Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Prešov

Judgement was issued by JUDr. Branislav Breza

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Zrušujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/82/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112241475
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8112241475.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.
Martina Fiľakovského a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova
25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpenému Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO:
36 864 421 proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, Župné námestie 13,
Bratislava, IČO: 00 166 073, v konaní o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. 29C/426/2012-56 zo dňa 22. 01. 2014 a uzneseniu Okresného
súdu Prešov, č. k. 29C/426/2012-75 zo dňa 14. 03. 2014 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Zrušuje uznesenie.

Žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanému sa ich náhrada nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou súdu prvého stupňa dňa 27. 09. 2012 sa žalobca domáhal náhrady škody
a nemajetkovej ujmy, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom exekučného súdu, ktorý
nerozhodol o žiadosti na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej lehote.

O tejto žalobe rozhodol Okresný súd Prešov rozsudkom zo dňa 22. 01. 2014 tak, že žalobu zamietol.
Náhradu trov konania účastníkom nepriznal.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v predmetnom konaní súd prvého stupňa nemal za preukázaný
nesprávny úradný postup v danom prípade - existenciu prieťahov. Poukázal na rozhodnutie Ústavného
súdu SR II. ÚS 545/2010 zo dňa 09. 12. 2010, podľa ktorého exekučný súd je oprávnený a povinný
skúmať zákonnosť exekučného titulu. Uviedol, že bol plne opodstatnený a zákonom podložený postup
exekučného súdu, ktorý po doručení žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia skúmal, či
rozhodcovské rozsudky, ktoré boli podkladmi pre jej vykonanie nezaväzujú povinných na plnenie,
ktoré je objektívne nemožné, právom nepovolené alebo odporujúce dobrým mravom. Dĺžka exekučného
konania od doručenia žiadosti súdneho exekútora do vydania rozhodnutia nie je takej povahy, aby
bolo možné v daných veciach vysloviť porušenie práva žalobcu na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov. Poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR I ÚS 63/2000, podľa ktorého ojedinelá
nečinnosť súdu v trvaní aj niekoľkých mesiacov ešte nemusí zakladať porušenie základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Uviedol, že 15-dňová lehota od doručenia žiadosti súdneho
exekútora na vydanie poverenia neplatí, ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom a musí rozhodnúť o zamietnutí žiadosti na vykonanie exekúcie. Súd prvého stupňa

uviedol, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia o nesprávnom postupe exekučného súdu, a
preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací
súd napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu na opätovné prejednanie. Ako
dôvod uviedol, že v merite veci sa rozhodlo na základe a s použitím inšpirácie novou právnou
úpravou obsiahnutou v ustanovení § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z.. V právnom štáte a osobitne
v spravodlivom súdnom konaní nie je možné, aby súd interpretoval hmotné právo platné v čase
vzniku právnej skutočnosti a založenia zodpovednostného právneho vzťahu pomocou hmotného
práva, ktoré sa stalo súčasťou právneho poriadku až po vzniku právnej skutočnosti a po tom, čo už
došlo k založeniu zodpovednostného právneho vzťahu. Ak súd založil svoje rozhodnutie na takejto
neprípustnej interpretácii, dopustil sa nesústredeného postupu, ktorý má dôsledok v nesprávnosti
súdneho rozhodnutia. Súd bol pri svojom rozhodovaní jednoznačne viazaný ustanovením § 9 ods. 1
zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom pred prijatím zákona č. 412/2012 Z. z. a nemohol interpretovať
toto ustanovenie prostredníctvom § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení zákona č. 412/2012
Z. z., pretože svojím rozhodnutím aplikoval princíp priamej retroaktivity, čo je neprípustné. Žalobca k
dispozícii exekučný spis nemal a preto ho označil ako dôkaz a žiadal, aby boli použité v ňom obsiahnuté
listiny. Zo strany štátneho orgánu došlo k nesprávnemu úradnému postupu a to preto, lebo rozhodnutie
nebolo vydané v zákonom stanovenej lehote. Súdny spis je fundamentálnym dôkazným prostriedkom
pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu, ktorého sa mal dopustiť prvostupňový súd pri svojej
činnosti. Súd len s poukazom na skutočnosť, že on sám nepozná dôkazy, ktoré by ho uspokojovali v
tvrdení o výške škody zamietol znalecké dokazovanie. Znemožnil tak žalobcovi objektívnym spôsobom
preukázať výšku materiálnej škody a mechanizmus jej vzniku. Na zamietnutie znaleckého dokazovania
neboli žiadne udržateľné dôvody. Je zrejmé, že znalecké dokazovanie je na mieste nariadiť tam, kde je
výšku škody nutné určiť s použitím odborných znalostí, ktoré právna veda neposkytuje. Žalobca uviedol,
že zadal vypracovanie znaleckého posudku a teda predložil znaleckému ústavu dôkazy o ekonomickej
podstate veci. Keďže výsledok znaleckého dokazovania mal tvoriť jeden zo základov pre rozhodnutie
všeobecného súdu vo veci samej, súd založil svoje rozhodnutie na nedostatočne zistenom skutkovom
stave.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok vo veci samej a zistil, že rozhodnutie súdu prvého stupňa
je vo výroku vecne správne.

Súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a aplikoval na vec správne ustanovenia správnych
právnych predpisov. Aj odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu prvého stupňa, že v konaní nebolo
preukázané porušenie práva žalobcu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, a to najmä z
dôvodu, že zákonom stanovená lehota na rozhodnutie o udelení poverenia sa vzťahuje len na situáciu,
kedy súd rozhodne o udelení poverenia, nie na situáciu, kedy je zamietnutý návrh na udelenie poverenia.
Tiež je podľa názoru odvolacieho súdu nevyhnutné zohľadniť pri hodnotení tejto veci aj to, že žalobca
svojimi hromadnými podaniami enormne zaťažil exekučné súdy a tým sa aj sám podieľal na tom, že
rozhodovanie o jeho nárokoch trvalo dlhšie.

Uznesením zo dňa 14. 03. 2014 bol žalobcovi vyrúbený poplatok za podané odvolanie vo výške 20 Eur.

Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Žiadal, aby odvolací
súd toto rozhodnutie zrušil. Poukázal na to, že napadnuté uznesenie neobsahuje podstatnú náležitosť
uznesenia, ktorým je odôvodnenie. Súd vyrúbil poplatok v zmysle položky č 7a Sadzobníka súdnych
poplatkov. Podľa tejto položky sa poplatok vyrubuje za žalobu, teda spoplatneniu podlieha len podanie
žaloby na náhradu škody. Spoplatneniu nepodliehajú ďalšie úkony vo veci samej, ako sú odvolanie,
dovolanie a pod..

Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie o úhrade súdneho poplatku za odvolanie a zistil, že
odvolanie žalobcu je dôvodné.

V danom prípade je prejednávaná žaloba na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
rozhodnutím orgánu verejnej moci. Podľa položky 7a Sadzobníka súdnych poplatkov sa spoplatňuje
podanie žaloby v takejto veci. Súd prvého stupňa touto položkou odôvodnil aj vyrúbenie poplatku za
odvolanie v danej právnej veci. Poplatková povinnosť za podanie odvolania môže vyplývať z ust. § 6

ods. 2 Zákona o súdnych poplatkoch alebo zo sadzobníka (z poznámok k jednotlivým položkám). Podľa
ustanovenia § 6 ods. 2 Zákona o súdnych poplatkoch ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie,
rozumie sa tým konanie na jednom stupni. Poplatok podľa rovnakej sadzby sa vyberá i v odvolacom
konaní vo veci samej. V danom prípade sadzba poplatku ustanovená položkou 7a nie je ustanovená
za konanie, ale za úkon - podanie žaloby. Ust. § 6 ods. 2 Zákona o súdnych poplatkoch teda nie je
možné v danom prípade použiť. V konaní o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
nevyplýva z poznámky k položke 7a možnosť spoplatniť aj odvolanie v danej veci, tak ako to napr. vyplýva
z poznámky k položke č. 1. Zo žiadnej inej položky sadzobníka nevyplýva možnosť spoplatniť odvolanie
v danej veci. Z uvedeného vyplýva, že v danom prípade neexistuje právny základ pre vyrubenie súdneho
poplatku za podanie odvolania, a preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil postupom
podľa ust. § 221 ods. 1 písm. i) OSP. Vzhľadom na to, že odvolaniu bolo vyhovené, nie je potrebné
zaoberať sa ostatnými odvolacími dôvodmi.

O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa ust. § 224 ods. 1 OSP a § 142 ods. 1 OSP. V
odvolacom konaní žalobca nebol úspešný, nemá preto právo na náhradu trov odvolacieho konania.
Žalovaný v odvolacom konaní úspešný bol, avšak trovy odvolacieho konania mu nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.