Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, February 11, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/638/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5613206821
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5613206821.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci žalobcu: CETELEM SLOVENSKO a. s., so
sídlom Panenská 7, 812 36 Bratislava, IČO: 35 787 783, zastúpeného spoločnosťou: Advokátska
kancelária Nagyová Tenkač, s.r.o., so sídlom Ružinovská 42, 821 01 Bratislava, IČO: 36 862 169,
proti žalovanému: P. N., nar. XX.XX.XXXX., bytom XXX XX D. U. XXX, v konaní o zaplatenie sumy
5.540,83 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš

č. k. 7C/190/2013-104 zo dňa 01. 04. 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 7C/190/2013-104 zo dňa 01. 04. 2014 v
prvej vete výroku, v časti o povolení žalovanému splácať priznanú žalovanú istinu s príslušenstvom
v splátkach vo výške 30,00 Eur, ktoré súd splatné vždy do 20. dňa kalendárneho miesiaca, počnúc
kalendárnym mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku, s tým, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia, v druhej vete výroku, ktorým súd v zostávajúcej

časti žalobu zamietol, a vo výroku o trovách konania z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

Vo zvyšnej časti z o s t á v a rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 7C/190/2013-104 zo
dňa 01. 04. 2014 n e d o t k n u t ý .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť žalobcovi sumu 2.221,20 Eur a úroky

z omeškania z jednotlivých súm (splátok) vo výške obdobiach v ňom presne špecifikovaných, a to
mesačnými splátkami vo výške 30,00 Eur, splatné vždy do 20. dňa kalendárneho mesiaca, počnúc
kalendárnym mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia (veta prvá výroku rozsudku). V zostávajúcej
časti žalobu zamietol (veta druhá výroku rozsudku). O trovách konania rozhodol tak, že žalovanému ich
náhradu nepriznal (veta tretia výroku rozsudku).

V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru,
že medzi účastníkmi bola uzavretá zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru dňa 18.06.2010. Zo
zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 18.06.2010 bolo zistené, že žalobca ako veriteľ
uzavrel so žalovaným zmluvu o úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 5.000,00
Eur, s dohodnutou ročnou úrokovou sadzbou 14,49 %, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať mesačnými
splátkami vo výške 83,06 Eur, v počte splátok 120, splatnosť splátky 15. dňa v mesiaci, RPMN

predstavovala 16,97%, priemerná hodnota RPMN predstavovala 18,59%, štandardné poistenie 4,99%,
podľa časti C zmluvy označenej ako kreditná karta, žalovaný požiadal, aby ho žalobca zaradil do
zoznamu žiadateľov o revolvingový úver a poskytol mu úverový rámec v minimálnej výške 400,00 Eur.
Zaviazal sa splácať čerpaný úver a náklady v pravidelných mesačných splátkach vo
výške minimálne 4% z úverového rámca alebo dlžnej sumy, ak nebude dohodnuté inak. Splatnosť v
mesiaci bola stanovená k 10. dňu, úroková sadzba predstavovala 1,77% mesačne. Ročná úroková

sadzba predstavovala 21,24% pri úverovom rámci 700,00 Eur, výške prvého čerpania 700,00 Eur
pri pravidelnom mesačnom splácaní splátky vo výške 5% z úverového rámca a bez poistenia jeRPMN 29,25%. V prípade nepoužívania karty vydanej klientovi nevznikne žiaden peňažný záväzok. Z
písomnosti zo dňa 05.11.2010 bolo zistené, že žalobca oznámil žalovanému, že obdržal medzinárodnú
kreditnú kartu CETELEM MASTERCARD, ktorú môže používať na platby kartou za tovar a služby, výber

hotovosti v bankomatoch, prevod peňazí na účet, s uvedením čísla karty, úverového účtu, maximálneho
úverového rámca 700,00 Eur, mesačnou úrokovou mierou 2,19%, výškou mesačnej splátky 28,00
Eur, dátum splatnosti karty november 2010. Podľa doručenky písomnosť bola prevzatá 01.12.2010
žalovaným.
Prvostupňový súd citoval ust. § 497, § 503 ods. 1 až 3 Obchodného zákonníka, § 9 ods. 1 vety prvej

zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách v znení neskorších
predpisov (do 30.11.2011), § 54 ods. 1 a 2, § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, §
3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení od 01.01.2009 a konštatoval, že žalobe vyhovel v časti
o zaplatenie 2.221,20 Eur, keď vykonaným dokazovaním mal preukázanú jej dôvodnosť v tejto časti. V
prevyšujúcej časti bola žaloba zamietnutá ako nedôvodná. Medzi účastníkmi bolo nesporné uzavretie
zmluvy o spotrebiteľskom úvere dňa 18.06.2010, ako aj poskytnutie úveru žalovanému vo

výške 5.000,00 Eur. Nesporná bola dohodnutá výška mesačných splátok 83,06 Eur, ich počet 120, ako
aj splatnosť splátky 15. dňa v mesiaci. Nakoľko žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia
o oprávnenosti vypovedať zmluvu so žalobcom, napriek výzve súdu, žalobcovi bolo možné priznať len
dlžnú časť mesačných splátok, ktorých splatnosť nastala do dňa vyhlásenia rozsudku, t.j. do
01.04.2014, žalovanému bola preto uložená povinnosť zaplatiť dlžné mesačné splátky za obdobie od

decembra 2012 do marca 2014 v počte splátok 16, t.j. 1.328,96 Eur. Medzi účastníkmi bolo nesporné
aj nezaplatenie štyroch mesačných splátok za obdobie od augusta 2012 do novembra 2012, ktoré
pozostávali zo splácanej istiny úveru ako súčasť uvedených štyroch mesačných splátok 103,03 Eur,
dohodnutého zmluvného úroku 213,41 Eur, dlžného poistného 15,80 Eur, spolu 332,24 Eur. Žalovanému
bola preto uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu splatnú za obdobie od augusta 2012

do marca 2014 vo výške 1.661,20 Eur. V prevyšujúcej časti bola žaloba o zaplatenie dlžnej časti z prvého
úverového zmluvného vzťahu vo výške 3.051,72 Eur zamietnutá ako nedôvodná.
Okrem nepreukázania splatnosti celého dlhu, žalobca neuniesol dôkazné bremeno ani vo vzťahu
k tvrdenej dlžnej časti z prvého úverového zmluvného vzťahu vo výške 26,80 Eur. Napriek výzve
súdu žalobca prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že bližšie konkretizovať túto časť splatného

nároku nevie. Sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v zmysle ktorej tvrdiť skutočnosti
a navrhovať o nich dôkazy je zásadne vecou účastníka konania. Zistený skutkový stav je výsledkom
dôkaznej aktivity účastníkov. Súdne pojednávanie bolo dvakrát odročované, pričom žalobca bol
vyzývaný na špecifikáciu dlhu a predloženie originálu listinných dôkazov, keďže predložené kópie listín
neboli čitateľné. Žalobca, prostredníctvom právneho zástupcu, výslovne uviedol, že z predložených

listinných dôkazov nie je možné zistiť dohodu o zániku zmluvného vzťahu výpoveďou, vrátane
dôvodov výpovede. Taktiež neodôvodnil výšku zostatku dlhu vo výške 26,80 Eur z prvého zmluvného
vzťahu. S poukazom na spotrebiteľský charakter zmluvy a súdny prieskum neprijateľných zmluvných
podmienok ex offo, nebolo možné uložiť povinnosť žalovanému zaplatiť žalobcovi navrhované peňažné
plnenie. Vychádzajúc z judikatúry komunitárneho práva, opakovanej výzvy súdu, odročovanie súdnych

pojednávaní predstavujúce tiež narušenie rovnováhy medzi dodávateľom služby a spotrebiteľom.
Podľa hmotného práva dôkazné bremeno oprávnenosti výšky každej časti uplatňovanej istiny zaťažuje
žalobcu. Ďalšie odročovanie súdneho pojednávania by predstavovalo aj porušenie zásady rovnosti strán
v konaní. Na základe skutkových tvrdení žalobcu nebolo možné naplniť úradnú povinnosť súdneho
prieskumu a naplnenie právnych noriem na ochranu spotrebiteľa vo vzťahu k

neodôvodnenejčastiuplatňovanéhonároku.Keďžezmluvnépodmienkypredkladádodávateľslužbybez
možnosti korekcie spotrebiteľa, tento nerovný stav mohol byť kompenzovaný iba pozitívnym zásahom
vonkajším vo vzťahu k samotným účastníkom zmluvy (Rozsudky Oceáno Gruppo Editorial a Salvat
Editores, C-240/98 až C-244/98, Mostaza Claro C-168/05).

Medzi účastníkmi bolo nesporné aj uzavretie druhého zmluvného úverového vzťahu, na základe ktorej
bol žalovanému poskytnutý úverový limit vo výške 700,00 Eur. Žalovaný nenamietal tvrdenie žalobcu
o poskytnutí finančných prostriedkov, na základe úverovej karty, vo výške 953,49 Eur, ako ani výšku
čiastočného plnenia 532,00 Eur. Keďže žalobca, tak ako v prípade prvého zmluvného úverového
vzťahu, ani v danom prípade nepreukázal zmluvné dojednanie o zániku zmluvného vzťahu výpoveďou,

predovšetkým výpovedný dôvod, neuniesol dôkazné bremeno zániku zmluvného vzťahu a tým aj
splatnosti celého zostatku úveru. Žalovanému bola preto uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi dlžné
mesačné splátky úveru vo výške 420,00 Eur (28,00 Eur x 15 splátok), za obdobie od januára 2013
do marca 2014. Keďže žalovaný nezaplatil ani dlžné splátky v období od augusta 2012 do decembra2012, pozostávajúce z piatich mesačných splátok istiny vo výške 54,12 Eur, z dohodnutého zmluvného
úroku 78,88 Eur a dlžného poistného zahrnutého v dlžných uvedených piatich mesačných splátkach
vo výške 7,00 Eur, spolu 140,00 Eur, žalovanému bola preto uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi

splatné dlžné mesačné splátky z druhého zmluvného úverového vzťahu vo výške 560,00 Eur. Aj v
súvislosti s druhým zmluvným úverovým vzťahom bola žaloba zamietnutá pre neunesenie dôkazného
bremena vo vzťahu k uplatňovanému nároku vo výške 26,80 Eur z rovnakých dôvodov.
Žalobca, prostredníctvom právneho zástupcu, výslovne uviedol, že z predložených listinných dôkazov
nie je možné zistiť dohodu o zániku zmluvného vzťahu výpoveďou, vrátane dôvodov výpovede. Taktiež

neodôvodnil výšku zostatku dlhu vo výške 26,80 Eur z druhého zmluvného vzťahu. S poukazom
na spotrebiteľský charakter zmluvy a súdny prieskum neprijateľných zmluvných podmienok ex offo,
nebolo možné uložiť povinnosť žalovanému zaplatiť žalobcovi navrhované peňažné plnenie. Žalobca bol
na súdnom pojednávaní zastúpený právnym zástupcom (prostredníctvom substitúta). Na špecifikáciu
každej časti žalovanej istiny bol žalobca, prostredníctvom právneho zástupcu, opakovane vyzývaný,
pričom uvedené bolo aj dôvodom odročenia súdneho pojednávania. Aj s poukazom na vyššie uvedené

nebol žiaden legitímny procesný dôvod na odročenie súdneho pojednávania za účelom položenia
otázky právnemu zástupcovi žalobcu tak, ako to bolo navrhnuté. V prevyšujúcej časti bola tak žaloba o
zaplatenie peňažného plnenie z druhého zmluvného úverového vzťahu vo výške 267,91 Eur zamietnutá
ako nedôvodná.
Okresný súd tiež zamietol žalobu o zaplatenie zmluvných úrokov z omeškania z

obidvoch úverových zmluvných vzťahov (do zaplatenia), keďže zmluvné úroky tvorili súčasť pravidelnej
mesačnej splátky, a tá časť zmluvných úrokov, ktorá bola splatná do dňa vyhlásenia rozsudku, bola
žalobcovi priznaná uložením povinnosti žalovanému zaplatiť dlžnú mesačnú splátku úveru. Je potrebné
uviesť, že zmluvné úroky, oddelené od istiny úveru, nie je ani možné priznať po lehote splatnosti úveru.
Zmluvné úroky sú vždy splatné spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné

prostriedky, t.j. aj spolu s istinou. Doba splatnosti úrokov za poskytnutie peňazí sa tak zhoduje s dobou
splatnosti úveru. Obchodný zákonník rozlišuje splatnosť úrokov v závislosti od splatnosti istiny úveru,
ako aj spôsobu splatenia istiny úveru, t.j. jednorazovo alebo v splátkach. Celková suma úrokov musí
byť vždy zaplatená najneskôr do splatnosti dlžného zostatku úveru. Žalobca ako veriteľ preto v danom
prípade nebol oprávnený žiadať od žalovanej ako dlžníčky zmluvné úroky aj po splatnosti úverovej istiny.

V danom prípade žalobcovi prislúchajú len úroky z omeškania. Po vyhlásení celého úveru za splatný sa
istina ďalej zmluvne neúročí. Uvedený záver vyplýva z podstaty zmluvného úroku, ktorý je odplatou za
užívanie finančných prostriedkov, ktoré sa poskytujú veriteľovi do doby splatnosti (rozsudok Krajského
súdu v Žiline zo dňa 28. 6. 2013, č. k. 8CoE/29/2013-98, rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa
19. 11. 2013, č. k. 5Co/165/2013-148 a rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 28. 11. 2013, č. k.

9Co/437/2013). Veriteľ neposkytuje finančné prostriedky po lehote splatnosti.

Z dôvodu omeškania žalovaného s plnením dlhu žalobcovi zo zákona prislúchalo právo na zaplatenie
úrokov z omeškania. Zodpovednosť za omeškanie má objektívny charakter. Vzniká bez ohľadu na
zavinenie. Jej dôsledkom je vznik povinnosti dlžníka platiť veriteľovi úroky z omeškania. Výšku úrokov

z omeškania ustanovuje vykonávací predpis a to navýšením 8 percentuálnych bodov nad úrokovú
sadzbu stanovenú ECB. Žalovanému bola preto uložená povinnosť zaplatiť úroky z omeškania z
jednotlivej mesačnej splátky, splatnej do dňa vyhlásenia rozsudku, od dohodnutej lehoty splatnosti do
zaplatenia, keďže omeškanie s plnením dlhu doposiaľ trvá. Bolo prihliadané na navrhovaný počiatok
priznania úrokov z omeškania, splatnosť splátok do navrhovaného počiatku úrokov z

omeškania v petite žaloby. Suma 269,15 Eur, ako základ úročenia, tak predstavovala súčet dlžných
splátok za december 2012, január 2013, t. j. 2 x 83,06 Eur a uplatňovaná časť istiny štyroch
dlžných mesačných splátok splatných do novembra 2012, t. j. 103,03 Eur. Suma 110,12 Eur, ako základ
úročenia, predstavovala splatné mesačné splátky za január a február 2013, t. j. 2 x 28,00 Eur a súčet
istiny dlžných mesačných splátok splatných do decembra 2012 vo výške 54,12 Eur. V prevyšujúcej časti

bola žaloba zamietnutá ako nedôvodná. Žalovaný je preto povinný zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania
vo výške 8,75% ročne zo sumy 269,15 Eur od 18. 2. 2013 do zaplatenia, úroky z omeškania vo výške
8,75% ročne zo sumy 83,06 Eur od 16. 2. 2013 do zaplatenia, úroky z omeškania vo výške 8,75% ročne
zo sumy 83,06 Eur od 16. 3. 2013 do zaplatenia, úroky z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy
83,06 Eur od 16. 4. 2013 do zaplatenia, úroky z omeškania vo výške 8,50% ročne zo sumy 83,06 Eur

od 16. 5. 2013 do zaplatenia, úroky z omeškania vo výške 8,50% ročne zo sumy 83,06 Eur od 16. 6.
2013 do zaplatenia, úroky z omeškania vo výške 8,50% ročne zo sumy 83,06 Eur od 16. 7. 2013 do
zaplatenia, úroky z omeškania vo výške 8,50% ročne zo sumy 83,06 Eur od 16. 8. 2013 do zaplatenia,
úroky z omeškania vo výške 8,50% ročne zo sumy 83,06 Eur od 16. 9. 2013 do zaplatenia, úroky zomeškania vo výške 8,50% ročne zo sumy 83,06 Eur od 16. 10. 2013 do zaplatenia, úroky z omeškania
vo výške 8,25% ročne zo sumy 83,06 Eur od 16. 11. 2013 do zaplatenia, úroky z omeškania vo výške
8,25% ročne zo sumy 83,06 Eur od 16. 12. 2013 do zaplatenia, úroky z omeškania vo výške 8,25%

ročne zo sumy 83,06 Eur od 16. 1. 2014 do zaplatenia, úroky z omeškania vo výške 8,25% ročne zo
sumy 83,06 Eur od 16. 2. 2014 do zaplatenia, úroky z omeškania vo výške 8,25% ročne zo sumy 83,06
Eur od 16. 3. 2014 do zaplatenia, úroky z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 110,12 Eur od 3.
3. 2013 do zaplatenia, úroky z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 28,00 Eur od 11. 3. 2013 do
zaplatenia, úroky z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 28,00 Eur od 11. 4. 2013 do zaplatenia,

úroky z omeškania vo výške 8,50% ročne zo sumy 28,00 Eur od 11. 5. 2013 do zaplatenia, úroky z
omeškania vo výške 8,50% ročne zo sumy 28,00 Eur od 11. 6. 2013 do zaplatenia, úroky z omeškania
vo výške 8,50% ročne zo sumy 28,00 Eur od 11. 7. 2013 do zaplatenia, úroky z omeškania vo výške
8,50% ročne zo sumy 28,00 Eur od 11. 8. 2013 do zaplatenia, úroky z omeškania vo výške 8,50% ročne
zo sumy 28,00 Eur od 11. 9. 2013 do zaplatenia, úroky z omeškania vo výške 8,50% ročne zo sumy
28,00 Eur od 11. 10. 2013 do zaplatenia, úroky z omeškania vo výške 8,25% ročne zo sumy 28,00 Eur

od 11. 12. 2013 do zaplatenia, úroky z omeškania vo výške 8,25% ročne zo sumy 28,00 Eur od 11. 1.
2014 do zaplatenia, úroky z omeškania vo výške 8,25% ročne zo sumy 28,00 Eur od 11. 2. 2014 do
zaplatenia, úroky z omeškania vo výške 8,25% ročne zo sumy 28,00 Eur od 11. 3. 2014 do zaplatenia.
Zároveň v súlade s ust. § 160 ods. 1 O.s.p. prvostupňový súd povolil žalovanému na
zaplatenie dlhu mesačné splátky vo výške 30,00 Eur, splatné vždy do 20. dňa kalendárneho mesiaca,

počnúc kalendárnym mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie s
plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Bolo prihliadané na osobné zárobkové
a majetkové pomery žalovaného, výšku dlhu, ktorým rozhodnutím žalobca vo svojich majetkových
pomeroch nebude dotknutý. V prípade nezaplatenia aj len jednej splátky, žalovaný môže stratiť výhodu
splátok a vznikne mu povinnosť zaplatiť dlh jednorázovo.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p., keď úspech žalobcu
predstavoval 40% (2.221,20 Eur), v ktorej časti bol neúspešný žalovaný. Úspech žalovaného
predstavoval 60% (3.319,63 Eur), v ktorej časti bol neúspešný žalobca. Pomer úspechu a neúspechu
tak predstavoval vznik nároku žalovaného na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 20%. Z
dôvodu, že žalovaný si náhradu trov konania neuplatňoval, súd rozhodol tak, že žalovanému ich náhradu

nepriznal.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, a to proti druhému výroku,
ktorým súd v časti žalobu zamietol a proti tej časti prvého výroku, ktorým súd povolil žalovanému
splácať žalovanú istinu s príslušenstvom v splátkach. Odvolateľ poukázal na bod V. - 5. Všeobecných

podmienok navrhovateľa pre poskytnutie spotrebiteľského úveru („VP“) z ktorého
jednoznačne vyplýva, že umožňuje zmluvným stranám predmetnú zmluvu o úvere vypovedať, pričom
výpoveď musí byť uskutočnená formou doporučeného listu a je účinná okamihom jej doručenia druhej
zmluvnej strany. Z predmetného ustanovenia VP tiež vyplýva okamih splatnosti dlhu žalovaného voči
žalobcovi. Na uvedené ustanovenie VP žalobca vo svojich písomných podaniach (žaloba zo dňa

11.06.2013 i podaní 08.01.2014) poukázal. Okresný súd však pri svojom rozhodovaní na ustanovenie
V. - 5. VP vôbec neprihliadol, čo vyplýva aj z odôvodnenia jeho rozhodnutia, v dôsledku čoho je jeho
rozhodnutie nezrozumiteľné a nejasné, čo má za následok odňatie možnosti žalobcu konať pred súdom
a porušenie jeho práva na riadne odôvodnenie rozsudku a na súdnu ochranu. Navyše, napadnuté
rozhodnutienespĺňanáležitostiriadnehoodôvodneniarozsudkuvsúladesust.§157ods.2O.s.p.Podľa

názoruodvolateľavdanomprípade,súdprvéhostupňapredmetnúprávnuvecnesprávneprávneposúdil
a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, súčasne odňal žalobcovi
možnosť konať pred súdom tak, že nesprávne kvalifikoval žalobcom dostatočne ozrejmený skutkový
stav a následne po oboznámení právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní dňa 01.04.2014 podľa
ust. § 100 O.s.p. neumožnil žalobcovi kvalifikovane a s prípravou vyjadriť sa k tomuto predbežnému

právnemuposúdeniuapredložiťrelevantnédôkazy,keďžetotopojednávanie zatýmtoúčelomneodročil.
V dôsledku toho konanie trpí vadou, ktorá viedla k nesprávnemu rozhodnutiu vo veci. Okresný súd
nielen že pri rozhodovaní veci neaplikoval ustanovenie bodu V. - 5. VP, ale ani príslušné ustanovenia
všeobecne záväzných právnych predpisov umožňujúcich veriteľovi požadovať od dlžníka zaplatenie
celej pohľadávky. Odvolateľ pritom poukázal na znenie ust. § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka v znení

účinnom ku dňu 18.06.2010, kedy došlo k uzavretiu zmluvy o úvere a tiež ust. § 565 Občianskeho
zákonníka. Žalobca citoval bod III. 6.1.6 VP a konštatoval, že splatnosť celého dlhu žalovaného voči
žalobcovi nastala v dôsledku výpovede zmluvy o úvere, ktorá bola daná v súlade s bodom V.
- 5. a III. 6.1.6 VP a tiež v súlade s ust. § 565 a § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka. Pred samotnouvýpoveďou zmluvy o úvere žalobca zaslal žalovanému výzvu na zaplatenie dlžnej čiastky úveru a
to v súlade s ust. § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka, ktoré vyžaduje predchádzajúce upozornenie
spotrebiteľa na možnosť veriteľa požadovať zaplatenie celej dlžnej čiastky pre omeškanie s mesačnou

splátkou viac ako tri mesiace, s poskytnutím dodatočnej lehoty 15 dní. Uvedenú výzvu zaslal žalobca
žalovanému písomne, formou doporučeného listu, pričom zo strany žalobcu mohol byť tento dôkaz
predložený súdu bezodkladne po pojednávaní dňa 01.04.2014, na ktorom súd informoval žalobcu o
predbežnom právnom posúdení veci. Túto výzvu žalobca označil ako novo predložený dôkaz. Pokiaľ
súd prvého stupňa žalobcovi nepriznal sumu 26,80 Eur, s odôvodnením, že žalobca neodôvodnil výšku

zostatku dlhu v predmetnej výške z prvého zmluvného vzťahu, odvolateľ poukázal na svoje podanie zo
dňa 08.01.2014, z ktorého vyplýva, že táto suma predstavuje náklady spojené s uplatnením pohľadávky,
ktoré sú tzv. zákonným príslušenstvom pohľadávky podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Táto
suma pozostáva zo sumy 6,90 Eur účtovanú ku dňu 03.09.2012 a zo sumy 19,90 Eur, účtovanú ku
dňu 14.09.2012. Žalobca rovnako v podaní zo dňa 08.01.2014 uviedol, že tieto náklady uplatňuje ako
poštovné, administratívne, personálne náklady, náklady vynaložené na telefonický kontakt s klientom,

náklady spojené so zaslaním SMS správ a že ide o náklady, ktoré navrhovateľ vynakladal na to,
aby žalovaného upozornil na omeškanie so splácaním pred podaním samotnej žaloby. Napriek tomu,
súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutiu konštatoval, že táto suma nebola žalobcom
odôvodnená a konkretizovaná v dôsledku čoho je jeho rozsudok zmätočný, nejasný a nezrozumiteľný,
keďženiesúzrejmédôvodyzáverusúduprvéhostupňaaniotejtočastinárokužalobcuvočižalovanému,

čím bola žalobcovi opätovne odňatá možnosť konať pred súdom. Vo vzťahu k uplatneniu sumy 827,91
Eur s príslušenstvom z titulu zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní úverovej karty, súd
prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia nesprávne uviedol, že ani v danom prípade žalobca
nepreukázal zmluvné dojednanie o zániku zmluvného vzťahu výpoveďou, predovšetkým výpovedný
dôvod, neuniesol dôkazné bremeno zániku zmluvného vzťahu a tým aj splatnosti celého zostatku

úveru. Žalobca opätovne poukázal na článok V. „Záverečné ustanovenia“ bodu V. - 5. VP z ktorého
vyplýva možnosť výpovede zmluvy o úvere a okamih účinnosti výpovede. Rovnako citoval článok IV.
„Úverový rámec - revolvingový úver, kreditná karta“, bodu IV. - 4.3. VP, z ktorého vyplýva, že zánik
záväzku sa v ostatnom riadi platnou právnou úpravou s tým, že ak po dobu dlhšiu ako tri roky nie
je zaznamenaný na úverovom účte klienta žiadny pohyb, zmluva o revolvingovom úvere zaniká bez

ďalšieho, ak CETELEM nerozhodne inak. Z bodu IV. 4.1. VP vyplýva, že CETELEM poskytuje klientovi
úverový rámec na dobu neurčitú. Odvolateľ tiež konštatoval, že súd prvého stupňa predmetnú právnu
vec nesprávne právne posúdil, keď neaplikoval príslušné ustanovenia VP, ani ust. § 14 ods. 2 zákona
č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných pôžičkách a úveroch pre spotrebiteľov v znení
účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere. Navyše, prvostupňový súd nesprávne právne posúdil vec,

keď neaplikoval v súdenom prípade ust. § 53 ods. 1 a § 565 Občianskeho zákonníka vo vzťahu
k sume 26,80 Eur, ktorú žalobca požadoval od odporcu z titulu nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, odvolateľ zopakoval totožnú argumentáciu
ako v časti III. 4. svojho opravného prostriedku. Vo vzťahu k časti, v ktorej súd zamietol žalobu o
zaplatenie zmluvných úrokov z omeškania z obidvoch zmluvných úverových vzťahov (do zaplatenia)

sa odvolateľ nestotožnil s dôvodmi napadnutého rozsudku s poukazom na ust. § 503 ods. 1 a 2
Obchodného zákonníka konštatujúc, že súdna prax dospela k záveru, že úroky vo výške dohodnutej
pri poskytnutí úveru patria do splatnosti úveru. Ak pre prípad omeškania s vrátením poskytnutých
peňažných prostriedkov nebola dohodnutá iná sadzba úrokov, patria aj za dobu po splatnosti úveru v
rovnakejvýške.Zuvedenéhovyplýva,žežalobcaakoveriteľmánároknavráteniezmluvnedohodnutého

úroku aj za obdobie po splatnosti istiny, až do doby reálneho zaplatenia istiny z úveru dlžníkom.
Jeho záver vyplýva aj z bodu V. 3. VP, ktorá upravuje, že nesplatená úverová istina je ďalej úročená
podľa platnej úrokovej sadzby. Ustanovenie § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka zakotvuje len okamih
splatnosti úrokov, ktorý je zhodný s okamihom splatnosti použitých peňažných prostriedkov. Ak však
peňažné prostriedky (istina) nie sú so vznikom v okamihu splatnosti vrátené, zmluvne dohodnuté úroky,

ako odplatu za poskytnutie peňažných prostriedkov je dlžník povinný uhradiť vo výške, zodpovedajúcej
okamihu reálneho zaplatenia istiny. Takýto záver vyplýva z podstaty zmluvného úroku, ktorý je odplatou
za užívanie finančných prostriedkov, ktoré sa poskytujú veriteľovi do doby splatnosti. Až do doby
skutočného zaplatenia istiny úveru totiž dlžník disponuje s peňažnými prostriedkami a až do tejto doby je
povinný z nich platiť aj dohodnuté úroky. Navyše, pokiaľ okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia

o uplatnených istinách vo výške podľa bodu III. 1. tohto podania uviedol, že žalobca nepreukázal
splatnosť celého dlhu, pri odôvodnení rozsudku o úrokoch z dlžných istín úveru už vychádzal z toho,
že splatnosť úverovej istiny (istín) nastala, čo vyplýva zo strany 8 písomného vyhotovenia rozsudku. Aj
táto skutočnosť svedčí o zmätočnosti súdneho rozhodnutia. Pokiaľ ide o dobu, od ktorej boli žalobcovipriznané úroky z omeškania, z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne nevyplýva jasné a
zrozumiteľné vysvetlenie. V nadväznosti na námietku žalobcu o tom, že z jeho strany došlo k riadnym
výpovediam obidvoch zmlúv o úvere, a teda aj k zosplatneniu obidvoch úverov žalobca je toho názoru,

že má nárok na úroky z omeškania v zmysle návrhu na začatie konania.
Odvolateľ tiež namietol tú časť výroku rozsudku, v ktorej súd povolil žalovanému splácať dlžnú sumu
v mesačných splátkach po 30,00 Eur mesačne, s odôvodnením, že žalovaný tieto pomery žiadnym
spôsobom nepreukázal.

Žalovaný zostal v odvolacom konaní nečinný.

Krajský súd, ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie bolo včas a smerovalo proti rozhodnutiu,
ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, podľa § 212 ods. 1 O.s.p. preskúmal rozsudok
okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní, a po preskúmaní ho bez
nariadeniaodvolaciehopojednávania(§214ods.2zapoužitia§156ods.3O.s.p.)včastiprvéhovýroku,

ktorým súd povolil splácať žalovanému žalovanú istinu pod následkom straty výhody splátok, vo výroku,
ktorým súd v časti žalobu zamietol a v závislom výroku o trovách konania podľa § 221 ods. 1 písm.
h) O.s.p. zrušil a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vec v rozsahu zrušenia vrátil okresnému súdu na ďalšie
konanie, to všetko z nasledovných dôvodov:

Vo vzťahu k prvej vete výroku v časti, v ktorej súd povolil žalovanému splácať žalovanú istinu s
príslušenstvom v splátkach pod následkom straty výhody splátok sa odvolací súd stotožnil s názorom
odvolateľa, že na takéto rozhodnutie nemal prvostupňový súd dostatok podkladov pre aplikáciu ust. §
160 ods. 1 O.s.p., t. j. uložiť v rozsudku splnenie povinnosti v lehote dlhšej ako tri dni od právoplatnosti
rozsudku. Ak má súd za to, že je na mieste v prejednávanom prípade určiť na plnenie

lehotu dlhšiu alebo stanoviť, že sa plnenie má stať v splátkach, musí byť táto časť výroku rozhodnutia
súdu podložená zistením všetkých potrebných skutočností, ktoré by presvedčivo zdôvodnili záver súdu,
že vzhľadom na povahu prejednávanej veci, priznaného nároku a osobným pomerov účastníkov je
vhodné určiť na splnenie lehotu dlhšiu než tri dni od právoplatnosti rozsudku alebo stanoviť, že peňažné
plnenie sa môže stať v splátkach (judikatúra Najvyššieho súdu SR publikovaná pod R 87/1966). Hoci,

prvostupňový súd svoje rozhodnutie v tomto smere odôvodnil, vychádzal len z výsluchu odporcu, ktorý
svoje tvrdenia v konaní žiadnym spôsobom pred prvostupňovým súdom
nepreukázal. Takéto rozhodnutie prvostupňového súdu je preto predčasné.

Vo vzťahu k druhej vete výroku, ktorým súd vo zvyšnej časti žalobu zamietol, sa však odvolací súd

nestotožnil s právnym posúdením veci prvostupňovým súdom.

Je nepochybné, že v prejednávanej veci sa jedná o štandardný spotrebiteľský vzťah, v rámci ktorého
neboli zmluvné ustanovenia individuálne dojednané. Základným znakom spotrebiteľských zmlúv,
nadväzne i ochrany spotrebiteľa (garantovanej tak vnútroštátnym právom ako i právom Európskej únie)

je, že spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. To znamená, že nesmú
obsahovať neprijateľné zmluvné podmienky. Neprijateľné podmienky sú v ust. § 53 ods. 4 Občianskeho
zákonníka vymedzené len príkladmo, čo znamená, že sa nejedná o výpočet taxatívny a ako neprijateľnú
podmienku možno vyhodnotiť i iné zmluvné dojednania. Odvolací súd zdôrazňuje, že neprijateľnou

podmienkou môže byť nielen samotný obsah konkrétneho zmluvného dojednania spotrebiteľského
záväzku, ale i spôsob jeho formálneho vyjadrenia, zahrňujúci nekalé praktiky dodávateľa v procese
uzatvárania spotrebiteľskej zmluvy. Inými slovami, neprijateľnými sú i tie zmluvné podmienky, ktoré
sú bezprostredným dôsledkom nekalej praktiky dodávateľa pri uzatváraní zmluvného vzťahu so
spotrebiteľom. Neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné (§ 53 ods. 5

Občianskeho zákonníka). O takúto situáciu sa jedná i v prejednávanej veci.

Okresný súd pri rozhodovaní v prejednávanej veci opomenul prihliadnuť na fakt, že text uvedený v
úverovej zmluve zo dňa 18.06.2010 a v úverových zmluvných podmienkach, ktoré tvorili neoddeliteľnú
súčasť úverovej zmluvy, je voľným okom nečitateľný. Veľkosť písma je tak minimálna, že je reálne

nenaplniteľné, aby sa priemerný spotrebiteľ dokázal čo i len oboznámiť s dotknutým textom, nieto
ešte mu porozumieť a vyhodnotiť jeho dôsledky dopadajúceho na neho ako spotrebiteľa. Žalobcovi
(dodávateľovi) nič nebránilo formulárovú zmluvu pripraviť tak, aby spotrebiteľ získal reálnu možnosť
oboznámiť sa s celým rozsahom povinností vznikajúcich mu uzavretím zmluvy. Takú zásadnú adôležitú informáciu, akou je odkaz na úverové zmluvné podmienky, (v ktorých sú prakticky upravené
všetky povinnosti spotrebiteľa), mali byť minimálne uvedené zvýrazneným písmom, aby spotrebiteľa
upozorňovali na nevyhnutnosť preštudovania zmluvy v celom jej rozsahu. Odvolací súd považuje za

potrebné ďalej uviesť, že vzťahy medzi účastníkmi na základe úverovej zmluvy zo dňa 18.06.2010
vznikli v dobe, kedy Slovenská republika už transformovala do svojho právneho poriadku smernice
EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa (novelou Občianskeho zákonníka č. 150/2004 Z. z.. účinnou od
01.04.2004). K základným princípom spotrebiteľských zmlúv v zmysle práva Európskej únie a judikatúry
Súdneho dvora EÚ patrí ten, že nesmú obsahovať podmienky, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu

v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej
neplatnosti týchto podmienok. Zároveň je povinnosťou vnútroštátneho súdu chrániť spotrebiteľov ex offo
pred nekalými súdnymi podmienkami (článok 3 ods. 1, 2 Smernice a bod 1 písm. e/ prílohy Smernice
Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách).

Za týchto okolností mal prvostupňový súd vyhodnotiť aj nároky žalobcu uplatnené žalobou, teda i v

časti, v ktorej žalobu zamietol. Na uvedenej okolnosti nič nemení ani skutočnosť, že žalovaný potvrdil,
že predmetnú zmluvu zo dňa 18.06.2015 vlastnoručne podpísal a na jej základe čerpal i finančné
prostriedky.

Z uvedených dôvodov bolo nadbytočné zaoberať sa ďalšou argumentáciou odvolateľa uvedenou v jeho

opravnom prostriedku.

Len pre úplnosť odvolací súd poznamenáva, že vyčíslenia nárokov žalobcu uplatňovaných v jeho
podaniach(jehoskutkovétvrdenia),nezbavujúžalobcudôkaznéhobremenavkonaní.Nestačíuviesťlen
sumy 2 x 26,80 Eur, ich dôvodnosť musí byť v súdnom konaní riadne preukázaná. Rovnako je potrebné

odmietnuť nedostatok odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd predmetné rozhodnutie
súdu prvého stupňa zrušil z dôvodov uvedených vyššie. Prvostupňový súd však vychádzal z platnosti
celej zmluvy (vrátane VP). Nie je možné hovoriť o porušení povinnosti prvostupňového súdu, keď poučil
právneho zástupcu žalobcu v súlade s ust. § 5 O.s.p. v spojení s § 100 O.s.p. ako sa javí právne
posúdenie veci, a to vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu, že došlo k splatnosti úverových zmluvných vzťahov

na základe výpovede. Právny zástupca žalobcu bol prítomný na pojednávaní
a je dostatočne kvalifikovanou osobou, ktorá prihliadnutím na jeho prípravu na opakovane nariadené
pojednávanie je oprávnená reagovať na právne posúdenie súdu. Súd v takomto prípade nie je povinný
odročovať pojednávanie. Treba preto odmietnuť argumentáciu odvolateľa o tom, že mu súd svojím
postupom odňal právo konať pred súdom.

S poukazom na vyššie uvedené dôvody, odvolací súd rozsudok okresného súdu v prvej vete výroku
v časti o povolení splácať priznanú istiny s príslušenstvom, vo výroku, ktorým súd žalobu zamietol i
v závislom výroku o trovách konania podľa § 221 ods. 1 písm. h) a ods. 2 O.s.p. zrušil a vec vrátil
okresnému súdu na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní okresný súd vytýči vo veci pojednávanie a bude skúmať zmluvu o úvere uzavretú
medzi účastníkmi aj s poukazom na znenie ust. § 53 ods. 4 a 5 Občianskeho zákonníka s poukazom
na nečitateľnosť textu úverovej zmluvy a úverových zmluvných podmienok, ktoré tvorili neoddeliteľnú
súčasť úverovej zmluvy. Z tohto hľadiska následne rozhodne opätovne o nároku navrhovateľa v časti,

v ktorej jeho návrh zamietol. Prihliadne pritom aj na podanie pôvodného právneho zástupcu žalobcu
zo dňa 13.08.2014 (č. l. 135 spisu s ktorým sa procesným spôsobom vyporiada). Toto podanie bolo
totiž podané na súd pôvodným právnym zástupcom žalobcu po tom, ako mu dňa 19.05.2014 žalobca
vypovedal plnomocenstvo na zastupovanie v tomto konaní, ktorá skutočnosť sa stala súdu známa dňa
22.05.2014 (č. l. 115 a 126 spisu). Zároveň bude potrebné, aby žalovaný preukázal skutočnosti, ktoré

by odôvodňovali postup súdu v zmysle ust. § 160 ods. 1 O.s.p., na základe ktorého by určil žalovanému
splátkový harmonogram na zaplatenie žalovanej istiny s príslušenstvom (špecifikovaného vo vete prvej
výroku rozsudku v časti nenapadnutej odvolaním). V prípade, že žalovaný svoju dôkaznú povinnosť v
tomto smere nesplní, okresný súd nebude mať dostatočný podklad na to, aby mu poskytol dlhšiu lehotu
ako tri dni od právoplatnosti rozhodnutia na zaplatenie priznanej istiny s príslušenstvom.

V novom rozhodnutí vo veci samej súd prvého stupňa rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho
konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.