Decision was made at the court Okresný súd Liptovský Mikuláš
Judgement was issued by JUDr. Jana Kotrčová
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Zrušujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/366/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5908205523
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kotrčová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5908205523.2
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa Q. Q., nar. X. XX. XXXX, trvale bytom
Q. Y., zastúpeného JUDr. Františkom Turákom, Y. X, P.O. O. 1, O. XX proti odporcom v rade 1/ A. Q.,
nar. X. XX. XXXX, bytom Y., Z. D. XXXX/XX, v rade 2/ Ing. Y. F., nar. XX. X. XXXX, bytom Y., Z. D. XXXX/
XX, obom zastúpeným Mgr. Ivetou Žerebákovou, advokátkou so sídlom K.. A. Z. XX, Y., v rade 3/ Ing.
V. R., bytom V. XXXX/XX, Y., v rade 4/ Ing. R. R., nar. X. X. XXXX, bytom V. XXXX/XX, Y., v konaní o
určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku
Okresného súdu Ružomberok, č.k. 6C/109/2008-498 zo dňa 22. 11. 2012, takto
r o z h o d o l :
Rozsudok okresného súdu, pokiaľ odporcom v rade 3/ a 4/ trovy konania nepriznal, ako odvolaním
účastníkov nenapadnutom, p o n e c h á v a nedotknutý.
V ostatnej časti rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i ana ďalšie konanie.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol, priznal odporkyni
v rade 1/ trovy konania 386,61 Eur a odporkyni v rade 2/ na trovách konania 386,61 Eur, ktoré uložil
navrhovateľovi zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku na účet právnej zástupkyne
Mgr. Ivety Žerebákovej, odporcom v rade 3/ a 4/ náhradu trov konania nepriznal.
Po vykonanom dokazovaní ustálil, že v konaní nebolo sporné, že po uzatvorení druhého manželstva
medzi navrhovateľom a odporkyňou v rade 1/ sa dňom uzatvorenia manželstva navrhovateľ v zmysle
§ 176 ods. 1 OZ, platného k uvedenému dňu, stal užívateľom bytu, ktorý bol daný odporkyni v rade 1/
do užívania podnikom bytového hospodárstva 19. 7. 1978. Dňa 1. 1. 1992 sa stal spoločným nájomcom
predmetného bytu
(§ 871 ods. 1 OZ). Z oznámenia cudzineckej polície Žilina mal preukázané, že navrhovateľ mal na
území Slovenskej republiky trvalý pobyt od 6. 6. 2002 do 28. 4. 2007, ktorý ukončil 20. 12. 2004. V
období rokov 1992 - 2002 sa na území Slovenskej republiky nezdržiaval, nežil v spoločnej domácnosti
so svojou vtedajšou manželkou, túto trvale opustil a už sa do nej nemienil vrátiť, o čom podľa názoru
okresného súdu svedčilo najmä, že nemal v byte svoje osobné veci a ani povolenie na pobyt na území
SR. Na základe uvedeného ustálil, že po tom, čo navrhovateľ v roku 1996 opustil spoločnú domácnosť
odporkyne v rade 1/, už nebol nájomcom predmetného bytu, keďže spoločný nájom s odporkyňou v
rade 1/ mu zanikol v zmysle § 708 OZ s poukazom na § 707 ods. 1 a § 115 OZ. Nesporným ďalej bolo,
že zmluva o prevode vlastníctva predmetného bytu, vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných
častiach a zariadeniach a predmetných pozemkoch zo dňa 11. 12. 1996, ktorej vklad bol povolený 18.
7. 1997, bola uzatvorená s odporkyňou v rade 1/ ako výlučnou nájomníčkou, a preto tento dvojstranný
právny úkon nemožno považovať za neplatný podľa
§ 39 OZ, keďže bol urobený v súlade so zákonom § 16 a nasl. zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve
bytov a nebytových priestorov. Následne považoval za preukázané, že odporkyňa v rade 1/ a odporkyňa
v rade 2/ uzatvorili darovaciu zmluvu 7. 3. 2003, ktorej vklad bol do katastra nehnuteľností povolený
21. 1. 2003, predmetom ktorej bola sporná nehnuteľnosť. Ďalej okresný súd vychádzal zo skutočností,že odporkyne v rade 1/ a 2/ cestou svojej právnej zástupkyne na pojednávaní 22. 11. 2012 vzniesli
námietku premlčania práva navrhovateľa domôcť sa relatívnej neplatnosti predmetnej darovacej zmluvy,
a preto táto je v zmysle zákona, t.j. § 40a s poukazom na § 100 ods. 1 a § 101 OZ, platná (trojročná
premlčacia doba začala plynúť 7. 1. 2003). V nadväznosti na uvedené ustálil platnosť aj následne
uzavretej kúpnopredajnej zmluvy medzi odporkyňou v rade 2/ a odporcami v rade 3/ a 4/ dňa 9. 4.
2008, ktorej vklad bol povolený správou katastra 15. 4. 2008. Za nie bez významu tiež považoval, že
predmetné nehnuteľnosti nemôžu patriť do bezpodielového spoluvlastníctva navrhovateľa a odporkyne
v rade 1/ v 1/2-ici na každého, keďže by sa jednalo už o podielové spoluvlastníctvo (veci patriace do
bezpodielového spoluvlastníctva sú v podiele 1/1).
O trovách konania rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. s prihliadnutím na úspech odporcov v spore
a účelnosť nimi vynaložených trov konania. Odporcom v rade 3/ a 4/ náhradu trov konania nepriznal
vzhľadom na to, že títo si o náhradu trov prvostupňového konania nepožiadali.
Proti rozsudku okresného súdu, v zákonnej lehote, doručil odvolanie navrhovateľ, ktoré odôvodnil s
poukazom na § 205 ods. 2 písm. a/ v kontexte ust. § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p., § 205 ods. 2
písm. b/, d/ a f/ O.s.p. s tým, že rozsudok okresného súdu je založený na silnom nacionalizme, ktorý
poškodzuje oprávnené záujmy a práva ľudí a ktorý je možné hodnotiť ako veľmi protispoločenský,
negatívny jav, neústavný v kontexte s porušovaním ľudských práv a základných slobôd, nezákonný,
nepresvedčivý, neodôvodnený, s úmyslom a s cieľom poškodiť, navrhovateľovi znemožniť jeho osobu
s tým, že postup okresného súdu je veľmi nedôsledný, nekompetentný a neprofesionálny, svojvoľný,
neuvážlivý, jednostranný poukazujúc na ust. § 143 OZ. Poukazoval, že z definície predmetného zákona
jednoznačne vyplýva, že v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko čo môže byť predmetom
vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva. Byt, ktorý je predmetom tohto
súdneho sporu v rámci určovacej žaloby sa stal aj predmetom vlastníctva, je to byt, ktorý nadobudla
odporkyňa v rade 1/ ako bývalá manželka v čase manželstva s navrhovateľom. Uzatvorením manželstva
medzi navrhovateľom a odporkyňou v rade 1/ vzniklo BSM, a teda ak navrhovateľ alebo odporkyňa v
rade 1/ nadobudli nejakú hnuteľnú alebo nehnuteľnú vec za trvania manželstva, tak táto vec vždy patrila
do BSM bez ohľadu na to, či by sa manžel alebo či by sa manželka zdržiavali na ktoromkoľvek mieste
na svete. Rozsudok okresného súdu nazval historickým prevratom ust. § 143 OZ s tým, že v tomto
konkrétnom prípade neplatí právna podstata, na ktorej je založené BSM. Sudca svojvoľným výkladom sa
snaží zmeniť znenie ust. § 143 OZ, a preto ho nazval výsmechom podstaty tohto ustanovenia. Vyslovené
právne závery považoval za veľmi svojvoľné a povrchné, nesprávne, odporujúce Ústave SR. Tým, že ho
rozsudok okresného súdu nepresvedčil, nebola zabezpečená navrhovateľovi spravodlivá ochrana jeho
práv a oprávnených záujmov v zmysle a na základe ustanovenia § 1, § 2 O.s.p., a preto žiadal rozsudok
okresného súdu zmeniť, jeho žalobe vyhovieť a určiť, že predmetný byt s podielom na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach domu a pozemku patrí do BSM navrhovateľa a odporkyne v rade
1/ alternatívne žiadal rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. V prípade
potvrdzujúceho rozsudku žiadal, aby odvolací súd pripustil proti svojmu rozhodnutiu dovolanie.
Odporkyne v rade 1/, 2/ vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa žiadali rozsudok okresného súdu ako
správny potvrdiť s tým, že poukazovali, že navrhovateľ poslal podrobné zdôvodnenie odvolania po
uplynutí 15-dňovej lehoty na podanie odvolania, čím si sám určil lehotu, v ktorej doplní dôvody svojho
odvolania. Preto žiadali, aby krajský súd na základe tejto skutočnosti jeho odvolanie odmietol. Pre
prípad, že by odvolací súd mal za to, že bolo odvolanie navrhovateľa podané včas, poukazovali na
to, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, preniesol svoju zodpovednosť na konanie súdu, ktoré
neprávom označil za neústavné. Odporkyňa v rade 1/ zdôraznila, že o zabezpečenie predmetného
bytu sa pričinila výlučne sama, nakoľko nájomný vzťah medzi prenajímateľom Mestom Ružomberok
a odporkyňou v rade 1/ vznikol v čase, keď bola rozvedená, teda mala za to, že Okresný súd
Ružomberoknáležitezistilskutkovýstavveci,vykonalpotrebnédôkazyasozistenýmskutkovýmstavom
sa dôsledne právne vyporiadal. Ďalej poukazovala, že návrhom navrhovateľa nie je zabezpečená
právna istota najmä tretích osôb. Účelom naliehavého právneho záujmu je najmä, aby sa poskytla
ochrana práva navrhovateľa, keď dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva, pričom poukazujúc
i na závery vyslovené v uznesení Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6Co/591/2005 zastala názor, že
návrh navrhovateľa nie je spôsobilým a prípustným prostriedkom ochrany práva s tým, že navrhovateľ
nepreukázal existenciu naliehavého právneho záujmu na podaní predmetnej určovacej žaloby. V
prípade, že neplatnosť právneho úkonu nebola vyslovená, má za to, že právny úkon je platný a iný
prístup by bol v rozpore s princípmi právnej istoty a ochrany dobrej viery účastníkov právnych úkonov.
Naliehavý právny záujem je potrebné skúmať vzhľadom na cieľ, ktorý navrhovateľ sleduje podanímžaloby a konečný zmysel navrhovaného rozhodnutia. V nadväznosti na uvedené zastala názor, že v
danom prípade nie je preukázaná existencia naliehavosti právneho záujmu. Podľa zákona č. 182/1993
Z.z. vlastník mohol odpredať byt iba nájomcovi bytu, čo bolo preukázané platnou nájomnou zmluvou
tým, že nájomca musel mať trvalý pobyt na území SR a muselo ísť o slovenského štátneho občana. Ak
nebola splnená čo i len jedna z podmienok pre uzavretie zmluvy o prevode vlastníctva k bytu, zmluva
nemohla byť uzatvorená. Zároveň poukazovala, že Krajský súd v Žiline v konaní sp. zn. 6Co/591/2005
ohľadom vyporiadania BSM po rozvode uviedol, že nie je možné vyporiadať v rámci BSM byt, a teda je
správny právny názor Okresného súdu Ružomberok, keď byt č. 67 nezahrnul do masy BSM. Následne
je správny záver okresného súdu, že do masy BSM nepatrí byt vo vchode 9, zapísaný na LV č. XXXX.
Preto žiadali rozsudok okresného súdu ako správny potvrdiť. Zároveň si uplatnili náhradu trov, ktoré im
vznikli v súvislosti s podaním vyjadrenia k podanému odvolaniu. Vyjadrili nesúhlas s tým, aby odvolací
súd v prípade potvrdenia rozsudku pripustil proti svojmu rozhodnutiu dovolanie.
Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a postupom
bez nariadenia pojednávania podľa § 214 O.s.p. rozhodol spôsobom, uvedeným vo výrokovej časti
rozhodnutia.
V prvom rade krajský súd považoval za potrebné vysporiadať sa s otázkou, či odvolanie navrhovateľa
bolo podané včas, keď dôvody odvolania doplnil až po uplynutí zákonom stanovenej odvolacej lehoty.
Krajský súd považoval odvolanie podané navrhovateľom za odvolanie podané včas i napriek tejto
skutočnosti, a to i vzhľadom na prax slovenských súdov, ktoré takýto postup akceptujú. Prihliadol tiež na
ust. § 209, § 211 O.s.p., ktoré priamo ukladajú či už súdu prvého stupňa alebo odvolaciemu súdu vyzvať
toho, kto podal odvolanie, aby doplnil jeho chýbajúce náležitosti. Iba v prípade, pokiaľ by odvolateľ zostal
nečinný, a to i napriek poučeniu o následkoch neodstránenia vád odvolania, prichádza do úvahy postup
podľa § 218 ods. 1 písm. d/ O.s.p..
Po preskúmaní veci krajský súd zistil, že predmetom konania je určovacia žaloba, ktorú podal
navrhovateľ a ktorou sa domáha určenia, že byt, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX čiastočný a ktorý
sa nachádza v k.ú. Y. na ul. Q. na pozemku parcela č. 1733 o výmere 796 m2 zastavaná plocha,
pozemok parcela č. 1734 o výmere 413 m2 zastavaná plocha, pozemok parcela č. 1735 o výmere
410 m2 zastavaná plocha a stavba súpisné č. XXXX na pozemku parcelné č. 1733 obytný dom Byt
č. 67 vo vchode č. 9 na 5. nadzemnom podlaží, 4. poschodie spolu so spoluvlastníckym podielom
na pozemku, spoločných častiach a zariadeniach domu, patrí do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov - navrhovateľa a odporkyne v rade 1/.
Vzhľadom na to, že predmetom konania je určovacia žaloba, je primárne potrebné vysporiadať sa s
otázkou naliehavého právneho záujmu podľa § 80 písm. c/ O.s.p. na podaní takejto určovacej žaloby,
a to v kontexte všetkých prebiehajúcich konaní, najmä vrátane konania o vyporiadanie BSM medzi
účastníkmi, ktoré prebieha na Okresnom súde Ružomberok pod č.k. 3C/177/2004, ako i formulácie
žalobnéhopetitu,vzhľadomnato,ževdanomprípadeBSMmedziúčastníkmiužzaniklo,atorozsudkom
Okresného súdu Ružomberok č.k. 3C/27/2003 zo dňa 6. 6. 2003 v spojení s uznesením Krajského
súdu v Žiline sp. zn. 5Co/311/03 z 3. 11. 2003, ktorý nadobudol právoplatnosť 15. 7. 2003, ktorými bolo
manželstvo navrhovateľa a odporkyne v rade 1/ právoplatne rozvedené.
Medzi účastníkmi nie je sporné, že ku dňu rozvodu manželstva navrhovateľa a odporkyne v rade 1/
zaniklo i ich bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.
V nadväznosti na uvedené a samotnú formuláciu žalobného petitu krajský súd dospel k záveru, že
okresný súd otázku naliehavého právneho záujmu navrhovateľa na podaní predmetnej určovacej žaloby
neposúdil správne, keď vyriešenie otázky, či sporný byt patril alebo nepatril ku dňu zániku manželstva
navrhovateľa a odporkyne v rade 1/ do ich BSM, formulácia žalobného petitu, a teda samotnej žaloby
zo strany navrhovateľa nevystihuje. Naviac medzi účastníkmi prebieha konanie o vyporiadanie BSM, v
ktorom súd sa otázkou, tvoriacou predmet tohto konania už zaoberal a zaoberá.
Z pripojeného rozhodnutia Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6Co/591/2005, ktorým krajský súd rozsudok
okresného súdu sp. zn. 3C/177/2004 zo dňa 17. 10. 2005 v konaní o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva navrhovateľa a odporkyne v rade 1/ zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, vyplýva,
že krajský súd za správny považoval záver okresného súdu, že do masy BSM nepatrí byt vo vchode 9,podiel na pozemku, spoločných častiach a zariadeniach domu, zapísaný na LV č. XXXX Katastrálneho
úradu Žilina, Správa katastra Ružomberok pre v tom čase Ing. Y. I. na základe darovacej zmluvy zo dňa
7. 1. 2003 vklad povolený 21. 1. 2003 s tým, že pokiaľ došlo k prevodu bytu jedným z manželov bez
súhlasu druhého manžela a dotknutý manžel sa nedovolal neplatnosti, môžu byť zohľadnené v rámci
vyporiadania iba prostriedky vynaložené na nadobudnutie spoločnej veci.
Odvolací súd považoval preto za potrebné vychádzať pri ustálení naliehavosti právneho záujmu
navrhovateľa na podaní predmetnej určovacej žaloby zo skutočností, že už prebieha konanie o
vyporiadanie BSM. Súd nie je oprávnený a ani nemôže v tomto konaní opätovne duplicitne riešiť a
preskúmavať otázky, ktorými sa zaoberá súd v inom prebiehajúcom konaní.
Základným procesným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby (akou je aj žaloba v preskúmanej
veci) je v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení.
Rešpektujúc zásadu hospodárnosti konania sa súd musí zaoberať otázkou existencie naliehavého
právneho záujmu na určovacej žalobe už po začatí konania, pričom naliehavý právny záujem na
požadovanomurčenímusíbyťdanýajvčaserozhodovania.Určovaciažalobapredpokladanáuvedeným
ustanovením je preventívneho charakteru a má miesto jednak tam, kde možno pomocou nej eliminovať
stav ohrozenia práva alebo neistoty v právnom vzťahu, ak k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť
inak, jednak v prípadoch, v ktorých určovacia žaloba účinnejšie než iné právne prostriedky vystihuje
obsah a povahu príslušného právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravu tvoriacu
určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov účastníkov.
Tieto funkcie určovacej žaloby korešpondujú práve s podmienkou naliehavého právneho záujmu. Ak
nemožno v konkrétnom prípade očakávať, že ich určovacia žaloba bude plniť, nebude ani naliehavý
právny záujem na takomto určení. Ak súd zamieta určovaciu žalobu pre nedostatok naliehavého
právneho záujmu na požadovanom určení, je vylúčené, aby súčasne žalobu preskúmal po vecnej
stránke.
Vdanomprípadeurčovaciažalobaužneplnísvojupreventívnufunkciu,neeliminujestavohrozeniaalebo
neistoty práva navrhovateľa, keď jeho vlastnícke právo čo by bývalého manžela odporkyne v rade 1/ k
spornému bytu je už predmetom posúdenia v inom konaní, kde dôjde k definitívnemu vyriešeniu otázky,
tvoriacej predmet tohto sporu.
Práve prebiehajúce konanie o vyporiadanie BSM najlepšie vystihuje obsah a povahu príslušného
právneho vzťahu a práve jeho prostredníctvom sa dosiahne konečná úprava všetkých vzťahov
navrhovateľa a odporkyne v rade 1/ k nimi do BSM nadobudnutého majetku. Po zániku BSM iba v tomto
a nie v inom konaní môže súd ustáliť okruh vecí patriacich do BSM.
Vnadväznostinauvedenépotomkrajskýsúdrozhodnutieokresnéhosúduzrušilavecmuvrátilnaďalšie
konanie s tým, aby opätovne prehodnotil otázku existencie naliehavého právneho záujmu na podaní
predmetnej určovacej žaloby, a to i v intenciách zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Žiline.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie prípustné n i e j e .
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.