Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 30, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/10/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112217976
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3112217976.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa: R. Z. W., so sídlom Z. W., P. XXX/X, IČO: XX XXX
XXX, zastúpeného X.. Q. P., advokátom so sídlom I., V. XXX/XX proti odporcovi H.. X. S., bytom Z. W.,
V. R. 79X/X, zastúpenému X.. W. G., advokátom so sídlom P. nad B., R. mieru XXX/X, o zaplatenie
1 924,60 eur s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa
28.októbra 2014, č. k. 27C/169/2012-79 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej výrokovej časti II. o náhrade trov konania p
o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vo výrok I. konanie zastavil. Vo výroku II. nepriznal
navrhovateľovi náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, že návrhom, doručeným súdu dňa
10.07.2012, sa navrhovateľ voči odporcovi domáhal zaplatenia sumy 1 031,66 eur titulom
bezdôvodného obohatenia zo strany odporcu, ktoré vzniklo v dôsledku neodvedeného poistného na
nemocenské, starobné, invalidné poistenie a poistenie v nezamestnanosti, ktoré bolo v mzde nesprávne
vyplácané odporcovi. Na základe návrhu navrhovateľa súd uznesením č. k. 27C/169/2012-6 zo dňa
26.05.2014 pripustil zmenu žalobného návrhu tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 1
924,60 eur a náhradu trov konania. Podaním, doručeným súdu dňa 27.10.2014 zobral navrhovateľ svoj
návrh v celom rozsahu späť z dôvodu, že odporca po začatí konania dňa 22.09.2014 zaplatil žalovanú
sumu. Zároveň si uplatnil trovy konania v celkovej výške 380,18 eur. Odporca so späťvzatím návrhu
súhlasil ústne do zápisnice dňa 28.10.2014, ale nesúhlasil s tým, aby bol zaviazaný na zaplatenie trov
konania. Súdne konanie nezavinil, o probléme vedomosť nemal, obec ho nevyzvala na úhradu dlžnej
sumy a ak by tak urobila, vec by vyriešil a dlžnú sumu by zaplatil. Uplatnil si aj trovy konania vo výške
324,47 eur. Zo strany navrhovateľa došlo k účinnému späťvzatiu celého návrhu, preto odpadol predmet
konania a súd v zmysle § 96 ods. 1, 3 O.s.p. konanie zastavil so súhlasom odporcu. O
trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 2 veta druhá a § 150 ods. 1 O.s.p.. Je pravdou, že
navrhovateľ vzal späť návrh z dôvodu, že odporca po začatí súdneho konania zaplatil žalovanú sumu,
teda pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne a odporca by mu mal uhradiť
trovy súdneho konania podľa § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p.. V danej veci súd zohľadnil predovšetkým
skutočnosť, že predmetom konania bol nárok navrhovateľa, ktorého existenciu odporca sám, svojim
konaním nezavinil. Išlo o bezdôvodné obohatenie zo strany odporcu, ktoré vzniklo v dôsledku toho, že
navrhovateľ v období od júla 2009 do októbra 2010 ako zamestnávateľ odporcu neodvádzal poistné na
nemocenské, starobné, invalidné poistenie a poistenie v nezamestnanosti správnym spôsobom a
toto bolo vyplácané odporcovi v rámci jeho mzdy tak, že na jeho strane vzniklo spomínané bezdôvodné
obohatenie. Navrhovateľ teda sám ako zamestnávateľ nesprávne vykonával zrážky a odvody poistného
zo mzdy odporcu ako svojho zamestnanca. Uvedené sám navrhovateľ zistil až na základe rozhodnutia
Sociálnej poisťovne zo dňa 24.02.2012 č. 700-0810534812-GC04/12, doručenom navrhovateľovi dňa

29.02.2012, ktorým bolo navrhovateľovi predpísané poistné za obdobie od januára 2009 do decembra
2010 vo výške 5 001,20 eur. V odôvodnení sa uvádza, že kontrolou odvodu poistného a príspevkov
bolo zistené, že navrhovateľ poistné a príspevky v uvedenom období odviedol v nesprávnej výške,
čím porušil ustanovenia z. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Navrhovateľ podal proti rozhodnutiu
odvolanie, ktoré bolo zamietnuté Sociálnou poisťovňou, ústredím, rozhodnutím zo dňa 10.05.2012 č.
23169-2/2012-BA. Navrhovateľ nesprávne zúčtované poistné 5 001,20 eur Sociálnej poisťovni uhradil
dňa 31.05.2012. O uvedenom odporca vedomosť nemal, účastníkom v konaní so Sociálnou poisťovňou
nebol. Následne navrhovateľ podal na súd žalobný návrh, ktorým sa domáhal, aby mu odporca vydal
bezdôvodné obohatenie, spočívajúce v časti poistného, ktoré malo byť zrazené a odvedené zo mzdy
odporcu. Z potvrdenia Sociálnej poisťovne, pobočka Trenčín zo dňa 19.03.2012 pritom vyplýva, že
neodvedené poistné bolo poistným na invalidné poistenia a na poistenie v nezamestnanosti,
na základe čoho došlo k prepočtu poistného, ktoré malo byť zrážané zo mzdy odporcu a k zmene
žalobného návrhu zo strany navrhovateľa. V konaní nebolo zistené, že by navrhovateľ predo dňom
podania žalobného návrhu odporcu na úhradu dlžnej sumy vyzval. Odporca hneď na prvom pojednávaní
súdu dňa 10.06.2014 prejavil ochotu vec riešiť mimosúdne a poznamenal, že ak by mu bola pred
podaním žaloby doručená výzva na zaplatenie, vec by riešil a žaloba na súd by vôbec nebola potrebná.
Na základe uvedených skutočností, keď odporca svojim správaním nedal príčinu na podanie žalobného
návrhu, pretože zrážky na odvody poistného z jeho mzdy vykonával samotný navrhovateľ nesprávnym
spôsobom, pričom o tejto nesprávnosti sa dozvedel výlučne navrhovateľ z rozhodnutí Sociálnej
poisťovne; za situácie, keď navrhovateľ sa pred podaním žalobného návrhu nepokúsil s odporcom a
vec vyriešiť mimosúdne, nevyzval ho na úhradu dlhu, mal súd za to, že vo veci sú dané dôvody hodné
osobitného zreteľa podľa § 150 ods. 1 O.s.p., pre ktoré nie je možné navrhovateľovi priznať
náhradu trov konania podľa § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p.. Záverom súd uvádza, že na vec nebolo
možné aplikovať ust. § 143 O.s.p., podľa ktorého odporca, ktorý nemal úspech vo veci, má právo na
náhradu trov konania proti navrhovateľovi, ak svojím správaním nedal príčinu na podanie návrhu na
začatie konania a priznať odporcovi náhradu trov konania, pretože konanie bolo zastavené a v takom
prípade nemožno hovoriť o úspechu alebo neúspechu účastníkov konania vo veci. Vzhľadom na vyššie
uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Proti tomuto uzneseniu a to jeho výrokovej časti II. o nepriznaní náhrady trov konania navrhovateľovi
podal v zákonnej lehote odvolanie odporca. Namietal pochybenie súdu pri rozhodovaní o náhrade trov
konania, keď súd prvého stupňa mal o trovách konania rozhodnúť podľa § 143 O.s.p., podľa ktorého
odporca, ktorý nemal úspech vo veci, má právo na náhradu trov konania proti navrhovateľovi, ak svojím
správaním nedal príčinu na podanie návrhu na začatie konania. Dôvodom takejto aplikácie je zistenie,
že odporca svojím správaním nedal príčinu na podanie žalobného návrhu, nárok navrhovateľa odporca
svojím konaním nezavinil. Názor súdu prvého stupňa o rozhodnutí trov konania podľa § 150 O.s.p.
považoval za nesprávny, nakoľko v danej veci navrhovateľ nepreukázal žiadne dôvody osobitného
zreteľa, podľa ktorých by trovy odporcovi nemal byť priznané. Práve naopak, okolnosti ktoré viedli
k súdnemu uplatneniu nároku zavinil navrhovateľ, keď odporcu nevyzval na zaplatenie požadovanej
sumy a svoj nárok si uplatnil podaním žaloby. Odporca nemôže niesť zodpovednosť za pochybenie
navrhovateľa. Postup navrhovateľa pri podaní žaloby označil za unáhlený a nesprávny, pretože na
základe písomnej výzvy by odporca požadovanú sumu uhradil, takže navrhovateľ by nemal žiadny
dôvod na podanie žaloby. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v časti
o náhrade trov konania zmenil a zaviazal navrhovateľa k náhrade trov konania odporcovi v rozsahu ako
boli vyčíslené a predložené súdu prvého stupňa.

Navrhovateľ vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedol, že nesúhlasí s tvrdením
odporcu, že on sám nedal svojím konaním príčinu na podanie žalobného návrhu. Ak by odporca aj pred
podaním žaloby o svojom záväzku nevedel, dozvedel sa o povinnosti vydať bezdôvodné obohatenie
po doručení žaloby. Faktom ale zostáva, že dlžnú sumu zaplatil až po uplynutí neodôvodnenie dlhého
času, t. j. 22.09.2014. A ak by súd neuznal uvedený dôvod, poukázal na to, že nie je pravdou, že by
odporca o skutočnosti, že sa bezdôvodne obohatil z dôvodu neoprávneného vyplácania súm poistného
na invalidné poistenie a poistenie v nezamestnanosti spolu so mzdou odporcovi, ktoré neboli odvedené
Sociálnej poisťovni, dozvedel až podaním žaloby, ale o tejto skutočnosti ho starosta Obce Z. W. - X.
Z., ústne informoval bezprostredne potom, čo bolo rozhodnutie Sociálnej poisťovne zo dňa 24.02.2012
doručené obci a žiadal ho o vyriešenie vniknutého problému a úhradu dlžnej čiastky. Túto svoju žiadosť
zopakoval viackrát, pričom sa chcel vyhnúť riešeniu sporu súdnou cestou. Odporca na tieto výzvy

nereagoval. Z uvedeného nemožno postup navrhovateľa považovať za unáhlený a nesprávny. Nevidel
dôvod na použitie § 143 O.s.p.. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v často o
trovách konania potvrdil a uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania za 1 úkon právnej pomoci vo
výške 58,45 eur.

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení k vyjadreniu navrhovateľa poukázal na to, že navrhovateľ
ešte v čase podania žalobného návrhu nepoznal výšku dlžnej sumy, o čom svedčí zmena
žalobného návrhu po jeho podaní. Keby bol výšku dlhu poznal, zrejme by odporcu k jeho úhrade
aj písomne vyzval, čo sa však nestalo. Počas pojednávania na súde prvého stupňa sa štatutárny
zástupca obce nedostavil, dohodlo sa však, že účastníci vec vyriešia mimosúdne. V tejto súvislosti bolo
aj ďalšie pojednávanie odročené, nakoľko dohodu o urovnaní predložil starosta obce na schválenie
obecnému zastupiteľstvu, ktoré malo k dohode pripomienky. Odporca odmietol upravenú dohodu o
urovnaní uzavrieť, nakoľko táto verzia ho poškodzovala v predvolebnej kampani pred komunálnymi
voľbami v roku 2014. Tvrdenie navrhovateľa, že starosta obce mal vedieť a niesť zodpovednosť za
neodvedené poistné považoval za snahu odôvodniť žalobu bez písomnej výzvy. Navrhol, aby odvolací
súd odvolaniu v časti trov konania vyhovel a zaviazal navrhovateľa zaplatiť odporcovi trovy konania
vyčíslené právnym zástupcom odporcu.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v napadnutom rozsahu - výroku o náhrade trov
konania bez nariadenia odvolacieho pojednávania /§ 212 ods. 1, § 214 ods. 2 O.s.p. / a dospel k záveru,
že odvolanie odporcu nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa založil svoj výrok o náhrade trov konania, ktorým navrhovateľovi nepriznal náhradu
trov konania, na tom právnom názore, že vo veci sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 150
ods. 1 O.s.p., pre ktoré nie je možné navrhovateľovi priznať náhradu trov konania podľa § 146 ods. 2 veta
druhá O.s.p.. Dôvody hodné osobitného zreteľa videl v tom, že odporca svojim správaním nedal príčinu
na podanie žalobného návrhu, pretože zrážky na odvody poistného z jeho mzdy vykonával samotný
navrhovateľ nesprávnym spôsobom, pričom o tejto nesprávnosti sa dozvedel výlučne navrhovateľ z
rozhodnutí Sociálnej poisťovne, a keď navrhovateľ sa pred podaním žalobného návrhu nepokúsil s
odporcom a vec vyriešiť mimosúdne, nevyzval ho na úhradu dlhu. Mal za to, že na vec nebolo možné
aplikovať ust. § 143 O.s.p., podľa ktorého odporca, ktorý nemal úspech vo veci, má právo na náhradu trov
konania proti navrhovateľovi, ak svojím správaním nedal príčinu na podanie návrhu na začatie konania
a priznať odporcovi náhradu trov konania, pretože konanie bolo zastavené a v takom prípade nemožno
hovoriť o úspechu alebo neúspechu účastníkov konania vo veci.

Odvolací súd sa s týmto právnym názorom i s dôvodmi napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa
stotožňuje podľa § 219 ods. 2 O.s.p. a na zdôraznenie jeho správnosti ešte dodáva:

V preskúmavanej veci sa jedná o posúdenie otázky, či odporca má právo na náhradu trov konania podľa
§ 143 O.s.p., spočívajúcich v odmene za právne zastúpenie, keď konanie bolo zastavené v dôsledku
späťvzatia návrhu.

Ustanovenie § 143 O.s.p. zakladá odporcovi právo na náhradu trov konania proti navrhovateľovi, hoci
nemal úspech vo veci. Predpokladom tohto práva je, aby odporca svojím správaním nedal príčinu na
podanie návrhu na začatie konania.

V danom prípade však nemožno aplikovať na danú veci ust. § 143 O.s.p., nakoľko konanie vo
veci bolo zastavené v dôsledku späťvzatia návrhu na začatie konania, a v takom prípade na rozhodnutie
o náhrade trov konania treba aplikovať ust. § 146 ods. 1 a 2 O.s.p.. Dôvodnosť podania návrhu na
začatie konania sa v takom prípade posudzuje procesne, nerozhoduje, aký by bol výsledok konania,
keby nedošlo k späťvzatiu návrhu. Aplikovať ust. § 143 O.s.p. je možné len v súvislosti s posudzovaním
neúspechu odporcu vo veci v prípade, ak svojím správaním nedal príčinu na podanie návrhu na začatie
konania. Teda nie procesne.

Podľa ust. § 146 ods. l písm. c/ O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa
jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené. Podľa § 146 ods. 2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil,
že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy /veta prvá/. Ak sa však pre správanie
odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca /veta
druhá/.

V danom veci bolo treba zistiť, či sú splnené podmienky pre použitie niektorého z dôvodov uvedených
v ust. § 146 ods. 2 O.s.p.. Súd prvého stupňa správne vychádzal z úvahy, že navrhovateľovi by patrila
náhrada trov konania podľa § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p., nakoľko až po podaní návrhu odporca splnil
to, čoho sa navrhovateľ domáhal, avšak zistil dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 150 ods. 1
O.s.p., pre ktoré navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal.

V § 150 ods. 1 O.s.p. je ustanovené moderačné právo súdu zmierniť dôsledky právnych noriem
upravujúcich náhradu trov konania, a to tým, že výnimočne nemusí priznať náhradu trov konania celkom
alebo sčasti, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Ide o odchýlku zo zásady zodpovednosti
za výsledok i zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Je odôvodnená tam, kde by strohá
aplikácia ustanovenia o náhrade trov konania mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiaducej tvrdosti.
Výnimočnosť prípadu môže spočívať jednak v okolnostiach danej veci, ale i v okolnostiach na strane
účastníkov konania. Odvolací súd v danej veci videl dôvody hodné osobitného zreteľa v okolnostiach
prípadu pri jeho komplexnom posúdení a jeho charaktere. Išlo o okolnosti, ktoré viedli navrhovateľka k
uplatneniu práva na zaplatenie žalovanej sumy proti odporcovi. Tieto okolnosti spočívali v tom, že zrážky
na odvody poistného zo mzdy odporcu vykonával samotný navrhovateľ nesprávnym spôsobom, pričom o
tejto nesprávnosti sa dozvedel výlučne navrhovateľ z rozhodnutí Sociálnej poisťovne. Navrhovateľ
sa pred podaním žalobného návrhu nepokúsil s odporcom vec vyriešiť mimosúdne a nevyzval ho na
úhradu dlhu. Pokiaľ navrhovateľ tvrdil vo svojom vyjadrení k odvolaniu opak, že odporca bol vyzvaný
ešte pred podaním návrhu na začatie konania na zaplatenie žalovanej sumy ústnou formou starostom
obce, toto nijak nepreukázal.

Odvolací súd preto uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o náhrade trov konania
ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Úspešnému navrhovateľovi nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 224 ods. 1, §
142 ods. 1 a § 150 ods. 1 O.s.p., z tých istých dôvodov hore uvedených, ktoré aj pre účely odvolacieho
konania považuje za dôvody hodné osobitného zreteľa.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .