Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 8. apríl 2015

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 10C/210/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614205857
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Uličná

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2015:5614205857.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci žalobcu EOS KSI

Slovensko, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného splnomocneným
zástupcom TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti
žalovanému I. N., V.. XX. X. XXXX, trvale bytom K. Q. XXX, N. K. R., o zaplatenie 238,63 eura s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Konanie o zaplatenie 210 eur a úroku z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 30 eur od 21. 6.
2014 do 17. 7. 2014, zo sumy 60 eur od 18. 7. 2014 do 15. 8. 2014, zo sumy 90 eur od 16. 8. 2014
do 22. 9. 2014, zo sumy 120 eur od 23. 9. 2014 do 20. 10. 2014, zo sumy 150 eur od 21. 10. 2014 do

28. 11. 2014, zo sumy 180 eur od 29. 11. 2014 do 30. 12. 2014 a zo sumy 210 eur od 31. 12. 2014 do
zaplatenia, s a z a s t a v u j e .

Vo zvyšnej časti sa žaloba z a m i e t a .

Žalobcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 25. 6. 2014, sa žalobca domáhal voči
žalovanému zaplatenia 238,63 eura, spolu s úrokom z omeškania vo výške 46,88 eura a úrokom z

omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 238,63 eura od 22. 5. 2014 do zaplatenia, ako aj náhrady
trov konania. V žalobe uviedol, že žalovanú pohľadávku nadobudol na základe zmluvy o postúpení
pohľadávok, uzatvorenej dňa 7. 3. 2013. Dňa 23. 11. 2009 bola uzatvorená zmluva číslo 34464524, v
ktorej bolo dojednané poskytnutie peňažných prostriedkov, ktoré sa žalovaný zaviazal splácať riadne a
včas.Kudňupostúpeniapohľadávkypredstavovaladlžnásuma749,56eura.Odpostúpeniapohľadávky
sa snažil so žalovaným opakovane dohodnúť na úhrade pohľadávky mimosúdne, výsledkom čoho bola
dohoda o uznaní záväzku a o jeho splácaní v splátkach. Uvedená dohoda neobsahuje žiadne zložité, ani

zavádzajúce právne formulácie a jej obsah nie je tak rozsiahly, aby sa s ním žalovaný nemal možnosť
oboznámiť. Uvedená dohoda spĺňa všetky náležitosti, vyžadované zákonom pre platnosť uznania dlhu.
Úrok z omeškania si uplatňuje odo dňa nasledujúceho po postúpení pohľadávky, t. j. od 8. 3. 2013.
Žalovaný mu uhradil splátky vo výške 30 eur dňa 22. 4. 2013, 20. 5. 2013, 20. 6. 2013, 20. 8. 2013, 19.
9. 2013, 26. 11. 2013, 18. 12. 2013, 20. 1. 2014, 18. 2. 2014, 14. 3. 2014, 16. 4. 2014 a 21. 5. 2014. Z
uvedeného dôvodu vyčíslil úrok z omeškania v sume 46,88 eura, a to v sadzbe 8,75 % ročne zo sumy
598,63 eura od 8. 3. 2013 a následne, prihliadajúc k výške vykonaných úhrad, až do 21. 5. 2014.

V doplnení žaloby, doručenom súdu dňa 18. 3. 2015, žalobca uviedol, že pôvodný veriteľ uzatvoril dňa
23. 11. 2009 so žalovaným zmluvu o aktivácii pôžičkovej karty Quatro, na základe ktorej mu poskytol
úverový rámec 600 eur. Žalovaný sa zaviazal uhradiť poskytnutý úver, spolu s dohodnutými úrokmi, vmesačnýchsplátkachvovýške20eur.Žalovanýzúverovéhorámcačerpalpeňažnéprostriedkyvovýške
709,01 eura. V zmysle obchodných podmienok a sadzobníka poplatkov mu boli vyúčtované poplatky
vo výške 150,12 eura a úrok 230,43 eura. Súčet debetných operácií tak činí 1089,56 eura. Žalovaný

vykonal úhrady v celkovej sume 340 eur a po postúpení pohľadávky v sume 360 eur. Dlžná suma potom
činí 238,63 eura.

Dňa2.4.2015doručilžalobcasúdučiastočnéspäťvzatiežaloby,zdôvoduvykonanýchúhradžalovaným
dňa 20. 6. 2014 vo výške 30 eur, 17. 7. 2014 vo výške 30 eur, 15. 8. 2014 vo výške 30 eur, 22. 9. 2014 vo

výške 30 eur, 20. 10. 2014 vo výške 30 eur. 28. 11. 2014 vo výške 30 eur a 30. 12. 2014 vo výške 30 eur.
Z uvedeného dôvodu vzal podanú žalobu v časti o zaplatenie 210 eur späť a navrhol, aby žalovanému
bolo uložené zaplatiť mu 28,63 eura, úrok z omeškania vo výške 46,88 eura a úrok z omeškania vo
výške 8,75 % ročne zo sumy 238,63 eura od 22. 5. 2014 do 2. 6. 2014, zo sumy 208,63 eura od 21. 6.
2014 do 17. 7. 2014, zo sumy 178,63 eura od 18. 7. 2014 do 15. 8. 2014, zo sumy 148,63 eura od 16.
8. 2014 do 22. 9. 2014, zo sumy 118,63 eura od 23. 9. 2014 do 20. 10. 2014, zo sumy 88,63 eura od

21. 10. 2014 do 28. 11. 2014, zo sumy 58,63 eura od 29. 11. 2014 do 30. 12. 2014 a zo sumy 28,63
eura od 31. 12. 2014 do zaplatenia.

Právny zástupca žalobcu na súdnom pojednávaní na podanej žalobe, v doplnení s jej čiastočným
späťvzatím, trval.

Žalovaný výhrady voči žalovanej sume nemal. Navrhol na splácanie priznanej sumy povoliť splátky po
30 eur mesačne.

V súlade s ustanovením § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku súd vykonal súdne pojednávanie

v neprítomnosti žalobcu, ktorému bolo predvolanie na súdne pojednávanie riadne a včas doručené.
Žalobca svoju neúčasť na súdnom pojednávaní neospravedlnil včas a dôležitými dôvodmi. Súd preto vo
veci konal a rozhodol v jeho neprítomnosti, prihliadajúc na obsah spisu a vykonané dôkazy.
Žalovaný pri výsluchu na súdnom pojednávaní uviedol, že kartu používal. Nevedel uviesť, koľko
peňažných prostriedkov čerpal.

Okrem výsluchu žalovaného súd vykonal vo veci dokazovanie aj listinnými dôkazmi, a to žiadosťou
o aktiváciu pôžičkovej karty Quatro, všeobecnými obchodnými podmienkami, zmluvou o postúpení
pohľadávok, vrátane prílohy k zmluve, dohodou o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach,
dotazníkom k dohode, pokusom o zmier, výpisom z pôžičkovej karty Quatro, sadzobníkom poplatkov,

zistiac nasledovný skutkový stav:

Všeobecná úverová banka, a. s., zastúpená obchodnou spoločnosťou Consumer Finance Holding, a. s.,
ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili dňa 24. 11. 2009 zmluvu o aktivácii pôžičkovej karty Quatro,
v ktorej si dojednali úverový rámec 600 eur a výšku mesačnej splátky 20 eur. Za podpismi zmluvných

strán je v zmluve uvedený indikatívny výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov a prehľad poplatkov.

Z výpisu z pôžičkovej karty Quatro mal súd preukázanú celkovú sumu čerpaného úveru 709,01 eura a
celkovú výšku vykonaných splátok do 19. 3. 2013 v sume 340 eur.

L. Ú. P., a. s. ako postupca a žalobca ako postupník uzatvorili dňa 7. 3. 2013 zmluvu o postúpení
pohľadávok, predmetom ktorej, okrem iného, bolo aj postúpenie pohľadávky voči žalovanému v celkovej
sume 749,56 eura, z toho istina 598,63 eura.

Žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 24. 2. 2014 dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v

splátkach. V čl. 2.1 dohody žalovaný uviedol, že uznáva čo do právneho dôvodu a výšky záväzok voči
veriteľovi, ktorý vznikol na základe zmluvy uzatvorenej s obchodnou spoločnosťou Consumer Finance
Holding, a. s. číslo 34464524 zo dňa 24. 11. 2009 vo výške istiny 358,63 eura, nákladov na inkasné
konanie vo výške 112,43 eura a úroku z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 358,63 eura od 11.
7. 2011 do splatnosti poslednej splátky. V čl. 3.1. dohody sa dojednali na splácaní dlhu v splátkach vo

výške 30 eur mesačne, počnúc od 25. 3. 2014.

Dňa 28. 5. 2014 žalobca vyzval žalovaného na úhradu sumy 549,21 eura.Podľa § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“), navrhovateľ môže vziať za
konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie
zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Podľa § 96 ods. 2 O. s. p., súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov
nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Podľa § 96 ods. 3 O. s. p., nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu

návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť
manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení
konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.

V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd konanie v časti o zaplatenie 210 eur a úroku z
omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 30 eur od 21. 6. 2014 do 17. 7. 2014, zo sumy 60 eur od 18.

7. 2014 do 15. 8. 2014, zo sumy 90 eur od 16. 8. 2014 do 22. 9. 2014, zo sumy 120 eur od 23. 9. 2014 do
20. 10. 2014, zo sumy 150 eur od 21. 10. 2014 do 28. 11. 2014, zo sumy 180 eur od 29. 11. 2014 do 30.
12. 2014 a zo sumy 210 eur od 31. 12. 2014 do zaplatenia, zastavil, nakoľko žalobca vzal v uvedenej
časti podanú žalobu späť, pričom uvedený dispozitívny úkon mu prislúchal. Pokiaľ aj žalobca výslovne
uviedol, že berie žalobu späť v časti o zaplatenie istiny vo výške 210 eur, podľa obsahu čiastočného

späťvzatia žaloby, najmä vzhľadom na návrh výroku súdneho rozhodnutia, súd posúdil podanie žalobcu
ako späťvzatie žaloby aj v časti prislúchajúceho úroku z omeškania a konanie zastavil aj v uvedenej
časti. Súhlas žalovaného s čiastočným späťvzatím žaloby nebol potrebný, keďže ku späťvzatiu žaloby
došlo pred otvorením súdneho pojednávania, preto by aj jeho prípadný nesúhlas bol právne neúčinný.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na

prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na
povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere ( § 497).

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 25 ods. l zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov, právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v ods. 2 neustanovuje inak.

Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon o SÚ“), na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky,
úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa § 2 písm. b) zákona o SÚ, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 4 ods. 2 písm. g)-k) zákona o SÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí musí obsahovať
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,

i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;

platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

Podľa§4ods.3druhávetazákonaoSÚ,akvšakzmluvaospotrebiteľskomúvereneobsahujenáležitosti
podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa § 4 ods. 4 zákona o SÚ, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie
sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu

aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny
následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd žalobu v zostávajúcej časti (po vykonanom
čiastočnom späťvzatí žaloby) zamietol, nakoľko nemal preukázanú jej dôvodnosť. Z vykonaného

dokazovania mal súd preukázané, že L. Ú. P., a. s. ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili dňa
24. 11. 2009 zmluvu o aktivácii pôžičkovej karty Quatro, v ktorej si dojednali výšku úverového rámca
600 eur a výšku mesačnej splátky 20 eur. Vzhľadom na skutočnosť, že zmluva bola uzatvorená
medzi dodávateľom a spotrebiteľom, sa jednalo o spotrebiteľskú zmluvu. Vzhľadom na charakter a
obsah zmluvy sa jednalo o zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Podstatnými náležitosťami zmluvy o

spotrebiteľskom úvere, podľa § 4 ods. 2 písm. h) a j) zákona o spotrebiteľských úveroch, sú údaje
o ročnej úrokovej sadzbe a ročnej percentuálnej miere nákladov, ktorých absenciu zákon sankcionuje
bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou poskytnutého úveru. V uzavretej zmluve však uvedené údaje
absentovali, v dôsledku čoho sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Navyše,
zákon neumožňuje veriteľovi požadovať od dlžníka úrok a poplatky, ktoré nie sú dojednané v zmluve.

Okrem uvedených obligatórnych náležitostí zmluvy v zmluve absentovali aj ďalšie údaje vyžadované
ustanovením § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch (konečná splatnosť spotrebiteľského úveru,
výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, priemerná hodnotu ročnej percentuálnej
miery nákladov), ktorých absenciu zákon rovnako sankcionuje bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou
úveru. Pokiaľajvzmluve,včastinasledujúcejzapodpismiúčastníkovzmluvy,sanachádzajú,akoďalšie

užívateľské informácie, prehľad poplatkov a indikatívny výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov,
súd mal za to, že takéto dojednanie nie je platné. Uvedenie údajov o ročnej percentuálnej miere
nákladov a úrokovej sadzbe, ktoré sú podstatnou náležitosťou zmluvy, v zmluve za podpismi zmluvných
strán, kde môže pozornosti spotrebiteľa uniknúť a súčasne v ňom vzbudiť predstavu, že, vzhľadom
na umiestnenie dojednania, sa jedná o nepodstatné skutočnosti, nemajúce vplyv na jeho povinnosti

vyplývajúce zo zmluvy, je v rozpore s dobrými mravmi. Za neplatné individuálne dojednanie z uvedených
dôvodovsúdpovažovalajdojednanieopoplatkoch.Žalobcovizdôvodubezúročnostiabezpoplatkovosti
úveru a nepreukázania individuálneho dojednania o druhu a výške poplatkov preto prislúchalo len právo
navráteniesumyčerpanéhoúveru.Keďžežalovanémubolposkytnutýúvervcelkovejvýške709,10eura
a žalovaný uhradil celkovo 910 eur, žalobcovi neprislúchalo právo na zaplatenie žalovaného plnenia.

Pokiaľ aj žalobca poukazoval na dohodu o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach, ktorá
mala mať za následok vznik právnej domnienky o existencii dlhu v čase uznania, uvedenú dohodu
považoval súd za rozpornú s dobrými mravmi, a preto neplatnú. Uznanie dlhu ako jednostranný právny
úkon zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku, že dlh v čase uznania trval. Na nastúpenie právnychúčinkov uznania dlhu je potrebné, aby dlžník písomne uznal, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu a
výšky. V spotrebiteľských právnych vzťahoch sa vychádza zo zásady ochrany spotrebiteľa ako „slabšej“
zmluvnej strany. Žalobca ako iniciátor uzavretia dohody o uznaní dlhu a jeho splácaní v splátkach do

dohody o splácaní dlhu v splátkach zakomponoval uznanie dlhu, a to, podľa názoru súdu, s cieľom
predĺžiť si premlčaciu dobu na úkor žalovaného ako spotrebiteľa a súčasne privodiť vznik právnej
domnienky existencie dlhu. Spotrebiteľ (žalovaný) v tomto prípade nemal možnosť ovplyvniť obsah
dohody, vzhľadom na skutočnosť, že táto bola vopred pripravená na predtlačenom formulári, jednalo
sa teda o formulárovú dohodu. Postup žalobcu pri uzatváraní dohody o uznaní dlhu a o splátkach je

preto nekalou obchodnou praktikou. Súdu je aj z úradnej činnosti známe (z ďalších súdnych konaní, v
ktorých vystupuje žalobca), že žalobca pri uzatváraní dohôd o uznaní dlhu a o jeho splácaní v splátkach
nepoučuje dlžníkov o inštitúte uznania dlhu a najmä o jeho právnych následkoch. Súd mal za to, že
dohoda o uznaní dlhu nebola uzavretá so žalovaným s cieľom reálneho poskytnutia výhody splátok (teda
v jeho prospech), ale, naopak, s cieľom zvýhodnenia žalobcu vzhľadom na účinky uznania dlhu.

Podľa § 150 ods. 1 O. s. p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd
výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či
účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone,
ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

V súlade s citovaným zákonným ustanovením súd v konaní úspešnejšiemu žalobcovi náhradu trov
konania nepriznal. Keďže žalobca vzal podanú žalobu späť v časti o zaplatenie 210 eur, z hľadiska
procesného výsledku, v zmysle ustanovenia § 146 ods. 2 druhá veta O. s. p., bol v časti konania
o zaplatenie 180 eur (pretože suma vo výške 30 eur bola zaplatená dňa 20. 6. 2014, t. j. ešte pred
podaním žaloby na súd), úspešný, nakoľko ku späťvzatiu žaloby v uvedenej časti došlo výlučne pre

správanie žalovaného (úhradu sumy po podaní žaloby). Z hľadiska procesného výsledku by potom
úspech žalobcu predstavoval 180 eur a jeho neúspech 58,63 eura. Vzhľadom na skutočnosť, že z
vykonaného dokazovania bola preukázaná nedôvodnosť žaloby už v čase jej podania (709,10 eura by
predstavoval dlh žalovaného a ku dňu podania žaloby bolo uhradených 730 eur), bol daný dôvod hodný
osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania žalobcovi. Žalobca sa totiž považoval v konaní

za úspešnejšieho z hľadiska procesného výsledku len v dôsledku správania žalovaného, ktorý vykonal
po podaní žaloby úhrady v celkovej výške 180 eur, hoci nárok v uvedenej časti by žalobcovi, v prípade
rozhodovania vo veci samej, neprislúchal (ak by nebolo došlo k čiastočnému späťvzatiu žaloby). Súd
prihliadol aj ku skutočnosti, že žalovaný má právne postavenie spotrebiteľa.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o p o d a ť odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku
prostredníctvom Okresného súdu Liptovský Mikuláš na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.