Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. október 2014

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 27C/169/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112217976
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Sopková
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2014:3112217976.6

Uznesenie

Okresný súd Trenčín v právnej veci navrhovateľa Obec Horné Srnie, so sídlom Horné Srnie, Družstevná
430/1, IČO: 00 311 588, právne zastúpeného JUDr. Marekom Doktorom, advokátom so sídlom Trenčín,
Piaristická 273/21, proti odporcovi H.. X. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. W., V. R. XXX/X, zast. JUDr.
Stanislavom Zajacom, advokátom so sídlom Dubnica nad Váhom, Obrancov mieru 344/2, o zaplatenie
1 924,60 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie z a s t a v u j e.

II. Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom, doručeným súdu dňa 10.07.2012, sa navrhovateľ voči odporcovi domáhal zaplatenia sumy 1
031,66 € titulom bezdôvodného obohatenia zo strany odporcu, ktoré vzniklo v dôsledku neodvedeného
poistného na nemocenské, starobné, invalidné poistenie a poistenie v nezamestnanosti, ktoré bolo v

mzde nesprávne vyplácané odporcovi.

Nazákladenávrhunavrhovateľasúduznesenímč.k.27C/169/2012-6zodňa26.05.2014pripustilzmenu
žalobného návrhu tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 1 924,60 € a náhradu trov konania.

Podaním, doručeným súdu dňa 27.10.2014, zobral navrhovateľ svoj návrh v celom rozsahu späť z
dôvodu, že odporca po začatí konania dňa 22.09.2014 zaplatil žalovanú sumu. Zároveň si uplatnil trovy
konania v celkovej výške 380,18 €.

Odporca so späťvzatím návrhu súhlasil ústne do zápisnice dňa 28.10.2014, ale nesúhlasil s tým, aby

bol zaviazaný na zaplatenie trov konania. Súdne konanie nezavinil, o probléme vedomosť nemal, obec
ho nevyzvala na úhradu dlžnej sumy a ak by tak urobila, vec by vyriešil a dlžnú sumu by zaplatil. Uplatnil
si aj trovy konania vo výške 324,47 €.

Podľa § 96 ods. 1 z.č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) navrhovateľ môže vziať
za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd
konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Podľa § 96 ods. 3 O.s.p. nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu

návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosťmanželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení
konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.

Zo strany navrhovateľa došlo k účinnému späťvzatiu celého návrhu, preto odpadol predmet konania a

súd v zmysle § 96 ods. 1, 3 O.s.p. konanie zastavil so súhlasom odporcu.

Podľa § 146 ods. 2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

Podľa § 150 ods. 1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa

priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,
ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 2 veta druhá a § 150 ods. 1 O.s.p..

Je pravdou, že navrhovateľ vzal späť návrh z dôvodu, že odporca po začatí súdneho konania zaplatil
žalovanú sumu, teda pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne a odporca by

mu mal uhradiť trovy súdneho konania podľa § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p.. Súd ale po preskúmaní
veci považoval za potrebné v tomto prípade aplikovať ust. § 150 ods. 1 O.s.p..

Ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p. predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok konania.
Umožňuje súdu, aby vo výnimočných prípadoch z dôvodov hodných osobitného zreteľa účastníkovi,
ktorý by inak mal právo na náhradu trov konania, túto náhradu celkom alebo sčasti nepriznal. Takéto

rozhodnutie súdu musí vždy zodpovedať okolnostiam prípadu a musí mať výnimočnú povahu. Pri
skúmaní, či sú v danej veci skutočne dané dôvody hodné osobitného zreteľa, treba prihliadať k osobným,
majetkovým a iným pomerom oboch účastníkov, ale tiež aj k ďalším okolnostiam, najmä tým, ktoré viedli
k súdnemu uplatneniu nároku a k postoju účastníkov konania.

V danej veci súd zohľadnil predovšetkým skutočnosť, že predmetom konania bol nárok navrhovateľa,

ktorého existenciu odporca sám, svojim konaním nezavinil.

Išlo o bezdôvodné obohatenie zo strany odporcu, ktoré vzniklo v dôsledku toho, že navrhovateľ v období
odjúla2009dooktóbra2010akozamestnávateľodporcuneodvádzalpoistnénanemocenské,starobné,
invalidné poistenie a poistenie v nezamestnanosti správnym spôsobom a toto bolo vyplácané odporcovi
v rámci jeho mzdy tak, že na jeho strane vzniklo spomínané bezdôvodné obohatenie. Navrhovateľ

teda sám ako zamestnávateľ nesprávne vykonával zrážky a odvody poistného zo mzdy odporcu ako
svojho zamestnanca. Uvedené sám navrhovateľ zistil až na základe rozhodnutia Sociálnej poisťovne
zo dňa 24.02.2012 č. 700-0810534812-GC04/12, doručenom navrhovateľovi dňa 29.02.2012,
ktorým bolo navrhovateľovi predpísané poistné za obdobie od januára 2009 do decembra 2010 vo
výške 5 001,20 €. V odôvodnení sa uvádza, že kontrolou odvodu poistného a príspevkov

bolo zistené, že navrhovateľ poistné a príspevky v uvedenom období odviedol v nesprávnej výške,
čím porušil ustanovenia z.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Navrhovateľ podal proti rozhodnutiu
odvolanie, ktoré bolo zamietnuté Sociálnou poisťovňou, ústredím, rozhodnutím zo dňa 10.05.2012
č. 23169-2/2012-BA. Navrhovateľ nesprávne zúčtované poistné 5 001,20 €
Sociálnej poisťovni uhradil dňa 31.05.2012. O uvedenom odporca vedomosť nemal, účastníkom v

konaní so Sociálnou poisťovňou nebol. Následne navrhovateľ podal na súd žalobný návrh, ktorým sa
domáhal, aby mu odporca vydal bezdôvodné obohatenie, spočívajúce v časti poistného, ktoré malo
byť zrazené a odvedené zo mzdy odporcu. Z potvrdenia Sociálnej poisťovne, pobočka Trenčín zo dňa
19.03.2012 pritom vyplýva, že neodvedené poistné bolo poistným na invalidné poistenia a na poistenie v
nezamestnanosti,nazákladečohodošlo kprepočtupoistného,ktorémalobyťzrážanézomzdyodporcu

a k zmene žalobného návrhu zo strany navrhovateľa.V konaní nebolo zistené, že by navrhovateľ predo dňom podania žalobného návrhu odporcu na úhradu
dlžnej sumy vyzval. Odporca hneď na prvom pojednávaní súdu dňa 10.06.2014 prejavil ochotu vec
riešiť mimosúdne a poznamenal, že ak by mu bola pred podaním žaloby doručená výzva na zaplatenie,

vec by riešil a žaloba na súd by vôbec nebola potrebná.

Na základe uvedených skutočností, keď odporca svojim správaním nedal príčinu na podanie žalobného
návrhu, pretože zrážky na odvody poistného z jeho mzdy vykonával samotný navrhovateľ nesprávnym
spôsobom, pričom o tejto nesprávnosti sa dozvedel výlučne navrhovateľ z rozhodnutí Sociálnej
poisťovne; za situácie, keď navrhovateľ sa pred podaním žalobného návrhu nepokúsil s odporcom a
vec vyriešiť mimosúdne, nevyzval ho na úhradu dlhu, mal súd za to, že vo veci sú dané dôvody hodné

osobitného zreteľa podľa § 150 ods. 1 O.s.p., pre ktoré nie je možné navrhovateľovi priznať náhradu
trov konania podľa § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p..

Záverom súd uvádza, že na vec nebolo možné aplikovať ust. § 143 O.s.p., podľa ktorého odporca, ktorý
nemal úspech vo veci, má právo na náhradu trov konania proti navrhovateľovi, ak svojím správaním
nedal príčinu na podanie návrhu na začatie konania a priznať odporcovi náhradu trov konania, pretože

konanie bolo zastavené a v takom prípade nemožno hovoriť o úspechu alebo neúspechu účastníkov
konania vo veci.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd

Trenčín v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.