Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. september 2013

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 11C/13/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112202037
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Wildeová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2013:8112202037.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v právnej veci žalobcu: Mesto Prešov, so sídlom

Prešov, Hlavná 73, IČO: 00327646, zastúpené JUDr. Pavlom Hagyarim, primátorom mesta, p r o t i
žalovaným: 1. W. E., nar. XX.X.XXXX, bytom D., M. XX a 2. Y. E., nar. XX.X.XXXX, bytom D., M. XX,
o vypratanie bytu a prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaní sú p o v i n n í vypratať byt č. 1 na prízemí vchod č. XX na ul. M.Á. Č.. XX H. D., nachádzajúci
sa v bytovom dome súp. č. XXXX stojací na parcele KN XXXX zapísanom na LV č. XXXX kat. úz. D. v
lehote 30 dní po zabezpečení prístrešia zo strany žalobcu.

Žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania vo
výške 603,76 Eur v lehote 3 dní od jeho právoplatnosti.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou zo dňa 24.1.2012 domáhal vypratania žalovaných z komunálneho bytu č. X na
prízemí vchod č. XX na ul. M. XX H. D., nachádzajúcom sa v bytovom dome súp. č. XXXX stojacom
na parcele KN XXXX zapísanom na LV č. XXXX kat. úz. D. a to bez bytovej náhrady. Žalobu odôvodnil
tým, že žalovaní dlhodobo neplatia nájomné a úhrady za služby spojené s užívaním bytu, preto im bola
daná výpoveď z nájmu, v dôsledku ktorej ich nájomný pomer sa ukončil 30.9.2011. Poukázal tiež na to,
že v minulosti sa už viedlo proti ním konanie o vypratanie bytu, žalobca zobral žalobu späť v dôsledku
rokovania o mimosúdnej dohode, ku ktorej však nedošlo.

Žalovaní so žalobou nesúhlasili tvrdiac, že majú záujem dlh vyrovnať. Zároveň však priznali, že nevedia

akým spôsobom. Poukázali tiež na to, že spolu s nimi v byte býva aj ich dcéra so 4 deťmi, z ktorých
3 sú maloleté.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkyne Ľ. E., nájomnou zmluvou, výpisom z LV
č. XXXX kat. úz. D., prehľadom o mesačných úhradách, výpoveďami z nájmu, oznámeniami sociálnej
poisťovne o vykonávaní zrážok z dôchodkov, potvrdeniami o poberaní rodičovského príspevku a
prídavku na dieťa, potvrdením o príjme žalovaného v 1. rade, písomnými záznamami zo dňa 20.2.2013,
písomnými výzvami na uhradenie dlhu s návratkami, spismi tohto súdu 11Ro 131/2011, 13C 37/2011,
ako ak ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

Žalovaní boli spoločnými nájomcami trojizbového komunálneho bytu č. X, ktorý sa nachádza na prízemí

vchodu č. XX na ul. M. Č.. XX, v dome súp. č. XXXX. Nájomcami boli na základe nájomnej zmluvy zo
dňa 9.2.1993.Vlastníkom predmetného bytu je aj v súčasnosti žalobca. Dôkazom je výpis z LV č. XXXX kat. úz. D..

Žalovaní neplatili nájomné a úhradu za služby spojené s užívaním bytu za obdobie od januára 2010.
Ich dlh bol tak vyčíslený pôvodne na sumu 4224,96 Eur do mája 2011 a preto listom zo dňa 7.6.2011

bola ich daná výpoveď z nájmu podľa § 711 ods. 1 písm. d/ Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“),
ktorú obaja žalovaní prevzali 8.6.2011.

Žalovaným už bola v minulosti daná výpoveď z nájmu dňa 2.6.2010, vtedy dlhovali na nájomnom
za obdobie do 30.4.2010 sumu 1.377,97 Eur. Výpoveď však bola doručená len žalovanému v 1.
rade, následne bola žaloba o vypratanie bytu zobratá späť z dôvodu rokovania o mimosúdnej
dohode a konanie bolo zastavené uznesením č.k. 13C 37/2011-29 zo dňa 17.6.2011, ktoré nadobudlo

právoplatnosť 13.7.2011. Žalovaní však dlh na nájomnom nevyrovnali, preto žalobca podal návrh na
vydanie platobného rozkazu len voči žalovanému v 1. rade na sumu 4.198,18 Eur, čo je dlh na nájomnom
a úhradách za služby spojené s užívaním bytu do 31.3.2011. Právoplatným platobným rozkazom tohto
súdu sp. zn. 11Ro 131/11 zo dňa 23.5.2011 bol žalovaný v 1. rade zaviazaný zaplatiť žalobcovi sumu
4.198,18 Eur a k tomu ešte príslušenstvo pohľadávky vo forme poplatku z omeškania, ale aj úroku z

omeškania. Tento platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť 23.6.2011.

Žalovaní naďalej však nájomné neuhrádzali, ich dlh k 31.8.2012 narástol na 6.447,57 Eur a v súčasnosti
k augustu 2013 činí až 7.045,18 Eur. Žalovaní majú však dlh aj voči Spravbytkomfortu a.s. Prešov, ktorý
bol správcom predmetného bytu a to ešte za predchádzajúce obdobie za ten istý byt vo výške 2.785,74
Eur.

Podľa účtovnej karty mesačných úhrad napriek tomu, že žalovaní prevzali žalobu koncom marca 2012,
vôbec neplatili nájomné za mesiace marec až november 2012, pretože platby, ktoré sú uvedené so
symbolmi B, S a E na spomínanej karte sú platbami realizovanými v rámci exekúcie. Žalovaní potom
uhradili za dva mesiace nájomné vo výške 437,14 Eur v decembri 2012, vo februári 2013 uhradili sumu
220 Eur, tú istú sumu zaplatili v apríli 2013 a v júli 2013 sumu 227 Eur.

Dňa 20.2.2013 so žalovanými bol spísaný u žalobcu aj záznam, z ktorého vyplýva, že boli preverované
finančné možnosti oboch žalovaných a medzi účastníkmi došlo k dohode o tom, že časť dlhu vo výške
1.950,06Eurbudúuhrádzaťvmesačnýchsplátkachpo150Eurokremmesačnéhozálohovéhopredpisu.
Ani túto dohodu však žalovaní neplnili a to napriek tomu, že výzvou zo dňa 16.4.2013, ktorú prevzali
25.4.2013 boli opätovne vyzývaní k jej plneniu.

Žalovaný v 1. rade dostáva starobný dôchodok 343,90 Eur. Zároveň pracuje ako robotník na dohodu.
Za obdobie január až júl 2012 mal priemerný mesačný čistý príjem 93,99 Eur, z toho 3 mesiace bol PN.
Má výdavky na lieky v priemere 5 Eur mesačne.

Žalovaná v 2. rade poberá starobný dôchodok vo výške 338,30 Eur. Obom sú vykonávané zrážky z
dôchodku na už spomínané pohľadávky mesta Prešov a Spravbytkomfortu a.s., žalovaná v 2. rade má

navyše dlh aj voči HomeCreditu Slovakia vo výške 4.095,98 Eur. Po odpočítaní zrážok z dôchodku
žalovaný v 1. rade dostáva dôchodok vo výške 224,90 Eur a žalovaná v 2. rade vo výške 280,66 Eur.
So žalovaným v byte býva aj ich dcéra Ľ. E. so 4 deťmi, pričom 3 sú maloleté. Poberala rodičovský
príspevok vo výške 194,70 Eur a rodinné prídavky 90,16 Eur mesačne, v súčasnosti podľa vyjadrenia
žalovaných sa od septembra toho roku zamestnala.

Podľa § 126 ods. 1 OZ vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.Úspešnosť žaloby o vypratanie bytu ako reivindikačnej žaloby závisí od splnenia dvoch zákonných
predpokladov: preukázania vlastníctva žalobcu k predmetnému bytu a skutočnosti, že žalovaní byt
užívajú neoprávnene. Oba tieto predpoklady boli nepochybne preukázané. Vlastníctvo žalobcu k bytu

výpisom z LV a preukázané bolo aj ukončenie nájomného vzťahu žalovaných k danému bytu dňom
1.10.2011, teda po uplynutí trojmesačnej výpovednej lehoty počítanej od 1.7.2011, keďže výpoveď bola
doručená obom žalovaným dňa 8.6.2011. Žalobu o neplatnosť výpovede nepodali a preto od 2.10.2011
v byte bývajú neoprávnene.

Žiada sa poukázať na to, že súd nezistil žiadne výnimočné okolnosti pre aplikáciu § 3 ods. 1 OZ, podľa

ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho
dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Práve naopak správanie žalovaných, ktorí dlhodobo si neplnia svoju základnú povinnosť nájomcu a
to platenie nájomného a to dokonca ani potom, keď v minulosti už dostali jednu výpoveď z nájmu a
bola proti žalovanému v 1. rade aj podaná žaloba o vypratanie bytu, ale tiež aj potom, čo im bola
doručená táto žaloba opäť nájomné uhrádzali len sporadicky. Ich dlh tak neustále rastie, zatiaľ čo k

30.4.2010 dlhovali 1.377 Eur (podľa prvej výpovede z nájmu) k máju 2011 už bol 4.224,96 Eur a v
súčasnosti činí 7.045,18 Eur. Takáto arogancia k plneniu si svojich povinností vo vzťahu k majiteľovi
bytu nemôže byť akceptovateľná. Žalovaní stále, ale len slovne prezentujú záujem dlh vyrovnať počnúc
sporom v roku 2011, ale aj v priebehu tohto súdneho konania a hoci im súd k splneniu ich sľubov dal
dostatočnýpriestor(odmarca2012,kedyimžalobaboladoručená)viackrátbolopojednávanieodročené

s tým, aby aspoň čiastočne dlh vyrovnali, nestalo sa tak a práve opačne dlh neustále sa navyšuje.
Žalovaní žiadnym spôsobom neprejavili skutočnú snahu aspoň o čiastočné vyrovnanie dlhu napriek
tomu, že ich čisté príjmy im to dovoľujú, resp. pri skutočnej snahe 4 dospelých osôb bývajúcich v byte
o riešenie tejto situácie by mohlo dôjsť k úhrade dlhu, ale práve naopak neplatia ani bežné nájomné.
Za týchto okolností súd nepovažoval za prioritnú ochranu ich obydlia v zmysle čl. 8 ods. 1 Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd a rozhodnutie o vypratanie žalovaných z bytu nie je ani v
rozpore s judikatúrou Europského súdu pre ľudské práva (Stanková V., Slovenská republika, Sťažnosť
č. 7205/02, rozsudok z 9.10.2007). Vzhľadom na vyššie popísané okolnosti správania sa žalovaných
súd mal za to, že je potrebné poskytnúť žalobcovi ako vlastníkovi bytu ochranu jeho vlastníckeho práva.
Je všeobecne známe, že v meste je málo nájomných bytov a žalobca tak bude mať možnosť uspokojiť

bytovú potrebu inej rodiny, ktorá sa nebude správať tak nezodpovedne ako žalovaní. Z toho pohľadu
súd považuje zásah do práva na obydlie žalovaných za legitímny a nevyhnutný. Povinnosťou žalobcu
je totiž starať sa o všestranný rozvoj územia a o potreby jeho obyvateľov (§ 1 ods. 2 zákona č. 369/1990
Z.z.). Mesto nemôže donekonečna platiť zálohy za služby spojené s užívaním bytu, pričom otázna je
aj časová vymožiteľnosť jeho pohľadávky voči žalovaným. Právo na obydlie za týchto okolností musí

ustúpiť ďalšiemu základnému právu a to je právu na ochranu vlastníctva, ktoré je zakotvené v čl. 11
Listiny základných práv a slobôd. Výkon uplatneného práva žalobcu na vypratanie bytu nemôže byť
vyhodnotený v rozpore s dobrými mravmi a to práve pre neospravedlniteľné správanie žalovaných,
ktorým porušujú zákon. Preto súd žalobu o vypratanie bytu považoval za opodstatnenú.

Žalovaným neprislúcha bytová náhrada vo forme náhradného ubytovania a už vonkoncom nie vo forme

náhradného bytu. vyplýva to z § 712a ods. 3 OZ. Podľa neho ak sa nájomný pomer skončil z dôvodu
podľa § 711 ods. 1 písm. d) nájomcovi, ktorý preukáže, že je v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov,
nájomca má právo len na náhradné ubytovanie. V iných prípadoch skončenia nájomného pomeru z
dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. d) nájomca nemá právo na bytovú náhradu; ak ide o dôvod hodný
osobitného zreteľa, má nájomca právo na prístrešie.

Za bytové náhrady sa považujú náhradný byt, náhradné ubytovanie a prístrešie. Prístreším je prechodné
ubytovanie najmä v spoločnej nocľahárni alebo v iných zariadeniach na to určených a priestor na
uskladneniebytovéhozariadeniaaostanýchvecídomácejaosobnejpotreby(§712ods.4OZ).Vdanom
prípade priznanie bytovej náhrady vo forme náhradného ubytovania neprislúcha z dôvodu, že nebolo
preukázané, aby žalovaní boli v hmotnej núdzi bez vlastného pričinenia. Nebolo preto možné zohľadniť

ich zrážky z dôchodku, ktoré si zavinili sami práve neplatením nájomného a nesplácaním jedného úveru.
Navyše v tejto súvislosti je možné poukázať na to, že v súčasnosti životné minimum pre dospelého
prestavuje sumu 198,09 Eur (§ 2 písm. a/ zákona č. 601/2003 Z.z.).Hmotná núdza je upravená v § 2 zákona č. 599/2003 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi. Podľa citovaného
ustanovenia hmotná núdza je stav, keď príjem občana a fyzických osôb, ktoré sa s občanom spoločne
posudzujú, nedosahuje životné minimum a občan a fyzické osoby, ktoré sa s občanom spoločne

posudzujú, si príjem nemôžu zabezpečiť alebo zvýšiť vlastným pričinením.

S poukazom na vyššie citované právne úpravy teda príjmy žalovaných presahovali životné minimum a
preto nedostali sa do stavu hmotnej núdzi a nárok na náhradné ubytovanie a náhradný byt im podľa
zákona nevznikol. Súd im však priznal právo na prístrešie a za dôvod osobitného zreteľa pre takéto
rozhodnutie považoval tú skutočnosť, že v rodine žalovaných sú aj 3 maloleté deti a je nemysliteľné,

aby sa ocitli na ulici ako bezdomovci.

Súd pre úplnosť dodáva, že sa stotožňuje v celom rozsahu s právnym záverom vyplávajúcim z
rozsudkuNajvyššiehosúduČRsp.zn.26Cdo1166/07z29.10.2008.Vzmyslenehonepriaznivásociálna
situácia, ktorej dôsledkom bolo neplatenie nájomného sama o sebe nemôže viesť k záveru, že výpoveď
prenajímateľa z nájmu bytu (a podľa názoru súdu aj žaloba o vypratanie bytu) pre neplatenie nájomného
je v rozpore s dobrými mravmi. Je to osobitne vtedy, ak nájomca neplatí nájomné dlhodobo, dlh dosiahol

relatívne vysokú sumu a chovanie nájomcu, ktorý povinnosť platiť nájomné neplní sa nezmenilo ani v
priebehu súdneho konania.

Aplikovateľný je aj ďalší právny názor v súvislosti s rozhodovaním o forme bytovej náhrady. Zákon
stanoví jasne predpoklady pre tú ktorú formu, ide o špeciálnu a kogentnú právnu úpravu v § 712a ods.
4 OZ a priznanie inej bytovej náhrady než v zmysle zákona na základe § 3 ods. 1 OZ neprichádza

do úvahy. Na základe § 3 ods. 1 OZ totiž nie je možné konštituovať doposiaľ neexistujúce povinnosti
vlastníka (nález Ústavného súdu ČR II. ÚS625/05 zo dňa 6.3.2008, rozsudky Najvyššieho súdu ČR
26Cdo 1284/05 zo dňa 23.3.2006, 26Cdo 2104/06 zo dňa 7.6.2007).

Úspešnému žalobcovi bola v zmysle § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku priznaná náhrada
trov konania. Tieto predstavujú zaplatený súdny poplatok zo žaloby vo výške 99,50 Eur a trovy právneho

zastúpenia vo výške 504,26 Eur. Tarifná odmena za 1 úkon právnej služby podľa § 11 ods. 1 písm.
a/ predstavuje 58,69 Eur. Priznaná bola odmena za tieto úkony právnej služby: prevzatie a príprava
zastúpenia dňa 19.1.2012, podanie žaloby 24.1.2012, písomné vyjadrenie k odporu 23.4.2012, účasť na
pojednávaniach dňa 5.9.2012, 24.10.2012 a 23.11.2012, všetky úkony sú po 58,69 Eur. Priznaná bola
odmena aj za účasť na pojednávaní, ktoré bolo len odročené dňa 13.6.2012 vo výške 1 s poukazom

na § 14 ods. 5 písm. b/ citovanej vyhlášky, teda vo výške 14,67 Eur. Pripočítaný bol aj režijný paušál
7 x 7,63 Eur s poukazom na § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky a napokon 20% DPH vo výške 84,04 Eur
s poukazom na § 18 ods. 3 vyhlášky.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu

na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.