Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, July 30, 2014

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16CbZm/1/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6113212017
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Tomáš

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2014:6113212017.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred sudcom JUDr. Pavlom Tomášom, v právnej veci

navrhovateľa ISET F&B, s.r.o. so sídlom Pajštúnska 1, Bratislava, IČO: 44 232 667, v konaní právne
zastúpený JUDr. Dašou Valachovou, advokátkou so sídlom R. Jašíka 158/8, Partizánske, proti odporcovi
v 1/ rade H. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. XXX a odporkyni v 2/ rade J. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom
F. XXX, odporkyňa 2/ v konaní zastúpená J. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom J., J. XX, o zaplatene 1890,51
Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 64Zm/40/2013-22 zo dňa 09. 09.
2013 p o n e c h á v a v platnosti.

O náhrade trov konania a trov právneho zastúpenia súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľnávrhomdoručenýmsúdudňa09.05.2013žiadal,abysúdvydalzmenkovýplatobnýrozkaz
na sumu 1890,51 Eur s príslušenstvom.

Navrhovateľ svoj návrh odôvodňuje vystavenou zmenkou, ktorú priložil k návrhu. Navrhovateľ ako
príslušný súd určil podľa bydliska odporcu.

Odporca 1/ a 2/ sa v námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu vyjadrili, že odporca 1/ vystavil
zmenku ako ručenie pôvodnému veriteľovi za poistnú zmluvu, ktorú uzavrel bona fidei v zmysle § 52
a násl. OZ. Podľa názoru odporcu 1/ je uplatňovanie záložného práva zmenkou v rozpore s dobrými
mravmi a takéto ručenie je neprípustné. V zmysle rozhodnutia Súdneho dvora Eú C-419/11 je súd
povinný podľa námietok odporcov skúmať prijateľnosť zmluvných podmienok ex offo.

Navrhovateľ k námietkam uviedol, že v zmysle § 17 Zmenkového zákona nie je možné zo strany

odporcov uplatniť relatívne námietky, ktoré tvoria obsah ich námietok, a ktoré sa vzťahujú na tretiu
osobu a nie na navrhovateľa. Podľa tvrdenia navrhovateľa sa nejedná o spotrebiteľský vzťah, ale o
zmenkový, kedy súd neskúma kauzu, ale náležitosti zmenky. Nakoľko navrhovateľ nadobudol zmenku
dobromyseľne, odporcovia podľa jeho názoru môžu uplatniť iba tzv. absolútne námietky.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom, vyjadreniami účastníkov,

námietkami odporcu 1/ a 2/, zmenkou, spolu s ďalšími listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový
stav:Súd zistil, že zmenka bola vystavená dňa 12. 02. 2010 v Banskej Bystrici na rad IFP Institut Finančního
Poradenstvía.s.,IČO:63487594.Zmenkabola vystavenásdoložkou „bezprotestu“slehotousplatnosti
12. 05. 2010. Do zmenky bola vpísaná suma 48000 Kč. Dňa 21. 03. 2014 navrhovateľ Regib s.r.o., IČO:

607 47 544 indosoval všetky práva zo zmenky na terajšieho navrhovateľa.

Čo sa týka zmenky ako zabezpečovacieho inštitútu, súd zistil, že zmenka zabezpečovala poistnú
zmluvu, v ktorej sa odporcovia-spotrebitelia ako sprostredkovatelia zaviazali platiť po dobu dvoch
rokov 2000 Kč mesačne. Dodržanie tohto záväzku si pôvodný veriteľ zabezpečil zmenkovou sumou

48000 Kč.

Podľa čl. 3 ods. 1 a 2 smernice 93/13/EHS zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá
sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje
za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť

podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť,
že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje
uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek
tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu.

Podľa čl. 5 smernice 93/13/EHS v prípade zmlúv, v ktorých sú všetky alebo niektoré podmienky
ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované zrozumiteľne.
Keď existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Toto
pravidlo výkladu neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v článku 7 ods. 2

Podľa čl. 6 ods. 1 smernice 93/13/EHS členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v
zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho
práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre
strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa § 52 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa
vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo
dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 a 2 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo

ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 4 ods. 6 z. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v súvislosti s poskytovaním úveru
od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od
dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o
zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky

nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa
zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského
úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijaťa je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade
zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

Podľa § 37 ods. 1 právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho
obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 75 z. č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch vlastná zmenka obsahuje:
1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto
listina spísaná;
2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;
3. údaj sročnosti;
4. údaj miesta, kde sa má platiť;

5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť;
6. dátum a miesto vystavenia zmenky;
7. podpis vystaviteľa.

Podľa § 76 ods. 2 z. č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch o vlastnej zmenke, v ktorej niet údaja

sročnosti, platí, že je sročná na videnie.

Podľa § 33 ods. 1 a 2 zák. č. 191/1950 Zb. zmenku možno vystaviť na videnie, na určitý čas po videní,
na určitý čas po dáte vystavenia,na určitý deň. Zmenky s iným časom sročnosti alebo s postupnou
sročnosťou sú neplatné.

Podľa § 48 z. č. 191/1950 Zb. o majiteľ môže postihom žiadať:
1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokami, ak boly dojednané;
2. šesťpercentové úroky odo dňa sročnosti;
3. trovy protestu a podaných zpráv, ako aj ostatné trovy;

4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.

Podľa § 17 zák. č. 191/1950 Zb. kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa
zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri
nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

Poistná zmluva uzatvorená medzi účastníkmi konania je spotrebiteľskou zmluvou, z dôvodu, že napĺňa
znaky spotrebiteľskej zmluvy predvídané v ustanoveniach § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Ide o
osobitný druh zmluvy, pri ktorej spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvňovať jej obsah, bez ohľadu na to,
podľa akého právneho predpisu sa zmluva uzavrela. Súd potom v danom prípade mal za to, že zmenka

slúži ako zabezpečovací právny prostriedok zo spotrebiteľského vzťahu.

Súd v obdobných prípadoch, kde ako navrhovateľ vystupovala spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o., zaujal
názor o prelomení o prelomení zásady zmenky ako abstraktného cenného papiera vo vzťahu ku
spotrebiteľovi a skúmal ex offo prijateľnosť zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve. Súd mal v

daných sporoch s rovnakým právnym základom za to, že aj keď nárok navrhovateľa bol uplatnený ako
zmenkový nárok, bolo povinnosťou súdu z úradnej moci platnosť zmenky skúmať, pričom neplatnosť
zmenky ako cenného papiera bolo podľa názoru súdu možné posudzovať nielen pre nesplnenie
podmienok podľa Zákona č. 191/1950 Sb., ale keďže sa jednalo o právny úkon, aj keď abstraktný,
aj podľa všeobecných ustanovení § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka o platnosti právneho úkonu.

Súd z úradnej moci prihliadaL na absolútnu neplatnosť právneho úkonu a mal za to, že táto povinnosť
prelomuje aj zásadu stanovenú v článku I. § 17 Zákona č. 191/1950 Sb.. Súdom uvedená právna
argumentácia bola odvolacím súdom prelomená a bolo ustálené (okrem iných napr. aj v rozhodnutí
Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 41CoZm/23/2014), že nejedná sa o nárok zo spotrebiteľského
vzťahu, ale nárok zo zmenky, ktorá indosáciou stratila charakter zabezpečovacej zmenky a nadobudla

charakter zmenky na platenie.

Podľa názoru súdu v danom prípade kauzálne námietky odporcu v zmysle § 17 ZŠZ by prichádzali do
úvahy vtedy, ak odporca by uplatňoval všetky námietky voči pôvodnému majiteľovi, jedine voči ktorémuby mohol vznášať kauzálne námietky takého obsahu, ktorého opodstatnenosť by musel preukázať.
Ustanovenie § 17 ZŠZ predpokladá zásadu abstraktnosti právnych vzťahov, čo znamená, že v prípade
zmenky sa jedná o oddelený právny úkon od poistnej zmluvy. Predmetné ustanovenie zakotvuje

prekážku prenesenia kauzálnych námietok na ďalšieho nadobúdateľa zmenky, čo je dôsledkom
abstraktnosti a nespornosti záväzku zo zmenky. Daný fakt môže byť popretý iba preukázaním
skutočnosti, že nový majiteľ nadobudol zmenku nepoctivo, čo odporca v konaní nepreukázal.

Súd v konečnom dôsledku zdôrazňuje, že zásada nespornosti a abstraktnosti práva zo zmenky prelomí

len daný fakt, že majiteľ zmenky nekonal pri nadobúdaní zmenky poctivo a konal na škodu dlžníka,
čo odporca v danom prípade nepreukazoval a ani netvrdil. Preto súd musel skúmať platnosť zmenky
a jej náležitosti. Nakoľko je zmenkové právo vyznačované prísnou rigiditou a zistením súdu zmenka
obsahuje všetky predpokladané náležitosti ust. § 75 ods. 1 z. č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch,
súd zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 64Zm/40/2013-22 zo dňa 09. 09.
2013 ponechal v platnosti.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 151 ods. 3 OSP tak, že o nich rozhodne po
právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo
vyhotovení dvojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho robí
- odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu odvolateľ napáda rozhodnutie, v čom je rozhodnutie

alebo postup okresného súdu nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť),
uviesť dátum a podpis. Odvolanie treba predložiť v dvoch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy
odvolateľa (§ 205 ods. 1 OSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia

sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 OSP, odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo
označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.