Decision was made at the court Okresný súd Stará Ľubovňa
Judgement was issued by Mgr. Vladimír Gurka
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 4Er/692/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8514206306
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vladimír Gurka
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2015:8514206306.1
Uznesenie
Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného PROFI CREDIT Slovakia s.r.o., Pribinova
25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752 proti povinnému S. S., nar. XX.X.XXXX, bytom H. č. XXX o
vymoženie 2 772,90 eur s prísl. takto
r o z h o d o l :
Súd z a m i e t a žiadosť súdneho exekútora JUDr. Jána Ondáša, Exekútorský úrad Košice zo dňa
16.12.2014 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
o d ô v o d n e n i e :
Oprávnený podal exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie pre vymoženie 2 772,90 eur s prísl.
na základe právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku Stáleho arbitrážneho súd
zriadeného spoločnosťou Slovak arbitration court, s.r.o. so sídlom v Bratislave sp. zn. 388/07/14 zo dňa
24.9.2014. Súdny exekútor JUDr. Ján Ondáš požiadal súd o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie.
Súd preskúmaním žiadosti o udelenie poverenia, návrhu oprávneného, exekučného titulu a priloženej
zmluvy o úvere zistil, že oprávnený s povinným uzavrel dňa 7.11.2012 Zmluvu o revolvingovom úveru
č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej schválil oprávnený úver vo výške 1 500 eur. Počet splátok bol
dohodnutý na 48, mesačná splátka na sumu 77,05 eur, celkom mal povinný uhradiť sumu 3 698,40 eur.
Pri podpise úverovej zmluvy podpísal povinný aj rozhodcovskú zmluvu. Keďže povinný bol v omeškaní
s plnením svojho záväzku, oprávnený sa obrátil na Stály arbitrážny súd na základe rozhodcovskej
zmluvy uzatvorenej medzi oboma stranami, aby bol povinný zaviazaný na zaplatenie 2 772,90 eur
s príslušenstvom, zmluvnej pokuty a trov konania. Rozhodca návrhu oprávneného v celom rozsahu
vyhovel.
Podľa § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, súd preskúma
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul;
ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č.
231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd
nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie
alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby
vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd
zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie..Podľa § 45
ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo
exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon
rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.Podľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“), súd príslušný na
výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie
aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej OZ) účinného v čase podpísania zmluvy o úvere,
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 3 a 4 OZ účinného v čase podpísania zmluvy o úvere, dodávateľ je osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 prvá veta OZ účinného v čase podpísania zmluvy o úvere, spotrebiteľské zmluvy
nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o
zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné
podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne
dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 OZ účinného v čase podpísania zmluvy o úvere, za individuálne dojednané zmluvné
ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 3 OZ účinného v čase podpísania zmluvy o úvere, ak dodávateľ nepreukáže opak,
zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne
dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 OZ účinného v čase podpísania zmluvy o úvere neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 OZ účinného v čase podpísania zmluvy o úvere zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa
najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje
zmluvné postavenie..
Je pravdou, že exekučné konanie je vykonávacím konaním, v ktorom sa nútene vymáha povinnosť
dobrovoľne neuhradená na základe exekučného titulu a ktoré nasleduje po základnom konaní, v ktorom
bolvydanýexekučnýtitul.Vtomtokonanísatakpovediacmeníajpostavenieúčastníkovnaoprávneného
a povinného. Keďže ide už iba o výkon judikovanej povinnosti, v zásade sa v exekučnom konaní
neskúma hmotnoprávna stránka právneho vzťahu. Na druhej strane je však potrebné uviesť, že v
danom prípade išlo pôvodne o spotrebiteľský vzťah, nároky z ktorého boli oprávneným uplatnené v
rozhodcovskom konaní. Súdu je pritom z úradnej činnosti známe, že mnohí dodávatelia si práve cez
rozhodcovské súdy zabezpečujú exekučné tituly, v ktorých sú priznané aj nároky, ktoré všeobecnými
súdmi priznávané nie sú, resp. sú rozhodcovskými súdmi priznávané nároky zo zmluvných podmienok,
ktoré všeobecné súdy vyhlásili za neprijateľné. Slovenská republika má v zmysle európskeho práva
záväzok zabezpečiť, aby nekalé podmienky nezaväzovali spotrebiteľov v záujme zvýšenia kvality života.
Značná časť zabezpečenia tohto záväzku spočíva práve na súdoch a ich rozhodovacej činnosti, bez
ktorej by sa tento záväzok nemohol dosiahnuť.
Je nepochybné, že oprávnený s povinným uzavreli zmluvu o úvere. Uvedený typ zmluvy je upravený
v Obchodnom zákonníku a patrí medzi tzv. absolútne obchody. Na druhej strane je tiež nepochybné,
že povinný v danom prípade vystupoval ako fyzická osoba, ktorá uzatvorením zmluvy zabezpečovala
svoje potreby, teda ako spotrebiteľ, kým oprávnený pri poskytovaní služby vystupoval v rámci
svojej podnikateľskej činnosti, teda ako dodávateľ. Vzhľadom na túto skutočnosť a vzhľadom na
povahu zmluvných strán mala táto zmluva spotrebiteľský charakter. Uzavretá zmluva, podobne ako
aj rozhodcovská zmluva, sú pritom formulárové zmluvy, ktorých obsah druhá strana nemá možnosť
meniť a ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatváraniadohôd rovnakého druhu a neurčitého počtu. Súd sa preto zameral na kontrolu exekučného titulu
a rozhodcovskej doložky, ktorá bola podkladom pre konanie rozhodcovského súdu berúc do úvahy
kritéria, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky a teda či rozhodcovská doložka
nespôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. l OZ).
Slovenský právny poriadok nielenže umožňuje, ale priamo ukladá v niektorých prípadoch aj bez
návrhu zastaviť exekúciu vedenú na základe rozhodcovského rozsudku. Takémuto postupu nebráni
ani skutočnosť, že arbitráž prebehla za účasti spotrebiteľa a že spotrebiteľ nepodal žalobu o zrušenie
rozhodcovského rozsudku.
Ustanovenie § 45 ZoRK v sebe zakotvuje osobitný prieskumný inštitút - prieskumnú právomoc
exekučného súdu resp. súdu rozhodujúceho vo veci výkonu rozhodnutia.
Exekučný súd je teda pri postupe podľa § 45 ZoRK oprávnený hľadieť na rozhodcovský rozsudok
tak, akoby materiálne právoplatný nebol - nie je ním teda viazaný v zmysle § 159 O.s.p. a môže ho
preskúmavaťzhľadískvyjadrenýchv§45ZoRKajčodojehomateriálnejsprávnosti.Môžetedaskúmať,
či sú tu dôvody na zastavenie uvedené § 57 Ex. por., či sú tu nedostatky uvedené v § 40 písm. a)
alebob)ZoRK,alebočirozhodcovskýrozsudokzaväzujeúčastníkarozhodcovskéhokonanianaplnenie,
ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Toto ustanovenie (§
45 .ZoRK) potom treba považovať za to zákonné zmocnenie, ktoré umožňuje exekučnému súdu jeho
skúmanie.
Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu arbitrom rozhodcom
ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Častokrát sa
takáto rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými
podmienkami v štandardnej zmluve alebo ide o formulárovú zmluvu pripravenú vopred dodávateľom
(ako tomu bolo aj v tomto prípade). V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je predsa len
význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v krízových situáciách a vzniku sporu súkromná osoba
rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z
pôvodnej zmluvy.
Podľa predloženej rozhodcovskej zmluvy dlžník (teda povinný v tomto prípade) nie je povinný prijať
tento návrh. Ďalej bol dlžník poučený o dôsledkoch uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy v tom smere,
že dôsledkom jej uzavretia je možnosť riešenia sporov vyplývajúcich alebo súvisiacich s ustanoveniami
zmluvy o revolvingovom úvere v rozhodcovskom konaní, pričom spory môžu byť riešené aj v
súdnom konaní. Výber jednej z alternatív je na žalobcovi. Pre prípad riešenia sporu prostredníctvom
rozhodcovského súdu bolo dohodnuté, že spory vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami zmluvy o
revolvingovom úvere budú riešené pred niektorým z nasledujúcich rozhodcovských súdov: Slovenský
arbitrážny súd zriadený spoločnosťou Slovak arbitratioin court, s.r.o. so sídlom Krížna 56, Bratislava
alebo Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici, zriadený pri Victoria legal arbiter s.r.o. so sídlom
Zvolenská cesta 37, Banská Bystrica (v súčasnosti so sídlom v Žiline - pozn. súdu). Zároveň je súčasťou
rozhodcovskej zmluvy poučenie o výbere rozhodcu, ktorý bude prípadné spory prejednávať a o práve
dlžníkaodstúpiťodtejtorozhodcovskejzmluvyvlehotedo14kalendárnychdníoduzavretiatejtozmluvy.
Uvedené znenie rozhodcovskej zmluvy upravujúcich riešenie sporov sa v danom prípade na prvý
pohľad nejaví ako neprijateľné, keďže umožňuje riešenie sporov buď pred rozhodcovským súdom
alebo pred príslušným všeobecným súdom s tým, že výber jednej z alternatív je na žalobcovi. V
tejto zmluve je dokonca uvedené, že podpis rozhodcovskej doložky nie je podmienkou uzatvorenia
zmluvy o revolvingovom úvere a dlžník má právo aj odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy. Predmetná
rozhodcovská zmluva teda má formálne charakter rozhodcovskej zmluvy a netvorí súčasť formulárovej
zmluvy o úvere. Taktiež znenie dohodnutej rozhodcovskej doložky zodpovedá požiadavke § 53 ods.
4 písm. r) Občianskeho zákonníka, keď nevyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s veriteľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní. Napriek tomu súd túto rozhodcovskú zmluvu považuje za neprijateľnú
podmienku, a teda za neplatnú, a to jednak preto, že nespĺňa podmienku individuálneho dojednania a
jednak vzhľadom na úpravu procesného postupu rozhodcovského súdu.
Pokiaľ ide o individuálnosť dojednania rozhodcovskej zmluvy, súd dospel k záveru, že táto nebola
individuálne dojednaná. Súd pritom vychádza z citovaného § 53 ods. 2 OZ. Rozhodcovská zmluvabola vopred pripravená oprávneným, teda povinný sa s ňou mohol oboznámiť pred podpisom zmluvy,
ale nemohol ovplyvniť jej obsah. Zákon síce nevylučuje možnosť riešenia sporov v rozhodcovskom
konaní aj v spotrebiteľských veciach, súd je však toho názoru, že ak má byť rozhodcovská zmluva,
resp. doložka, uzavretá so spotrebiteľom.právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, a teda
ako individuálne dojednaná, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa
vyžaduje predovšetkým informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo
tá ktorá voľba konkrétne znamená. Z predloženej rozhodcovskej zmluvy nevyplýva, že povinnému sa
poskytli jasné a zrozumiteľné informácie, predovšetkým čo znamená riešenie sporov v rozhodcovskom
konaní a aké sú jeho dôsledky. Je pravdou, že v rozhodcovskej zmluve je poučenie o tom, že dôsledkom
uzavretia rozhodcovskej zmluvy je možnosť riešiť prípadné spory v rozhodcovskom konaní a je v
nej aj oboznámenie so spôsobom výberu rozhodcu, absentujú v nej však akékoľvek informácie o
skutočne podstatných skutočnostiach a následkoch rozhodcovského konania, ktoré sú potrebné pre
naozaj slobodné rozhodnutie spotrebiteľa so znalosťou veci, ako napr. o záväznosti rozhodcovského
rozsudku, voči ktorému zväčša nie je prípustný opravný prostriedok v zmysle dvojinštančnosti konania
(ako je tomu napr. v súdnom konaní pred všeobecnými súdmi, keď rozhodnutie súdu prvého stupňa
môže na základe odvolania preskúmať druhostupňový súd; súd za opravný prostriedok nepovažuje
žalobu o zrušenie rozhodcovského konania), alebo o tom, že touto dohodou sa riešenie sporov
prenášanasúkromnúosobu,akoanipoučenieaspoňozákladnomprocesnompostuperozhodcovského
súdu a o právach a povinnostiach povinného v prípadnom rozhodcovskom konaní. Je len ťažko si
predstaviť rokovanie spotrebiteľa o rozhodcovskej doložke, ak spotrebiteľ nepozná jej obsah, resp.
nepozná procesné pravidlá konania pred rozhodcovským súdom. Z úradnej činnosti súdu sa javí,
že predkladanie rozhodcovských doložiek spotrebiteľom za stavu, keď nepoznajú pravidlá arbitráže
(predmet rozhodcovskej zmluvy) a prirodzene nevenujú dostatočnú pozornosť tejto časti formuláru, sa
zneužíva k záverom o individuálnom vyjednaní zo strany spotrebiteľov. Takéto postupy je podľa názoru
súdu možné označiť za nekalé obchodné praktiky, pričom na tomto nič nemení technika predkladania
rozhodcovských zmlúv, resp. doložiek - t.j. či inkorporovanie doložky do všeobecných zmluvných
podmienok alebo vyhotovenie štandardnej rozhodcovskej zmluvy na samostatnom liste (hárku) papiera.
Za tohto stavu súd uvedenú rozhodcovskú doložku nepovažoval za individuálne dojednanú.
Súd ďalej preskúmal aj procesného postup rozhodcovského súdu upravený v rokovacom poriadku
rozhodcovského súdu, ktorý je zverejnený na internetovej stránke www.slas.sk/_Podklady/
Rokovaci_poriadok.pdf .
Podľa § 6 ods. 8 rokovacieho poriadku (ďalej len „RP“) ak nie je možné doručiť písomnosť na adresu
známu alebo zistenú rozhodcovským súdom v zmysle rokovacieho poriadku, považuje sa takáto
písomnosť za doručenú dňom vrátenia neprevzatej zásielky a to aj vtedy, ak sa adresát alebo osoba
oprávnená konať v mene alebo za adresáta alebo osoba oprávnená preberať písomnosti za adresáta
o tom nedozvie.
Podľa § 13 ods. 1 RP žalovaný je oprávnený vyjadriť sa k žalobe v žalobnej odpovedi, ktorú je povinný
doručiť rozhodcovskému súdu a žalobcovi najneskôr do 10 dní od doručenia žaloby. Rozhodcovský súd
je oprávnený túto lehotu primerane predĺžiť, najmä vzhľadom na obtiažnosť veci.
Podľa § 25 ods. 10 RP rozhodcovský súd môže aj bez vypočutia žalovaného vydať rozhodcovský
rozsudok, ak sa v žalobe uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy vyplývajúce zo skutočností
uvedených žalobcom alebo bola v prvopise predložená zmenka .alebo šek. Rozhodcovský súd je v
takomto prípade povinný zaslať rozhodcovský rozsudok spolu so žalobným návrhom žalovanému.
Podľa § 30 ods. 10 RP ak rozhodcovský súd vydal rozhodcovský rozsudok spôsobom podľa § 25 ods.
10 a žalovaný v lehote podľa § 13 doručil rozhodcovskému súdu žalobnú odpoveď, v ktorej uviedol že
uplatnený nárok žalobcu neuznáva, takto vydaný rozhodcovský rozsudok sa zrušuje a rozhodcovský
súd pokračuje ďalej v konaní.
Procesný postup pri rozhodnutí veci teda v zmysle cit. ustanovení RP umožňuje vydať rozsudok aj bez
prejednania veci, pričom dlžníkovi je tento rozsudok možné doručiť aj tzv. fikciou doručenia, teda nemusí
sa o ňom ani dozvedieť. Na odpoveď má pritom dlžník lehotu
iba 10 dní. Uvedený postup je podobným postupom ako pri vydávaní platobného rozkazu podľa
ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, avšak s tým rozdielom, že platobný rozkaz musí byťdoručený do vlastných rúk bez možnosti náhradného doručenia (t.j. napr. bez možnosti doručenia fikciou
doručenia; ide o ochranu 2. strany v konaní, ktorá dostane už rozhodnutie, ktoré môže byť vo veci
konečné bez toho, aby vedela, že voči nej prebieha nejaké konanie) a odporca má možnosť podať
odpor v lehote 15 dní od jeho doručenia. V prípade nedoručenia platobného rozkazu sa tento ruší
bez toho, aby odporca musel urobiť nejaký procesný úkon. Ako je pritom známe z úradnej činnosti
súdu, takmer výlučne je žalobcom oprávnený ako dodávateľ, ktorý si týmto spôsobom zabezpečuje
možnosť dosiahnutia exekučného titulu v čo najkratšom čase, čomu nasvedčuje aj skutočnosť, že
rozhodcovský súd priznal oprávnenému aj nároky, ktoré všeobecné súdy v mnohých prípadoch posúdili
ako neprijateľné, resp. ako rozporné s právom alebo dobrými mravmi (ako napr. úroky vo výške cca 70
% ročne, v dôsledku čoho sa odplata pri často sa opakujúcom úvere na 48 mesiacov, čiže na 4 roky,
blíži k 2,5 násobku poskytnutej sumy). Všetky tieto okolnosti uzavretia rozhodcovskej zmluvy navodzujú
dojem, ktorý hraničí až s presvedčením, že oprávnený zámerným použitím prostriedkov, ktoré sami o
sebe nie sú zákonom zakázané (v dôsledku čoho vzniknutý stav z hľadiska pozitívneho práva sa javí ako
nenapadnuteľný) sa správa síce podľa práva, ale tak, aby zámerne dosiahol výsledok právnou normou
nepredvídaný a nežiaduci (t.j. obídenie kontroly zmluvných podmienok všeobecným súdom).
V RP upravený postup rozhodcovského súdu teda vzhľadom na uvedené skutočnosti spôsobuje značné
znevýhodnenie takmer výlučne dlžníka, v danom prípade spotrebiteľa, pri jeho obrane v rozhodcovskom
konaní oproti jeho možnostiam v riadnom občianskom súdnom konaní.
Takúto rozhodcovskú zmluvu dohodnutú za vyššie uvedených okolností spolu s absenciou
individuálnosti jej dojednania súd považuje za neprimeranú zmluvnú podmienku. Takéto dojednanie
podľa názoru súdu dosahuje intenzitu hrubého nepomeru zmluvnej podmienky v neprospech
spotrebiteľa a je v rozpore s príslušnými ustanoveniami najmä § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, čo
spôsobuje jej neplatnosť. Za takéhoto stavu potom vo veci rozhodol orgán, ktorý na to nemal právomoc,
čo je jednou zo základných podmienok právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu, na ktorú súd
pri posudzovaní žiadosti o udelenie poverenia musí prihliadať.
Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností súd zamietol žiadosť o udelenie poverenie na
vykonanie exekúcie.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajšom súde do 15 dní odo
dňa jeho doručenia písomného vyhotovenia tohto uznesenia. V odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahuhonapáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolanie domáha.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.