Uznesenie ,
Zastavujúce odvolacie konanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. marec 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/414/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6913213716
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Trubanová, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6913213716.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľky O. H., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom
V. X, XXX XX Y. W., t.č. Ul. Q. X/XX, XXX XX Y. W., právne zastúpenej JUDr. Danou Ďalakovou,
advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom Daxnerova 2, 979 01 Rimavská Sobota, proti odporcovi
G. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom V. X, XXX XX Y. W., právne zastúpenému JUDr. Mariánom Dzuroškom,
advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Hviezdoslavova 468/31, 979 01 Rimavská Sobota, o

určenie manželského výživného, odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Rimavská
Sobota č. k. 9C/357/2013-21 zo dňa 11. 02. 2014, takto

r o z h o d o l :

Odvolacie konanie z a s t a v u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Rimavská Sobota (ďalej len „okresný súd“) rozsudkom zo dňa 11. 02. 2014 návrh

navrhovateľky o určenie manželského výživného zamietol (prvý výrok). Odporcovi náhradu trov konania
voči navrhovateľke nepriznal (druhý výrok). Pri rozhodovaní o náhrade trov konania okresný súd
aplikoval ustanovenie §150 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení
neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.“).

Proti uvedenému rozsudku podala navrhovateľka v zákonnej lehote odvolanie. Žiadala, aby odvolací
súd zmenil rozhodnutie okresného súdu a vyhovel jej návrhu v celom rozsahu.

Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky žiadal, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu ako

vecne správny potvrdil. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.

Skôr, ako odvolací súd rozhodol o uvedenom odvolaní navrhovateľky, vzala navrhovateľka
(prostredníctvom právnej zástupkyne) podaním zo dňa 04. 03. 2014, ktoré bolo okresnému súdu
doručené dňa 05. 03. 2014, odvolanie späť. Následne písomným podaním zo dňa 18. 03. 2014,
doručeným okresnému súdu dňa 19. 03. 2014, špecifikovala dôvod späťvzatia odvolania. Poukázala
na to, že návrh na začatie konania podala z dôvodu jej mimoriadne zlých osobných, majetkových a

zárobkových pomerov a za účelom priznania dávky od štátu. Uviedla, že je nezamestnaná. Jediným jej
príjmom je dávka v sume 117,- Eur mesačne. Odvolanie podala výlučne preto, že bola nesprávne
informovaná pracovníkmi úradu práce o tom, že musí po procesnej stránke využiť všetky zákonné
možnosti uplatnenia svojho nároku, inak „príde“ o dávku od štátu. Zároveň žiadala, aby odvolací súd
pri rozhodovaní o trovách aplikoval ustanovenie § 150 O. s. p., pretože uložením jej povinnosti nahradiť
odporcovi trovy odvolacieho konania, by sa dostala do mimoriadne nepriaznivej finančnej situácie.Podľa ustanovenia § 207 ods. 2, 3 O. s. p., dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť.
Ak niekto vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova. Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté,
vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.

Keďže navrhovateľka vzala odvolanie späť skôr, ako bolo o ňom rozhodnuté, odvolací súd nemal inú
možnosť, ako odvolacie konanie podľa vyššie citovaných ustanovení zastaviť.

Pretože zastavenie odvolacieho konania procesne zavinila navrhovateľka, podľa § 224 ods. 1 s použitím
§ 146 ods. 2 prvá veta O. s. p., vzniklo odporcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Odvolací súd konštatuje, že odporca bol síce v odvolacom konaní úspešný, avšak i napriek
tejto skutočnosti mu odvolací súd podľa ustanovenia § 224 ods. 1, s použitím ustanovenia § 150 O. s.

p., t. j. z dôvodov hodných osobitného zreteľa, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Podľa ustanovenia § 150 ods. 1 O. s. p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd
výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či
účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone,
ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Aplikácia uvedeného ustanovenia prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady
na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného
zreteľa, pre ktoré náhradu trov konania celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o celkom výnimočný
prípad, ktorý je potrebné v rozhodnutí náležite odôvodniť. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach
danej veci, ale aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Pri skúmaní existencie dôvodov

hodných osobitného zreteľa prihliada súd jednak na majetkové, osobné a sociálne pomery všetkých
účastníkov, ale aj na okolnosti, ktoré viedli navrhovateľa k uplatneniu práva na súde, pričom je
dôležité prihliadať aj na správanie účastníkov pred a po podaní návrhu na začatie konania. Je potrebné
vziať do úvahy i to, ako by sa uložená povinnosť na náhradu trov konania dotkla neúspešného účastníka
konania, ale zároveň aj na to, ako by sa nepriznanie náhrady trov konania dotklo pomerov úspešného

účastníka. Pokiaľ súd dospeje k záveru, že pri zohľadnení vyššie uvedených kritérií by sa javilo priznanie
trov konania ako neprimerane tvrdé, môže rozhodnúť o trovách konania podľa § 150 ods. 1 O. s. p.

Odvolací súd dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov odvolacieho konania videl
v existencii určitých subjektívnych i objektívnych okolností týkajúcich sa majetkových, sociálnych a
osobných pomerov účastníkov. Za relevantnú subjektívnu okolnosť považoval odvolací súd nepriaznivú

sociálnu a majetkovú situáciu navrhovateľky, ktorá je dlhodobo nezamestnaná (č.l. 4 spisu). Z potvrdenia
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Rimavskej Soboty zo dňa 24. 06. 2013 vyplynulo, že
navrhovateľka nepoberá dávku v hmotnej núdzi, ani príspevky k dávke (č.l. 5 spisu). Jedine v písomnom
podaní zo dňa 18. 03. 2014 navrhovateľka uviedla, že „som nemajetná, mojím jediným príjmom je dávka
od štátu v sume 117,- Eur“ (č.l. 31 spisu).

Odvolací súd považoval za objektívnu relevantnú skutočnosť to, že navrhovateľka, ktorá bola
žiadateľkou o dávku v hmotnej núdzi, musela ex lege (§ 9 ods. 1, 2 zák. č.
599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi v znení neskorších právnych predpisov) preukázať v správnom
konaní ako jednu podmienku pre priznanie dávky v hmotnej núdzi uplatnenie svojho zákonného nároku
(manželského výživného) na súde, pričom i od výsledku súdneho konania záviselo posúdenie splnenia

podmienok pre priznanie dávky.

Zároveň odvolací súd konštatuje, že nepriznaním trov odvolacieho konania sa odporca nedostane do
mimoriadne nepriaznivej finančnej situácie, pretože má pravidelný mesačný príjem od zamestnávateľa
(Q.. X. X., D.., G. J. s miestom podnikania Y. W., Ul. F. X) vo výške 362,13 Eur netto (č.l. 17 spisu).

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,

pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.