Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 3. október 2014

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 21C/262/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8313215583
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Sivák

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2014:8313215583.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudcom Mgr. Petrom Sivákom v právnej veci žalobcu B. P., nar. XX.X.XXXX,

trvale bytom Q. XX, XXX XX S., právne zast. JUDr. Matúšom Hríbom - advokátom, Na hradbách 5,
085 01 Bardejov, proti žalovanej Slovenská republika - Slovenský pozemkový fond, IČO: 17 335 345,
Búdková 36, 817 15 Bratislava, v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, takto

r o z h o d o l :

Súd z a m i e t a návrh žalobcu na prerušenie konania.

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podal 22.10.2013 na Okresný súd Humenné žalobu, ktorou žiadal určiť, že je podielovým
spoluvlastníkom k parcele č. XXX a parcele č. XXX o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/5,
nachádzajúcej sa v k.ú. T., obec T., okres W.. Žalobu odôvodnil tým, že je na základe dedenia

po matke podielovým spoluvlastníkom rodinného domu súpisné číslo 25, zapísaného na LV č. XXX
k.ú. T. v podiele 1/5, zvyšok majú ostatní dedičia, každý po 1/5. Dom je postavený na parcele CKN
č. XXX k.ú. T., list vlastníctva k parcele nie je založený. Dom sa nachádza v intraviláne obce T. a
pozemok na ktorom dom stojí, ako aj priľahlý pozemok CKN č. XXX k.ú. T. sú oplotené a boli už vo
vlastníctve právnych predchodcov žalobcu, teda jeho rodičov. Rodičia tieto pozemky podľa žalobcu mali
nadobudnúť na základe prídelu. Zároveň poukázal na identifikáciu parciel Správy katastra v Humennom
zo dňa 30.6.1995, kde je ako držiteľka týchto nehnuteľností vedená U. P., nebohá matka žalobcu.

Uvedené parcely mali byť spolu s domom užívané ako rodinný majetok od ich prídelu, resp. výstavby až
doposiaľ. Od smrti matky obhospodaruje dom a pozemky v rozhodujúcej miere žalobca a platí aj daň z
nehnuteľnosti. V dedičskom konaní po nebohej matke boli za právnych nástupcov určení žalobca a jeho
ďalší štyria súrodenci, tak ako to vyplýva z LV č. XXX k.ú. T., kde je zapísaný dom a podiel žalobcu je
1/5. Žalobca navrhuje ako dôkaz pripojiť dedičský spis Štátneho notárstva po nebohej matke žalobcu
sp.zn. D 1580/87. V evidencii nehnuteľností je však ako súčasný vlastník evidovaný žalovaný, čo je v
rozpore s právnym stavom.

Zároveň žalobca podal návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým by súd zakázal žalovanému

nakladať s týmito nehnuteľnosťami.

K žalobe doložil žalobca ako dôkaz výpis z listu vlastníctva č. XXX k.ú. T., výpis z katastra nehnuteľností
na parcelu č. XXX, XXX, k.ú. T., ďalej výzvu zo Štátnej sporiteľni v Bratislave zo dňa 17.10.1959
adresovanú P. Q. a manželke U., výpis z účtu XX.XX.XXXX a platobný výmer č. X z XX.X.XXXX na P. Q.,ako aj identifikáciu parciel z XX.X.XXXX a rozhodnutie o platení dane z nehnuteľnosti a to z rodinného
domu a LV č. XXX k.ú. T..

Súd uznesením z 30. októbra 2013 návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol a rozhodnutie

sa stalo právoplatné 22.11.2013.

Na pojednávaní konanom dňa 11.3.2014 podal žalobca návrh na zmenu žaloby, ktorú súd pripustil
uznesením v tom znení, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom o veľkosti spoluvlastníckeho podielu
1/5 k parcelám nachádzajúcim sa v k.ú. T., obec T., okres W. a to parcely CKN č. XXX/X, druh pozemku
zastavenéplochyanádvoriaovýmereXXXm2,parcelyCKNč.XXX/Xdruhzastavenéplochyanádvoria
o výmere XXX m2 a parcely CKN č. XXX druh pozemku záhrada o výmere XXX m2, pričom tieto parcely

boli vytvorené geometrickým plánom č. XXXXXXX-XX/XXXX zo dňa 15.6.2009 vyhotoveného H.. Q. X.,
V.. Žalobca doložil uvedený geometrický plán.

Na opakované výzvy súdu, aby uviedol právny titul na základe ktorého sa domáha vlastníckeho práva,
žalobca vo svojom vyjadrení na čl. 35 ako aj na pojednávaní čl. 45 uviedol, že vlastnícke právo k
predmetným nehnuteľnostiam si uplatňuje titulom vydržania, pretože uvedené parcely užívali minimálne

od roku 1959 na základe prídelu rodičia žalobcu a do držby následne po ich smrti vstúpil žalobca.
Vydržiaca lehota podľa žalobcu začala plynúť najneskôr 17.10.1959 a to výzvou zo strany Štátnej
sporiteľni v Bratislave z tohto dňa, ktorá sa nachádza na čl. 11 súdneho spisu a ktorá bola adresovaná
otcovi a matke žalobcu. Žalobca uviedol, že žiadne rozhodnutia o prídele k dispozícii nemá a ani sa
nenachádzajú na správe katastra a preto ich nemôže predložiť. V roku 1959 najneskôr obdŕžali právni

predchodcovia žalobcu uvedené pozemky na výstavbu rodinného domu, ktorý tam potom postavili.
Žalobca tvrdil, že na základe identifikácie parciel z 30.6.1995 (na čl. 13) zo Správy katastra Humenné
vstúpil žalobca do dobromyseľnej a oprávnenej držby k týmto nehnuteľnostiam, pretože je tam ako
užívateľka parciel uvedená jeho matka. Žalobca neskôr začal tvrdiť, že v rámci dedičského konania po
matke žalobcu č. D 1580/87 nadobudol žalobca spolu so štyrmi súrodencami spoluvlastnícke podiely

nielen k uvedenému domu ale aj k predmetným parcelám, ktoré sú predmetom sporu.

Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť z viacerých dôvodov. Predovšetkým namietala, že žalobca doteraz
neuviedol a nepreukázal právny titul pre vstup do oprávnenej a dobromyseľnej držby a to ani u seba a ani
u svojich rodičoch, pretože uvedené listiny nesvedčia o prídele a žalobca nedoložil žiadne rozhodnutie o
prídele a ani to, že prípadná cena prídelu bola zaplatené jeho právnymi predchodcami. Pokiaľ je žalobca

vedený ako spoluvlastník rodinného domu na liste vlastníctva č. XXX, k.ú. T. je to z dôvodu, že tam
bolo práve zapísané rozhodnutie o dedičstve po jeho matke č. D 1580/87, pričom z LV vyplýva, že k
zápisu došlo v roku 1989, položka vykonaných zmien 138/89. Už vtedy musel teda žalobca vedieť, že
sa stal len spoluvlastníkom domu a nemohol byť dobromyseľný, oprávnený a preto nemohol následne
na základe identifikácie parciel z 30.6.1995 vstúpiť do oprávnenej a dobromyseľnej držbe k parcelám.

Žalobca podľa žalovaného teda nepreukázal vydržanie a ani oprávnený vstup do dobromyseľnej držby
a to ani u seba a ani u svojich právnych predchodcov.

Nie je možné nahrádzať zákonnom vyžadovaný vstup do držby u žalobcu, resp. u jeho právnych
predchodcov identifikáciou parciel, pretože užívanie samo o sebe neznamená nadobudnutie
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vydržaním. Žalovaná následne poukázala na vyjadrenie

Okresného úradu Snina, katastrálny odbor z 10.4.2014 v ktorom je uvedené, že predmetné parcely nikdy
neboli určené na prídel, čo vyvracia taktiež tvrdenia žalobcu, ktorý ani nedoložil rozhodnutie o prídele k
uvedeným parcelám. Žalovaná ďalej uviedla, že pokiaľ sa jedná o neknihované pozemky v intraviláne
obci, v takomto prípade by mala byť pasívne legitimovaná obec.

Žalovaná taktiež namietala, že žalobca nie je oprávnený ako podielový spoluvlastník podať takúto

určovaciu žalobu ale je povinný podať žalobu, že uvedené nehnuteľnosti patria do dedičstva po nebohej
matke, pretože až v rámci dedičského konania je možné určiť, kto sa stane dedičom a v akom pomere,
čo v tomto prípade splnené nie je.Súd vo veci vykonal dokazovanie, oboznámil sa s vyjadreniami žalobcu, výsluchom žalobcu,
vyjadreniami žalovanej, doloženými listinami a zistil tento skutkový a právny stav.

Z listu vlastníctva č. XXX, k.ú. T. vyplýva, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom k stavbe, k

rodinnému domu č. XX postaveného na parcele č. XXX, pričom právny vzťah k parcele nie je evidovaný
na liste vlastníctva. Podiel žalobcu predstavuje 1/5, zvyšné 4/5 vlastnia jeho štyria súrodenci. Titul
nadobudnutia je dedičské rozhodnutia D 1580/87 s číslom zápisu 138/1989 a potvrdenia obce o
prečíslovaní súpisného čísla.

Z výzvy Štátnej sporiteľni v Bratislave zo dňa 17.10.1959 vyplýva, že Štátna sporiteľňa v Bratislave
vyzvala P. Q. a manželku U. rod. S. na zaplatenie nedoplatku (čl. 11) a na druhej strane je výpis z účtu,

k.ú. T. zo XX.XX.XXXX, stavebný pozemok 1200 Kčs, nedoplatok 1200 Kčs.

Z platobného výmeru č. 7 zo dňa 20.8.1959 (čl.12) bol vyrubený správny poplatok na pre Q. P. v T..

Z identifikácie parciel z 30.6.1995 (čl. 13) vyplýva, že parcela EN č. XXX na ktorej je postavený dom
súpisné číslo XX o výmere 550 m2 a parcela EN č. XXX záhrada o výmere 722 m2, mali vzniknúť z
pôvodnej parcely mpč. 1305/1 z PKV 1, je v užívaní P. U..

Z rozhodnutia č. XXXXXXXXX z 18.4.2013 vyplýva, že žalobcovi bola vyrubená daň z nehnuteľnosti,
avšak len zo stavby na bývanie a to z rodinného domu vo výške 6,30 eur (čl. 14).

Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX, k.ú. T. vyplýva, že parcely registra E, evidované na mape určeného
operátu je tam evidovaná aj parcela č. XXX o výmere XXXXXX m2 orná pôda, pričom pozemok je
umiestnený mimo zastaveného územia obce, t.j. mimo intravilánu. Vlastníkom je Slovenská republika.

Z geometrického plánu zo dňa 15.6.2009 č. XXXXXXXX-XX/XXXX a z výkazu výmer k tomuto
geometrickému plánu vyplýva, že z parcely č. KNE XXXX/XX - XXXX m2 zastavená plocha bola
vytvorená parcela č. XXX/X - XXX m2 zastavená plocha, parcela 526/2 - XXX m2 zastavená plocha
a parcela č. XXX o výmere XXX m2, čo je aj stav podľa registra CKN. Stavba súpisné číslo XX na
pozemku č. XXX je zapísaná na LV č. XXX a ide o novovytvorenú parcelu CKN č. XXX/X.

Z odpovedi Okresného úradu Snina, katastrálny odbor z 15.4.2014 (čl. 55) vyplýva, že na základe
listiny o dedičstve po matke žalobcu D 1580/87 pod položkou výkazu zmien 138/1989 bol vykonaný
zápis žalobcu ako podielového spoluvlastníka o veľkosti 1/5 na LV č. XXX k.ú. T. k rodinnému dom.
Z potvrdenia obce T. vyplýva, že pôvodné číslo XX bolo po prečíslovaní zmenené na súpisné číslo
XX, ktoré platí aj teraz. Táto skutočnosť vyplýva aj z potvrdenia obce z 28.11.2008 (na čl. 57) a z listu

vlastníctva č. XXX k.ú. T. (čl. 58).

Z odpovedi Okresného úradu Snina, odbor katastrálny z 10.4.2014 (na čl. 61) vyplýva, že k parcelám
KNCč.XXXaXXXnebolivminulostivedenéprídelovékonaniaaneboliprídelomurčenénaprideleniedo
vlastníckeho práva. Parcely č. KNC XXX/X, XXX/X boli vytvorené geometrickým plánom č. XXXXXXXX-
XX/XXXX zo dňa 15.6.2009 a neboli a nie sú zapísané do katastra nehnuteľností a rovnako neevidujú

ani evidenčné listy o užívacom stave.

Z pripojeného dedičského spisu sp.zn. D 1580/87 vyplýva, že rozhodnutím Štátneho notárstva o
dedičstve po nebohej U. P. rod. S., nar. XX.XX.XXXX a zomrelej XX.XX.XXXX je v článku 2 bod 1,
uvedený ako predmet vyporiadania rodinný dom v obci T., popisné číslo XX v celosti, dreváreň v celosti,
podiel z nehnuteľností zapísaných v zápisnici XXX pod A1 r.č.1, parcela č. XX, dom, dvor, záhrada pod

B4 v podiele 1/10, oplotenie, studňa v k.ú. T., ktorý nadobudli poručiteľkine deti v zápisnici č. XXX pod A1
r.č.1, parcela č. XX pod B44 v 24/1200 a to Q. P., X. P., Q. P., B. P. a X. P., všetci rovným dielom po 1/5.Z výpisu z pozemkovej knihy k.ú. T. z PKV č. XXX (čl. 63) vyplýva, že parcela č. XX dom, dvor a záhrada
pod A1 je vo vlastníctve pod B4 Q. P. o veľkosti 1/10, titul nadobudnutia v roku 1944.

Zo záznamu Správy katastra Snina z 19.6.2009 (čl. 85) vyplýva, že parcela KN registra E XXXX/XX

bola zapísaná na liste vlastníctva na základe schváleného registra obnovenej evidencie pozemkov
a právnych vzťahov k nim a to rozhodnutím obvodného pozemkového úradu č. XXXX/XXXXX-ŠJ zo
16.10.2007 a zapísaná na LV č. XXX o výmere XXXX m2 s druhom pozemku zastavené plochy k.ú. T..

Svojim podaním zo dňa 22.5.2014 na čl. 102 navrhol právny zástupca žalobcu prerušiť konanie podľa §
109 ods. 2 písm. c/ a to až do doby rozhodnutia Okresného úradu Snina, katastrálny odbor o návrhu na
vykonanie nápravy pri zápisoch záznamovej listiny v podobe rozhodnutia Štátneho notárstva v Prešove

zo dňa 18.11.1988, číslo konanie D 1580/87 do katastra nehnuteľností. Na tomto návrhu zotrval aj vo
svojom podaní na čl. 121.

Z výpisu z PKV č. XXX k.ú. T. a identifikácii parciel mpč. XXX a XXX vyplýva, že sa jedná o nehnuteľnosti
v extraviláne, druh pozemku oračina.

Z výpovedi žalobcu B. P. na pojednávaní konanom dňa 11.3.2014 vyplynulo, že rodinný dom súpisné

číslo XX postavili jeho rodičia niekedy v roku 1953, on sa narodil 19.7.1954 už v tomto rodinnom dome
a žil tam spolu s rodičmi. V roku 1960 zomrel jeho otec a v roku 1987 zomrela aj jeho mama. Po smrti
matky v dome nebýval nikto, avšak zo Sniny tam dochádzal nebohý brat X., ktorý tam pravidelne chodil
a staral sa o uvedenú nehnuteľnosť. Dom aj sporné pozemky užívali a starali sa o nich rodičia až do
svojej smrti a mali ich oplotené. Po smrti svojho brata X., žalobca zistil na Katastrálnom úrade Snina, že

tieto pozemky nie sú zapísané v katastri nehnuteľností na jeho rodičov, hoci podľa žalobcu v dedičskom
konaní po jeho nebohej mame sp.zn. D 1580/87 boli prejednávané aj tieto parcely a nielen uvedený
rodinný dom.

Žalobca si dal vypracovať geometrický plán, kde mu však bolo už z katastra oznámené, že je tam
zapísané na liste vlastníctva ako vlastník Slovenská republika v zast. Slovenským pozemkovým fondom.

Následne sa žalobca obrátil na pozemkový úrad, kde žiadal obnovu konania vo veci o ktorej doteraz
rozhodnuté nebolo. Žalobca uviedol, že minimálne od roku 1993 on platí daň z nehnuteľnosti a v obci
je považovaný za vlastník uvedenej nehnuteľnosti. Uviedol, že celý čas vyrastal v tomto dome a myslel
si, že rodičia sú vlastníkmi nielen rodinného domu ale aj sporných parciel, ktoré sú predmetom žaloby.
Oplotenie nehnuteľnosti vykonali jeho rodičia. On si myslel, že po dedičskom konaní po matke z roku

1987 nadobudol spoluvlastnícky podiel spolu s ostatnými súrodencami.

Na uvedený prípad vzhľadom na dobu vydržania uvedenú žalobcom rok 1959 - prídel u právnych
predchodcoch žalobcu, respektíve rok 1995 - identifikácia parciel u žalobcu, je potrebné použiť
predovšetkým tieto právne normy.

Od 01.01 1951 do 1964 platilo vydržanie podľa Stredného občianskeho zákonníka (SOZ) č.141/1950

Zb. a vyžadovali sa tieto podmienky vydržania : oprávnená, dobromyseľná a nepretržitá držba aspoň 10
rokov + vstup do oprávnenej, dobromyseľnej držby. Po nadobudnutí účinnosti Stredného občianskeho
zákonníka žalobca nepreukázal žiaden vstup do oprávnenej a dobromyseľnej držby a začatie plynutia
vydržacej doby u nebohých rodičov a nepreukázal ani žiaden rozhodnutie o prídele sporných pozemkov
a ani zaplatenie prídelovej ceny k týmto konkrétnym pozemkom. Otec žalobcu Q. P. zomrel XX.X.XXXX

a mama žalobcu U. P. zomrela XX.XX.XXXX.

Tento zákon zaviedol v § 116 ods. 1 kratšiu 10 ročnú vydržaciu lehotu, pričom podľa § 566 ods. 1
SOZ, ak vydržacia lehota začala bežať pred 01.01.1951, skončí sa, ak tento zákon stanovuje kratšiu
lehotu, najneskôr uplynutím tejto kratšej lehoty, počítanej odo dňa 01.01.1951. Podľa ods. 2 to platí
aj pre vydržacie doby. V tomto prípade sa ustanovenia § 566 nemôžu použiť, pretože žalobca ani

nepreukázal prvú podmienku pre vydržanie a to začatie plynutia vydržacej doby a vstup do oprávnenej adobromyseľnej držby u nebohých rodičov prídelom v roku 1959 (tvrdenia žalobcu), či z iného právneho
titulu. Samotné užívanie nehnuteľnosti nestačí.

Podľa ustanovení zákona č.141/1950 Zb. tzv. Stredný občiansky zákonník (SOZ) o nadobudnutí

vlastníctva vydržaním;

Podľa § 115 SOZ : Vydržaním možno nadobudnúť vlastnícke právo, ak nejde o nescudziteľné veci, ktoré
sú v socialistickom vlastníctve.

Podľa § 116, odsek 1 SOZ : Vlastnícke právo k hnuteľnej veci nadobudne, kto ju drží oprávnene (§ 145)
a nepretržite tri roky; ak ide o nehnuteľnú vec, je potrebná vydržacia doba desaťročná.

Podľa§116,odsek2SOZ:Ktonadobudneoprávnenúdržbuodoprávnenéhodržiteľa,môžesizapočítať

vydržaciu dobu predchodcu.

Podľa § 566 SOZ, odsek 1 SOZ : Lehota, ktorá začala bežať pred 1.januárom 1951, sa skončí, ak tento
zákon určuje kratšiu lehotu, najneskoršie uplynutím tejto kratšej lehoty, počítanej odo dňa 1.januára
1951; ak určuje dlhšiu lehotu, uplynutím tejto dlhšej lehoty, počítanej odo dňa, keď lehota začala bežať.
Odsek 2 : To isté platí o vydržacej a premlčacej dobe.

Od 01.04.1964 do 30.03.1983 nebolo možné vydržanie a do dnešného Občianskeho zákonníka č.
40/1964 Zb. sa vydržanie zaviedlo až novelou zák. č.131/1982 Zb. s účinnosťou od 01.04.1983, čo
však nemožno použiť na tento spor a v dnešnom rozsahu sa zaviedlo až novelou zák. č. 509/1991
Zb. účinnou od 01.01.1992, pričom podmienky boli a sú : - oprávnená a dobromyseľná držba, čo sa
hodnotí vždy objektívne a nie podľa subjektívneho názoru účastníka, - musí ísť o spôsobilý predmet

vydržania, - držba musí byť nepretržitá po dobu 10 rokov, pričom je možné započítať si aj čas oprávnenej
držby právneho predchodcu. Ustanovenia OZ č.40/1964 Zb. nemožno aplikovať na tento prípad, pretože
žalobca nepreukázal ani vstup do oprávnenej a dobromyseľnej držby na svojej strane a identifikácia
parciel z roku 1995 takýto právny titul nepredstavuje, rieši len užívacie vzťahy a nie vlastnícke, čo je v nej
výslovne uvedené. Keďže sa nepreukázal žiaden právny titul vstupu do držby ani u jeho predchodcov

- rodičov, nemôže si započítať ani ich držbu. Samotné užívanie na vydržanie nestačí.

Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má
nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť.

Podľa § 134 ods. 2 Občianskeho zákonníka, takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré

nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo
zákonom určených právnických osôb (§ 125).

Podľa § 134 ods. 3 Občianskeho zákonníka, do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal
vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

Podľa § 134 ods. 4 Občianskeho zákonníka, pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú

primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.

Podľa § 129 Občianskeho zákonníka, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto
vykonáva právo pre seba. Držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý alebo opätovný výkon.

Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný
o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že

držba je oprávnená.

Podľa § 872 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak ide o vydržanie vlast. práva k pozemku, podľa tohto
zákona, kde na základe doterajších predpisov bolo možné nadobudnúť len právo na uzavretie dohody
o osobnom užívaní pozemkov, môže si oprávnená osoba započítať čas, po ktorý jej právny predchodca
mal pozemok nepretržite v držbe aj pred účinnosťou tohto zákona.Keďže ide o určovaciu žalobu súd skúmal naliehavý právny záujem žalobcu a konštatuje sa, že keďže
žalobca nie je vedený ako podielový spoluvlastník o veľkosti podielu 1/5, nemôže vykonávať vlastnícke
práva, napr. s vecou disponovať a preto má naliehavý právny záujem na tejto žalobe podľa § 80 pís.c)

O.s.p.

Súd po vykonanom dokazovaní žalobu žalobcu zamietol v celom rozsahu. Dôvodom je že žalobca
neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal svoje tvrdenia o splnení podmienok pre vydržanie podľa
Stredného OZ, či súčasného OZ. Nepreukázal hlavne právny titul vstupu do oprávnenej a dobromyseľnej
držby, či už u seba, alebo u svojich právnych predchodcov, svojich rodičov. Žalobca tvrdil, že predmetné

nehnuteľnosti boli ako parcely pridelené jeho rodičom prídelovými listinami v roku 1959, avšak žalobca
počas celého konania nedoložil žiadne prídelové listiny a rovnako zo správy Okresného úradu Snina,
odbor katastrálny vyplynulo, že predmetné parcely č. XXX a XXX neboli predmetom prídelového
konania. Žalobcom doložené výzvy zo dňa 17.10.1959 a platobný výmer č. 7 z 20.8.1959 nešpecifikujú
bližšie osoby ktorých sa to týka, bez uvedenia dátumu narodenia alebo bydliska a nešpecifikujú ani
nehnuteľnosti ktorých sa týkajú, pričom samotné rozhodnutia o prídele a rozhodnutia o zaplatení prídelu,

žalobcom počas konania doložené neboli. Bola doložená len výzva na zaplatenie a potvrdenie o
správnom poplatku. Pokiaľ žalobca tvrdí, že vstupom do držby u žalovaného je identifikácia parciel z
30.6.1995 (čl. 13) z tejto vyplýva len užívanie parciel č. XXX a XXX P. U. pravdepodobne matkou
žalobcu, avšak nevyplýva z nej, jej vlastnícke právo. Táto identifikácia parciel nemôže byť právnym
titulom na vstup do oprávnenej a dobromyseľnej držby hlavne keď v roku 1987 prebehlo dedičské

konanie a z dedičského rozhodnutia, ktoré bolo vyššie citované vyplýva, že predmetom dedenia bol
síce rodinný dom, avšak nie predmetné žalované parcely. Žalobca tieto skutočnosti žiadnym spôsobom
nepreukázal.

V konaní teda neboli splnené vyššie uvedené podmienky vydržania podľa Stredného Občianskeho
zákonníka na vstup do oprávnenej a pokojnej držby u právnych predchodcov žalobcu, nebol preukázaný

žiadny prídel v roku 1959. Súd pritom poukazuje aj na výpoveď samotného žalobcu, ktorý uviedol, že sa
narodil v roku 1954 už v tomto dome, pričom podľa právneho zástupcu žalobcu a výziev štátnej sporiteľni
malo dôjsť k prídelu a k výstavbe domu v roku 1959, odkedy mala začať najneskôr plynúť vydržacia
lehota. Tieto tvrdenia sú v rozpore a žalobca tieto svoje rozpory neodstránil. Rovnako súd poukazuje
aj na rozhodnutie (čl. 14) o dani z nehnuteľnosti, ktorú platil žalobca len zo stavby a to z uvedeného

rodinného domu a nie aj zo žalovaných pozemkov.

Samostatným dôvodom na zamietnutie žaloby je aj skutočnosť, že žalobca si uplatňuje v tomto konaní
svoj spoluvlastnícky podiel 1/5 a to aj napriek tomu, že podľa súdu je potrebné vyhovieť obrane
žalovaného, že je možná len žaloba na určenie, že tieto nehnuteľnosti - parcely patria do dedičstva po
nebohej matke žalobcu, pretože len v dedičskom konaní možno ustáliť okruh dedičov ako aj veľkosť ich

spoluvlastníckych podielov. Táto žaloba však dedičské konanie obchádza. V tomto prípade však žalobca
podal priamo žalobu na určenie spoluvlastníckeho podielu, čo je neprípustné, pretože to obchádza práva
dotknutýchostatnýchdedičov,takakotovyplývazdedičskéhorozhodnutiaŠtátnehonotárstvavPrešove
sp.zn. D 1580/87, kde sú ďalší štyria dedičia, okrem žalobcu. Rovnako na LV XXX, k.ú. T. kde je zapísaný
rodinný dom s.č.XX sú okrem žalobcu aj ďalší 4 dedičia s podielmi po 1/5, tiež na základe dedenia po

ich mame, dedičské konanie D 1580/87.

Zo Správy okresného úradu Snina, katastrálny odbor, ako aj z LV č. XXX k.ú. T. vyplýva, že žalobca bol
zapísaný na základe rozhodnutia štátneho notárstva o dedičstve sp.zn. D 1580/87 len ako podielový
spoluvlastník k rodinnému domu súpisné číslo XX, predtým XX, o veľkosti podielu 1/5 a na základe
tohto dedičského rozhodnutia nebol zapísaný ako podielový spoluvlastník žalovaných nehnuteľností.

O tejto skutočnosti teda musel objektívne vedieť už v čase dedičského konania a vydania dedičského
rozhodnutia.

Žalobca teda nepreukázal podmienky vydržania ani podľa súčasného Občianskeho zákonníka a ani
podľa stredného Občianskeho zákonníka a to ani u seba a ani u svojich právnych predchodcov - svojich
rodičov. Nepreukázal žiadny právny titul na vstup do oprávnenej a dobromyseľnej držby. Samotnéužívanie nehnuteľnosti či už žalobcom, jeho bratom alebo predtým jeho rodičmi, ešte neznamená
nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním, bez splnenia ostatných podmienok.

Z vyššie uvedeného dokazovania teda vyplýva, že žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno,

nepreukázal ani po opakovaných výzvach súdu splnenie podmienok pre vydržanie a ani iný vlastnícky
titul a preto súd žalobu zamietol.

Žalobcadalsúdutaktiežnávrhnaprerušeniekonaniazdôvodu,žesamáriešiťotázka,ktorámázásadný
význam pre rozhodnutie súdu a to tým, že podal na OÚ, odbor katastrálny návrh na záznam a to na
základe rozhodnutie štátneho notárstva o dedičstve po jeho mame sp.zn. D 1580/87. Súd tento návrh
na prerušenie zamietol, pretože toto konanie nemá význam pre posúdenie podmienok vydržania v tomto

súdnom konaní a s poukazom aj na to, že uvedené dedičské rozhodnutie už bolo predsa predmetom
zápisu záznamom vlastníckeho práva a to v roku 1989 pod položkou vykonaných zmien, číslo zápisu
a vykonané zmeny 138/1989 (viď LV č.XXX). Teda minimálne od roku 1989 okrem toho žalobca vedel,
že je podielovým spoluvlastníkom len k rodinnému domu a nie k parcelám. Z tohto dôvodu súd návrh
na prerušenie konania zamietol.

Súd podotýka, že žalobcu opakovane vyzýval jednak na pojednávaniach a jednak aj písomnými výzvami
na čl. 31, 41, 96 na uvedenie a preukázanie právneho titulu nadobudnutia vlastníckeho práva k
uvedeným nehnuteľnostiam, čo však žalobca až do skončenia dokazovania, okrem vyššie uvedených
tvrdení neurobil a nepreukázal.

Súd zamietol návrh právneho zástupcu žalobcu na vykonanie ohliadky na mieste samom ako aj na

vypočutie starostky obce a to z dôvodu, že vzhľadom na vyššie uvedené nesplnenie podmienok pre
vydržanie, by takéto dokazovanie bolo neúčelné a nič by neprinieslo.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a hoci bola žalovaná v konaní úspešná, súd
jej náhradu trov nepriznal, pretože si žiadne neuplatnila a žiadne jej ani nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský
súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, môže sa
oprávnený domáhať exekúcie podľa osobitného predpisu.