Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, September 30, 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/377/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2207216190
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Barcajová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2207216190.2

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobcu: V. G., bytom H., G. XXX/X, zastúpený advokátkou JUDr.
Helenou Buzgóovou, Dunajská Streda, Alžbetínske námestie 2, proti žalovanej: I. G., bytom H., G.
XXX/X, zastúpená advokátkou JUDr. Evou Skačániovou, Dunajská Streda, Korzo Bélu Bartóka 789/3, o
vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na odvolanie oboch účastníkov proti rozsudku
Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 5C/402/2007-286 zo dňa 22. marca 2011 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu v r a c i a na
ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, ktoré veci patria do bezpodielového spoluvlastníkov
účastníkov konania, t.j. nehnuteľnosť v k.ú. W. H. a hnuteľné veci, nachádzajúce sa v nehnuteľnosti, ako
aj zostatok úveru poskytnutého ŠFRB. Určil hrubú masu BSM sumou 116.507,37 eura, do výlučného
vlastníctva žalobcu prikázal nehnuteľnosť a hnuteľné veci v celkovej hodnote 101.895,18 eura, do
výlučného vlastníctva žalovanej hnuteľnú vec v hodnote 512,- eur. Žalobcovi uložil povinnosť vyplatiť na
finančnom vyrovnaní žalovanej sumu 33.591,14 eura do troch dní, účastníkom konania uložil povinnosť
zaplatiť súdny poplatok za vyporiadanie zaniknutého BSM každému po 1.024,- eur na účet Okresného
súdu Dunajská Streda. Žalobcovi uložil povinnosť doplatiť na trovy znaleckého dokazovania a hotových
nákladov 30,32 eura, žalovanej sumu 363,65 eura, obom do troch dní, účastníkom nepriznal náhradu
trov konania. Svoje rozhodnutie podrobne odôvodnil zaoberajúc sa vykonaným dokazovaním. Právne
poukázal na ustanovenia § 143, § 148 ods. 1, § 149 ods. 1 a 3 a § 150 OZ. Skutkovo dospel k zisteniam,
že medzi účastníkmi konania v podstate neboli rozpory o vymedzení rozsahu masy BSM, ako aj o
hodnote týchto vecí. Hodnota vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov bola určená
znaleckými dokazovaniami znalcom z odboru oceňovania nehnuteľností, oceňovania hnuteľných vecí,
ako aj znalcom z odboru oceňovanie elektroniky. Účastníci konania s ocenením vecí súhlasili. Nezhody
medzi účastníkmi konania boli v časti tvrdení žalobcu, že vniesol do manželstva finančné prostriedky,
ktoré boli použité na výstavbu rodinného domu v celkovej výške 250.000,- Sk. Tvrdil, že žalobcovi
darovali jeho rodičia peniaze, pomáhali mu pri stavbe, zakúpili materiál na stavbu rodinného domu.
Žalovaná tieto tvrdenia žalobcu rozporovala. Vykonaným dokazovaním súd prvého stupňa uzatvoril, že
úspory na dvoch vkladných knižkách v celkovej sume 6.233,05 eura boli výlučným vkladom žalobcu
vneseným do manželstva. Žalovaná tieto okolnosti nepoprela, tvrdila, že úspory vnesené žalobcom
do manželstva boli použité na výstavbu rodinného domu. Ďalšou spornou položkou medzi účastníkmi
konania boli investície tvrdené žalobcom, darované výlučne jeho rodičmi pri výstavbe rodinného domu
zakúpením stavebného materiálu a vyplatením stavebných prác, ako aj občerstvenia pracovníkov
na stavbe. Súd prvého stupňa mal preukázané, že dar pre žalobcu na výstavbu rodinného domu v
sume 100.000,- Sk a aj na stavbe prevedené práce boli preukázané ako výlučný vklad žalobcu na
spoločný majetok. Celkom investície žalobcu preukázané vkladnými knižkami i písomným potvrdením i
výpoveďami svedka predstavovali sumu 10.050,35 eura. V časti ďalších tvrdení o príspevku žalobcových
rodičov neuniesol žalobca dôkazné bremeno. Súd prvého stupňa do hodnoty masy BSM zaradil

všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti 98.400,- eur, zariadenie domu 2.192,46 eura, elektroniku 1.814,69
eura, teda celkom 102.407,15 eura. Polovica činí sumu 51.203,575 eura, zaokrúhlene 51.203,60 eura.
Hodnota prisúdená žalobcovi činí 101.895,18 eura po odpočítaní jeho podielu činí 50.691,60 eura
rozdiel, o čo dostane žalobca viac. Žalovaná dostane menej, sumu 51.203,60 eura mínus 512,- eur.
Dlh predstavujúci 14.102,55 eur na každého účastníka pripadne suma 7.050,11 eur. Podiel vyplácaný
žalobcom žalovanej sa zníži celkom o sumu 17.100,46 eura, čo predstavuje uznané investície žalobcu
10.050,35 eura a polovicu úveru 7.050,11 eura, ktorú zaplatí žalobca namiesto žalovanej. Takto súd
prvého stupňa dospel k sume 33.591,14 eura, ktorú je povinný zaplatiť žalobca žalovanej na finančnom
vyrovnaní zo zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva. S odvolaním sa na ustanovenie § 142
ods. 2 OSP súd zaviazal účastníkov konania na zaplatenie trov tohto konania v rovnakom pomere. Z
čistej hodnoty BSM vo výške 101.895,18 eura 3% činí 3.056,86 eura, na každého z účastníkov teda
pripadá súdny poplatok vo výške 1.528,43 eura. Trovy konania predstavujú znalečné v celkovej výške
727,29 eura a poplatok za správu zo Slovenskej sporiteľne 25,73 eura. Na každého účastníka pripadá
z hotových výdavkov suma 463,65 eura. Žalobca zaplatil preddavok 333,33 eura, pripadá na neho teda
rozdiel 30,32 eura a žalovanej 463,65 eura.

Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa podali odvolanie obaja účastníci konania.

Žalovaná vo svojom odvolaní uviedla, že napadnutý rozsudok nepokladá za spravodlivý ani za
presvedčivý. Hodnota nehnuteľných a hnuteľných vecí predstavuje sumu 102.406,46 eura, polovica
pripadajúca na každého je 51.203,23 eura. Žalobca dostal nehnuteľnosti a hnuteľné veci v hodnote
101.895,18 eura, pričom správne má byť 101.894,46 eura. Žalovaná dostala len počítač v hodnote
512,- eur, žalobca teda dostal viac o 50.691,23 eura. Na vyrovnanie žalovanej chýba 50.689,23 eura.
V prospech žalobcu treba započítať i zostatok úveru za žalovanú 7.050,11 eura. Súd prvého stupňa
pripočítal v prospech žalobcu 10.050,35 eura ako jeho výlučné investície do nehnuteľnosti počas trvania
manželstva. S týmto záverom súdu nemôže súhlasiť, pretože nemá oporu v dôkazoch vykonaných
súdom. Žalovaná označila dve vkladné knižky, avšak peňažný ústav potvrdil existenciu troch vkladných
knižiek s inými číslami, ktoré boli anonymné s názvom Kamocsai Sándor. Žalobca nepreukázal, že do
manželstva vstúpil s výlučnými finančnými prostriedkami a už vôbec nepreukázal ich výšku. Žalovaná
nikdy žiadne vkladné knižky na meno žalobcu nevidela. Žalobca jej hovoril, že mal úspory na vkladnej
knižke, keď sa s ňou oženil, mal dve vkladné knižky so sumou 150.000,- Sk. Žalovanú však nikdy o tom
nepresvedčil a knižky jej neukázal. Žalobca nepreukázal, že na výstavbu rodinného domu vynaložil svoje
vlastné oddelené finančné prostriedky, ani ich výšku. Nie je možné aplikovať druhú vetu ustanovenia
§ 150 OZ, teda aby sa žalobcovi uhradilo to, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok. Súd prvého
stupňa na druhej strane vôbec nezohľadnil potreby maloletej dcéry a starostlivosť žalovanej o ňu.
Domáha sa zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci na ďalšie konanie súdu prvého stupňa.

Žalobca podal včas odvolanie a napadol ním výšku podielu, ktorý je povinný vyplatiť žalovanej titulom
prináležiaceho majetku z bezpodielového spoluvlastníctva. Súhlasil s ohodnotením
nehnuteľnosti, hnuteľností a elektroniky. Na základe znaleckých posudkov hodnota majetku činí
102.406,46 eura. Namietal výšku investícií, ktoré vniesol zo svojho majetku do spoločného, konkrétne
do výstavby rodinného domu. Pred vydaním stavebného povolenia musel preukazovať úspory, a to
v sumách 60.514,70 Sk, 91.367,30 Sk a 96.409,40 Sk. Po doložení finančných prostriedkov otcom
žalobcu v sume 1.708,- Sk mal k dispozícii sumu 250.000,- Sk. Táto suma nepostačovala na zakúpenie
stavebného materiálu na celú stavbu, pri zakúpení stavebného materiálu boli preto použité finančné
prostriedky rodičov žalobcu v celkovej výške 100.000,- Sk, ďalej suma 25.000,- Sk vyplatená stavebným
robotníkom, rodičia žalobcu mu darovali sumu 105.000,- Sk, taktiež použitú pri stavbe, ako aj sumu
105.000,- Sk. Rodičia žalobcovi darovali 335.000,- Sk plus 40.000,- Sk na zakúpenie nábytku. Všetky
tieto sumy sú uvedené v stavebnom denníku. Ak by boli prispievali v čase výstavby rodinného domu
i rodičia žalovanej, tieto finančné prostriedky by boli uvedené v stavebnom denníku. Hodnota majetku
činí 102.538,72 eura, zaťažuje ho úver vo výške 14.100,- eur, čistá hodnota majetku je teda 88.438,72
eura. Každému z účastníkov prináleží suma 44.219,36 eura, z čoho žalobca preberá majetok v hodnote
87.926,72 eura. Prínos žalobcu do spoločného majetku je 11.119,96 eura plus 8.298,48 eura. K tomuto
treba pripočítať sumu, ktorú je žalobca povinný ŠFRB uhradiť vo výške 14.100,- eur plus úroky, celkom
prínos žalobcu do spoločného majetku spolu s povinnosťou zaplatiť úver činí 20.468,44 eura.

Žalovaná vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu odvolanie pokladá za nejasné, na mnohých miestach
protirečivé. Nevyplýva z neho, akú výšku tzv. investícií, resp. prostriedkov vnesených do manželstva

si uplatňuje na započítanie pri vyporiadaní zaniknutého BSM. Nevyplýva z neho, čoho sa konkrétne
žalobca domáha na odvolacom súde. Opätovne zdôraznila, že žalobca nepreukázal, čo a koľko do
manželstva vniesol, teda výšku finančných prostriedkov. Domnieva sa, že odvolanie žalobcu nie je
dôvodné.

Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovanej zhodne s dôvodmi svojho odvolania navrhuje
podľa § 220 OSP zmeniť prvostupňové rozhodnutie. S tvrdeniami žalovanej nemôže súhlasiť, rodičia
mu darovali z vlastných úspor finančné prostriedky, ktoré boli použité na výstavbu nehnuteľnosti. Bol
ochotný so žalovanou uzatvoriť dohodu, preto na pojednávaní prehlásil, že je ochotný odstúpiť od
nároku na započítanie finančných prostriedkov, ktorými jeho rodičia počas stavby financovali stravovanie
a občerstvenie pre pracovníkov na stavbe v sume 200.000,- Sk. Podľa jeho výpočtov žalovanej na
vyrovnanie jej podielu prináleží sumu 24.814,91 eura, preto navrhol takto rozhodnúť.

Odvolací súd o odvolaní oboch sporových strán rozhodol rozsudkom zo dňa 03.04.2012 č.k.
9Co/142/2011-316 tak, že rozsudok v časti určenia vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva
účastníkov potvrdil, zmenil rozsudok v časti určenia hodnoty masy BSM tak, že táto predstavuje
116.506,68 eura. V časti prikázania vecí do výlučného vlastníctva účastníkov odvolací súd zmenil
rozsudok súdu prvého stupňa tak, že do výlučného vlastníctva žalobcu prikázal spornú nehnuteľnosť
účastníkov a hnuteľné veci v celkovej sume 101.894,46 eura, do výlučného vlastníctva žalovanej prikázal
hnuteľnú vec pod položku 19 - personálny počítač Benq CPUAMD 2,6 ghz RAM 1bite v hodnote
512,- eur. Odvolací súd v časti povinnosti žalobcovi platiť žalovanej finančné vyporiadanie zmenil
tak, že žalobcovi stanovil povinnosť vyplatiť žalovanej finančné vyrovnanie v sume 40.654,18 eura
do 30 dní od právoplatnosti rozsudku, rozhodol o povinnosti účastníkov uhradiť súdny poplatok, trovy
znaleckého dokazovania a hotové výdavky a v časti náhrady trov prvostupňového konania rozsudok
potvrdil. Vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací
súd konštatoval, že súd prvého stupňa správne zhodnotil vykonané dokazovanie, avšak dopustil sa
niektorých chýb pri výpočte jednak hodnoty majetku, výšky súdnych poplatkov, ako aj výšky povinnosti
účastníkov konania zaplatiť trovy konania. Hodnota BSM podľa vykonaného znaleckého dokazovania
dosiahla sumu 102.406,46 eura. Do tejto všeobecnej hodnoty majetku účastníkov konania patrí jednak
nehnuteľnosť, ohodnotená znaleckým posudkom v sume 98.400 eur, ďalej bytové zariadenie, teda
hnuteľnosti ocenené znalcom v sume 2.192,46 eura a elektronika v sume 1.814 eura. Účastníci konania
hodnotu majetku, ktorú vyčíslili znalci v znaleckých posudkoch, nerozporovali. K tejto čistej hodnote
masy BSM je potrebné pripočítať úver vo výške 14.100,22 eura, potom celková hodnota hrubej masy
BSM dosiahla výšku 116.506,68 eura a nie 116.507,37 eura, ako uviedol nesprávne súd prvého stupňa
vo výroku napadnutého rozsudku. Z tohto dôvodu bolo potrebné opraviť i výpočet hodnoty časti majetku,
ktorý bol prikázaný do výlučného vlastníctva navrhovateľa. Z masy BSM 102.406,46 eura prevzal
navrhovateľ časť majetku v celkovej hodnote 101.894,46 eura a odporkyňa ako správne uviedol súd
prvého stupňa v hodnote 512 eur. Z týchto dôvodov bolo potrebné upraviť i výšku vyrovnania, ktorú
je žalobca povinný vyplatiť žalovanej. Hrubá masa BSM účastníkov dosiahla sumu 116.506,68 eura.
Z tejto hodnoty je potrebné odpočítať sumu, ktorú vložil žalobca do spoločného majetku, teda sumu
10.050,35 eura. Hodnota zostávajúcej masy dosiahla výšku teda 106.456,33 eura. Z tejto hodnoty pre
každého prichádza do úvahy finančná hodnota 53.228,165 eura. Podľa rozhodnutia žalobca dostane
viac o 48.666,295 eura. Z tejto výšky je potrebné odpočítať sumu 7.500,11 eura, ktorú žalobca zaplatí
namiesto k žalovanej na zostatku úveru zo ŠFRB. Takto dospejeme k sume 41.166,185 eura. Žalobca
by teda mal vyplatiť túto sumu žalovanej, avšak od tejto sumy je potrebné odpočítať hodnotu hnuteľnej
veci, ktorá je prikázaná do výlučného vlastníctva žalovanej vo výške 512 eur. Takto zostane na vyplatenie
žalovanej žalobcom na finančnom vyrovnaní 40.654,185 eura, zaokrúhlene 40.654,18 eura. Súd prvého
stupňa vo veci vykonal dôsledné dokazovanie, dospel k správnym záverom, avšak
pochybil pri matematických výpočtoch, z tohto dôvodu odvolací súd musel opraviť rozsudok súdu prvého
stupňa v jednotlivých častiach, teda v časti výšky hodnoty hrubej masy BSM, čistej hodnoty BSM, v
hodnote prikázanej časti BSM do vlastníctva žalobcu, ako aj v sume, ktorú je žalobca povinný vyplatiť
na finančnom vyrovnaní žalovanej, ďalej vo výške súdneho poplatku, ktorú sú účastníci konania povinní
zaplatiť za konanie, ako aj vo výške trov znaleckého dokazovania a hotových nákladov. Právne svoje
rozhodnutie odôvodnil aplikáciou § 150 občianskeho zákonníka.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca, na podklade ktorého Najvyšší súd
Slovenskej republiky uznesením č.k. 3 Cdo 174/2012-363 zo dňa 25. júla 2013 rozsudok Krajského súdu
v Trnave z 3. apríla 2012 č.k. 9Co/142/2011 - 316 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší

súd okrem iného uviedol, že ak účastník konania napadne odvolaním rozsudok súdu prvého stupňa
o vyporiadaní BSM (či už ako celok alebo niektorý z jeho výrokov), odvolací súd nie je v zmysle §
212 ods. 2 písm. d) OSP viazaný rozsahom odvolania. V takomto prípade žiadny z výrokov odvolaním
napadnutého rozhodnutia vo veci samej nenadobúda oddelene právoplatnosť (§ 206 ods. 2 OSP);
odvolací súd musí vždy preskúmať celé rozhodnutie súdu prvého stupňa o vyporiadaní BSM (všetky jeho
výroky vo veci samej) a v nadväznosti na výsledky svojho odvolacieho prieskumu môže toto rozhodnutie
len ako celok buď potvrdiť (§ 219 OSP) alebo zmeniť (§ 220 OSP) alebo zrušiť (§ 221 OSP). Odvolací
súd pri zmene rozhodnutia nahradzuje rozhodnutie súdu prvého stupňa ako celok. Z povahy rozhodnutia
o vyporiadaní BSM vyplýva, že odvolací súd musí pri zmene odvolaním napadnutého rozhodnutia sám
nanovo a v celom rozsahu vyporiadať všetky práva a povinnosti účastníkov z právneho vzťahu BSM a
tiež nanovo konštituovať ich práva z novovzniknutých právnych vzťahov. V danom prípade však výroková
časť rozsudku odvolacieho súdu vo veci samej týmto zásadám nezodpovedá. Poukázal ďalej na to, že
súd prvého stupňa rozhodoval o vyporiadaní BSM 22. decembra 2011 a odvolací súd 3. apríla 2012.
Pokiaľ pri tom vychádzali z ceny domu určenej ku dňu 29. mája 2009 (viď bod I. 3. znaleckého posudku
Ing. J. J. na č.l. 50 až 72 spisu), a nie z ceny aktuálnej v čase vyporiadania, spočívajú ich rozhodnutia
na nesprávnom právnom posúdení veci. Na tento časový odstup medzi zistením ceny majetku v BSM a
súdnym rozhodnutím o vyporiadaní tohto majetku nemožno (osobitne v čase rozkolísaných
cien nehnuteľností) nevziať zreteľ, lebo má nespochybniteľný dopad na určenie základnej hodnotovej
veličiny, od ktorej sa v rámci vyporiadania BSM odvíjajú ďalšie výpočty. To isté možno konštatovať pokiaľ
ide o postup súdov pri oceňovaní bytového zariadenia [viď znalecký posudok Ing. R. M. z 28. septembra
2009 (č.l. 112 až 115 spisu) vypracovaný ku dňu 9. júla 2007 (t.j. ku dňu právoplatnosti rozhodnutia
o rozvode manželstva účastníkov konania)] a elektrotechnických zariadení [viď znalecký posudok Ing.
M. M. zo 16. novembra 2009 (č.l. 126 až 145 spisu), resp. z 13. januára 2010 (č.l. 158 až 167 spisu)
vypracovaný k tomu istému dňu]. Z tohto dôvodu muselo byť rozhodnutie odvolacieho súdu zrušené.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. - Občianskeho súdneho
poriadku - ďalej len OSP), po zrušení veci dovolacím súdom a po zistení, že odvolanie bolo podané
oprávnenou osobou, podal ho účastník konania (§ 201 OSP), v zákonom stanovenej lehote (§ 204
OSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný, (§ 202 OSP), preskúmal
rozsudok súdu prvého stupňa ako i konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo (§ 212 ods. 1 OSP),
prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že rozsudok
súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie (§ 221 ods. 1 písm. h) OSP). Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom
hlasov 3:0, t.j. jednohlasne (§ 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z.z.).

Predmetom tohto konania je vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov podľa zásad
uvedených v ustanovení § 150 zákona č. 40/1964 Zb. - Občianskeho zákonníka.

Pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov
je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je
povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne
predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako
sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ
na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti (§ 150 OZ).

Okamih, keď dôjde k zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov je rozhodujúci nielen pre určenie
spoločného majetku, ale aj pre určenie jeho hodnoty. Pri určení ceny veci sa vychádza z jej ceny v čase,
keď sa vyporiadanie vykonáva (§ 154 ods. 1 OSP).

Vyporiadanie teda nemá len kvalitatívnu stránku, t.j. usporiadanie vlastníctva k jednotlivým veciam, ale
aj kvantitatívnu stránku, pri ktorej ide o hodnotové podiely. Pri vyporiadaní je preto veľmi dôležité určiť
správne ceny jednotlivých vecí i hodnotu celého majetku.

Cena, za ktorú možno predať nehnuteľnosť, sa určuje dohodou medzi predávajúcim a kupujúcim.
Pojmom všeobecná cena sa rozumie cena, za ktorú by bolo možné predať nehnuteľnosť (ale aj
hnuteľnosť) podľa ponuky a dopytu v mieste, kde leží, a v čase jej nadobudnutia. V súčasnosti všeobecnú
cenu určuje znalec podľa vyhlášky č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku.

Pri oceňovaní (hnuteľných a nehnuteľných) vecí patriacich do vyporiadavaného BSM sa vychádza zo
stavu veci ku dňu zániku BSM, avšak z ceny v čase, kedy dochádza k vyporiadaniu (viď R 42/1972, ale
aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 19. januára 2009 sp. zn. 3 Cdo 56/2008, z 4.
marca 2009 sp. zn. 5 Cdo 95/2008 a z 31. októbra 2012 sp. zn. 2 Cdo 176/2011).

Podľa § 221 ods. 1 písm. h) OSP súd rozhodnutie zruší, ak súd prvého stupňa nesprávne vec právne
posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

Preskúmaním obsahu spisu a napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa odvolací súd zistil, že
odvolanie je dôvodné, pretože rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa spočívalo v postupe, ktorým
síce použil správny právny predpis (§ 150 Občianskeho zákonníka), ale nesprávne ho vyložil a nepoužil
právny predpis, ktorý použiť mal(§ 154 ods. 1 OSP). S poukazom na právny názor vyslovený v uznesení
Najvyššieho súdu SR č.k. 3 Cdo 174/2012-363 zo dňa 25.07.2013 dospel odvolací súd k záveru, že
rozhodnutie súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Do BSM účastníkov patrí sporná nehnuteľnosť v kat. úz. W. H., vedené na LV č. XXXX Správy katastra v
Dunajskej Strede ako parc.č. 9/3, dom č.s. XXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 120 m2, parc.č.
9/1 zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 430 m2. Súdom prvého stupňa určená cena rodinného
domu bola určená v zmysle znaleckého posudku č.k. 50-72 spisu ku dňu 29.05.2009, teda uvedená cena
už nie je aktuálna. Obdobne to isté platí i v súvislosti s oceňovaním bytového zariadenia, keďže znalecký
posudok je z 28.09.2009 (č.l. 112 až 115 spisu) a u elektrotechnických zariadení, kde znalecký posudok
je zo 16.11.2009 (č.l. 126 až 145 spisu), resp. 13.01.2010 (č.l. 158 až 167 spisu). Na časový odstup
medzi zistením ceny majetku v BSM a súdnym rozhodnutím o vyporiadaní tohto majetku nemožno
nevziať zreteľ, lebo má nespochybniteľný dopad na určenie základnej hodnotovej veličiny, od ktorej sa v
rámci vyporiadania BSM odvíjajú ďalšie výpočty. Pôvodné ceny nie sú aktuálne a preto nebolo možné v
odvolacom konaní takto zistené ceny vecí patriacich do BSM prevziať do rozhodnutia odvolacieho súdu.

Žalobca medzičasom do spisu založil posudok znalca Juraja Marczaya zo dňa 22.04.2014, ktorý
zohľadnil stav spornej nehnuteľnosti ku dňu 17.04.2014, pričom v rámci vyporiadania BSM sa vychádza
zo stavu veci ku dňu zániku BSM, avšak z ceny v čase, kedy dochádza k vyporiadaniu. Uvedený posudok
(ktorý je možné v rámci tohto konania však posúdiť len ako listinný dôkaz - § 127, § 129 OSP) je preto
pre toto konanie nepoužiteľný.

Vzhľadom k tomu pre stanovenie hodnoty majetku, ktorý tvorí bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov,
je potrebné zabezpečiť znalecké dokazovanie, z ktorého vyplynie nová hodnota vecí tvoriacich
bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov v čase vyporiadania.

Pretože doterajšie podklady - znalecké posudky nerešpektujú stav v čase vyporiadania BSM súdom
(§ 154 ods. 1 OSP), nebolo možné na základe nich stanoviť masu BSM účastníkov a tak uskutočniť
konečné vyporiadanie. Doterajšie znalecké posudky je potrebné doplniť a aktualizovať hodnotu vecí
patriacich do BSM, účastníkom umožniť vyjadriť sa k takto zistenej novej hodnote BSM, avšak toto
doplnenie dokazovania nemožno vykonať až v odvolacom konaní, pretože by tým bola porušená zásada
dvojinštančnosti súdneho konania a účastníkom konania by bola odňatá možnosť konať pred súdom a
možnosť posúdiť správnosť nových cien, najmä však možnosť posúdiť správnosť skutkových a právnych
záverov a z nich vyplývajúce nové vyporiadanie BSM súdom prvého stupňa a aj možnosť ich prieskumu
v odvolacom konaní.

S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že konanie súdu prvého stupňa je v danom
prípade postihnuté procesnou vadou citovanou v ustanovení § 221 ods. 1 písm. h) OSP, podľa ktorého
súd rozhodnutie zruší, ak súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne
ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie
súdom prvého stupňa spočíva v tom, že sa zmýlil v právnom posúdení pre chybnú interpretáciu správne
použitej právnej normy (§ 150 Občianskeho zákonníka, § 154 ods. 1 OSP), pretože neustálil cenu BSM v
čase vyporiadania. Súčasne je splnená aj druhá podmienka citovaného ustanovenia - súd prvého stupňa
nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal dokazovanie zamerané na zistenie ceny predmetu
BSM v čase vyporiadania.

V ďalšom konaní súd prvého stupňa zabezpečí dodatky znaleckých posudkov na zistenie aktuálnej
hodnoty vecí patriacich do BSM v čase vyporiadania a rešpektujúc takto zistenú hodnotu vecí patriacich
do BSM, tieto veci vyporiada medzi účastníkmi v súlade so zásadami uvedenými v ustanovení §
150 OZ, pričom svoje rozhodnutie v zmysle ustanovenia § 157 ods. 2 OSP náležite odôvodní.

Súd prvého stupňa v ďalšom konaní novo stanovenú hodnotu vecí patriacich do BSM vyporiada,
vyporiada i dlhy účastníkov, zohľadní, že zostatok úveru zo ŠFRB uhrádza žalobca, teda polovicu tejto
sumy uhrádza za žalovanú, ktorý súčasne vniesol do BSM ďalšie hodnoty. Pri tom dovolací súd k
námietkam žalobcu o nezohľadnení jeho prínosu do BSM uviedol, že na základe výsledkov súdom
prvého stupňa vykonaného dokazovania, ktoré odvolací súd označil za správne a vedúce k úplnému
zisteniu rozhodujúcich skutkových okolností, dospel dovolací súd k názoru, že obsah spisu v aktuálnom
stave - t.j. v stave, v akom bol predložený na rozhodnutie o dovolaní - umožňoval súdom
nižších stupňov, a to z dôvodov už nimi vysvetlených, prijať záver, že žalobca v uvedených smeroch
svoje skutkové tvrdenia nepreukázal. Tento záver dovolacieho súdu súd prvého stupňa v ďalšom konaní
zohľadní.
nepreukázal.
Súd prvého stupňa pri výpočte BSM sa vyvaruje počítacích chýb, pri ktorých sa dopustil pri svojom
predchádzajúcom rozhodnutí.

Odvolací súd dáva súdu prvého stupňa do pozornosti aj potrebu aplikácie ustanovenia § 118 ods. 2 OSP,
ktoré má za cieľ zvýšiť predvídateľnosť postupu súdu a posilniť právo na spravodlivý súdny proces.

Po vysporiadaní sa s vytknutými vadami súd prvého stupňa vo veci znova rozhodne, neopomenie
aplikovať ustanovenie § 118 ods. 2 OSP a svoje rozhodnutie presvedčivo odôvodní.

V novom rozhodnutí súd prvého stupňa opätovne rozhodne o trovách prvostupňového, odvolacieho
konania a dovolacieho konania v zmysle ustanovenia (§ 224 ods. 3 OSP).

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.