV ako spoluvlastník nehnuteľnosti, vydal sám odporca 7./, kde uvádza, že nadobudol spoluvlastníctvo
na základe opustenia veci. Považuje za rozporné, že súd berie pri preukázaní vlastníckeho práva J. T.
do úvahy Osvedčenie a zároveň aj Rozsudok NS SR, ktorý považoval Osvedčenie za neplatné, vydané
v rozpore zo zákonom. Z Osvedčenia si súd zobral časť týkajúcu sa vlastníckeho práva J. T. a odmietol
časť túkajúcu sa opustenia veci, teda vybral si len tú časť, ktorá podporuje jeho právny názor a tú časť,

ktorá mu nevyhovuje ignoroval. Namietali, že napriek tomu, že navrhli súdu vykonať dôkazy - pripojenie
súdneho spisu Okresného súdu Bratislava I č. k. 1D 840/2005, D not. 97/2005; vyžiadanie súdneho
spisu Okresného súdu Oberwart, Rakúsko, sp. zn. A 669/54; preklad pozemkovoknižnej vložky č. 1194,
katastrálne územie: Bratislava a vyžiadanie zo zbierky listín príslušnej správy katastra kópie všetkých
dokumentov týkajúcich sa nehnuteľností súd neodôvodnil odmietnutie vykonania týchto dôkazov. Z

uvedených dôvodov navrhujú aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie
konanie.

Odporca 6/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľov uviedol, že výklad naliehavého právneho
záujmu súdom prvého stupňa použitý v rozsudku ako aj jeho aplikácia na jestvujúcu situáciu je

súladná ako s platnou právnou úpravou, tak i s konštantnou judikatúrou. Zdôraznil, že navrhovatelia
zo svojho postavenia nájomcov bytov nemajú hmotno-právne oprávnenia zasahovať do vlastníckych
práv k nehnuteľností ani požadovať ich zmenu. Taktiež nie je možné určovaciu žalobu odôvodniť
prevenciou sporov, ktoré by mohli v budúcnosti vzniknúť medzi odporcami, ako sa to snažia interpretovaťnavrhovatelia. Tvrdenie navrhovateľov, že súd sa vyššie uvedenými dôvodmi nezaoberal sa nezakladá
na pravde. Súd sa preukázaním naliehavého právneho záujmu podrobne zaoberal, avšak právne
ich vyhodnotiť odlišne od predstáv navrhovateľov. Súčasní podieloví spoluvlastníci nemajú žiadne

pochybnosti o svojich právach, sú riadne zapísaní na liste vlastníctva a žiadna ďalšia osoba si svoje
práva voči nim neuplatňuje, preto nie je z tohto dôvodu potrebná a ani možná prevencia cestou
určovacej žaloby. Tvrdenie odporcu 7./, že o spoluvlastnícky podiel nemá záujem nie je irelevantné,
ale je reálne zhodnotenie právneho stavu. Väčšina judikátov, citovaných navrhovateľmi v súvislosti s
naliehavým právnym názorom v žalobnom návrhu rieši právne odlišné situácie a preto ich nie je možné

ani podporne aplikovať. Posledný z judikátov ktorým navrhovatelia opiera svoju právnu argumentáciu
sa jednak opiera zákon č. 72/1994 Sb., ktorý na území Slovenskej republiky nikdy neplatil a jednak
sa v ňom hovorí, že nájomca bytu môže mať naliehavý právny záujem na určení vlastníka bytového
domu, z čoho jednoznačne vyplýva, že naliehavý právny záujem nie je daný automaticky, ale je
potrebné ho preukázať v kontexte. Hlavné mesto SR Bratislava je zo strany navrhovateľov bezdôvodne
zaťahované do súdnych sporov, ktorých nie je pôvodcom a ktorý svojim konaní nezavdalo príčinu, čo

možno považovať za šikanózne. Údajnému odmietnutiu súdu vykonať dôkazy nedošlo, pretože súd
postupoval správne, dôkazy ktoré požadovali navrhovatelia si sčasti mohli zaobstarať vlastnou aktivitou
a súdu ich predložiť. Navrhovatelia nijako neodôvodnili, akým spôsobom by nimi požadované listiny
mohli zvrátiť nazeranie na skutkový stav a čo konkrétne chceli týmito listinami preukázať. Neplatnosť
prevodu opierajú navrhovatelia výlučne o rozpor kúpnej zmluvy s § 16 ods. 1 zákona 182/1993 Z,z,

o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ktorý hovorí, že byt, ktorého nájomcom je fyzická osoba,
môže vlastník domu previesť do vlastníctva len tomuto nájomcovi, ak nie je nájom bytu dohodnutý na
určitý čas. V tomto prípade však nešlo o prevod bytov, ale o prevod spoluvlastníckeho podielu, ktorý
je fakticky i právne odlišnou vecou ako je byt, preto pri jeho prevode, ktorý sa uskutočňoval podľa
príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, nemožno namietať rozpor so zákonom o vlastníctve

bytov a nebytových priestorov. Navrhovatelia namietajú, že súd sa nezaoberal hmotnoprávnou stránkou
veci. Takýto postup je však plne súladný s právnou úpravou i konštantnou judikatúrou. V prípade, ak
súd zistí, že nie je v konaní preukázaný naliehavý právny záujem, aktívna, či pasívna legitimácie, ďalej
sa už nemá dôvod meritom veci zaoberať, hmotnoprávnu stránku veci skúmať, či vykonávať v tomto
smere dokazovanie, práve naopak. Nepreukázanie naliehavého právneho záujmu je totiž dostatočným

dôvodom na zamietnutie žaloby. Rozhodnutie súdu prvého stupňa považuje za vecne správne a žiada
ho potvrdiť.

Odporca 7./ v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľov uviedol, že predmetom tohto sporového
konania nie je prevod vlastníckeho resp. spoluvlastníckeho práva z odporcov 1. / - 5./ na odporcu

8./. Nie je zrejmé, čoho sa vlastne navrhovatelia domáhajú - určenia vlastníckych práv k predmetnej
nehnuteľnosti alebo určenia neplatnosti kúpnej zmluvy medzi odporcami 1./ - 5./ a odporcom 8./.
Naliehavý právny záujem navrhovateľov tu nie je, pretože rozhodnutím vo veci samej by k zmene
ich právneho postavenia, čoby nájomcov predmetnej nehnuteľnosti nedošlo. Ak by aj súd návrhu
vyhovel, nedošlo by k žiadnej zmene, keďže právne postavenie navrhovateľov zostane z právneho

hľadiska nezmenené. Práva a povinnosti navrhovateľov ako nájomcov bytov sú upravené Občianskym
zákonníkom a to bez ohľadu na to, kto je vlastníkom nehnuteľnosti. Navrhovatelia majú záujem
na vyriešení tohto súdneho konania, nakoľko majú záujem zmeniť svoje postavenie z nájomcov na
vlastníkov. Avšak, v zmysle vyššie uvedeného, sa za žiadnych okolností nejedná o naliehavý právny
záujem. Spoluvlastnícke právo k predmetu sporu bolo, v prospech Československého štátu v podiele 1,

zapísané na základe Rozhodnutie Mestského národného výboru v Bratislave, odbor finančný, zo dňa
09. 03. 1965, č. k. FIN 903/1963-Maj-32/65. Následne, po nadobudnutí účinnosti zákona o majetku
obcí došlo na liste vlastníctva č. 41 Správy katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu k zmene tohto
vlastníckeho práva a zapísané bolo v prospech Hlavného mesta SR Bratislavy. Z uvedeného vyplýva,
že uvedené dôkazy v prospech nadobudnutia vlastníckeho, resp. spoluvlastníckeho podielu v časti 1 v

prospech Slovenskej republiky, nesvedčia. Slovenská republika nespochybňuje spoluvlastnícke právo
Hlavného mesta Bratislava v časti 1/2. Spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1, ktorého spoluvlastníkmi sú
odporcoviav1.-5.radebolurčenýriadnymOsvedčenímodedičstve,č.k.1D840/2005-81,Dnot97/2005
zo dňa 12.10.2006, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 10.11.2006. Jedná sa teda o právoplatné
rozhodnutie súdu, ktorého rozhodnutie už spĺňa podmienky „res iudicata“, t. k. o spoluvlastníckom

podiely v časti 1 k predmetu sporu už bolo právoplatne rozhodnuté a Slovenská republika nemá v tomto
smere aktívny záujem na zmene vlastníckeho práva vo svoj prospech. Vlastník má právo na ochranu
proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje. Obdobné právo na ochranu má ja
ten, kto je oprávnený mať vec u seba. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že odporca 7./ by mal pasívnulegitimáciu vo veci samej v prípade, že by bol vlastníkom, resp. spoluvlastníkom predmetu sporu alebo
jej oprávneným držiteľom. Slovenská republika, zastúpená Obvodným úradom Bratislava však ani jedno
z týchto postavení nemá a ani sa ich nedomáha. Súd prvého stupňa správne, v súlade s konštantou

judikatúrou zohľadnil, že naliehavý právny záujem na podanom návrhu navrhovatelia nemajú, z dôvodu
ktorého navrhuje rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť.

Odporkyňa 4/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľov uviedla, že nemožno hovoriť na strane
navrhovateľov o akejkoľvek právnej neistote, keďže v konaní nebolo sporné, že odporcovia 6./ a 8./ sú

zapísanívkatastrinehnuteľnostíakopodielovíspoluvlastníci.Vkonaníbolopreukázanéasúdujeznáme
aj z jeho úradnej činnosti, že Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutím č. k. 7 Sž 48/02 zo dňa 26.
9.2002defactoprávoplatnerozhodol,žepodielovýmispoluvlastníkmitejtonehnuteľnostiboliodporcovia
1./ až 5./ ako dediča spoluvlastníckeho podielu vo výške 1 k Nehnuteľnosti po nebohom J. T.. Poukázali
na totožné závery dedičského konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I 1D/840/2005, Dnot
97/2005. Skutočnosti prezentované navrhovateľmi už boli predmetom právoplatne skončených súdnych

konaní, vrátane konania pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky. Navrhovatelia sa tak podaným
návrhom snažia fakticky zmeniť právoplatné a konečné rozhodnutia súdu. Najvyšší súd Slovenskej
republiky sa rozhodnutím č. k. 7 Sž 48/02 zo dňa 26.9.2002 a v konaní, ktoré mu predchádzalo, ako
aj katastrálne orgány v rámci súvisiaceho katastrálneho konania a Okresný súd Bratislava I v konaní
1D/840/2005, Dnot 97/2005 vysporiadali prakticky s totožnými námietkami ako vznášajú navrhovatelia

v tomto konaní, preto nie sú dané dôvody preskúmavať rozhodnutie súdu a skutkovú a právnu
situáciu, ktorú už posúdil súd a na tom základe právoplatne rozhodol. Ani súd nemôže vychádzať z
iného záveru o existencii či neexistencii nároku medzi rovnakými účastníkmi, o ktorom bolo právoplatne
rozhodnuté a túto otázku nemôže sám v inom konané znovu posudzovať, ani ako otázku predbežnú. Na
podklade rozhodnutia súdu by nemohlo dôjsť k zmene vlastníckych vzťahov a o zmenu zápisu v katastri

nehnuteľností tak, aby boli navrhovatelia zapísaní ako vlastníci alebo spoluvlastníci nehnuteľnosti. V
ustálenej súdnej praxi je práve možnosť dosiahnutia zmeny zápisu v katastri nehnuteľnosti považované
za predpoklad určovacej žaloby na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Vlastník nehnuteľnosti
je známy na podklade predchádzajúcich konaní, Slovenská republika sa nijako necíti byť vlastníkom
spoluvlastníckeho podielu k predmetnej nehnuteľnosti. Žiada rozhodnutie súdu prvého stupňa ako

vecne správne potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania.

Odporca 1./ v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľov uviedol, že nechápe prečo zo strany
navrhovateľov je opätovne spochybňovaná právomoc orgánov, súdov, prečo silia „syndróm opustenia“,
pričom v právnom zmysle nikto nikdy neopustil predmetnú nehnuteľnosť a nezriekol sa práva vlastníctva

na neho a prečo vystavujú odporcov nepríjemnostiam, nervozite a problémom vyplývajúcim z jedného
nasilu živeného a vykonštruovaného súdneho procesu. Žiada súd o poskytnutie súdnej ochrany a aby
zamietnutím odvolania ukončil toto nedôstojné konanie.

Odporkyňa 5./ v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľov uviedla, že rozhodnutie považuje za

vecnesprávneažiadahopotvrdiť.Zdôraznila,žeinterpretácianavrhovateľovjejvýpovedevtomzmysle,
že poručiteľ J. T. svoju nehnuteľnosť opustil je úmyselným zavádzaním. Nevyhlásila to, že by J. T. opustil
v právnom zmysle svoj dom, teda že by sa ho zriekol, ale vyhlásila, že rodina sa musela vysťahovať pre
Trianon, teda nie z osobných, ale z historických dôvodov, v dôsledku nie rodinného rozhodnutia, ale v
dôsledku rozhodnutia mocností, ktoré sa dotýkalo obyvateľstva viacerých štátov, avšak sa snažila všetko

urobiť preto, aby boli nejakým spôsobom odškodnení, ale tento boj bol bezvýsledný. Vyhlásenie nemalo
právny obsah, smerovalo výlučne na to, že rodina nemohla bývať v dome, ktorý inak bol predmetom jej
právoplatného vlastníctva a nemohla užívať žiaden z jej hmotných pôžitkov po smrti J. T.. Poznajúc už
teraz aj právne vymedzenie tohto pojmu - vediac o tom, že teraz to pozná už aj navrhovateľ - vyhlasuje,
že poručiteľ v právnom chápaní nikdy neopustil svoju nehnuteľnosť, nikdy sa jej nezriekol. Skutočnosť

opustenia (v právnom zmysle), so zvláštnym zreteľom na to, že iba na tomto tvrdení je založená žaloba
navrhovateľov, by museli oni dokazovať, avšak za päť rokov, ktoré uplynuli od podania žaloby neposkytli
žiadny dôkaz.

Navrhovateliavpísomnomvyjadreníkvyjadreniuodporcovopätovnezhrnulisvojedoterazprezentované

tvrdenia, zdôraznili, že nemajú žiaden iný právny prostriedok na uplatnenie nároku podľa § 29a zák.
č. 182/1993 Z.z. za situácie, že zápis vlastníka na LV nezodpovedá skutočnosti, ako určovaciu žalobu.
Zápis v katastri nie je nespochybniteľným dôkazom existencie vlastníckeho práva, navrhovatelia majúdôkazy, ktoré spochybňujú pravdivosť tohto zápisu a zápisom vlastníckeho práva katastri nie je súd
viazaný.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( § 10 ods.1 O.s.p. ) v medziach daných odvolaním vec
preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia ústneho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.
(tentorozsudokbolodvolacímsúdomvyhlásenýpodľa§156ods.3O.s.p.)dospelkzáveru,žeodvolaniu
navrhovateľov nemožno priznať úspech
V súdenej veci sa navrhovatelia domáhali žalobným návrhom určenia, že Hlavného mesto SR

- Bratislava, so sídlom Primaciálne nám. 1, Bratislava a Slovenská republika, zast. Obvodným
úradom v Bratislave, so sídlom Staromestská 6, Bratislava sú spoluvlastníkmi nehnuteľnosti vyššie
špecifikovanej s tým, že ich spoluvlastnícke podiely sú rovnaké, t.j. každému zo spoluvlastníkov prináleží
spoluvlastnícky podiel vo výške 1 . Naliehavý právny záujem na určení vlastníctva odporcov 6. / a 7. / k
predmetným nehnuteľnostiam navrhovatelia odôvodnili tým, že bez tohto určenia nemôžu byť úspešní
v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I sp.zn. 10C 16/2005, v ktorom sa domáhajú voči

odporcom 6./ a 7./ uloženia povinnosti uzatvoriť zmluvu o prevode vlastníctva k bytu v zmysle § 29a
zákona č. 182/1993 Z.z., keďže vlastníctvo svedčí odporcovi 8./ Rozhodnutím o určení vlastníckeho
práva by sa odstránila právna neistota navrhovateľov.

Prvostupňový súd prioritne zamietol žalobu ako vecne neprípustnú z dôvodu absencie naliehavého

právneho záujmu na požadovanom určení. Polemika navrhovateľov o nesprávnosti vysloveného
právneho záveru o nedostatku naliehavého právneho záujmu pre nezohľadnenie ich právnej
argumentácie nie je presvedčivou bázou pre tvrdenia prípustnosti tejto žaloby. Vo všeobecnosti, v
rovine akademickej debaty, je možné súhlasiť, s navrhovateľmi že naliehavý právny záujem na
určení vlastníka bytového domu môže mať ( nie má ) i nájomca bytu v dome, obzvlášť, ak je to

pre neho významné v súvislosti s predpokladaným predajom bytových jednotiek do jeho vlastníctva
podľa špeciálneho zákona, avšak za predpokladu preukázania naliehavého právneho záujmu v kontexte
skutkových okolností, napr. v prípade nejasnosti, kto je vlastníkom nehnuteľnosti. Navrhovatelia zvolili
určovaciu žalobu ktorou sa domáhajú určenia vlastníckeho práva napriek tomu, že vlastnícke právo
k nehnuteľnosti je známe, nie je sporné, vlastníci nerušene vykonávajú svoje panstvo nad vecou.

Súčasní podieloví spoluvlastníci nemajú žiadne pochybnosti o svojich právach, sú riadne zapísaní na
liste vlastníctva a žiadna ďalšia osoba si svoje vlastnícke práva voči nim neuplatňuje. Navrhovatelia
ako nájomcovia však výkon tohto vlastníckeho práva spochybňujú preto, lebo za daných skutkových
okolností nespĺňajú podmienky k povinnosti uzatvoriť zmluvu o prevode vlastníctva k bytu v zmysle
§ 29a zákona č. 182/1993 Z.z.. Ak by vlastnícke právo patrilo nielen odporcovi 6/, ale aj odporcovi

7/ malo by im vzniknúť oprávnenie na uzatvorenie zmluvy podľa cit.zákona, z čoho teda plynie, že
navrhovatelia majú osobný záujem na takomto určení, keďže majú záujem zmeniť svoje postavenie z
nájomcov na vlastníkov. Nejde však o naliehavý právny záujem, preukázaním ktorého by boli splnené
podmienky na podanie návrhu o určenie vlastníckeho práva v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p.. Je nutné
zdôrazniť, že vlastnícke právo je najvýznamnejšie vecné právo absolútnej povahy pôsobiace voči

všetkým ostatným subjektom. Znakom priamosti svojho panstva nad vecou sa toto vecné právo odlišuje
od práv záväzkových - teda aj od vzťahu nájomného ( nález Ústavného súdu SR zo dňa 4. marca
1998, sp. zn. PL. ÚS 11/96). Obsah vlastníckeho práva ustanovuje zákon za podmienok ustanovených
Ústavou SR čl. 13 a 20 ústavy a jednotlivé oprávnenia ktoré tvoria obsah vlastníckeho práva ustanovuje
§ 123 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je vlastník v medziach zákona oprávnený predmet svojho

vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním a je spojené s povinnosťou
ostatných subjektov nerušiť vlastníka vo výkone jeho práva k veci ( rozsudok NS R zo dňa 6. mája
2009 sp.zn. 6 Sžo 206/2008) pričom súhrn týchto subjektívnych vlastníckych oprávnení ako obsahu
vlastníckeho práva je vždy viazaný prejavom vôle, a to buď výslovného alebo v konkludentnej podobe.
Slovenská republika - Obvodný úrad podľa vlastného vyjadrenia nemá v tomto smere aktívny záujem

na zmene vlastníckeho práva vo svoj prospech, ak by ho mala, Obvodný úrad Bratislava by, ako
zástupca štátu v zmysle ustanovenie § 3 zákona NR SR č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu v
platnom znení, podal určovaciu žalobu na súde. Pri nadobudnutí vlastníckeho práva treba v každom
prípade prihliadať na vôľu subjektu, ktorý by mal byť vlastníkom, a podľa názoru odvolacieho súd nie
je možné určiť za vlastníka nehnuteľnosti subjekt, ktorý si svoje vlastnícke právo neuplatňuje, necíti sa

byť vlastníkom. Súčasní vlastníci t.j. odporca 6./ a 8./, ako aj jeho právni predchodcovia t.j. odporcovia
1./ - 5./ nemajú stav objektívnej právnej neistoty a za daných okolností navrhovatelia ako nájomcovia
sa bezdôvodne pokúšajú, a tým neprípustne zasahujú do vzťahu vlastníckeho, ako najdôležitejšieho
vecnoprávneho inštitútu. Vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam svedčí v 1-ci odporcovi 6./titulom rozhodnutia MSNV FIN 903/1965-Maj-32/65, ZIAD.DS/3-415/81, Z-4689/94 zo 14.12.1994, v
dôsledku okolnosti ktorej je vylúčená prípustnosť žaloby vo vzťahu k odporcovi 6/ keďže v prípade
kladného rozhodnutia súdu by nedošlo ku zmene tak právneho, ako aj faktického stavu. Je teda úplne

nadbytočné žalovať Hlavné mesto SR Bratislava o určenie, že je spoluvlastníkom predmetu v 1-ici,
keď táto okolnosť nie je sporná, čomu nasvedčuje nielen LV č. 41, ale aj nesporné tvrdenie všetkých
účastníkov konania. V kontexte tohto zásadného faktu sa javí konanie navrhovateľov vo vzťahu k
odporcovi 6/ ako konanie blížiace sa k šikanóznemu a špekulatívnemu výkonu subjektívnych práv a je
prejavom neopodstatneného, účelového a tendenčného prejavu s výrazným nesúladom materiálnej a

účelnej podstaty sporového konania.

Pokiaľ súd dospeje k záveru, že tá-ktorá určovacia žaloba nie je z dôvodu nedostatku naliehavého
právneho záujmu na požadovanom určení spôsobilým alebo prípustným prostriedkom ochrany práva,
zamietne žalobu bez toho, aby sa zaoberal meritom veci (otázkami aktívnej a pasívnej legitimácie
účastníkov konania), preto nadbytočne prvostupňový súd riešil spor aj po stránke hmotnoprávnej.

Nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení bráni tak prvostupňovému ako
aj odvolaciemu súdu vo veci ďalej konať, meritórne sa ňou zaoberať, z dôvodu ktorého námietky
navrhovateľovuvedenévpísomnomodvolanítýkajúcesahmotnoprávnychdôvodov,akoajnevykonania
navrhnutých dôkazov sú právne irelevantné, pretože ak súd nemá preukázaný naliehavý právny záujem
na danom určení je súčasne vylúčené, aby bol návrh preskúmavaný súdom po stránke vecnej.

Z konania pred súdom prvého stupňa iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver
nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu
veci, v dôsledku čoho odvolací súd ustálil vecnú správnosť odvolaním napadnutého prvostupňového
rozhodnutia a podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ho ako vecne správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 , § 142 ods. 1 a § 151 ods.
1 O.s.p. keď odporkyňa 4./ cestou svojho právneho zástupcu podala návrh na priznanie náhrady trov
konania a priznal v konaní úspešnej odporkyni 4./ náhradu trov odvolacieho konania a to trov právneho
zastúpenia vo výške 79,58€, ktorú zaviazal navrhovateľov 1./,2./,3./, 4./,5./,6./,7./,s poukazom na
ustanovenie § 149 ods. 1 O.s.p. zaplatiť právnemu zástupcovi odporkyni 4./ do troch dní.

Trovy odvolacieho konania predstavujú odmenu advokáta za 1 úkony právnej služby a to písomné
vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 2.7.2012, keď odmena advokáta za úkon právnej služby predstavuje s
poukazom na § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb za rok 2012 sumu 58,69€, odmena s poukazom na ustanovenie §
15 písm. a) citovanej vyhlášky predstavuje sumu 66,32€/ 1 x 58,69€ +1 x 7,63€ režijný paušál /. Táto

odmena a náhrady boli v zmysle § 18 ods. 3 citovanej vyhlášky zvýšené o DPH t.j. o sumu 13,26€ / 20%
zo sumy 66,32€/ a celková odmena potom predstavuje sumu 79,58€ / 66,32€+ 13,26€ /.
O náhrade trov odvolacieho konania odporcov 1./,2./,3./,5./,6./,7./,8./rozhodol odvolací súd podľa §
224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že v tomto konaní plne úspešným odporcom 1./,2./,3./,5./,6./,7./,8./
ich náhradu nepriznal pretože v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. absentoval návrh na ich priznanie.

Odvolací súd nevyhovel návrhu navrhovateľov na pripustenie dovolania, ktoré žiadali s poukazom na
ustanovenie § 238 ods. 3 O.s.p., pretože navrhovateľmi formulovaná otázka nie je takou otázkou, ktorá
rieši doposiaľ nenastolenú alebo v iných súvislostiach prezentovanú a právne riešenú otázku takým
spôsobom,ktorýjevýznamnýzhľadiskarozhodovacejčinnostisúdovvôbec,t.j.mávšeobecnýdopadna

prípady podobnej povahy. Z tohto hľadiska má rozhodnutie odvolacieho súdu zásadný význam spravidla
vtedy, ak rieši takú právnu otázku, ktorá judikatúrou vyšších súdov nebola riešená alebo výklad ktorej v
judikatúre týchto súdov nie je ustálený, alebo ak odvolací súd posúdil určitú právnu otázku inak, než je
riešené v konštantnej vyšších súdov a rozhodnutie odvolacieho súdu predstavuje v tomto smere odlišné
riešenia tejto právnej otázky.

Otázka týkajúca sa naliehavého právneho záujmu je konštantne riešená judikatúrou odvolacích súdov,
Najvyššieho súdu SR a preto nebol dôvod v tomto smere pripúšťať dovolanie.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.

č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.