Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, April 21, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/1053/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712212505
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6712212505.2

Uznesenie

Krajský súd Banskej Bystrici ako súd odvolací v právnej veci žalobcu: Profidebt Slovakia, s. r. o., so
sídlom Mliekarenská 10, 820 05 Bratislava, IČO: 35 925 922, zast. ADVOKÁTSKOU KANCELÁRIOU
GUNIŠ & PARTNERS s. r. o., so sídlom Bratislava, Klincová 37/B, 820 05 Bratislava, IČO: 36 862
657, proti žalovanej: H. J., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom P. X. XXX, XXX XX P. X., občianka SR,
t. č. na neznámom mieste, zast. opatrovníčkou Zdenkou Foltinovou, zamestnankyňou Okresného súd

Banská Bystrica, ako súdny tajomník, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej: Občianske
združenie Právna pomoc spotrebiteľom, so sídlom v Košiciach, Sofijská 13, IČO: 42 247 268, zast. JUDr.
Ladislavom Miklušom, advokátom, AK so sídlom Stará Baštova 2, 040 01 Košice, IČO: 35 569 298, o
zaplatenie 869,71 € s prísl., o odvolaní vedľajšieho účastníka proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen
č. k. 6C/340/2012-91 zo dňa 20. 05. 2013, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu v napadnutej časti výroku, ktorým okresný súd o trovách konania rozhodol

tak, že nepriznal vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej náhradu trov konania, mení tak, že
žalobca je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej trovy konania - trovy právneho
zastúpeniavovýške118,34€naúčetprávnehozástupcuvedľajšiehoúčastníkaJUDr.LadislavaMikluša,
advokáta, do troch dní do právoplatnosti tohto uznesenia.

Vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd zastavil konanie v súlade s § 96 ods. 1 OSP, o trovách konania
rozhodol tak, že vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový súd uviedol, že sa priklonil k názoru vyslovenom v písomnom
podaní žalobcu zo dňa 20. 05. 2013, kde tento poukazuje na uplatnenie si náhrady trov konania
vedľajším účastníkom za využitie právnych služieb advokáta za rozporné s dobrými mravmi. Podľa
názoru žalobcu takýto krok vedľajšieho účastníka považoval za výsledok účelovosti a do určitej miery
aj zneužívanie zákonných ustanovení § 93 ods. 2 - 4 OSP. Správanie sa vedľajšieho účastníka bolo

motivované snahou o dosiahnutie prospechu titulom uplatnenia náhrady trov konania. Žalovaná sa na
adrese trvalého pobytu nezdržiavala a preto jej bol ustanovený opatrovník. S poukazom na tento fakt,
žalovaná, ktorá zrejme ani nemala vedomosť o tom, že sa proti nej vedie súdne konanie, zákonite
nemohla požiadať o poskytnutie súčinnosti, či právnu pomoc občianske združenie. Je síce pravdou, že
občianske združenie v tomto prípade môže vstúpiť do konania aj na základe vlastného rozhodnutia, nič
to však nemení na tom, že reálnu ochranu práv spotrebiteľov by malo občianske združenie vykonávať

vlastnými úkonmi a pričinením. V prípade že občianske združenie nie je odborne a personálne náležite
vybavené, má svoju činnosť vykonávať v takom rozsahu, ako mu to objektívny a reálny stav umožňuje.
Ak sa občianske združenie ktorého predmet činnosti je ochrana práv spotrebiteľov zakladá v období,
kedy sú súdy Slovenskej republiky enormne zaťažené agendou riešiacou spotrebiteľské spory jedôležité, aby sa zakladatelia takéhoto združenia pri myšlienke jeho vzniku upriamili predovšetkým na to,
či budú schopní vlastnými silami pri vlastnom personálnom zložení sa zúčastňovať na súdnych sporoch,
do ktorých priebežne vstupujú alebo o vstupe uvažujú. Ak tomu tak nebolo, občianske združenie by

malo vyvíjať svoje pracovné aktivity len v takom rozsahu, v akom je schopné vlastnými silami, či už
personálnymi alebo odbornými zabezpečiť poskytovanie svojich služieb. V prejednávanej veci žalobca
zobral žalobný návrh voči žalovanej späť, podľa názoru súdu tak urobil z dôvodu vznesenia námietky
premlčania zo strany vedľajšieho účastníka na strane žalovanej. Takýto výsledok konania potom môže
slúžiť ku cti občianskeho združenia, kedy zrejme jeho pričinením bolo súdne konanie zastavené. Tento

podiel na výsledku sporu súd ani nespochybňuje. Veď práve takýto aktívny vstup a pomoc spotrebiteľovi
je vlastne cieľom vlastnej podstaty založeného združenia. Podľa názoru súdu a s poukazom na zhora
uvádzané skutočnosti trovy, ktoré vznikli vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného v súvislosti s
poskytovanou právnou službou advokáta, nemožno považovať za účelne vynaložené trovy. V tomto
prípade nemožno jednoznačne konštatovať, či bol žalobný návrh dôvodný alebo nedôvodný, pretože
súd ani nevykonal dokazovanie na základe ktorého by bol oprávnený posúdiť opodstatnenosť žaloby.

Okresný súd rozhodnutím zo dňa 14. 07. 2014 rozhodol doplňujúcim uznesením o náhrade trov konania
žalovanej tak, že jej náhradu trov konania nepriznal, pričom rozhodol v súlade s § 146 ods. 2 OSP, v
ktorom uviedol, že žalovanej vznikol nárok na náhradu trov konania, keďže žalobca vzal žalobu vo veci
späť bez uvedenia dôvodu. Vzhľadom na to, že si však žalovaná v konaní žiadne trovy neuplatnila, ani
jej zo spisu žiadne trovy konania nevyplývajú, súd žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

Proti rozhodnutiu, ktoré bolo doručené vedľajšiemu účastníkovi dňa 24. 04. 2013, vedľajší účastník v
lehote v súlade s § 204 ods. 1 OSP podal odvolanie a to proti výroku o trovách konania, ktorým bolo
rozhodnuté, že súd nepriznáva vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného náhradu trov konania.

Vedľajší účastník uviedol, že prvostupňový súd nesprávne právne vec posúdil, poukázal na to, že
vedľajší účastník má rovnaké práva ako hlavný účastník a teda má aj právo dať sa zastúpiť advokátom

a ak je úspešný, vznikne mu aj nárok na náhradu trov právneho zastúpenia. Uviedol, že cieľom
združenia je ochrana spotrebiteľa. Poukázal na to, že je neziskovou organizáciou a nepriznanie
náhrady trov konania by jej bránilo v činnosti. Trovy vedľajšiemu účastníkovi by nevznikli, ak by
žalobca proti spotrebiteľom nepodával neopodstatnené žaloby. Vďaka kvalifikovanému zastúpeniu
vedľajšieho účastníka prostredníctvom advokáta pre žalobcov existuje hrozba trov konania a jeho

navyšovania. Ochrana je v súlade so záujmom na zvýšení ochrany spotrebiteľa. Poukázal na to, že
trovy konania boli vynaložené na procesné úkony súdu, pretože súd vyzval vedľajšieho účastníka na
vyjadreniekžalobnémunávrhu.Úspechvsúdnomkonaníjespojenýsoschopnosťouprocesnoprávneho
uplatnenia hmotného práva, náklady s tým spojené sú v zásade účelné, trovy vedľajšieho účastníka
boli jednoznačne účelne vynaložené. Vynaložené trovy právneho zastúpenia bezprostredne súviseli s

konaním. Právny úkon - vyjadrenie k žalobnému návrhu nepochybne je takýmto úkonom. Tento úkon
bol vykonaný s náležitou starostlivosťou a relevanciou. Vyjadrenie bolo podané po tom čo sa právny
zástupca vedľajšieho účastníka dôkladne oboznámil s obsahom žalobného návrhu a jeho prílohami,
vedľajší účastník svoje právne a skutkové posúdenie prípadu vykonal pri prvom úkone, ktorý mu patril a v
dôsledku ktorého zobral žalobca svoju žalobu späť, preto nie je tento úkon ani nadbytočným. Vyjadrenie

vedľajšieho účastníka bolo spôsobilé pozitívne ovplyvniť rozhodnutie súdu v prospech spotrebiteľa.
Poukázal na to, že už z princípu rovnosti zbraní nie je spravodlivé vyžadovať, aby proti žalobcovi, ktorý
inicioval tisíce konaní v celej SR a je zastúpený advokátskou kanceláriou, ktorá ho zastupuje v každom
konaní, vystupovali iba laici združení v občianskom združení bez právneho zastúpenia.

Poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/03, podľa ktorého trovy vynaložené účastníkom

konania v spore musia byť v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania. Ich
vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku alebo procesná ochrana
proti takémuto tvrdenému nároku. Účelnosť sa v zásade dá stotožniť s nevyhnutnosťou alebo právnou
možnosťou vynaloženia trov spojených s ústavne zaručeným právom na právnu pomoc v zmysle
dotknutého článku 47 ods. 2 Ústavy SR a trovy právneho zastúpenia sa vo všeobecnosti za účelne

vynaložené trovy považujú. Účelnosť úkonov právnej služby je možné posudzovať iba cez objektívne
kritériá, teda či v konečnom dôsledku úkon právnej služby bol spôsobilý pozitívne v prospech účastníka
ovplyvniťrozhodnutiesúdu. Takátonáhradabymohlabyťnepriznanálenvprípade,akbyniektoréúkony
právnejpomocispočívajúcejvzastúpeníadvokátabolizbytočné,napr.námietkapremlčaniapospäťvzatínávrhu, resp. neúčelne dvakrát zopakované vyjadrenia, ale táto náhrada nemôže byť nepriznaná len na
základe toho, že združenie spotrebiteľov sa dalo v konaní pred súdmi zastúpiť advokátom. V súlade s
čl. 47 ods. 2 Ústavy SR je každému zaručené právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi.

Žalobca ani žalovaná sa k odvolaniu vedľajšieho účastníka nevyjadrili.

Krajský súd preskúmal uznesenie okresného súdu v napadnutej časti vo výroku o trovách konania v
rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a podľa §
220 OSP rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil, nakoľko neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie
ani na jeho zrušenie.

V prejednávanej veci je nesporné, že predmetom konania je nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy.

Pre správne rozhodnutie v konaní je potrebné primárne zodpovedať otázky, či vedľajší účastník bol
oprávnený vystupovať v konaní ako vedľajší účastník, ak áno, či sa ako vedľajší účastník môže v konaní
nechať právne zastupovať advokátom a či mu v súvislosti s týmto právnym zastupovaním môže vzniknúť
právo na náhradu trov konania (resp. trov právneho zastúpenia).

Podľa § 93 ods. 2 OSP ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť

konania právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Toto
ustanovenie dáva možnosť, aby v prípade tzv. spotrebiteľských sporov vstúpila do konania ako vedľajší
účastník taká právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu,
za ktorý sa (podľa poznámky 10a uvedenej v tomto ustanovení) považuje aj zákon č. 250/2007 Z. z.
o ochrane spotrebiteľa.

Z ust. § 93 ods. 4 OSP vyplýva, že v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako
účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní
podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.

Zcitovanéhoustanoveniajednoznačnevyplýva,ževzhľadomnaspotrebiteľskýcharaktersporu,vedľajší
účastník, združenie na ochranu spotrebiteľa, má oprávnenie vystupovať v tomto konaní ako vedľajší

účastník na strane žalovanej (spotrebiteľky) a to priamo na základe zákonnej úpravy uvedenej v ust. §
93 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Keďže ust. § 93 ods. 4 OSP výslovne upravuje, že vedľajší
účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, z toho možno vyvodiť len jeden záver
a to, že vedľajší účastník má (rovnako ako akýkoľvek hlavný účastník) jednak právo na právnu pomoc
pred súdmi, čo je základné ústavné právo (čl. 47 ods. 2 Ústavy SR), ktoré sa v rámci civilného súdneho

konania realizuje možnosťou zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným právnym
zástupcom - advokátom, a samozrejme má i právo na náhradu trov konania, kam podľa ust. § 137
OSP bez akýchkoľvek pochybností patrí i náhrada trov právneho zastúpenia. Samozrejme, vedľajšiemu
účastníkovi môže byť priznaná náhrada trov konania (teda i náhrada trov právneho zastúpenia) len
v prípade, ak právo na náhradu trov konania vznikne tomu účastníkovi, na strane ktorého v konaní

vystupoval.

V tomto prípade došlo k zastaveniu konania preto, že žalobca vzal návrh späť v celom rozsahu bez toho,
aby uviedol konkrétny dôvod, avšak niet pochýb o tom, že k tomuto procesnému kroku pristúpil až po
tom, ako mu bolo zo strany súdu doručené oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka do konania na
strane žalovanej a jeho vyjadrenie k podanému návrhu.

Podľa § 146 ods. 1 písm. c) OSP žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho
výsledku, ak konanie bolo zastavené.Podľa § 146 ods. 2 OSP ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

Z citovaných ustanovení vyplýva, že ak došlo k zastaveniu konania, v zásade žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania. Možnosť, aby niektorému z účastníkov konania bola uložená povinnosť
nahradiť trovy konania nastáva až vtedy, ak sú v danom prípade zastavenia konania splnené podmienky
uvedené v ust. § 146 ods. 2 OSP. Ustanovenie druhého odseku § 146 OSP je v pomere k prvému
odseku špeciálnou úpravou, preto súd, ktorý o trovách konania rozhoduje, v prvom rade musí skúmať

existenciu procesných podmienok uvedených v druhom odseku citovaného ustanovenia a v prípade, ak
zistí existenciu týchto podmienok, musí o trovách konania rozhodnúť podľa druhého odseku, teda musí
uložiť niektorému z účastníkov konania povinnosť nahradiť trovy konania (ak boli trovy konania účelne
vynaložené a ak boli riadne uplatnené).

Ustanovenie § 146 ods. 2 OSP ukladá povinnosť nahradiť trovy konania tomu, kto zavinil, že konanie
muselo byť zastavené. Zavinenie v zmysle tohto ustanovenia je potrebné posudzovať len z procesného

hľadiska. Preto ak v tomto prípade vzal žalobca návrh späť voči žalovanej v celom rozsahu bez toho,
aby uviedol, konkrétny dôvod, pričom z obsahu spisu možno vyvodiť, že tak urobil z dôvodu oznámenia
o vstupe vedľajšieho účastníka na strane žalovanej a jeho vyjadrenia, možno konštatovať len jediný
záver a to, že predmetný návrh žalobcu bol podaný (objektívne) nedôvodne a že k jeho späťvzatiu došlo
v dôsledku jeho procesného zavinenia. Preto žalobcovi podľa prvej vety § 146 ods. 2 OSP vznikla

povinnosťuhradiťžalovanej(zvyššieuvedenýchdôvodov)ivedľajšiemuúčastníkovinastranežalovanej
trovy konania, ktorých súčasťou sú i trovy právneho zastúpenia.

Účastníkovi však možno priznať len trovy konania, ktoré sú účelne vynaložené. Vedľajší účastník, tak
ako bolo uvedené vyššie má právo na právnu pomoc pred súdmi, čo je základné ústavné právo (čl. 47
ods. 2 Ústavy SR), v súlade so zákonom sa môžu dať zastúpiť právnym zástupcom.

Súd v ďalšom skúmal účelnosť vynaložených nákladov vedľajším účastníkom.

Vedľajší účastník vstúpil do konania podaním došlým súdu dňa 06. 03. 2013. Podaním došlým súdu
dňa 29. 04. 2013 podal vyjadrenie, zároveň vzniesol námietku premlčania, poukázal na neprijateľnosť
zmluvnej podmienky.

Vedľajší účastník si uplatnil trovy konania v súlade s ustanovením § 10 ods. 1, § 14 ods.1 písm. a/,b/ vyhl.

655/2004 Z. z. (účinnej v rozhodnom čase) za úkony - prevzatie veci vrátane prvej porady s klientom
vo výške 51,45 € a vyjadrenie k žalobnému návrhu vo výške 51,45 € (úkony dňa 29. 04. 2013 a 06. 03.
2013) a režijný paušál 7,63 € a 7,81 €, teda spolu 118,34 €. Trovy vynaložené vedľajším účastníkom na
právne zastúpenie súd považoval za účelne vynaložené, nakoľko prevzatie veci je nevyhnutné k tomu,
aby mohlo dôjsť k zastúpeniu, ide o úkon, kde sa dohaduje stratégia zastúpenia a bez tohto úkonu by

nemohlo dôjsť k zastúpeniu, na čo má účastník aj vedľajší účastník právo. Pokiaľ ide o úkon vedľajšieho
účastníka, ktorým prostredníctvom právneho zástupcu podal vyjadrenie k návrhu, súd poukazuje na to,
že toto bolo urobené po oboznámení sa s konkrétnym návrhom a prílohami a vedľajší účastník reagoval
na konkrétne skutočnosti uvedené v žalobe, poukázal na skutočnosti, pre ktoré považuje nárok žalobcu
za neoprávnený. Takéto konanie a s tým vynaložené náklady treba považovať za účelné, následkom

bolo to, že žalobca zobral svoj návrh späť.

Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd odvolaním napadnutý výrok rozhodnutia okresného súdu,
v ktorom rozhodol, že vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného náhradu trov konania nepriznáva
podľa ust. § 220 OSP, zmenil tak, že zaviazal žalobcu nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane
žalovanej trovy konania - právneho zastúpenia spolu vo výške 118,34 € tak ako je uvedené vyššie.O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 OSP v nadväznosti na
ust. § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 a 2 OSP. Vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal, nakoľko ich nevyčíslil (nie je uvedené z čoho pozostávajú), len uviedol celkovú sumu, a tak

uplatnený nárok nie je preskúmateľný a nemožno ho posúdiť.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.