Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 14. apríl 2014

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 10C/160/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412221854
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Júlia Henteková

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2014:4412221854.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v právnej veci žalobkyne : POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35807598, so sídlom

Pribinova ul. č. 25, Bratislava, v konaní zastúpená : Fridrich Paľko s.r.o. so sídlom Grösslingova 4,
Bratislava,IČO:36864421,protižalovanej:SlovenskárepublikazastúpenáMinisterstvomspravodlivosti
Slovenskej republiky, Bratislava, Župné nám. č.13, o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom: majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, sudkyňou JUDr. Júliou Hentekovou, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa žalobou došlou Okresnému súdu Nové Zámky 27.9.2012 domáhala zaviazania žalovanej
na zaplatenie majetkovej škody v sume 125,- Eur a nemajetkovej ujmy v sume 385,-Eur titulom náhrady

škody podľa Zákona č. 514/2000 Z.z. spôsobenej nesprávnym úradným postupom Okresného súdu
Nové Zámky v exekučnej veci vedenej pod sp. zn. 15ER/1343/2010. Žalobu odôvodnila tým, že ako
oprávnený subjekt, veriteľ zo zmluvy o úvere č. XXXXXXX navrhla písomným podaním zvolenému
súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu na vymáhanie pohľadávky, ktorá jej vznikla neplnením záväzku
vyplývajúceho zo zmluvy o úvere dlžníčkou Y. V.. Súdny exekútor predložil miestne príslušnému
Okresnému súdu Nové Zámky návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a požiadal o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. O žiadosti exekútora bol súd povinný rozhodnúť do 15 dní

od jej doručenia ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Exekučný súd
napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti, nevyžadovala
si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na
časpotrebnýkposúdeniuarozhodnutiu,rozhodoložiadostioudeleniepoverenianavykonanieexekúcie
až dňa 13.12.2010, čiže v omeškaní 7 mesiacov. Má za to, že neexistovala ani neexistuje okolnosť, ktorá
byumožňovalaexekučnémusúdupostupovaťnesústredeneasozbytočnýmiprieťahmitak,žekvydaniu
povereniapristúpiloneskorene,bolnečinnýviacako227dní.Takýtopostupsúduhodnotíakonesprávny,

v rozpore s ustanovením § 44 ods.2 Exekučného poriadku. Z dôvodu nesprávneho úradného postupu
exekučného súdu uplatňuje si náhradu majetkovej škody predstavujúcej náhradu účelne vynaložených
nákladov spojených s činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období,
ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a
rozhodnutím o nej. V tomto období vynaložila na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných
výkonov zamestnanca pomocou informačného systému 70,-Eur, na udržiavanie a správu informačného
systému 40,-Eur, na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na

publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s
urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde sumu 15,-Eur, čiže spolu 125,-Eur. Táto suma
by ju nezaťažovala, ak by exekučný súd postupoval správne pri rozhodovaní o udelení poverenia a
dodržal by zákonom stanovenú lehotu. Poznamenala, že výška hmotnej škody je stanovená na základepaušalizácie reálnych vecných nákladov, a to z dôvodu, že presnú škodu by bolo možné vyčísliť len
s nepomernými ťažkosťami. Zároveň si uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože
samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie v zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov zaručeného článkom 48 ods. 2 Ústavy SR a práva na prejednanie veci v primeranom čase
zaručeného článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Nesprávny úradný postup súdu je dôsledkom jeho nesústredenej činnosti takej intenzity, ktorá má za

následok zbytočné prieťahy v konaní spojené so zásahom do výkonu jej majetkových práv. Márnym
uplynutím času boli reálne ohrozené jej legitímne očakávania, že správnym postupom súdu dôjde
k vymoženiu jej pohľadávky a taktiež došlo k vyvolaniu nasledovných rizík : neskorým ukončením
procedúry exekučným súdom k zániku povinného, k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s
povinným a k insolvencii povinného. Pri určovaní primeranej náhrady nemajetkovej ujmy vychádzala
pre možnú analógiu z doktríny prijatej ústavným súdom, podľa ktorej, pokiaľ ide o zbytočné prieťahy

v súdnom konaní, je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo
výške 20.000,-Sk, t.j. cca. 660,-Eur. Ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy
do spoločnosti, za ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, za porušenie jej práv,
stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery
v právo a v spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky

považovala primeranú sumu 385,-Eur za 7 celých mesiacov (660,-Eur : 12 mesiacmi = 55,-Eru za
mesiac). Uviedla, že podľa ustanovenia § 15 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. písomnou žiadosťou
požiadala žalovanú o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Žalovaná však do podania
žaloby na žiadosť pozitívne nereagovala. Pre uvedené navrhla, aby súd medzitýmnym rozsudkom
rozhodol o základe veci tak, že žalovaná je zodpovedná za škodu, ktorá jej vznikla nesprávnym

úradným postupom Okresného súdu Nové Zámky, pretože nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia
na vykonanie exekúcie pre pohľadávku žalobkyne, ktorá vznikla naplnením záväzku vyplývajúceho zo
zmluvy o úvere č. XXXXXXX dlžníčkou (G. Y. V.) vo veci vedenej u súdneho exekútora pod č. EX
15853/2010 v zákonom stanovenej lehote a rozsudkom rozhodol tak, že žalovaná je povinná zaplatiť jej
z titulu majetkovej škody 125,-Eur a z titulu nemajetkovej ujmy 385,-Eur a zároveň je povinná uhradiť

trovy súdneho konania.

Krajský súd v Nitre uznesením 11NcC/281/2012-9 zo dňa 18.10.2012 všetkých sudcov Okresného súdu
Nové Zámky vylúčil z prejednávania rozhodovania vo veci a zároveň vec prikázal na ďalšie konanie
Okresnému súdu Komárno.

Žalovaná podala písomné vyjadrenie k žalobe doručené súdu 24.3.2014, ktorým žalobu ako
neopodstatnenú navrhla zamietnuť. Podanie žalobkyne považovala za zmätočné hlavne z toho dôvodu,
že žalobkyňa v žalobe neuvádza konkrétnu spisovú značku exekučného konania, odkazuje síce na
exekučný spis, ale v skutočnosti prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd. Namietala, že žalobkyňa

nepredložila ani jeden relevantný dôkaz, ktorým by preukazovala vznik uplatnenej škody. V podaní
neuvádza kroky, ktoré podnikla na odstránenie neželaného stavu. Neuviedla ani v rámci predbežného
prerokovania jej právneho nároku, či využila možnosť podania sťažnosti na zbytočné prieťahy v
príslušnom konaní predsedovi okresného súdu, resp. možnosť podania ústavnej sťažnosti, teda či
využila účinné právne prostriedky nápravy na urýchlenie konania. V tejto súvislosti poukázala na

nález Ústavného súdu SR z 3.5.2011, č.k. III. ÚS 69/2011-25. Mala za to, že všeobecný súd v konaní
o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní, túto právomoc má iba predseda
súdu, alebo Ústavný súd SR. Prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
boli jej doručené dňa 23.4.2012, preto v čase podania žaloby na súd zákonná 6 mesačná lehota na
prejednanie žiadosti do podania návrhu neuplynula a preto nárok žalobkyne bol uplatnený na súde

predčasne. Ďalej namietala, že žalobkyňa i napriek výzve o doplnenie žiadosti o predbežné prejednanie
svojho nároku na náhradu škody nepreukázala požadované skutočnosti, nedoplnila žiadne informácie
(dátum kedy sa dozvedela o škode, doklady preukazujúce vyčíslenú majetkovú škodu a ohrozenie
práv zánikom povinného resp. jeho insolvenciou, stratu kontaktu s povinným a pod.) a nedokázala
uviesť skutočnosti, či bola podaná sťažnosť predsedovi súdu na prieťahy v konaní, alebo ústavná

sťažnosť. Neposkytla teda súčinnosť na predbežné prerokovania podanej žiadosti. K nesprávnemu
úradnému postupu poukázala na súdnu prax, z ktorej vyplýva, že lehota na poverenie exekútora je
výraznou prekážkou toho, aby mohli súdy objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučným titulom
je notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok, najmä v prípadoch existencie dôvodov podľa § 45ods. 1 písm. c) Zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Samotné nedodržanie zákonom
stanovenejlehotyneznamenáautomatickyprieťahyvkonaní.Vtejtosúvislostipoukázalanarozhodnutie
Ústavného súdu SR I. ÚS 16/02. Skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje

osobitnú právnu úpravu najmä s ohľadom na to, že tieto sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich
režimu spotrebiteľských zmlúv. V zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. súd konajúci
o náhrade škody môže pri posudzovaní nároku na náhradu škody vychádzať z existencie prieťahov
v súdnom konaní len v prípade, ak by tieto boli konštatované vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na
prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, v právoplatnosti rozhodnutí vydanom

v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia,
ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatnom rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské
práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,
alebo v právoplatnom rozhodnutí Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd SR
konštatoval,žesaporušiloprávonaprerokovanievecibezzbytočnýchprieťahov.Žalobkyňasivovzťahu
k predpokladom posúdenia existencie zbytočných prieťahov v konaní nesplnila ani povinnosť tvrdenia,

ani povinnosť ich preukázania a vzhľadom na uvedené nepovažuje existenciu prieťahov v konaní za
preukázanú. Otázku, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov garantované v článku 48 ods.2 Ústavy SR je kompetentný preskúmavať
ústavný súd. Žalobkyňa nevyčerpala opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky ktoré jej zákon
na ochranu jej základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je oprávnená podľa

osobitnýchpredpisov(§53ods.1Zákonač.38/1993Z.z.).Kuplatnenejmateriálnejškodeanemajetkovej
ujme uviedla, že žalobkyňa nepreukázala ani vznik, ani výšku škody, taktiež ani príčinnú súvislosť medzi
škodou a postupom exekučného súdu. V žalobe neuvádza či predmetné vecné náklady predstavujú
podľa § 17 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. skutočnú škodu alebo ušlý zisk. Žalobkyňa ako spoločnosť,
ktorá sa zaoberá spotrebiteľskými úvermi, k svojej činnosti nepochybne potrebuje a využíva informačný

systém, ktorý poskytuje prehľad poskytnutých úverov. Takýto systém musel využívať nie len počas
domnelých prieťahov, ale aj pred týmto obdobím, ako aj po ňom a nie len na správu pohľadávok, ktoré
boli predmetom exekúcií. Akákoľvek výška nákladov prevádzkovania na správu informačného systému
a jeho udržiavanie vzniknutá žalobkyni bez ohľadu na tvrdené prieťahy a jej uplatnenie považuje za
účelové. Požadovať paušálne sumy za tieto veľmi všeobecne uvedené činnosti je nesprávne a znovu

účelové. Skutočnú škodu je potrebné dokázať listinami, skutočnosťami, v opačnom prípade by mohlo
dochádzať k ľubovoľnému a subjektívnemu vyčíslovaniu škody a preskúmanie predmetného nároku je
znemožnené. K nemajetkovej ujme poukázala na ustanovenie § 17 ods. 3 Zákona č. 514/2003 Z.z.
Žalobkyňa a jej praktiky sú vnímané verejnosťou negatívne, boli predmetom záujmu Európskej komisie,
súdy konštatovali porušenie práv spotrebiteľa a v konečnom dôsledku práve podnikateľská činnosť

žalobkyne podnietla zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľov na všetkých úrovniach štátnej moci.
Žalobkyňa je vnímaná ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky, zneužívajúc slabé finančné
a právne vedomie nízkopríjmových osôb. Nemožno opomenúť, že v takomto prípade aj súdna moc
musí pozornejšie skúmať podania žalobkyne a to najmä v prípade návrhu na vykonanie exekúcie, kde
v prípade žalobcu automaticky nastáva zvýšené riziko ohrozenia alebo porušenia práva.

Súd podľa § 101 ods.2 O.s.p. konal v neprítomnosti riadne predvolaného právneho zástupcu žalobkyne
a žalovanej. Právny zástupca žalobkyne prípisom došlým súdu 14.4.2014 požiadal o odročenie
pojednávania na iný vhodný termín z dôvodu, že v uvedenom čase boli vytýčené pojednávania v právnej
veci žalobcu CD Consulting s.r.o. proti žalovaným pred Okresným súdom Zvolen na 14.4.2014 pod

sp.zn. 15C a 16C pričom jeho klient trvá na jeho osobnej účasti na pojednávaní a vylučuje substitúciu.

Podľa § 119 ods.2 O.s.p. účastník, ktorý navrhuje odročenie pojednávania, musí súdu oznámiť dôvod
na odročenie pojednávania bez zbytočného odkladu, po tom, čo sa o ňom dozvedel alebo odkedy sa
o ňom mohol dozvedieť, alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti by mohol predpokladať. Návrh na

odročenie pojednávania obsahuje najmä dôvod, pre ktorý sa navrhuje odročenie pojednávania, deň
keď sa účastník o dôvode dozvedel. Súd konštatoval, že ospravedlnenie právneho zástupcu žalobkyne
nebolo doručené včas v súlade s citovaným ustanovením O.s.p. a k žiadosti nebol pripojený žiaden
dôkaz o tom, v ktorých veciach Okresného súdu Komárno a kedy boli vytýčené pojednávania skôr ako
v predmetnej prejednávanej veci. Zároveň súd poznamenáva, že v plnomocenstve zo dňa 20.9.2012

udelenej žalobkyňou právnemu zástupcovi na zastupovanie v predmetnej veci žalobkyňa súhlasila, aby
splnomocnená spoločnosť stanovila za seba zástupcu.Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením obsahu exekučného spisu Okresného súdu Nové
Zámky 15ER/1343/2012 a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Dňa 22.10.2010 bola spísaná na Exekútorskom úrade JUDr. Rudolfa Krutého návrh oprávneného :
Pohotovosť s.r.o., proti povinnej Y. V. na vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky 672,- Eur
spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne od 19.10.2009 do zaplatenia, zákonným úrokom
vo výške 6% ročne od 23.2.2010 do zaplatenia, trov konania 245,30 Eur a trov exekúcie na základe
právoplatného a vykonateľného rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom

Slovenská rozhodcovská a.s. IČO: 35 922 761, sp. zn. SR 03477/10 zo dňa 12.5.2010. Návrh
na vykonanie exekúcie súdny exekútor postúpil Okresnému súdu Nové Zámky spolu so žiadosťou
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 8.12.2010, Zmluvou o úvere uzatvorenej medzi
oprávneným a povinnou, Zmenkou, výpisom oprávneného z obchodného registra. Exekučný súd
dňa 13.12.2010 vydal súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému poverenie č. 5404 059938 na
vymoženie povinnosti uloženej rozhodcovským súdom.

Podľa § 48 ods.2 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.
Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa§1písm.a)ac)Zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnej
mociaozmeneniektorýchzákonovvzneníúčinnomod1.1.2009do31.12.2010 tentozákonupravujea)
zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci, c) predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.

Podľa § 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. na účely tohto zákona a) výkon verejnej moci je rozhodovanie
a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach
fyzických osôb alebo právnických osôb, b) orgán verejnej moci je štátny orgán.

Podľa § 3 ods. 1 písm. d) citovaného zákona štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto

zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri
výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 3 ods. 2 citovaného zákona zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 4 ods. 1 psím. a) bod 1. Zákona č. 514/2003 Z.z. o vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon
neustanovuje inak.

Podľa § 6 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa § 9 ods. 1,2 Zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným

postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods.1 Zákona č. 514/2003 Z.z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej

nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.Podľa § 16 Zákona č. 514/2003 Z.z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho
časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku
alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1 - 3 Zákona č. 514/2003 Z.z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný
predpisneustanovujeinak. Vprípade,akibasamotnékonštatovanieporušeniaprávaniejedostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju

inak. Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu
poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a
na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom
živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

V žiadosti o predbežné prerokovanie nároku a pri uplatnení nároku na súde je poškodený povinný uviesť

požadovanú výšku úhrady podľa odseku 1 a 2 .

Podľa § 25 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. ak nie je ustanovené inak, spravujú sa právne vzťahy
upravené v tomto konaní osobitným predpisom (Občiansky zákonník).

Podľa § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa § 41 ods. 2 psím. d) Zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) v znení účinnom od 1.6.2010 do 31.5.2011 exekúciu možno vykonať na podklade

vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.
Podľa § 44 ods. 2 Zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) v znení účinnom od 1.6.2010 do 31.5.2011 súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu

so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto
lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti
alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Otázku, či došlo k nesprávnemu úradnému postupu, je potrebné vždy posúdiť podľa okolností
konkrétneho prípadu. Úradný postup nespočíva vo vydaní rozhodnutia a s rozhodnutím dokonca nemusí
vôbec súvisieť. Všeobecne možno povedať, že nesprávnym úradným postupom je porušenie poriadku
postupu predpísaného právnymi normami. Podmienkou zodpovednosti štátu je vznik škody nesprávnym
úradným postupom. Táto škoda je spravidla majetkovou ujmou, t.j. zmenšením majetku poškodeného.

Môže však dôjsť aj tu k spôsobeniu nemajetkovej ujmy, avšak v každom prípade musí byť daná príčinná
súvislosť medzi protiprávnym konaním t.j. nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.
Pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom musia byť splnené
zákonné predpoklady vzniku k tejto zodpovednosti podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré
sú : 1/ existencia nesprávneho úradného postupu, 2/ vznik škody a 3/ príčinná súvislosť medzi vznikom

škody a nesprávnym úradným postupom, pričom všetky tieto predpoklady musia byť splnené súčasne.

Dôkazná povinnosť v tomto spore zaťažuje žalobkyňu, ktorá je povinná preukázať všetky základné
atribúty vzniku zodpovednosti za škodu. Zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
podľa Zákona č. 514/2003 Z.z. je zodpovednosťou objektívnou, ktorej sa nemožno zbaviť (viď. § 3 ods.

2 citovaného zákona), čo znamená, že zo strany oprávneného subjektu nie je potrebné preukazovať
zavinenievoformeúmyslualebonedbanlivosti,alestačípreukázaťvznikškodyato,žetátojevýsledkom
činnostipríslušnéhoorgánuštátu. Právonanáhraduškodyspôsobenejnesprávnymúradnýmpostupom
má ten, komu bola takýmto postupom spôsobená škoda. Škodou sa pritom rozumie majetková ujma,
ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá je objektívne

vyjadriteľná v peniazoch, ako všeobecným ekvivalentom a spočíva v zmenšení existujúceho majetku
poškodeného alebo predstavuje majetkové hodnoty, ktoré bolo treba vynaložiť na to, aby sa vec uviedla
do predošlého stavu, resp. aby sa v peniazoch vyvážili dôsledky toho, že navrátenie do predošlého
stavu nie je možné, alebo účelné. Nemajetková ujma je ujma, ktorá sa v majetkovej sfére poškodenéhosíce neprejavuje, ale sa prejavuje v rôznych skutočnostiach pre poškodeného negatívnych. Medzi
protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou musí byť vzťah príčiny a následku. Pojem príčinnej súvislosti
treba chápať ako súhrn príčin, ktoré viedli k vzniku škody. O vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym

úradným postupom a škodou ide vtedy, ak škoda vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu.
Existencia príčinnej súvislosti musí byť vždy bezpečne preukázaná, nemožno ju len predpokladať.

Žalobkyňažiadosťamionáhradumajetkovejškodyanemajetkovejujmydoručenýmižalovanejpostupne
od23.4.2012do25.9.2012požiadala opredbežnéprerokovanienárokunanáhraduškodyvexekučných

veciach, v ktorých vystupuje ako oprávnený vedených na okresných súdoch Slovenskej republiky, medzi
nimi aj vo veci vedenej na Okresnom súde Nové Zámky (viď Zoznam žiadostí, položku 1741). Súdu
nepredložilarovnopisnávrhunapredbežnéprerokovanienárokunanáhraduškodypodanéhožalovanej,
iba kópiu sprievodného listu k žiadostiam spolu so zoznamom žiadostí, ktorý zoznam obsahuje iba
číslo zmluvy, meno a priezvisko povinnej, dátum jej narodenia, spisovú značku súdneho exekútora
a označenie exekučného súdu. Z predložených dokladov nemožno zistiť výšku požadovanej úhrady

uplatnenej v danom prípade návrhom na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, preto súd
nemohol preveriť, či výška majetkovej škody a nemajetkovej ujmy uplatnená v tomto konaní je zhodná s
nárokom uplatneným v návrhu o predbežné prejednanie náhrady škody. Jej žiadosti do 6 mesiacov od
podania kladne vyhovené nebolo. Dôkazom uvedeného je aj obsah písomného vyjadrenia žalovanej.
Žaloba o náhradu škody a nemajetkovej ujmy bola podaná súdu pred uplynutím 6 mesačnej lehoty,

ktorá plynula žalovanej na prejednanie nároku, avšak ku dňu rozhodovania súdu o žalobe je zrejmé,
že žalovaná nárok žalobkyne neuznala a v rámci predbežného prerokovania ho neuspokojila v lehote
stanovenej zákonom, preto súd bol toho názoru, že žaloba nie je predčasne podaná.

V danom prípade žalobkyňa si uplatnila nárok na náhradu škody a nemajetkovej ujmy podľa § 9 Zákona

č. 514/2003 Z.z. majúc za to, že exekučný súd svojim postupom porušil povinnosti orgánu verejnej moci
urobiť úkon, a to vydať poverenie na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej lehote 15 dní resp. bez
zbytočných prieťahov v konaní.

Oboznámením sa s obsahom exekučného spisu Okresného súdu Nové Zámky 15ER/1343/2010 súd

zistil,ženezodpovedáskutočnosti tvrdeniežalobkyne,žepoverenienavykonanieexekúciebolovydané
s omeškaním viac ako 7 mesiacov a súd bol nečinný viac ako 227 dní. Žalobkyňa nepreukázala vznik
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ich výšku, dôvod vzniku, príčinnú súvislosť medzi ich vznikom a
nesprávnym úradným postupom súdu. Nebol preukázaný ani nesprávny úradný postup súdu, nakoľko
návrh na vydanie poverenia bol exekučnému súdu doručený 8.12.2010 a poverenie na vykonanie

exekúcie súd vydal 13.12.2010 (do 5 dní). Vzhľadom na uvedené súd žalobu ako neopodstatnenú
zamietol.

Úspešnej žalovanej náhradu trov konania podľa § 142 ods.1 O.s.p. nepriznal, nakoľko žiadne trovy jej
nevznikli, náhradu trov konania si ani neuplatnila.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre .
Podľa § 205 ods.1-3 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu,
ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že :
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo vec
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykoval navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené
(§ 205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právnehoposúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.