Decision was made at the court Mestský súd Košice
Judgement was issued by JUDr. Diana Chlebovič Solčányová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/436/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7513221158
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Solčányová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7513221158.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčka senátu JUDr. Diany Solčányovej a členiek
senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a JUDr. Ludviky Bodnárovej v právnej veci navrhovateľky Z. G.
nar. XX.X.B. bývajúcej na S.Q. W.. Č.. XX I. A. zastúpenej advokátom JUDr. Rastislavom Lenártom so
sídlom na Pollovej ul. č. 32 v Košiciach proti odporcovi S. G. nar. XX.XX.B. bývajúcemu v H. Č.. B. v
konaní o rozvod manželstva a o úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k
maloletým deťom G. S. nar. X.X.B. a N. nar. XX.X.B. zastúpeným kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny v Košiciach o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice-okolie z
2.7.2014 č.k. 19P/363/2013-74 takto
r o z h o d o l :
P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku o výživnom.
o d ô v o d n e n i e :
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom rozviedol manželstvo navrhovateľky a odporcu uzavreté
XX.X.B. v Rímskokatolíckom kostole v Č., zapísané v Knihe manželstiev na Matričnom úrade v Č., vo
zväzku č. XX, ročník B., na strane XX, pod poradovým číslom X a na čas po rozvode zveril maloleté deti
G. do osobnej starostlivosti matky. Otca zaviazal prispievať na výživu mal. S. 150 eur mesačne a na mal.
N. 90 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci dopredu matke a styk otca s mal. deťmi v zmysle dohody
rodičov neupravil. O trovách účastníkov rozhodol tak, že žiaden z nich nemá právo na ich náhradu.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec s návrhom, aby odvolací súd zmenil
napadnutý výrok o výživnom tak, že ho zaviaže prispievať na výživu mal. S. 90 eur mesačne a na mal.
N. 60 eur mesačne. Uviedol, že žije v spoločnej domácnosti s priateľkou a jej dvoma deťmi, s ktorou
čaká dieťa, preto si museli nájsť prenájom. Konštatoval, že jeho priateľka je nezamestnaná a jej jediný
príjem tvoria dávky v hmotnej núdzi a rodinné prídavky na dve deti.
Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil
ako vecne správny.
Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca konštatovala, že z jeho obsahu nie je zrejmé, proti ktorému výroku
napadnutého rozsudku smeruje, a taktiež nie je odôvodnené zákonnými dôvodmi. Poukázala na to, že
za mesiace august a september 2014 zaplatil určené výživné, preto je toho názoru, že príjem, ktorý
uviedol nemôže byť pravdivý a zdôraznila, že otec sa maloletým pochválil, že im môže kúpiť všetko čo
budú chcieť, pretože má dostatok peňazí.Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa
odseku 2 cit. zák. ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia stotožňuje, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.
Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa
§ 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156
ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa
správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo
za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého
rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa
vysporiadal s námietkami otca uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu už v priebehu konania na
súde prvého stupňa a otec ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti
majúce za následok iné rozhodnutie vo veci. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia dodáva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je ich zákonná povinnosť.
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a súd pri skúmaní ich schopností, možností a
majetkových pomerov neberie do úvahy výdavky, ktoré nie sú nevyhnutné. Pri určení výživného
súd prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného. Na tieto skutočnosti prihliada aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu. Pri rozhodovaní o výživnom je
rozhodujúci príjem, ktorý by rodič reálne mohol dosahovať a nie príjem, ktorý fakticky dosahuje, pretože
princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity. Konštatuje, že vzhľadom na vek otca a
oblasť v ktorej pracuje, je v jeho schopnostiach a možnostiach zabezpečiť súdom určené výživné.
Určené výživné spolu na obe mal. deti tvorí približne 34 % z otcovho príjmu, čo na S. predstavuje 5 eur
denne a na mal. N. 3 eurá denne. Takto určené výživné, s prihliadnutím na vek a odôvodnené potreby
detí, postačuje na zabezpečenie ich výživy v nevyhnutnom rozsahu, pretože pri súčasnej výške cien
potravín postačí určené výživné pre osemnásť a desať ročných chlapcov, ktorí stále rastú a vyvíjajú
sa, len na zabezpečenie stravy. K odvolacím námietkam otca dodáva, že pri rozhodovaní prihliadol
aj na tú skutočnosť, že mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť, preto určené výživné nezvýšil.
Zdôrazňuje, že narodenie ďalšieho dieťaťa je síce skutočnosť, na ktorú súd pri určovaní výživného pre
ostatné oprávnené osoby prihliada, nemôže však do určovania výživného zasiahnuť v takej miere,
aby obmedzila zabezpečovanie potrieb starší detí aspoň v nevyhnutnej miere. Zároveň dodáva, že
dieťa vo veku kojenca nepotrebuje na uspokojovanie svojich odôvodnených potrieb toľko peňažných
prostriedkov ako deti, ktoré navštevujú základnú a strednú školu. Odvolací súd poukazuje na to, že len
splátky pôžičiek a otcom navrhované výživné 150 eur na obe deti spolu tvoria približne 92 % ním
uvedeného príjmu, preto je toho názoru, že je v jeho schopnostiach a možnostiach platiť určené výživné.
Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil
podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. a podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p. sa v odôvodnení obmedzil iba na
skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia
doplnil ďalšie dôvody.
Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 ( § 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z.)
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.