Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, October 2, 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/378/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3710211824
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3710211824.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Alice
Beňovej a JUDr. Márie Vrtochovej právnej veci navrhovateľa: W., s.r.o., so sídlom L. L. XXXX, IČO:
36 316 35, zastúpeného Mgr. Y. P., bytom L. X., G. XXXX/XX-X proti odporcovi: T. X. - U. s miestom
podnikania L. L. XXX, IČO 410 942 12, zastúpeného JUDr. J. J., advokát spol. s.r.o. so sídlom L. X. ,P.
XXX/X, o náhradu škody, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa

12. septembra 2012, č.k. 8C/214/2010-195 a proti uzneseniu Okresného súdu Považská Bystrica zo
dňa 11. októbra 2012, č.k. 8C/214/2010-205 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o povinnosti odporcu zaplatiť
navrhovateľovi 1004,66 eur p o t v r d z u j e.

Rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o povinnosti odporcu uhradiť navrhovateľovi
škodu uvedením nebytového priestoru do predošlého stavu a v spojení s napadnutým uznesením súdu

prvého stupňa zo dňa 11.10.2012, č.k. 8C/214/2010-205 z m e ň u je takto:

Návrhnavrhovateľaopovinnostiodporcunapraviťškodyauviesťnebytovýpriestordostavuspôsobilého
na ďalšie prenajímanie z a m i e t a.

Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť na účet Okresného súdu Považská Bystrica náhradu trov
štátu vo výške 248,46 eur do troch dní.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť na účet Okresného súdu Považská Bystrica náhradu trov štátu
vo výške 548,46 eur, do troch dní.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť uhradiť navrhovateľovi škodu,

ktorá mu vznikla v nebytovom priestore prenajatom odporcovi Zmluvou o nájme nebytových priestorov č.
2/2005 zo dňa 15.06.2005, odmontovaním podružného elektromeru, odstránením elektroinštalačných
káblov a odmontovaním malých dverí na vstupných plechových dverách a odstránením komína, a
to uvedením nebytového priestoru do predošlého stavu. Zároveň odporcovi uložil povinnosť zaplatiť
navrhovateľovi 1 004,66 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku súd návrh navrhovateľa
zamietol. O náhrade trov konania si vyhradil rozhodnúť samostatným uznesením. Z vykonaného

dokazovania mal súd za preukázané, že účastníci konania uzatvorili dňa 15.06.2005 uzatvorili zmluvu
o nájme nebytových priestorov č. 2/2005, predmetom ktorej bol nájom nebytových priestorov v areáli
navrhovateľa označených ako nezateplený sklad o výmere 139 m2. Zo zmluvy nesporne vyplýva anerozporujú to ani účastníci konania, že zmluva bola uzatvorená na dobu určitú do 30.6.2010 a k
tomuto dňu odporca aj nájomný vzťah ukončil, priestory vypratal. Počas celej doby trvania nájmu
odporca platil dohodnuté nájomné ako aj náklady za služby spojené s užívaním nebytových priestorov

s tým, že platenie týchto nákladov bolo dohodnuté formou záloh ,ktorých výška bola upravená v čl.
V/ zmluvy v spojení s dodatkami č. 1,2,3 a 4, ktorými zároveň bol menený aj spôsob platenia nájmu,
konkrétne dodatkom č. 4 bolo dohodnuté, že nájom bude platený mesačne, nie štvrťročne. V čl. V/ bod
5.1 zmluvy bola dohodnutá cena elektriny, vodné a stočné vo výške 4 000,- Sk + DPH štvrťročne s
tým, že prenajímateľ uvedené bude nájomcovi účtovať zálohovo. Podľa čl.V/ body 5.2 a 5.3 zmluvy sa

odporca zaviazal zálohové platby za elektrinu a platby za stráženie poukazovať na účet prenajímateľa
štvrťročne spolu s platbou za nájomné s tým, že vyúčtovanie zálohových platieb podľa bodu 5.1
bude predkladať prenajímateľ nájomcovi polročne. Výška zálohových platieb , spôsob platenia ako aj
lehota pre platenie bola dodatočne menená dodatkami 1-4 k zmluve. Z dokazovania ďalej vyplynulo,
že odporca po ukončení nájmu odovzdal priestory zničené s tým, že vytrhal existujúce elektrické
vedenie, následne odmontoval podružný elektromer, ktorý odovzdal navrhovateľovi a zvesil malé dvere

na veľkých vstupných dverách, ktoré so súhlasom navrhovateľa na pôvodné dvere namontoval, čím
sa stalo, že pôvodné dvere odovzdal s dierou po zvesených malých dverách a odstránil komín, po
ktorom zostala diera. Konštatoval, že účastníci nerozporovali, že navrhovateľ dal súhlas odporcovi k
zmene existujúcej elektroinštalácie v prenajatom objekte, ako aj súhlas k zásahu do vstupných dvier,
tak ako je vyššie uvedené s tým, že všetky tieto zmeny na prenajatej veci mal odporca vykonať na

vlastné náklady a v konaní nebolo preukázané, že by sa navrhovateľ zaviazal tieto náklady odporcovi po
skončení nájmu zaplatiť. Jedným z uplatnených nárokov navrhovateľa je nárok na uloženie povinnosti
odporcovi uviesť prenajaté priestory do pôvodného stavu a tým napraviť škody, ktoré svojim zásahom
odporca na priestoroch spôsobil. V tomto prípade súd, vychádzajúc z ust. § 682 Obč. zákonníka a §
667 ods.1 Občianskeho zákonníka bol toho názoru, že odporca po skončení nájmu nebol oprávnený

elektroinštaláciu znehodnotiť a ani odstrániť malé dvere na vstupných dverách, pretože po skončení
nájmu mal právo požadovať protihodnotu toho, o čo sa zmenou nebytových priestorovo zvýšila hodnota
týchto nebytových priestorov. Rozhodne však nebol oprávnený existujúcu elektroinštaláciu zlikvidovať
a ani odmontovať malé dvere, a preto týmto svojim konaním spôsobil navrhovateľovi škodu, ktorej
úhradu si navrhovateľ dôvodne v súlade s ustanov. § 442 ods.3 veta za bodkočiarkou Občianskeho

zákonníka uplatnil tak, že žiadal uvedenie do predošlého stavu. Spôsob, ako to má odporca vykonať,
žiadal navrhovateľ priamo v petite svojho návrhu, z ktorej špecifikácie vyplýva, akým spôsobom bola
škoda spôsobená. Súd bol však toho názoru, že v danom prípade nie je možné odporcovi uložiť
povinnosť namontovať elektromer a pod., tak ako to žiadal v návrhu navrhovateľ, ale len uložiť odporcovi
povinnosť uviesť predmetné priestory do predošlého stavu s tým, že súd vo svojom výroku už len

špecifikovalakoškoda,ktorúmáodporcauhradiťuvedenímdopredošléhostavu,vznikla. Vyslovilnázor,
že týmto výrokom neprekročil návrh, ktorý požadoval navrhovateľ, pretože z jeho návrhu je to zrejmé,
no neuložil odporcovi konkrétnu povinnosť , ako má odporca postupovať pri uvádzaní priestorov do
predchádzajúceho stavu tak, ako to žiadal navrhovateľ, pretože nie je podstatný spôsob vykonania
úprav z cieľom dosiahnuť predchádzajúci stav, ale samotné uvedenie priestorov do predchádzajúceho

stavu, a to akýmkoľvek spôsobom. Súd nemôže takúto konkrétnu povinnosť odporcovi uložiť. Obranu
odporcu, že odmontovaním elektroinštalácie a malých dverí zo vstupných dverí si zobral len to, čo je
jeho vlastníctvo , súd považoval za právne bezvýznamnú, a to s poukazom na ustanov. § 667 ods.
1 Občianskeho zákonníka. Súd tak rozhodol z dôvodu, že odporca jednoznačne porušil povinnosť ,
ktorá mu vyplýva z ust. § 415 Občianskeho zákonníka, a preto jeho zodpovednosť je daná podľa

ust. § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka. Druhým uplatneným nárokom je uplatnenie ušlého zisku,
ktorý navrhovateľ odôvodňoval tým, že odporca znehodnotením nebytových priestorov znemožnil
navrhovateľovi ďalej nehnuteľnosť prenajímať, pričom už v čase keď zásahy do nebytového priestoru
odporca ešte nevykonal, uzatvoril navrhovateľ so spol. Q., s.r.o. nájomnú zmluvu s dobou nájmu od
01.07.2010, v ktorej si účastníci tohto zmluvného vzťahu dohodli nájomné vo výške 350 eur + DPH za

každý mesiac a sumu za stráženie a ochranu objektu 55 eur + DPH za každý mesiac, teda spolu 405 eur
mesačne + DPH, ktorú sumu by navrhovateľ mal vždy mesačne od nového nájomcu vyplatenú. Stalo
sa však to, že nový nájomca dňa 01.07.2010 od tejto nájomnej zmluvy odstúpil v súlade s ustanov. §
679 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože priestory boli znehodnotené zásahom odporcu, ktorý tak
konal protiprávne a existuje príčinná súvislosť medzi jeho protiprávnym konaním a vznikom škody, ktorá

zodpovedá ušlému zisku. Navrhovateľ preto žiadal uložiť odporcovi povinnosť zaplatiť mu ušlý zisk
mesačne vo výške 405,- eur + DPH , a to od mesiaca júl 2010 za každý mesiac, v ktorom je odporca
v omeškaní s nápravou ním spôsobenej škody. Súd prvého stupňa bol toho názoru , že neexistuje
príčinná súvislosť medzi zdevastovaním priestorov odporcom a odstúpením od zmluvy spol. Q. s.r.o. ,resp. škodou, ktorá týmto odstúpením navrhovateľovi mala titulom ušlého zisku vzniknúť , a pokiaľ aj
skutočne k riadnemu uzatvoreniu tejto zmluvy by došlo, sám navrhovateľ svojim správaním spôsobil,
že nájomca od zmluvy odstúpil, pretože mu sľúbil nebytové priestory opraviť. Rozhodne navrhovateľ

nepreukázal a odporca to popieral, že by sľúbil odporca nebytové priestory uviesť do predchádzajúceho
stavu.Okremtohonovýnájomca siprenajímalpriestorybeztoho,abytietovidelauistilsa,žesúvhodné
pre účel, pre ktorý si ich mienil prenajať, čo je taktiež neštandardný postup zvlášť, keď v tomto priestore
bola stolárska dielňa a spol. Q. potrebovala priestory na úplne inú činnosť. Čo sa týka fak.č. 20107027
splatnej dňa 28.07.2010 súd prvého stupňa konštatoval, že navrhovateľ v danej faktúre vypočítal cenu

spotrebovanej el. energie 706,21 bez DPH s tým, že od tejto sumy odpočítal zálohu 663,90 eur bez
DPH a následne ďalšie položky v tejto faktúre sú vyúčtovanie vodného vo výške 30,37 eur bez DPH,
s DPH 36,14 eur a poplatok za odpad vo výške 29,57 eur , čo je poplatok, na ktorý sa nevzťahuje
DPH, a teda v tejto výške je aj účtovaný. Nesporne však zo znal. dokazovania vyplynulo, že spotreba
elektrickej energie za obdobie 6 mesiacov t.j. od 01.01.2010 - 30.06.2010 bola znalcom vypočítaná v
sume584,21eurbezDPH,čospolusDPHpredstavujesumu695,21eur.Navrhovateľpodľafaktúr,ktoré

doložil do spisu a ktoré sa týkajú iných období preukázal, že zložené zálohy na el.energiu odpočítaval v
cene, ktorá zahŕňala aj DPH a tak isto zálohy účtoval spolu s DPH. K výmene podružného elektromeru
u odporcu došlo 26.3.2010 , a preto znalec s poukazom na to, že elektromer bol vadný a nemeral
správne, za toto obdobie vypočítal spotrebu, ktorá pripadá na prevádzku odporcu za obdobie od 1.1. -
26.3.2010 v množstve 2 272 kWh a v cene 359,46 eur bez DPH. Keďže od 26.3.2010 bol namontovaný

nový elektromer, ktorý už meral správne, znalec pri výpočte ceny odobratej el.energie za obdobie od
26.3.2010 do 30.06.2010 vychádzal z nameranej spotreby 1041 kWh v cene 224,75 eur bez DPH , čo
spolu predstavuje sumu 695,21 eur s DPH. Navrhovateľ však vo faktúre účtoval cenu odobratej energie
s DPH vo výške 840,39 eur , teda rozdiel v prospech odporcu predstavuje 145,18 eur. Znamená to
teda, že skutočná spotreba el. energie odobratej odporcom už nemala byť v tejto faktúre účtovaná.

Podľa faktúry mal odporca zaplatil navrhovateľovi aj vodné vo výške 36,14 eur s DPH a poplatok za
odpad vo výške 29,57 eur, teda spolu 65,71 eur. Pokiaľ k tejto sume súd pripočíta znalcom vypočítanú
spotrebu elektrickej energie 695,21 eur s DPH a od tejto sumy odpočíta zaplatené zálohy odporcu na
elektrickú energiu, ktoré spolu s DPH za 6 mesiacov predstavovali sumu 790,04 eur , tak matematickým
výpočtom je preukázané, že rozdiel v prospech odporcu je 29,12 eur. Nesporné však je, že odporca

nevykonal z tohto dôvodu ani v priebehu konania žiaden zápočet a ani v rámci procesnej obrany nežiadal
započítanie vyúčtovania vodného a poplatku za odpad, súd preto sám z vlastnej iniciatívy zápočet urobiť
nemohol a z tohto dôvodu z uvedenej faktúry zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 65,71
eur, teda tak, ako cenu za vodné a komunálny odpad navrhovateľ vo faktúre vyúčtoval. Je pravda,
že znalec v znaleckom posudku vodné vypočítal vo výške 39,75 eur, teda viac , než bolo vyúčtované

navrhovateľom , no navrhovateľ neupravil žalobu podľa znalcom vypočítanej sumy a súd mu v tejto
časti nemohol priznať viac, než žiadal. Ďalej konštatoval, že čo sa týka vo faktúre účtovanej ceny
za odpad, znalec potvrdil jeho výšku, teda 29,57 eur, no súd v tejto súvislosti upozorňuje na to, že
účastníci zmluvne nemali platenie ceny za komunálny odpad dohodnuté, a preto jeho zaplatenia sa
navrhovateľ mohol v tomto konaní domáhať len titulom vydania bezdôvodného obohatenia a takto súd

tento poplatok aj právne posúdil. Súd neuveril odporcovi , že existujúci kontajner na dvore navrhovateľa
nevyužíval a jeho tvrdenie vyvrátil aj svedok P.. Je preto nesporné, že odporca získaval bezdôvodné
obohatenie tým, že využíval kontajner, pričom za odvoz komunálneho odpadu prenajímateľ riadne platil,
a to nielen za seba ale aj za všetkých nájomcov, pričom tak ako to uviedol aj znalec, zaplatenú cenu
prepočítaval nájomníkom podľa počtu ich zamestnancov. Z tohto dôvodu súd považoval vyúčtovanú

cenu za komunálny odpad za dôvodne uplatnenú. Ďalším nárokom, ktorý si navrhovateľ uplatnil je
náhrada škody titulom neoprávneného odberu elektriny v roku 2008 a 2009, ktorú znalec ustálil v
znaleckom posudku na sumu 806,14 eur bez DPH. Navrhovateľ si však nedoplatok účtoval len vo výške
789,03 eur bez DPH a ani po obdržaní znaleckého posudku nežiadal viac, preto súd z tohto titulu mohol
navrhovateľovi priznať len toľko, koľko si uplatnil a nemohol prekročiť jeho návrh. Tak ako vyplynulo

z dokazovania, konkrétne zo znaleckého posudku a tiež z výpovede svedka K. a svedka Y., rozdiel
medzihodnotaminameranýmihlavnýmelektromeromasúčtomhodnôt,ktorébolinameranépodružnými
elektromermi, bol spôsobený vadným elektromerom v prevádzke odporcu, v ktorom preukázateľne bol
odpojený nulový vodič, čo spôsobilo, že elektromer nemeral skutočnú spotrebu elektrickej energie, ale
oveľa nižšiu. Z dokazovania jednoznačne vyplynulo, že ostatné podružné elektromery, ktoré spolu s

podružným elektromerom odporcu boli vymenené v ten istý deň, nevykazovali vady, a teda rozdiel musel
byť jednoznačne spôsobený práve vadným elektromerom v prevádzke odporcu. Súd nepovažoval za
potrebné dokazovať, kto a kedy elektromer pokazil, jednoznačne však vyplynulo, že tento sa nachádzal
v priestoroch odporcu, konkrétne v jeho kancelárii, boli urobené do neho zásahy, ktoré odporca muselspozorovať, bolo v jeho záujme na to upozorniť, čo však on preukázateľne nespravil. Odporca namietal
závery znalca ohľadom neoprávnene odoberanej elektrickej energie v rokoch 2008 a 2009, ktorú mu
navrhovateľ vyúčtoval a žiadal kontrolné znalecké dokazovanie, ktoré však súd nevykonal. Z výsluchu

svedka Y., K. ako aj znalca jednoznačne vyplynulo, že presná spotreba elektrickej energie, ktorá z
dôvodu vadného elektromeru nebola riadne zaznamenaná, by sa dala zistiť jedine vtedy, ak by boli
známe nielen typy a príkony požívaných nástrojov, ale aj presná doba ich používania, čo v danom
prípade je už prakticky nezistiteľné. Údaje k tomu by mohol poskytnúť jedine odporca, pričom rozhodne
bynemoholajdôkazmipodložiťvšetkytietoúdaje,preto sanedá,podľanázorusúdu,hodnovernezískať

údaje potrebné pre kontrolné znalecké dokazovanie. Výpočet, ktorý vykonal znalec, ktorý vychádzal
z počtu a príkonu jednotlivých spotrebičov, ktoré mu nahlásil odporca a ktorých počet, typ a pod.
navrhovateľ nenamietal, súd považuje za správny, znalcom riadne odôvodnený. Čo sa týka možného
úniku el.energie aj z dôvodu, spôsobu a typu vedenia el.vodičov, ktorý únik odhadom určil svedok Y.
na 2% a prikláňal sa k tomu aj znalec pri svojej výpovedi, tak vzhľadom na výpočet znalca a uplatnenú
sumu navrhovateľom, súd už tieto 2% neodpočítal od uplatnenej sumy a odporcovi uložil povinnosť

titulom neoprávnene odobratej el. energie zaplatiť sumu , ktorú si navrhovateľ uplatnil. Súd nezohľadnil
ani obranu odporcu, že v niektoré dni sa na dielni elektrina vôbec nevyužívala, že boli dovolenky a
znalec nesprávne túto spotrebu počítal z fondu pracovnej doby, bez zohľadnenia týchto skutočností,
pretože jednoznačne aj z praxe súdu je známe, že pokiaľ by takýto neoprávnený odber bol zistený na
hlavnom merači a nie podružnom, tak spotreba el. energie pri nezistenej dobe neoprávneného odberu,

čo je aj tento prípad, sa počíta za 12 mesiacov súčinom počtu dní, spočítaním odberu 12 hod./denne
a cenou za 1 kWh, čo by rozhodne pri takomto výpočte bolo oveľa vyššie, než vypočítal znalec, ktorý
vychádzal z fondu pracovnej doby, počtu dní v tom ktorom mesiaci bez zohľadnenia dovoleniek a
počtu pracovníkov. Znalec pripustil, že výpočet pri zohľadnení dovoleniek by bol možno o 5 % nižší.
Uvedený rozdiel by znížil znalcom vypočítanú cenu neoprávnene odobratej energie cca o 40,- €,

teda znížená cena podľa znalca by v podstate zodpovedala navrhovateľom požadovanej cene.
Súd však zastáva názor, že skutočne v danom prípade sa jednalo o neoprávnený odber, pri ktorom
nie je možné zistiť čas od kedy neoprávnený odber nastal, dobu, počas ktorej neoprávnený odber
existoval, a teda pri výpočte tohto neoprávneného odberu podľa zák. 656/2004 a vyhl. 154/2005 Z.z.
by bola táto spotreba vypočítaná oveľa vyššia. Súd jednoznačne dospel k záveru, že vadný podružný

elektromer bol dôvodom zisteného neoprávneného odberu, tento elektromer sa nachádzal v priestoroch
odporcu a zo znaleckého dokazovania ako aj svedeckých výpovedí vyplynulo, že poškodenie tohto
elektromeru je príčinou nameraného rozdielu elektrickej energie a za takto vzniknutú škodu, ktorá vznikla
navrhovateľovi preto zodpovedá odporca, pretože minimálne porušil právnu povinnosť stanovenú mu
§ 415 Občianskeho zákonníka , keď nekontroloval elektromer, ktorý sa nachádzal v jeho kancelárii, aby

tak zamedzil vzniku škody. Právne svoje rozhodnutie ďalej odôvodnil ust. § 451 ods. 1,2 Obč. zák.

Proti tomuto rozsudku, a to vyhovujúcich výrokových častiach podal v zákonnej lehote odvolanie
odporca. Napadnutý rozsudok v prvom výroku navrhol zmeniť tak, že návrh navrhovateľa bude
zamietnutý a v druhom výroku rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť a ďalšie konanie.

Namietal, že súd prvého stupňa nesprávne právne vec posúdil a nedostatočne zistil skutkový stav veci.
Pokiaľ sa týka prvého výroku (uvedenie veci do pôvodného stavu), vytýkal súdu prvého stupňa, že v
rozpore s ust. § 153 ods. 2 O.s.p. prekročil návrh navrhovateľa a prisúdil viac než čoho sa domáhal. Mal
za to, že rozdiel medzi petitom návrhu a výrokom rozsudku v prvej časti je zrejmý v tom, že navrhovateľ
sa domáhal napravenia škôd, teda jeho žaloba bola žalobou na plnenie a súd určil, že je povinný uhradiť

navrhovateľoviškodu,ktorániejevyčíslená.Poukázalajnaobsahovúaprávnurozdielnosťpetitunávrhu
a prvého výroku napadnutého rozsudku. Uviedol, že predmetný priestor, ktorý mal prenajatý, odovzdal v
lepšom stave, ako ho prenajímal. Ďalej namietal, že druhý výrok napadnutého rozsudku, ktorým mu bola
uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 1004,66 eur je nepreskúmateľný. Čo sa týka faktúry
č. 2017027 súd prvého stupňa skonštatoval, že táto suma vyúčtovaná za energie, vodné a poplatok

za odpad celkovej výške 116,06 eur, nie je v tomto konaní dôvodne uplatnená. Súd skonštatoval, že
navrhovateľ si vypočítal cenu bez DPH a ďalšie položky v tejto faktúre za vodné 30,37 eur s DPH 36,14
eur a poplatok za odpad vo výške 29,57 eur. Ďalej súd prvého stupňa poukázal na to, že znaleckým
dokazovaním vyplynulo, že spotreba elektrickej energie za 6 mesiacov, t.j. od 01.01.2010 do 30.06.2010
bolaznalcom vypočítanána695,21eur.Navrhovateľpodľafaktúr,ktorédoložilpreukázal,žeodpočítaval

zložené zálohy aj s DPH a takisto zálohy účtoval s DPH. K výmene elektromeru došlo dňa 26.03.2010,
preto znalec fiktívne počítal obdobie od 01.01.-26.03.2010 v množstve 2272 kWh v cene 359,46 eur.
Za obdobie od 26.03.2010-30.06.2010 vychádzal z nameranej spotreby 1041 kWh v cene 224,75 eur,
čo spolu predstavuje 695,21 eur. Navrhovateľ však vo faktúre účtoval cenu odobratej energie až 840,39eur, teda v jeho neprospech o čiastku 145,18 eur. Súd ďalej konštatoval, že navrhovateľ účtoval podľa
faktúry aj vodné vo výške 36,14 eur, poplatok vo výške 29,57 eur, spolu 65,71 eur. Tak zase zistil, že jeho
zaplatenézálohynaelektrickúenergiuspolusDPHza6mesiacovprestavovalisumu790,04eurapotom

súd tvrdí, že rozdiel v jeho prospech je 29,12 eur, hoci v skutočnosti tento rozdiel je 94,83 eur. Ďalej
súd tvrdil, že nevykonal v priebehu tohto roka ani zápočet, aby v rámci jeho procesnej obrany nežiadal
započítanie vyúčtovania vodného a poplatku za odpad. Preto súd z vlastnej iniciatívy toto urobiť nemohol
a preto ho zaviazal zaplatiť 65,71 eur, teda tak ako cenu za vodné a komunálny odpad ako navrhovateľ
vo faktúre vyúčtoval. Čo sa týka faktúry za odpad vo výške 29,57 eur, súd prvého stupňa ho zaviazal na

túto sumu z titulu vydania bezdôvodného obohatenia, keď svoje rozhodnutie oprel o výpoveď svedka
P., ktorému dal výpoveď zo zamestnania. Namietal, že kontajner navrhovateľa nevyužíval. Ďalej súd
uviedol, že z titulu neoprávneného odberu elektriny, znalci určili 806,14 eur bez DPH, navrhovateľ , že si
účtoval tento nedoplatok vo výške 789,03 eur bez DPH. Takto na základe vyššie uvedeného ho zaviazal
súd zaplatiť 65,71 eur + 29,57 eur + 789,03 eur = 884,31 eur. Vo výroku rozsudku ho však zaväzuje na
1004,66 eur, čo je nepreskúmateľné a riadne neodôvodnené. Poukázal na to, že namietal a namieta

znalecký posudok č. 148/2012 v doplnkoch č. 1 a 2, pretože základný posudok zo dňa 07.03.2012
považoval za správny . V dodatku č. 1 znalec urobil výpočet spotreby elektriny a ceny na základe
podkladov jeho právneho zástupcu tým, že ustálil dennú spotrebu elektriny v objekte stolárstvo a takto
za rok 2008 ustálil presný počet kWh ako za rok 2009. Už toto je na prvý pohľad nemožné, pretože by to
nebolo ani technicky prijateľné. K týmto dvom doplnkom znaleckého posudku dal vyjadrenie - námietky

zo dňa 01.06.2012, na ktorých v celom rozsahu zotrváva a dňa 13.07.2012 a žiadal prvostupňový
súd, aby bolo vykonané kontrolné znalecké dokazovanie, pretože sa na úkor navrhovateľa bezdôvodne
neobohatil. Súd však tento jeho návrh zamietol a s rozporom medzi základným znaleckým posudkom
JHS s.r.o. T. a jeho doplnkami sa prvostupňový súd nevyporiadal. Poukázal na odôvodnenie rozsudku,
v ktorom súd prvého stupňa uviedol, že nežiadal započítanie čiastok, čo mu navrhovateľ účtoval naviac.

Avšak z jeho procesnej obrany, keď žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť, mal súd pri zisťovaní
vyporiadať uvedené čiastky tak, aby nedošlo k bezdôvodnému obohateniu. Pokiaľ ide o spotrebu vody
uviedol, že míňal najmenej zo všetkých nájomcov, navrhovateľ naviac spotreboval vodu pri výstavbe a
pri každo-týždennom umývaní 6 áut, ktoré používal na stavbu. Ďalej uviedol, že elektroinštalácia bola
nefunkčná tak, ako je to napísané v revíznej správe, do elektromeru tiekla voda a bola stará. V celom

obvode bola len jedna zásuvka a 3 funkčné žiarovky, a preto si musel elektroinštaláciu vybudovať,
nebol s navrhovateľom dohodnutý, že mu nechá svoje investície a keďže išlo o hnuteľné veci, ktoré mu
patrili, tak ich zdemontoval a dal priestory do pôvodného stavu, ako boli pred podpisom zmluvy. Žiadny
nájomca po ňom tam nebol, nebol si pozrieť priestory, pretože sú nezateplené a hneď navrhovateľ si
tam uskladnil materiál. Pokiaľ ide o spotrebu elektriny, tak v dielni bola spotreba 3718 kWh, preto mala

byť vyplatená suma 594,41 eur za pol roka, on však vyplatil zálohu 6x 131,67 eur, spolu 790,02 eur, teda
preplatil navrhovateľovi o 193,68 eur. Preto nemôže obstáť jeho tvrdenie, že mu má doplatiť 116,06 eur.
Uviedol, že má na novej dielni mesačnú priemernú spotrebu 444,41 eur a používa všetky tie isté stroje.
Takisto čerpá dovolenky a chodí na montáže. Táto skutočnosť by mala slúžiť pre porovnanie skutočnej
spotreby. Súd nekriticky prevzal závery znalca. Dal do pozornosti spotrebu na umyvárke, kde je len

jedna neónová žiarivka a je vyúčtovaná spotreba na pol roka 2546 kWh. V umyvárke a na WC sa svietilo
len ráno a v zimných mesiacoch len o niečo dlhšie. Navrhovateľ má na umyvárku napojenú predajňu,
kanceláriu a saunu. Preto nie je možné, aby spotreba jednej žiarivky za hodinu 0,40 W, za 10 hodín 0,4
kW , za jeden mesiac 0,4 x 22 dní = 8,8 kW. Taktiež znalci nebrali do úvahy, že odpočet vykonaný na
hlavnom elektromere nepasoval s odpisom u podružných elektromeroch, pretože toto bolo vykonané aj

s oneskorením niekoľkých dní a pri 11 podružných elektromeroch vznikol veľký rozdiel. Navrhovateľ do
dnešného dňa nepredložil žiaden dôkaz, že bol odpočet a vzniknutá strata u neho, len sa domnieva, že
toto vzniklo v dôsledku zistenia na revíznej správe, že nebol zapojený N vodič. Táto strata však vznikla
v dôsledku zlého a nepravidelného odpisovania. Rozhodne nesúhlasil, že bol u neho čierny odber,
lebo spotreba po výmene elektromera klesla o 2,62 násobku, podľa toho by mala byť spotreba väčšia

a nie menšia. Jeho tvrdenie, že ho okradol o 800 eur je zavádzajúce. Následné doplnky k znaleckému
posudku neboli vykonané odborne, znalecky, ale účelovo pre potvrdenie stanoviska navrhovateľa,
pretože navrhovateľ spolupracoval so znalcom, jeho k tomu nevolali a preto nemá dôveru v znalecký
posudok, k doplnku 1 a 2 a žiada kontrolné znalecké dokazovanie. Podľa znalca mal denne pracovať
12 hodín, pričom na dielni sa pracovalo 8,5 hodiny a v letných mesiacoch ešte kratšie. Cez sobotu

a nedeľu nepracoval. Montážne náradie v dielni nepoužíval, keďže má na to riadny stroj a montážne
náradie sa používalo len mimo dielne. Znalec vôbec neodrátal možné montážne dni a ani sa u neho
na toto neinformoval, aby mu objektívne preukázal, v ktorých dňoch sa na dielni nepracovalo. Znalecnebral do úvahy, že každý zamestnanec má nárok na 25 dní dovolenky, keď sa na dielni nepracovalo,
ale znalec rátal celý plný rok bez odrátania dovolenky.

Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporcu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa ako vecne správny potvrdiť. Mal za to, že splnil všetky podmienky na uhradenie škody do
pôvodného stavu. Uviedol, že odporca zavádza, že podružný elektromer, ktorý zdemontoval, bol jeho
vlastníctvom. Súd prvého stupňa správne dospel k čiastke 1004,66 eur (789,03 eur + 19% DPH) +
29,57 eur + 36,14 eur, čo jednoznačne vyplýva z odôvodnenia rozsudku. Za hlavné dôkazy v danej

veci označil doklady od U. a.s. L. P. a T. L. X.. Uviedol, že si vo faktúre nevypočítal cenu spotrebovanej
elektrickej energie (ako uvádza súd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku), ale táto suma je prevzatá
z faktúr SSE a.s. za použitia odborných výpočtov, kde tieto výpočty sa robia rovnako pre neobmedzený
počet prípadov. Ďalej poukázal na to, že u obyvateľov bytových domov, ktorí platia za odvoz smetí, nie
je vôbec podstatné, či sa vyhadzujú smeti 3x za deň alebo raz za rok, zaplatiť musia vždy a rovnako. To
isté platí v prípade vodného a stočného, čo sa rozpočítava na osoby. Záverom uviedol, že spoločnosť

Q. s.r.o. odstúpila od zmluvy hneď dňa 01.07.2010 kvôli ich právnej istote.

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa rozhodol o náhrade trov konania podľa § 142 ods. 2 O.s.p.
tak, že žiaden (správne „žiadny“) z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V odôvodnení
rozhodnutia uviedol, že vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 12.09.2012 č.k. 8C 214/2010-195 tak, že

návrhu navrhovateľa vyhovel čiastočne. Za dôvodne uplatnený súd považoval návrh navrhovateľa v
časti, v ktorej žiadal uhradiť navrhovateľovi škodu, ktorá mu vznikla v nebytovom priestore prenajatom
odporcovi Zmluvou o nájme nebytových priestorov č. 2/2005 zo dňa 15.06.2005 odmontovaním
podružného elektromeru, odstránením elektroinštalačných káblov a odmontovaním malých dverí na
vstupných plechových dverách a odstránením komína, a to uvedením nebytového priestoru do

predošlého stavu ako aj v časti o zaplatenie neoprávnene odoberanej el. energie v roku 2008 a 2009
vo výške 789,03 eur+ DPH, spolu s DPH vo výške (zaokrúhlene) 938,95 eur . Čo sa týka zaplatenia
faktúry č. 20107027 splatnej dňa 28.07.2010 súd mal jednoznačne za preukázané, že suma vyúčtovaná
touto faktúrou nie je v tomto konaní dôvodne uplatnená a z nej za dôvodne uplatnenú sumu súd
považoval len čiastku 65,71 eur, čo je cena za vodné a stočné a za komunálny odpad. Vo zvyšku

žalovanej sumy titulom uvedenej faktúry súd návrh zamietol s poukazom na to, že bola, vzhľadom na
závery znaleckého posudku, nedôvodne vyúčtovaná. Dôvody zamietnutia sú uvedené v odôvodnení
predmetného rozsudku. Náhradu škody súd celkom preto priznal vo výške 1.004,66 eur .Súd návrhu
nevyhovel v časti, v ktorej navrhovateľ žiadal zaplatenie ušlého zisku , ktorý ku dňu podania návrhu
navrhovateľ vyčíslil v celkovej výške 2.430,- eur s tým, že ušlý zisk žiadal priznať mesačne vo výške

405,- eur + DPH aj za ďalšie mesiace po podaní návrhu, a to až do zaplatenia. Dôvody zamietavého
rozsudku v tejto časti sú uvedené v odôvodnení predmetného rozsudku. Mal za to, že s poukazom
na rozhodnutie vo veci je nesporné, že navrhovateľ bol úspešný v celom rozsahu v 2 navrhovaných
výrokoch rozsudku, v jednom výroku mal čiastočný úspech , a to v 1/2 a vo výroku , ktorým si uplatňoval
ušlý zisk bol neúspešný v celom rozsahu. Je teda zrejmé, že je tu pomerný úspech navrhovateľa, ako aj

pomernýúspechodporcu,ktorýzodpovedáneúspechunavrhovateľa.Podľa§148ods.1O.s.p.rozhodol
o trovách štátu tak, že navrhovateľovi uložil povinnosť nahradiť na účet súdu prvého stupňa trovy štátu
vo výške 248,46 eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Odporcovi uložil povinnosť nahradiť na
účet súdu prvého stupňa trovy štátu vo výške 548,46 eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia. V
odôvodneníuviedol,ževpriebehukonaniavovecivyvstalapotrebanariadiťznaleckédokazovanieasúd

uznesením č.k. 8C/214/2010-156 zo dňa 20.09.2011 ustanovil znaleckú organizáciu Y. s.r.o. U. XX T. za
účelom vypracovania znaleckého posudku rozhodného pre rozhodnutie vo veci. Znalecká organizácia
vypracovala znalecký posudok č. 148/2012, doplnenie č. 1 k ZP č. 148/2012 a tiež doplnenie č. 2 k
znaleckému posudku, pričom znalec bol vypočutý aj na pojednávaní dňa 22.8.2012. Súd prvého stupňa
uznesením č.k. 8C 214/2010-162 zo dňa 30.05.2012 priznal znaleckej organizácii znalečné vo výške

788,83 eur za podanie znaleckého posudku č. 148/2012 a doplnku č. 1 s tým, ž e 300 eur súd vyplatil
znalcovi zo zálohy zloženej navrhovateľom a zvyšok vo výške 488,83 eur bol vyplatený zo štátnych
prostriedkov. Za vypracovanie doplnenia č. 2/ , v ktorom znalec sa vyjadroval k námietkam odporcu,
súd znaleckej organizácii priznal odmenu vo výške 254,97 eur uznesením č.k. 8C 214/2010-175 zo dňa
06.07.2012 tak, že celá odmena bola vyplatená zo štátnych prostriedkov. Keďže znalec zo znaleckej

organizácie bol aj vypočutý na pojednávaní a uplatnil si odmenu, súd mu uznesením č.k. 8C/214/2010 zo
dňa 10.10.2012 priznal odmenu vo výške 53,12 eur, ktorá suma bola zaplatená zo štátnych prostriedkov.
Celkom zo štátnych prostriedkov bola vyplatená suma 796,92 eur , pričom odmena znaleckej organizácii
bola vyplatená v celkovej výške 1096,92 eur. Keďže súd rozhodol o trovách konania tak, že žiadnemuz účastníkov vzhľadom na pomer úspechu a neúspechu nepriznal náhradu trov konania, súd náhradu
týchto trov, ktoré platil štát , rozdelil medzi oboch účastníkov v rovnakom pomere s tým, že odporcu
zaviazal nahradiť 548,46 eur a navrhovateľa 248,46 euru vzhľadom k tomu, že navrhovateľ zložil zálohu

vo výške 300 eur, ktorá bola spotrebovaná na vyplatenie časti odmeny znaleckej organizácii. Súd tak
rozhodol s poukazom na ustanov. § 148 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého štát má podľa výsledkov konania
proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie odporca. Navrhol ho zmeniť tak, že mu bude

priznaná náhrada trov prvostupňového konania vo výške 5744,79 eur, tak ako ich písomne špecifikoval.
Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania vo výške 323,55 eur. Dôvodil, že súd prvého stupňa
zamietolvcelomrozsahunávrhnavrhovateľanazaplatenieušléhoziskuavtomtosmereišloonajväčšiu
položku uplatnenú žalobou, kde hodnota v rámci 5-ročného plnenia predstavovala 30375 eur. Pokiaľ sa
týka výroku napadnutého rozsudku, ktorým mu bola uložená povinnosť uhradiť navrhovateľovi škodu
uvedením do predošlého stavu, žiadal, aby tento výrok napadnutého rozsudku bol zmenený tak, že

návrh navrhovateľa bude zamietnutý, nakoľko je exekučne nevykonateľný. Ďalej poukázal na to, že
navrhovateľ nebol úspešný v treťom a čiastočne aj v štvrtom žalobnom návrhu. Mal za to, že vo veci mal
úspech vo väčšej časti a preto z hľadiska úspechu mu súd mal priznať náhradu trov konania, pretože
žalobný návrh bol voči nemu šikanózny a nedôvodný. Pokiaľ sa týka náhrady trov štátu, bol toho názoru,
že tieto trovy mal platiť navrhovateľ. Uviedol, že namietal najmä doplnky č. 1 a 2 znaleckého posudku

Y. s.r.o., ktoré boli nedôvodné, riešili otázky, ktoré nepripadajú riešiť znalcovi. Ďalej namietal priznanie
výšky znalečného v uznesení zo dňa 10.10.2012, keď súd prvého stupňa priznal za štúdium podkladov
2 hodiny a za výsluch na pojednávaní tiež 2 hodiny, hoci tento výsluch netrval ani 30 minút.

Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporcu navrhol napadnuté uznesenie súdu prvého

stupňa ako vecne správne potvrdiť. Uviedol, že hlavným predmetom sporu nebola náhrada ušlého
zisku, ale škody na nebytovom priestore a tým súvisiace nevrátenie do predošlého stavu, ktoré nie je
možné vyčísliť v peniazoch a teda ani porovnávať s náhradou ušlého zisku. Tiež nie je možné hodnoty
jednotlivých položiek uplatnených v žalobe automaticky porovnávať s výškami odmien právnej pomoci.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec na odvolacom pojednávaní (§ 212 ods.
1, § 214 ods. 1 písm. a) O.s.p.), v napadnutom rozsahu - vo vyhovujúcich výrokoch rozsudku doplnil
dokazovanie opätovným výsluchom odporcu, oboznámením zmluvy o nájme nebytových priestorov č.
2/2005 zo dňa 15.06.2005, dodatkov č. 1, 2, 3 a 4 k zmluve o nájme nebytových priestorov č. 2/2005
zo dňa 14.09.2006, zo dňa 13.12.2007, zo dňa 29.12.2008 a zo dňa 31.12.2009 a dospel k záveru, že

odvolanie odporcu je čiastočne dôvodné.

Z vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa a doplneného odvolacím súdom bolo v danej veci
preukázané, že účastníci konania uzavreli dňa 15.06.2005 zmluvu o nájme nebytových priestorov č.
2/2005, predmetom ktorej bol nájom nebytových priestorov v areáli navrhovateľa označených ako

nezateplenýskladovýmere139m2.Zozmluvynespornevyplývaanerozporujútoaniúčastnícikonania,
že zmluva bola uzatvorená na dobu určitú do 30.06.2010 a k tomuto dňu odporca aj nájomný vzťah
ukončil, priestory vypratal. Počas celej doby trvania nájmu odporca platil dohodnuté nájomné ako
aj náklady za služby spojené s užívaním nebytových priestorov s tým, že platenie týchto nákladov
bolo dohodnuté formou záloh ,ktorých výška bola upravená v čl. V/ zmluvy v spojení s dodatkami č.

1, 2, 3 a 4, ktorými zároveň bol menený aj spôsob platenia nájmu, konkrétne dodatkom č. 4 bolo
dohodnuté, že nájom bude platený mesačne, nie štvrťročne. V čl. V/ bod 5.1 zmluvy bola dohodnutá
cena elektriny, vodné a stočné vo výške 4 000,- Sk + DPH štvrťročne s tým, že prenajímateľ uvedené
bude nájomcovi účtovať zálohovo. Podľa čl.V/ body 5.2 a 5.3 zmluvy sa odporca zaviazal zálohové
platby za elektrinu a platby za stráženie poukazovať na účet prenajímateľa štvrťročne spolu s platbou

za nájomné s tým, že vyúčtovanie zálohových platieb podľa bodu 5.1 bude predkladať prenajímateľ
nájomcovi polročne. Výška zálohových platieb , spôsob platenia ako aj lehota pre platenie bola
dodatočne menená dodatkami 1-4 k zmluve. Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal, aby súd uložil
odporcovi povinnosť napraviť škody, ktoré spôsobil a uviedol nebytový priestor, v ktorom bol nájomcom
do 30.06.2010 v areáli navrhovateľa do stavu spôsobilého na ďalšie prenajímanie, a to namontovať

späť elektromerač, odstránené elektroinštalačné káble a úplne sprevádzkovať elektroinštalačnú sieť,
zaplombovať elektrohodiny povereným elektrotechnikom s povolením, navrátiť vstupné plechové dvere
do pôvodného stavu a odstrániť dieru po nainštalovanom komíne, a to do 15 dní od právoplatnosti
rozsudku. Ďalším nárokom navrhovateľa bol nárok na zaplatenie ušlého zisku vo výške 405 eur, a to zakaždýzačatýmesiac,vktoromjeodporcavomeškanísnápravounímspôsobenejškodynavrhovateľovi,
a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Ďalej sa navrhovateľ domáhal, aby súd uložil odporcovi
zaplatiť sumu 116,06 eur za vystavenú faktúru č. 20107027 za polročné vyúčtovanie energie, vodného

a poplatku za odpad a zaplatenia sumy 787,30 eur + DPH ako náhrady škody za neoprávnené odbery
elektriny v roku 2008 a 2009. Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh
navrhovateľa je čiastočne dôvodný. Pokiaľ sa týka prvého nároku navrhovateľa, tento považoval za
dôvodný, keď mal za to, že odporca po skončení nájmu nebol oprávnený elektroinštaláciu znehodnotiť
a ani odstrániť malé dvere na vstupných dverách, pretože po skončení nájmu mal právo požadovať

protihodnotu toho, o čo sa zmenou nebytových priestorov zvýšila hodnota týchto nebytových priestorov.
Svojím konaním tak odporca spôsobil navrhovateľovi škodu, ktorej náhrady sa navrhovateľ dôvodne
v zmysle § 442 ods. 3 veta za bodkočiarkou Občianskeho zákonníka domáhal. Obranu odporcu,
že odmontovaním elektroinštalácie a malých dverí zo vstupných dverí si zobral len to, čo je jeho
vlastníctvo, súd prvého stupňa považoval za právne bezvýznamnú, a to s poukazom na ust. § 667 ods.
1 Občianskeho zákonníka. Mal za to, že odporca jednoznačne porušil povinnosť, ktorá mu vyplýva z

ust. § 415 Občianskeho zákonníka, a preto jeho zodpovednosť je daná podľa ust. § 420 Občianskeho
zákonníka.

Odvolací súd sa nestotožnil s právnym posúdením veci súdom prvého stupňa v tejto časti návrhu
navrhovateľa, keď mal za to, že na daný vzťah účastníkov konania sa vzťahuje ust. § 683 ods. 1, 2

Občianskeho zákonníka.

Odvolací súd preto v zmysle § 213 ods. 2 O.s.p. vyzval na odvolacom pojednávaní účastníkov, aby sa
k uvedenému právnemu posúdeniu veci vyjadrili.

Právny zástupca navrhovateľa uviedol, že vzhľadom k tomu, že nie je oboznámený s ust. § 683 a jeho
súvislosťou s ust. § 682 Občianskeho zákonníka, nesúhlasí s takýmto právnym posúdením veci, resp.
pokiaľ sa týka jeho prvého nároku, trvá na ňom v takom znení, ako bol podaný návrh.

Právny zástupca odporcu na odvolacom pojednávaní uviedol, že pokiaľ ide o aplikáciu ust. § 683

Občianskeho zákonníka, toto berie na vedomie, v tejto časti žiada rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť
a návrh navrhovateľa zamietnuť.

Podľa§682Občianskehozákonníka,aksanájomskončí,jenájomcapovinnývrátiťprenajatúvecvstave
zodpovedajúcom dojednanému spôsobu užívania veci, aby sa spôsob užívania výslovne nedohodol v

stave, v akom ju prevzal, s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie.

Podľa § 683 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak došlo k poškodeniu alebo nadmernému opotrebeniu
prenajatej veci v dôsledku jej zneužitia, zodpovedá nájomca aj za škody spôsobené osobami, ktorým
umožnil k prenajatej veci prístup, za náhodu však nezodpovedá. Domáhal sa náhrady možno len do

šiestich mesiacov od vrátenia prenajatej veci; inak nárok zanikne.

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že zásadne platí, že po skončení nájmu je nájomca
povinný odovzdať predmet užívania prenajímateľovi a ten je povinný ho prevziať. Predmet nájmu
nemôže byť vrátený v totožnom stave, v akom bol na začiatku nájmu odovzdaný prenajímateľom. Vždy

je nutné prihliadať k obvyklému opotrebeniu veci, ktoré bolo zapríčinené riadnym užívaním veci. Ak
došlo k poškodeniu alebo nadmernému opotrebeniu prenajatej veci v dôsledku jej zneužitia, vzniká
prenajímateľovi pri skončení nájmu právo domáhať sa náhrady v šesťmesačnej lehote, ktorá začne
plynúť odo dňa vrátenej, prenajatej veci. Uvedená lehota je lehotou prekluzívnou (§ 583 Občianskeho
zákonníka), to znamená, že jej márnym uplynutím a neuplatnením na súde právo i nárok zaniká.

Predpoklady zodpovednosti podľa ust. § 683 ods. 1 Občianskeho zákonníka sú: 1) škoda spôsobená
na veci, 2) v dôsledku zneužitia veci (teda každé konanie, ktoré sa prieči riadnemu užívaniu - § 665
Občianskeho zákonníka), a to 3) nielen vlastným konaním nájomcu, ale aj osobami, ktorým nájomca
umožnil prístup k prenajatej veci. Z uvedeného je zrejmé, že ak bol odovzdaný predmet nájmu v stave,
ktorý ust. § 682 Občianskeho zákonníka nezodpovedá, vzniká prenajímateľovi len právo domáhať sa

náhrady škody podľa § 683 Občianskeho zákonníka, prenajímateľ nemá právo domáhať sa uvedenia
predmetu nájmu do pôvodného stavu.Pokiaľ sa teda navrhovateľ v dôsledku spôsobených škôd odporcom na prenajatej veci domáhal
uvedenia predmetu nájmu do pôvodného stavu (namontovania elektromerača, odstránených
elektroinštalačných káblov, úplného sprevádzkovania elektroinštalačnej siete, zaplombovania

elektrohodín povereným elektrotechnikom s povolením, navrátenia vstupných plechových dverí do
pôvodného stavu a odstránenia diery po nainštalovanom komíne) a nie náhrady škody v zmysle ust. §
683 ods. 1 Občianskeho zákonníka, jeho návrh v tejto časti nemohol mať úspech. V súlade s ust. § 683
ods. 2 Obč. zák. bolo potom potrebné ex offo prihliadnuť aj na osobitnú 6-mesačnú prekluzívnu lehotu
nasúdneuplatneniepráva,ktoréplynieodvráteniaveci.Kvráteniuprenajatýchpriestorovodporcudošlo

dňa 30.06.2010. Keďže navrhovateľ si v uvedenej prekluzívnej lehote nárok na náhradu škody na súde
neuplatnil (majúc za to, že sa môže domáhať uvedenia predmetu nájmu do pôvodného stavu) a mohol
tak urobiť do 30.12.2010, jeho nárok na náhradu škody zanikol. I keď námietka odporcu uvádzaná v
odvolaní, že tento výrok napadnutého rozsudku nezodpovedá petitu uvedeného v návrhu na začatie
konania, pričom navrhovateľ nežiadal zmenu petitu, bola dôvodná, vzhľadom na iné právne posúdenie
veci odvolací súdom, nemá na rozhodnutie žiadny vplyv.

Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o povinnosti
odporcu uhradiť navrhovateľovi škodu uvedením nebytového priestoru do predošlého stavu podľa § 220
O.s.p. zmenil tak, že návrh navrhovateľa zamietol.

Predmetom preskúmania odvolacím súdom boli aj ďalšie nároky navrhovateľa vyplývajúce z faktúry č.
20107027 zo dňa 28.07.2010, ktorou bola odporcovi navrhovateľom vyúčtovaná spotreba elektrickej
energieza obdobieod01.01.2010do30.06.2010,vyúčtovanévodnéapoplatokzaodpadazaelektrickú
energiu v objekte odporcu v rokoch 2008 a 2009.

V súvislosti s týmito nárokmi navrhovateľa odvolací súd konštatuje, že i keď odôvodneniu napadnutého
rozsudku možno vyčítať určité matematické nepresnosti, rozsah vykonaného dokazovania podľa názoru
odvolacieho súdu bol dostatočný a tvoril spoľahlivý základ pre správne skutkové závery, ktoré prijal súd
prvého stupňa v napadnutom rozsudku. Pri hodnotení dôkazov súd prvého stupňa aplikoval ust. § 132
O.s.p.,keďsahodnotívrámcidokazovaniaajpravdivosťadôležitosťdôkazovprerozhodnutie.Pritomto

hodnotenídôkazovzásadnesúdniejeobmedzovanýprávnymipredpismivtom,akoasakýmvýsledkom
má z hľadiska pravdivosti ten- ktorý dôkaz hodnotiť, pretože sa tu uplatňuje zásada voľného hodnotenia
dôkazov. V súlade s touto zásadou postupoval súd prvého stupňa, podkladom jeho rozhodnutia sú
dôkazy, ktoré boli správne vyhodnotené, pričom do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
SR a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd

nepatrí právo účastníka dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov. V
súvislosti s odvolacími námietkami odporcu, odvolací súd dodáva, že podľa ustálenej judikatúry platí,
že postup súdu, ktorým nebol vykonaný navrhnutý dôkaz účastníkom, nemožno zásadne považovať za
odňatie možnosti konať pred súdom. Účastníci sú totiž povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení, pričom za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch

svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch
účastníkov (§ 120 ods. 1 veta prvá O.s.p., § 125 veta prvá O.s.p.). O tom, ktoré z navrhnutých dôkazov
(ale aj z tých, ktoré navrhnuté neboli) budú vykonané, rozhoduje však súd. Z uvedeného je zrejmé, že
Občiansky súdny poriadok účastníkom konania priznáva právo vykonanie určitého dôkazu navrhnúť.
Toto procesné oprávnenie odporca ako odvolateľ v danej veci aj využil, nebolo mu odňaté. Právo

navrhovaťdôkazy,resp.právovyjadrovaťsakvykonanýmdôkazomnemožnozamieňaťsrozhodovaním
súdu o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Nevykonanie dôkazov podľa návrhov alebo predstáv
odporcu nie je ani postupom, ktorým by mu súd odňal možnosť konať pred súdom, lebo rozhodovanie
o tom, ktoré dôkazy budú vykonané, patrí výlučne súdu a nie účastníkom konania (§ 120 ods. 1 O.s.p.).

Pokiaľ sa týka týchto nárokov, súd prvého stupňa vychádzal zo znaleckého dokazovania, z ktorého
vyplynulo, že spotreba elektrickej energie za obdobie od 01.01.2010 do 30.06.2010 bola znalcom
vypočítaná v sume 584,21 eur bez DPH, spolu s DPH táto spotreba predstavuje sumu 695,21 eur.
Navrhovateľ však v predmetnej faktúre účtoval cenu odobratej elektrickej energie s DPH vo výške
840,39 eur, teda rozdiel v prospech odporcu predstavuje 145,18 eur. Správne potom súd prvého stupňa

konštatoval, že skutočná spotreba elektrickej energie odobratej odporcom preto už nemala byť v tejto
faktúre účtovaná. Podľa predmetnej faktúry mal odporca navrhovateľovi zaplatiť aj vodné vo výške 36,14
eur s DPH a poplatok za odpad vo výške 29,57 eur, spolu 65,71 eur. Odvolací súd v súlade s názorom
súdu prvého stupňa má za to, že pokiaľ k tejto sume 65,71 eur súd pripočítal znalcom vypočítanúspotrebu elektrickej energie v sume 695,21 eur s DPH, t.j. spolu 760,92 eur a od tejto sumy odpočítal
zaplatené zálohy odporcom na elektrickú energiu, ktoré spolu s DPH za 6 mesiacov predstavovali
sumu 790,04 eur (č.l. 50), tak rozdiel v prospech odporcu predstavuje sumu 29,12 eur. Správne súd

prvého stupňa neprihliadol na tento rozdiel, nakoľko odporca nežiadal započítanie vyúčtovania vodného
a poplatku za odpad so spotrebou elektrickej energie v objekte odporcu. Z tohto dôvodu neobstojí
námietka odvolateľa, že v skutočnosti tento rozdiel predstavuje sumu 94,83 eur, keď vzájomný zápočet
nežiadal a ním uvádzaný rozdiel predstavuje rozdiel medzi zálohami zloženými odporcom za uvedené
obdobie vo výške 790,04 eur - znalcom vypočítaná spotreba elektrickej energie vo výške 695,21 eur,

nezohľadňujúc platby za vodné a odpad. Pokiaľ sa týka námietky odporcu uvádzanej v odvolaní o
nedôvodnosti vyúčtovaného vodného a odpadu, odvolací súd v tomto smere poukazuje na odôvodnenie
napadnutéhorozsudku,nakoľkonámietkyodporcusútotožnéakovprvostupňovomkonaníasúdprvého
stupňa sa s nimi riadne vysporiadal. Predmetom odvolacieho konania bol ďalej nárok navrhovateľa
na náhradu škody za odber elektrickej energie v rokoch 2008 a 2009 v prenajatom objekte odporcu.
Súd prvého stupňa mal preukázané, a to znaleckým dokazovaním, ale taktiež z výpovede svedkov O.

K. a X. Y., ako aj z vysvetliviek k výške strát elektrickej energie v distribučnej sústave areálu W. s.r.o.
L. L. vypracovaného energetickým poradcom Ing. P. T. dňa 05.05.2011, že rozdiel medzi hodnotami
nameranými hlavným elektromerom a súčtom hodnôt, ktoré boli namerané podružnými elektromermi
v areáli odporcu ( v počte 8), bol spôsobený vadným elektromerom v prevádzke odporcu, v ktorom bol
preukázateľneodpojenýnulovývodič,čospôsobilo,žeelektromernemeralskutočnúspotrebuelektrickej

energie, ale oveľa nižšiu. Pokiaľ odporca v odvolaní namietal rozpor medzi základným znaleckým
posudkom a jeho doplnkami, ani túto námietku nepovažoval odvolací súd za dôvodnú. Po podaní
znaleckého posudku znalcom Y. s.r.o. T. č. 148/2012, z ktorého záveru vyplýva, že chyba v meraní
kWh sa nedá jednoznačne určiť, nakoľko je ovplyvnená typom elektrických zariadení - trojfázové a
jednofázové spotrebiče, ktoré boli k meranému obvodu pripojené a časom ich používanie (hodín), súd

prvého stupňa znalcovi nariadil, aby v lehote 15 dní doplnil posudok o výšku a cenu chýbajúcej energie v
objekte odporcu. Doplnenie uvedeného znaleckého posudku žiadal súd z dôvodu, že znalecký posudok
bol zadávaný práve z dôvodu nezhody medzi účastníkmi konania a preto je potrebné vypočítať aj cenu
rozdielu. Pokiaľ to nie je možné určiť presným výpočtom, uložil znalcovi vypočítať najpravdepodobnejšiu
cenu a množstvo spotrebovanej elektrickej energie pri známych elektrospotrebičoch a predkladanej

priemernej dobe ich prevádzkovania počas dňa. Z doplnku č. 1 k znaleckému posudku, ako aj z výsluchu
znalca na pojednávaní dňa 22.08.2012 vyplýva, že výpočet spotreby elektriny a stanovenie ceny za
spotrebovanú elektrinu za obdobie rokov 2008 a 2009 predstavuje cenu 806,14 eur, keď pri stanovení
spotreby elektriny vychádzal z podkladov, ktoré poskytol právny zástupca odporcu. V doplnku 2
znaleckého posudku znalec uviedol, že keďže chyba v meraní sa nedá jednoznačne percentuálne určiť,

použil iné metódy na stanovenie spotreby elektriny, ktoré sú popísané v znaleckom posudku a v dodatku
k znaleckému posudku. Odvolací súd preto nevidí rozpor medzi základným znaleckým posudkom a jeho
doplnkami, ktorý znalecký dôkaz korešponduje s ďalšími dôkazmi vykonanými súdom prvého stupňa
(výpoveď svedkov O. K., X. Y., Ing. P. T.), z ktorých súd prvého stupňa vyvodil správne skutkové a právne
závery, na ktoré odvolací súd v celom rozsahu poukazuje. Námietky odporcu uvádzané v odvolaní neboli

pretodôvodné.Jepotrebnévšakuviesť,žeprispočítanísumynazaplatenie,ktorejsúdzaviazalodporcu,
súd prvého stupňa nepresne uviedol výpočet, z ktorého vychádzal, avšak z odôvodnenia napadnutého
rozsudku vyplýva, že čiastka 1004,66 eur predstavuje 789,03 eur + navrhovateľom v návrhu uplatnených
19% DPH, čo predstavuje 149,9157 eur, spolu suma 938,9457 eur + 65,71 = 1004,66 eur.

Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku II. o povinnosti odporcu zaplatiť
navrhovateľovi 1004,66 eur podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

Vzhľadom k tomu, že došlo k zmene napadnutého rozsudku (v prvom výroku) súdu prvého stupňa (§ 220
O.s.p.) , odvolací súd rozhodol aj o zmene napadnutého uznesenia, ktorým súd prvého stupňa rozhodol

o náhrade trov konania podľa § 224 ods. 2 O.s.p..

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Rozhodovanie o náhrade trov konania, v ktorom sa namieta zásada zodpovednosti za výsledok
občianskoprávneho (sporového) konania je upravené v ust. § 142 O.s.p. Základným meradlom pre
nárok na náhradu trov je miera úspechu vo veci a tento treba chápať v závislosti od výsledku súdneho
sporu zmysle procesného výsledku. Procesný úspech v plnom rozsahu na strane účastníkov konaniaznamená stav, pri ktorom súd v plnom rozsahu vyhovie jeho návrhu vo veci a vydá rozsudok v súlade
s navrhovaným petitom Pokiaľ teda účastník má plný úspech vo veci, má právo na náhradu všetkých
trov konania vynaložených na účelné uplatnenie alebo bránenie svojho práva (§ 142 ods. 1 O.s.p.). V

prípade, že mal úspech len čiastočný, náhrada trov konania bude pomerne rozdelená alebo v prípade,
že úspech a neúspech sú vyvážené, vysloví súd, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov
konania (§ 142 ods. 2 O.s.p.). Na základe uvedeného platí, že navrhovateľ má plný úspech, ak výrok
rozsudku zodpovedá žalobnému petitu a naopak, odporca má plný úspech, ak je žaloba v plnom rozsahu
zamietnutá,. Pre pomerné rozdelenie trov je rozhodujúci pomer úspechu a neúspechu účastníkov v

konaní.

Predmetom konania v danej veci boli štyri žalobné nároky, ktorými sa voči odporcovi domáhali: 1) uhradiť
navrhovateľovi škodu uvedením nebytového priestoru do predošlého stavu, 2) uhradiť navrhovateľovi
ušlý zisk vo výške 405 eur + DPH/mesiac, počínajúc od mesiaca júl 2010, 3) zaplatiť navrhovateľovi
sumu vo výške 116,06 eur, 4) zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 789,03 eur + DPH ako náhradu

škody za neoprávnené odbery elektriny v roku 2008 a 2009.

Rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 12.09.2012, č.k. 8C/214/2010-195 súd uložil
odporcovi povinnosť uhradiť navrhovateľovi škodu uvedením nebytového priestoru navrhovateľa do
predošlého stavu, zaplatiť navrhovateľovi sumu 1004,66 eur a vo zvyšku bol návrh navrhovateľa

zamietnutý. Rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 02.10.2014, sp. zn. 4Co/378/2012 bol
výrok prvostupňového rozsudku o povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľovi 1004,66 eur potvrdený,
rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o povinnosti odporcu uhradiť navrhovateľovi
škodu uvedením nebytového priestoru do predošlého stavu zmenený tak, že návrh navrhovateľa bol
zamietnutý. Navrhovateľ bol tak úspešný v treťom žalobnom nároku v 1-ici a vo štvrtom nároku v

celom rozsahu. Odporca bol úspešný v prvom a druhom žalobnom nároku v celom rozsahu a 1 tretieho
žalobného nároku. Z uvedeného je zrejmé, že každý z účastníkov mal v danej veci čiastočný úspech,
preto odvolací súd o náhrade trov konania rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania. Za nedôvodné považoval námietky odporcu uvádzané v odvolaní, nakoľko predmetom
konania boli viaceré samostatné nároky. Súdna prax už vyložila ako treba chápať úspech účastníka v

spore, ak predmetom konania boli viaceré samostatné nároky. Bol vyslovený právny názor, že úspech
účastníka v spore ohľadne niektorého nároku, nemôže založiť právo na náhradu trov konania, ktoré
vznikli v súvislosti s ďalším nárokom, ak v tomto účastník nebol úspešný.

Zároveň rozhodol o náhrade trov štátu podľa § 148 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého štát má podľa výsledkov

konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ nie sú u nich predpoklady
pre oslobodenie od súdnych poplatkov.

Z citovaného ustanovenia vyplýva, že za predpokladu, ak nie sú u účastníkov konania, ktorých sa
eventuálne uloženie povinnosti nahradiť štátu trovy konania týka, splnené predpoklady na oslobodenie

od súdnych poplatkov, potom následným a jediným zákonným kritériom vyplývajúcim z ust. § 148 ods.
1 O.s.p. je výsledok konania, teda miera procesného úspechu či neúspechu v konaní. Pri konečnom
rozhodovaní o povinnosti nahradiť trovy konania, ktoré dovtedy znášal štát, už potom nie je podstatné,
kto navrhol dôkaz, prípadne v koho záujme alebo v prospech koho bol dôkaz vykonaný, alebo koho
zavinením vznikli trovy štátu, ktoré štát dovtedy znáša, tak ako to odvolateľ namietal vo svojom odvolaní.

Trovy štátu spočívali v znalečnom v celkovej výške 1096,92 eur. V konaní bol uznesením Okresného
súdu Považská Bystrica zo dňa 20.09.2011, č.k. 8C/214/2010-156 ustanovený znalec - znalecká
organizáciaY.s.r.o.T.zaúčelomvypracovaniaznaleckéhoposudku.Vpriebehukonaniavovecivyvstala
potreba nariadiť znalecké dokazovanie a súd uznesením č.k. 8C 214/2010-156 zo dňa 20.09.2011

ustanovil znaleckú organizáciu Y. s.r.o. U. 10 T. za účelom vypracovania ZP rozhodného pre rozhodnutie
vo veci. Znalecká organizácia vypracovala ZP č. 148/2012, doplnenie č. 1 k ZP č. 148/2012 a tiež
doplnenie č. 2 k ZP ,pričom znalec bol vypočutý aj na pojednávaní dňa 22.08.2012. Tamojší súd
uznesením č.k. 8C 214/2010-162 zo dňa 30.05. 2012 priznal znaleckej organizácii znalečné vo výške
788,83 eur za podanie znaleckého posudku č. 148/2012 a doplnku č. 1 s tým, že 300 eur súd vyplatil

znalcovi zo zálohy zloženej navrhovateľom a zvyšok vo výške 488,83 eur bol vyplatený zo štátnych
prostriedkov. Za vypracovanie doplnenia č. 2/ , v ktorom znalec sa vyjadroval k námietkam odporcu,
súd znaleckej organizácii priznal odmenu vo výške 254,97 eur uznesením č.k. 8C 214/2010-175 zo dňa
06.07.2012 tak, že celá odmena bola vyplatená zo štátnych prostriedkov. Keďže znalec zo znaleckejorganizácie bol aj vypočutý na pojednávaní a uplatnil si odmenu, súd mu uznesením č.k. 8C 214/2010 zo
dňa 10.10.2012 priznal odmenu vo výške 53,12 eur, ktorá suma bola zaplatená zo štátnych prostriedkov.
Celkom zo štátnych prostriedkov bola vyplatená suma 796,92 eur , pričom odmena znaleckej organizácii

bola vyplatená v celkovej výške 1 096,92 eur. Keďže súd rozhodol o trovách konania tak, že žiadnemu
z účastníkov vzhľadom na pomer úspechu a neúspechu nepriznal náhradu trov konania, súd náhradu
týchto trov, ktoré platil štát , rozdelil medzi oboch účastníkov v rovnakom pomere s tým, že odporcu
zaviazal nahradiť 548,46 eur a navrhovateľa 248,46 eur vzhľadom k tomu, že navrhovateľ zložil zálohu
vo výške 300 eur, ktorá bola spotrebovaná na vyplatenie časti odmeny znaleckej organizácii. Súd

tak rozhodol s poukazom na ustanov. § 148 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého štát má podľa výsledkov
konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Neobstojí námietka odvolateľa
o neprimeranej znaleckej odmene za prípravu znalca na pojednávania a účasť znalca na pojednávaní,
nakoľko proti uzneseniu Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 10.10.2012, č.k. 8C/214/2010-203
odvolanie nepodal a toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 03.11.2012.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .