Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, April 30, 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/1079/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114227655
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Vallová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4114227655.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľa: Q. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom V. U. XX, proti
odporcovi: Poštová banka, a. s. so sídlom Bratislava, Dvořákovo nábrežie 4, IČO: 31 340 890, o zrušenie
rozhodcovského rozsudku, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 15. októbra
2014 č. k. 7C/202/2014-13, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku STÁLEHO
ROZHODCOVSKÉHO SÚDU zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a. s.,
Sienkiewiczova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 35 862 882, zo dňa 25. 07. 2014 sp. zn. IA-B/1213/0003, do
právoplatného rozhodnutia vo veci vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 7C/202/2014. Svoje
rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 40 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom

konaní a zistením, že na tunajšom súde prebieha konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku, a
preto mal za to, že bolo namieste vykonateľnosť napadnutého rozhodcovského rozsudku odložiť do
právoplatného skončenia tohto konania, nakoľko výkonom napadnutého rozhodcovského rozsudku
by mohla byť navrhovateľovi spôsobená ujma na jeho majetku. Súd prvého stupňa preto postupoval
v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia a rozhodol tak, že vykonateľnosť napadnutého
rozhodcovského rozsudku odložil.

Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie odporca, namietajúc, že postupom súdu
bolo porušené jeho právo na spravodlivý súdny proces, nakoľko sa súd prvého stupňa v odôvodnení
uznesenia vôbec nevysporiadal, na základe akých skutočností dospel k rozhodnutiu v danej veci a
vydaniu uznesenia. Okrem toho namietal nesprávne právne posúdenie veci. V tejto súvislosti uviedol,
že navrhovateľ nijakým spôsobom nepreukázal, v čom spočíva neplatnosť rozhodcovskej doložky,

ako ani nijakým spôsobom neuviedol, v čom spočíva hrubá nerovnováha v právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa, ako aj zdôvodnenie svojich pochybností o objektívnosti a nestrannosti
rozhodcovského procesu, t.j. neopísal konkrétne skutočnosti, ktoré by mali za následok priaznivejšie
rozhodnutie v konaní pred všeobecným súdom. Mal za to, že neexistuje žiadny relevantný dôvod, prečo
by rozhodcovská doložka mala spôsobovať značný nepomer v právach a povinnostiach. Zdôraznil,
že v danom prípade nedošlo ani k žiadnemu porušeniu práv navrhovateľa v rozhodcovskom konaní,

pokiaľ išlo o jeho právo vyjadriť sa k prejednávanej veci. Zároveň dodal, že navrhovateľ nepoprel, že
mu bol poskytnutý úver, ako aj bol presvedčený, že ak by vo veci rozhodol všeobecný súd, takisto
by vyhovel návrhu odporcu na úhradu sumy neplatného úveru z úverovej zmluvy s príslušenstvom. Z
uvedeného bolo zrejmé, že navrhovateľ neuviedol a nepreukázal žiadnu relevantnú skutočnosť, ktorá
by potvrdzovala, že došlo k porušeniu rovnosti účastníkov rozhodcovského konania, teda neuniesol
bremenotvrdeniaaanidôkaznébremeno.Domnievalsa,ževkonanídoposiaľnebolopreukázané,žeby

boli splnené podmienky na podanie žaloby o zrušenie napadnutého rozhodcovského rozsudku, čo malo
za následok, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovýmzisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Záverom nesúhlasil
s tvrdením navrhovateľa a mal za to, že neexistuje bezprostredná hrozba výkonu predmetného
rozhodcovského rozsudku, nakoľko je navrhovateľovi poskytnutá ochrana aj v rámci exekučného

konania a to intervenciou všeobecného exekučného súdu, ktorý je povinný ex offo prihliadať na prípadné
nedostatky rozhodcovského konania. V poslednom bode vytkol odňatie možnosti konať pred súdom,
keď vydal uznesenie aj napriek tomu, že mu nebolo možné vyjadriť sa k návrhu na odklad vykonateľnosti
rozhodcovského rozsudku. Na základe uvedených skutočností navrhol, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie súdu prvého stupňa zmenil podľa § 220 OSP.

K odvolaniu odporcu písomné vyjadrenie podané nebolo.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa, ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal, v medziach podaného odvolania podľa § 212 ods.
1 OSP bez prejednania na odvolacom pojednávaní (§ 214 ods. 2 OSP) a po jeho preskúmaní

dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 219 ods. 1 OSP ako
vecne správne potvrdiť.

Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ sa svojím návrhom zo dňa 22. 09. 2014 domáhal zrušenia
rozhodcovského rozsudku STÁLEHO ROZHODCOVSKÉHO SÚDU zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ,

ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a. s. zo dňa 25. 07. 2014 sp. zn. IA-B/1213/0003, ako aj odkladu
vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku STÁLEHO ROZHODCOVSKÉHO SÚDU zriadeného pri
ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a. s. zo dňa 25. 07. 2014 sp. zn. IA-B/1213/0003.
Svoj návrh odôvodnil ustanoveniami § 40 ods. 1 písm. c), g), j), § 40 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z.
o rozhodcovskom konaní.

O návrhu navrhovateľa, t.j. o odklade vykonateľnosti, súd prvého stupňa rozhodol napadnutým
uznesením tak, že odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku STÁLEHO ROZHODCOVSKÉHO
SÚDU zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a. s., Sienkiewiczova 4, 811 09
Bratislava, IČO: 35 862 882, zo dňa 25. 07. 2014 sp. zn. IA-B/1213/0003, do právoplatného rozhodnutia

vo veci vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 7C/202/2014. Proti tomuto uzneseniu podal v
zákonnej lehote odvolanie odporca.

S prihliadnutím na obsah odvolania a v ňom vytýkané nesprávnosti, ktorých sa mal dopustiť súd prvého
stupňa, sa odvolací súd osobitne zaoberal otázkou, či nedošlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu

veci, a teda, či napadnuté uznesenie zodpovedá zákonu.

Podstata odkladu vykonateľnosti rozhodnutia (v danom prípade rozhodcovského rozsudku) spočíva v
tom, aby nedošlo jeho výkonom k ujme na právach účastníka konania, ktorá by mohla mať z hľadiska
následkov nenapraviteľné účinky. V podstate ide o rozhodnutie, ktoré má charakter dočasný, a najmä

predbežný, ktoré môže byť zrušené, ak pominú dôvody, pre ktoré bola vykonateľnosť
rozhodnutia odložená. Podanie návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku samo osebe
nemá vplyv na vykonateľnosť rozhodnutia, aby však nebol zmarený účel a cieľ takéhoto návrhu skôr,
ako bude o tomto návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku rozhodnuté, zákon
súdu, ktorý rozhoduje o návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku, dáva možnosť

rozhodnúť na návrh účastníka o odklade vykonateľnosti (§ 40 zákona č. 244/2002 Z. z.). Vyhovením
návrhu na odklad vykonateľnosti rozhodnutia súd neprejudikuje konečný výsledok konania. Pokiaľ teda
súdvzmysleuvedenéhoustanoveniaodložívykonateľnosťnapadnutéhorozhodnutia,neznamenáto,že
žaloba o zrušenie rozhodcovského rozhodnutia musí byť v konečnom dôsledku (pri rozhodovaní o veci
samej) považovaná za opodstatnenú, a teda nebola týmto rozhodnutím ani spochybnená záväznosť

a materiálna vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku, v dôsledku čoho odvolací súd zastal názor, že
súd prvého stupňa vec správne právne posúdil.

Pokiaľ odporca namietal, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné, odvolací súd ani túto námietku
odvolateľa nepovažoval za dôvodnú.

To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého
súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu ale
nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, boladaná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,
vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994,
séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B;

Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje
rozhodnutie aj v náleze III. ÚS 119/03-30. Ústavný súd už vyslovil, že súčasťou obsahu základného
práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania

na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede
na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j.
s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03).

Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa zodpovedá
požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení,

nakoľko súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia správne uviedol rozhodujúci skutkový stav
a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávanú vec, a z ktorých vyvodil svoje právne závery.
Prijatý záver o odklade vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku zrozumiteľne a v značnom rozsahu
vysvetlil.

K námietke odporcu týkajúcej sa odňatia možnosti konať pred súdom z dôvodu neumožnenia mu vyjadriť
sa k návrhu navrhovateľa na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku, odvolací súd poukazuje
na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 5. decembra 2013 sp. zn. 3Cdo 121/2012,
v rámci ktorého Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že odňatie možnosti konať pred
súdom nezakladá iba sama skutočnosť, že odporcovi nebol doručený návrh na začatie konania (žaloba)

pred rozhodnutím o odklade vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku. Okrem toho dodal, že odporcovi
zostala zachovaná možnosť brániť sa proti predmetnej žalobe v konaní na súde prvého stupňa a teda
mu zostala zachovaná aj možnosť realizácie zásad rovnosti zbraní a kontradiktórnosť konania. Naviac,
podstata odkladu vykonateľnosti rozhodnutia spočíva v tom, že ide o rozhodnutie, ktoré má charakter
dočasný a najmä predbežný, ktoré môže byť zrušené, ak pominú dôvody, pre ktoré bola vykonateľnosť

rozhodnutia odložená. Vyhovením návrhu na odklad vykonateľnosti rozhodnutia súd neprejudikuje
konečný výsledok konania. Pokiaľ teda súd odloží vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia, neznamená
to, že žaloba o zrušenie rozhodcovského rozhodnutia musí byť v konečnom dôsledku považovaná za
opodstatnenú.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že odporca neopodstatnene namieta, že
napadnuté uznesenie je nepreskúmateľné a nezákonné, ako ani nedošlo k odňatiu možnosti konať pred
súdom, a preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219
ods. 1 OSP potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.