Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Nitra

Judgement was issued by JUDr. Dagmar Podhorcová

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6CoE/42/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113243001
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Podhorcová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4113243001.1

Uznesenie

KrajskýsúdvNitre,vexekučnejvecioprávneného:PROFICREDITSlovakia,s.r.o.,sosídlomBratislava,
Pribinova 25, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Kubániho 16, IČO: 47 233 516, v mene ktorej vykonáva advokáciu ako konateľka a advokátka JUDr.
Andrea Cviková, proti povinnému: C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., X. I. XX/XX, o vymoženie 2.130,95
eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo 7. januára

2014 č.k. 14Er/1363/2013-12, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Ladislava
Jakubca, so sídlom Exekútorského úradu v Bratislave, Zámocká 30, o udelenia poverenia na vykonanie
exekúcie. V dôvodoch svojho uznesenia uviedol, že súdny exekútor požiadal na základe návrhu

oprávneného o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie proti povinnému pre vymoženie sumy
2.130,95 eura s príslušenstvom. Za exekučný titul označil rozhodcovský rozsudok vydaný Mgr. Luciou
Pohančeníkovou, rozhodcom, ktorým bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu
2.130,95 eura s prísl. a nahradiť mu trovy konania vo výške 356,76 eura. Z odôvodnenia vyššie
uvedeného rozhodcovského rozsudku vyplýva, že účastníci uzavreli zmluvu o revolvingovom úvere
č. 8400042616 dňa 23.02.2012, na základe ktorej poskytol oprávnený povinnému úver vo výške

1.020 eur, ktorý sa zaviazal splatiť v 42 mesačných splátkach po 54,65 eura v termínoch splatnosti
dohodnutých v zmluve. Povinný si svoje povinnosti nesplnil, čím porušil svoje povinnosti zo zmluvy a
dostal sa do omeškania so splácaním úveru, čím sa stali okamžite splatné všetky záväzky povinného.
Účastníci si ďalej dohodli v zmysle rozhodcovskej zmluvy, uzavretej dňa 23.02.2012, že akékoľvek
spory, nezrovnalosti, alebo nároky, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, súvisiace s porušením, ukončením,
či neplatnosťou, budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní, alebo pred rozhodcom v

rozhodcovskom konaní. Výber rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť
spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh. Následne boli uvedené i rozhodcovské
súdy, ktoré by vec prejednali, ak by nastal spor. Rozhodcovská zmluva, ako podmienka uzatvorenia
zmluvy, ktorú oprávnený použil v prípadoch rovnakého druhu a neurčitého počtu, pre neurčitý okruh
spotrebiteľov je neprijateľnou podmienkou, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 OZ neplatná. Spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, tým že mu

neumožňuje zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu, a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa.
O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi
rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto dohody začalo rozhodcovské konanie na
návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Ani táto doložka
nenapĺňa záujem na ochrane spotrebiteľa. Je neprijateľná, pretože núti spotrebiteľa sa podrobiť výlučne
rozhodcovskému konaniu. Pretože dojednaná rozhodcovská zmluva spôsobuje značnú nerovnováhu

v právach a povinnostiach zmluvných strán a to v neprospech spotrebiteľa, musel rozhodnúť tak, ako
je uvedené vo výroku napadnutého uznesenia. Keďže súd zistil rozpor exekučného titulu so zákonom,pretože rozhodcovský rozsudok zaväzuje povinného na plnenia, ktoré sú právne nedovolené a v rozpore
s dobrými mravmi, pretože vychádzajú z neprijateľných podmienok spotrebiteľskej zmluvy, pričom aj
samotné rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom je exekučný titul, vychádza z neprijateľnej zmluvnej

podmienky - neprijateľnej rozhodcovskej doložky, žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, domáhajúc sa ním jeho zrušenia
a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedol, že exekučný súd sa pri rozhodovaní
neúplne zaoberal rozhodcovskou zmluvou, dôsledkom čoho sú nielen zjavné chyby a nedostatky v

zistení skutkového stavu, ale neobstojí ani jeho následné právne posúdenie. Rozhodcovská zmluva je
samostatným právnym úkonom, ktorého existencia nie je ani podmienkou uzavretia úverovej zmluvy.
Odstúpenie od rozhodcovskej zmluvy by nespôsobilo zánik úverovej zmluvy. Rozhodcovská zmluva
preto vykazuje a má všetky znaky individuálne dojednaného právneho úkonu. Rozhodcovská zmluva
nespĺňa ani všeobecnú definíciu neprijateľnej podmienky a ide o platné dojednanie. Rozhodcovská
zmluva založila právomoc rozhodcovského súdu vydať exekučný titul, vykazuje a má všetky znaky

individuálne dojednaného právneho úkonu, a preto nie je možné aplikovať ust. § 53 OZ o neprijateľných
zmluvných podmienkach v spotrebiteľskej zmluve spôsobujúcich jej neplatnosť. Rozhodcovská zmluva
je uzatvorená na samostatnom liste podpísaným oprávneným a povinným, bola individuálne dohodnutá,
a preto ju nemožno považovať za neprijateľnú.

Vo veci rozhodol vyšší súdny úradník Okresného súdu Nitra. Zákonná sudkyňa predložila vec na

rozhodnutie krajskému súdu podľa ustanovenia § 374 ods. 4 OSP s vyjadrením, že odvolaniu účastníka
konania nemieni vyhovieť, pretože sa stotožňuje s týmto uznesením.

Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) prejednal odvolanie
oprávneného bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že
odvolanie oprávneného nie je dôvodné a uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správne

potvrdiť podľa § 219 ods. 1 OSP, pričom v nadväznosti na ust. § 219 ods. 2 OSP odvolací súd v celom
rozsahupoukazujenaodôvodnenienapadnutéhouzneseniasúduprvéhostupňa,sktorýmsastotožňuje
a na zdôraznenie jeho správnosti dodáva.

Z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený svojím návrhom zo dňa 10.12.2013 požiadal súdneho exekútora
JUDr. Ladislava Jakubca, so sídlom Exekútorského úradu v Bratislave, Zámocká 30, o vykonanie

exekúcie voči povinnému na vymoženie sumy 2.130,95 eura s príslušenstvom. Za exekučný titul označil
Rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Victória, rozhodcovský súd v Žiline, sp. zn. RK-
PC-1228/13-LP zo dňa 26.04.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30.03.20132 a vykonateľnosť
dňa 03.08.2013. Dňa 31.12.2013 doručil súdu prvého stupňa žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, ku ktorej pripojil i návrh na vykonanie exekúcie, rozhodcovský rozsudok tvoriaci exekučný titul,

Zmluvu o revolvingovom úvere, Zmluvné dojednanie Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI
CREDIT Slovakia, s.r.o. a Rozhodcovskú zmluvu zo dňa 23.02.2012. Následne súd prvého stupňa
preskúmavaným uznesením žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietol.

Podľa§41ods.1Exekučnéhoporiadkuexekučnýmtitulomjevykonateľnérozhodnutiesúdu,akpriznáva

právo, zaväzuje k povinnosti, alebo postihuje majetok.

Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských
komisií a zmierov nimi schválených (§ 41 ods. 2 písm. g/ Exekučného poriadku).

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehotaneplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 45 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len "zákon o
rozhodcovskom konaní"), súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných
predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku,
konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje
účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo

odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia
alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak
zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b/ alebo c/.

Vychádzajúc z Exekučného poriadku pre začatie exekúcie, ako aj na jej ďalší postup, musia byť splnené
zákonom stanovené podmienky, a to jednak procesného charakteru, ako i hmotnoprávne. Procesnými

podmienkami exekúcie sú spôsobilí účastníci, právomoc a príslušnosť súdu, ako i spôsobilý návrh a
listina, o ktorej oprávnený tvrdí, že je vykonateľným exekučným titulom. Všetky ostatné predpoklady
exekúcie sú predpokladmi hmotnoprávnymi (materiálnymi), ktorých nedostatok síce nebráni začatiu
a pokračovaniu exekučného konania, ale bráni prípustnosti samotnej exekúcie. Dôvody zastavenia
exekúcie uvedené v ust. § 45 ods. 1 ZRK preto nie sú procesnými podmienkami exekučného konania,

ale hmotnoprávnymi predpokladmi prípustnosti exekúcie ako takej. Možno preto vyvodiť, že súlad
rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu s ust. § 45 ZRK je hmotnoprávnym predpokladom
vykonania exekúcie. Keďže z ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva pre exekučný súd povinnosť
pri rozhodovaní o udelení poverenia preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom, s ohľadom na
vyššie uvedené je preto povinný už v tejto fáze konania prihliadať na to, či sú tu dôvody neprípustnosti

exekúcienazákladerozhodcovskéhorozsudku,uvedenév§45ZRK.Vprípadežeichzistí,musížiadosť
na udelenie poverenia zamietnuť. Jediným obmedzením exekučného súdu v tejto fáze je, že vzhľadom
na neúčasť povinného v tejto etape konania sa nemôže zaoberať tými dôvodmi neprípustnosti exekúcie,
na ktoré môže prihliadnuť len na návrh (§ 45 ods. 1 písm. a/ v spojení s ods. 2 ZRK). Takýto postup je aj
v súlade so zásadou hospodárnosti exekučného konania a logikou veci. Preto námietky oprávneného,

že aplikácia ust. § 45 ZRK sa má zisťovať až po vydaní poverenia a následnom zastavení exekučného
konania, je s touto požiadavkou v priamom rozpore.

Podľa 53 ods. 1 veta prvá, ods. 5 Obč. zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa
má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného
rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi
s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu
rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľmi a spotrebiteľom v rozsahu, v

akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných
opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť
všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby
spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa dospel k záveru, že súd

prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny
právny záver a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu
prvého stupňa, ktorý správne posúdil predmetnú zmluvu ako spotrebiteľskú a správne postupoval, keď
preskúmal v zmysle Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluváchrozhodcovskú zmluvu. V zmysle § 53 ods. 1 OZ, neprijateľnou je zmluvná podmienka, ktorá spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Zásadnou
právnou otázkou v predmetnej veci je otázka, či Rozhodcovská zmluva k úveru č. 8400042616 zo dňa

23.02.2012, na základe ktorej rozhodcovský súd rozhodol, podľa ktorej sa účastníci vzťahu dohodli, že
akékoľvek spory, nezrovnalosti, alebo nároky medzi zmluvnými stranami, vyplývajúce alebo súvisiace
s ustanoveniami Zmluvy o revolvingovom úvere, s porušením, ukončením, či neplatnosťou Zmluvy o
revolvingovom úvere budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo rozhodcovskom
konaní pred niektorým z nasledujúcich stálych rozhodcovských súdov, podľa ich rokovacieho poriadku,

je podmienkou individuálne dojednanou (ako tvrdil oprávnený) a v negatívnom prípade, či zakladá
hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľná podmienka). Podľa
dojednanej Rozhodcovskej zmluvy, spory môžu byť riešené aj v súdnom konaní, avšak výber jednej
z alternatív riešenia sporov spočíva na žalobcovi. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom
prvostupňového súdu, že o Rozhodcovskú zmluvu, ktorá vyžaduje, že spory môžu byť síce riešené aj v
súdnom konaní, ide aj vtedy, ak výber jednej z alternatív riešenia sporov spočíva na žalobcovi, že síce

spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa tejto
Rozhodcovskej zmluvy začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený
nezvratne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Z pohľadu spotrebiteľa je totiž rovnocenné, či riešenie
jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu vnúti štandardná zmluvná klauzula, alebo
dodávateľ svojim konaním. Spotrebiteľ má byť chránený pred oboma. Práve proti možnosti dodávateľa

diktovať svoju vôľu v zmluvnom vzťahu bol vytvorený celý mechanizmus spotrebiteľsko-právnej ochrany
pred štandardnými zmluvami.

Ustanovenie § 53 ods. 4 OZ je svojim obsahom najbližšie problémovej Rozhodcovskej zmluve. Uvedené
ustanovenie sa má vykladať z pohľadu spotrebiteľa a jeho ochrany a nie z pohľadu dodávateľa. Ak
by dodávateľ inicioval konanie na rozhodcovskom súde, je klauzula neprijateľná, ak nie je alternatíva

daná pre spotrebiteľa, aby rozhodcovské konanie zastavil, alebo odsunul. Spotrebiteľ môže svoje
práva uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej zmluvy, ale ak sa tak rozhodne, aj v
občianskoprávnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle citovaného
ustanovenia považovaná za neprijateľnú. Pokiaľ ide o tzv. nevýhradnú rozhodcovskú zmluvu, možnosť
voľby pre spotrebiteľa je len iluzórna, pretože takmer s pravidelnosťou rozhodcovské žaloby podávajú

veritelia, čo možno odôvodniť aj rozsahom nárokov plynúcich zo štandardne formulovanej zmluvy.
Naopak, ak niektorý spotrebiteľ výnimočne uplatňuje svoje práva, tak využíva - pre neho transparentný
štátny súd. Odvolací súd pritom nepochybuje o tom, že spotrebiteľ, ktorý sa rozhodne osobitne
individuálne vyjednať rozhodcovskú zmluvu, by aj reálne rozhodcovské konanie využil, pretože inak by
jeho individuálne vyjednávanie nedávalo zmysel. Je na úvahu, či spotrebiteľa by napadla myšlienka

namietať neprijateľnosť rozhodcovskej zmluvy. Tu je nutné objektívne posúdenie rozhodcovskej zmluvy
a nie je rozhodujúca vôľa účastníka zmluvného vzťahu a v tomto zmysle ani jeho aktivita. Neprijateľná
rozhodcovská doložka je absolútne neplatná (§ 53 ods. 5 OZ) a je povinnosťou nielen súdu, ale
rozhodcuztohtoprávnehoposúdeniavyvodiťvšetkyprávnedôsledky,aposkytnúťnáležitúochranupred
neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Na individuálne dojednanie je potrebné rešpektovať a zachovať

proces tvorby zmluvy ustanovený v Občianskom zákonníku. Predkladanie Rozhodcovských zmlúv
spotrebiteľom za stavu, keď nepoznajú pravidlá arbitráže a prirodzene nevenujú dostatočnú pozornosť
tejto časti formuláru, sa zneužíva k záverom o individuálnom vyjednaní zo strany spotrebiteľov, pričom
na tomto nič nemení ani vyhotovenie štandardnej rozhodcovskej zmluvy na samostatnom liste papiera.
Zbavenie sa zodpovednosti za nekalú obchodnú praktiku pri nevhodnom predkladaní zmluvných

podmienok argumentáciou, že spotrebiteľ mal byť bdelý, odvolací súd neprijíma a odsudzuje ho ako
konanie hraničiace so zlým úmyslom v zmluvných vzťahoch. Je neakceptovateľné, aby porušovateľ
práva presúval zodpovednosť na slabšieho a jeho vylúčené, aby za takýchto okolností súd akceptoval
rozhodcovskú zmluvu.

Evidentne je možné konštatovať, že ide o vopred dodávateľom naformulované zmluvné klauzuly vrátane

rozhodcovským zmlúv a je zrejmé, že spotrebiteľ nemôže takúto formulárovú zmluvu meniť. Taktiež
je nutné konštatovať, že bez podpísania rozhodcovskej zmluvy by nedošlo k uzatvoreniu zmluvy o
revolvingovom úvere. Na strane oprávneného je dôkazné bremeno preukázať, že spotrebiteľ - povinný
si individuálne vyjednal rozhodcovské konanie. V tomto smere neboli doložené žiadne relevantné
listinné dôkazy, podporujúce záver o individuálnom vyjednaní rozhodcovskej zmluvy. Nie povinný -

spotrebiteľmádokázať,ženedošlokindividuálnemuvyjednaniu,aleoprávneného-dodávateľazaťažujedôkazné bremeno túto situáciu preukázať. Ak si spotrebiteľ individuálne vyjednal rozhodcovskú zmluvu,
potom by muselo platiť, že si individuálne vyjednal aj podmienky arbitráže. Z obsahu spisu však
takýto záver nie je možné prijať. Dôvodne je možné konštatovať, že oprávnený si dôkazné bremeno

o individuálnom vyjednaní rozhodcovskej doložky nesplnil. Ak spotrebiteľ mal vyjednať na základe
rozhodcovskej zmluvy súkromný proces, mal by nepochybne tieto pravidlá poznať. V spise však nie
sú o tom žiadne dôkazy. Odvolací súd sa preto nestotožnil s tým, že rozhodcovská zmluva bola medzi
účastníkmi konania individuálne dojednaná. Oprávnený s odbornou starostlivosťou musel vedieť, že
nemá používať neprijateľné podmienky a má poznať aj dôsledky ich používania.

Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne v zmysle
§ 219 ods. 1 OSP potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.