Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. december 2012

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 16Co/93/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8310208957
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Kovaľová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8310208957.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci navrhovateľky: R. Q., bytom Q. nad A., L. XXX, zastúpenej
Centrom právnej pomoci, kancelária Humenné, Mierová 4, Humenné proti odporcovi: SMART Capital,
a.s., Zámocká 30, Bratislava, IČO: 43 906 915, právne zastúpenému JUDr. Alanom Strelákom,
advokátom, Advokátska kancelária so sídlom v Bratislave, Na vŕšku 12, o neplatnosť zmluvy, o odvolaní
navrhovateľky a odporcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné, č. k. 12C 109/2010-148 zo dňa 24.

04. 2012 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. Predkladá podľa č. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. EÚ C 115, 2008 "ZFEU") a čl. 19
ods. 3 písm. b) Zmluvy o Európskej únii Súdnemu dvoru Európskej únie prejudiciálnu otázku:

1. Či sa má smernica Rady 93/13/EHS z 5.apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11.mája 2005 o nekalých
obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa

smernica Rady 84/450/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/
ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 ("smernica o nekalých obchodných
praktikách") (Ú.v.EÚ L 149, s.22) vo svetle čl. 38 Charty základných práv Európskej únie vykladať v
tom zmysle, že je s nimi v rozpore právna úprava členského štátu, akou je ustanovenie § 151j ods. 1
Občianskeho zákonníka v spojení s ďalšími ustanoveniami právnej úpravy dotknutej vo veci samej, ktorá
umožňuje veriteľovi vymôcť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok vykonaním záložného práva

na nehnuteľný majetok spotrebiteľa bez posúdenia zmluvných podmienok súdom napriek existencii
sporu v otázke, či nejde o neprijateľnú zmluvnú podmienku?

2. Či právne predpisy Európskej únie uvedené v bode 1. bránia použitiu takého vnútroštátneho pravidla,
akým je ustanovenie § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s ďalšími ustanoveniami právnej
úpravy dotknutej vo veci samej, ktoré umožňujú veriteľovi vymôcť plnenie z neprijateľných zmluvných
podmienok vykonaním záložného práva na nehnuteľnosť spotrebiteľa bez posúdenia zmluvných

podmienok súdom napriek existencii sporu v otázke, či nejde o neprijateľnú zmluvnú podmienku?

3. Či sa má rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 9.marca 1978 vo veci C-106/77 Amministrazione
delle Finanze dello Stato vs. Simmenhal vykladať tak, že v záujme naplnenia cieľa smerníc uvedených
v bode 1. Vo svetle čl. 38 Charty základných práv Európskej únie vnútroštátny súd neuplatní
vnútroštátne ustanovenia, akým je ustanovenie § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s ďalšími
ustanoveniami právnej úpravy dotknutej vo veci samej, ktoré umožňuje veriteľovi vymôcť plnenie z

neprijateľných zmluvných podmienok vykonaním záložného práva na nehnuteľný majetok spotrebiteľa
bez posúdenia zmluvných podmienok súdom a tak napriek existencii sporu obísť ex offo súdnu kontrolu
zmluvných podmienok?

4. Či sa má čl. 4 smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách
vykladať tak, že zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve, ktorú uzavrel spotrebiteľ bez zastúpeniaadvokátom, ktorá umožňuje veriteľovi vykonať mimosúdne záložné právo bez súdnej kontroly, je
obchádzaním dôležitej zásady unijného práva ex offo súdnej kontroly zmluvných podmienok a z tohto
dôvodu je nekalá aj za stavu, že znenie takejto zmluvnej podmienky vychádza z vnútroštátneho

predpisu?

II. Prerušuje konanie do skončenia konania o prejudicionálnej otázke pod bodom I.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oblasť práva Európskej únie

Aproximácia právnych predpisov

Ochrana spotrebiteľov

Ľudské práva

2. Predmet konania

Vo veci samej sa má v konaní pred vnútroštátnym súdom vykonať súdna kontrola zmluvných podmienok
v spotrebiteľskej zmluve z hľadiska cieľov Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách (C-237/02 Freiburger Kommunalbauten, bod 22; C-243/08 Pannon

GSM ). Špecifickú situáciu predstavuje stav, že posudzovaná zmluvná klauzula o mimosúdnom
výkone záložného práva na nehnuteľnosť spotrebiteľa je nielen zmluvnou klauzulou ale aj zároveň
vnútroštátnym ustanovením právneho predpisu.

Prejudiciálna otázka sa týka práva Európskej únie:

článku 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách (Ú. v. ES L 95, s. 29; Mim. vyd. 15/002, s. 288),

článku 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/22/ES z 23. apríla 2009 o súdnych príkazoch
na ochranu spotrebiteľských záujmov (Ú. v. EÚ L 110, s. 30),

čl.47 v spojení s čl. 38 Charty základných práv Európskej únie,

článku 11 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých

obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa
smernica Rady 84/450/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/
ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 („smernica o nekalých obchodných
praktikách") (Ú. v. EÚ L 149, s. 22).

4. Právny rámec

Smernica 93/13

Dvanáste odôvodnenie smernice 93/13 znie:„keďže podľa súčasného stavu vnútroštátne právne predpisy umožňujú plánovať len čiastočné
zosúladenie; keďže najmä zmluvné podmienky, ktoré neboli individuálne dohodnuté podliehajú tejto
smernici; keďže členské štáty by mali mať možnosť výberu, so zreteľom na zmluvu, poskytnúť

spotrebiteľom vysokú úroveň ochrany prostredníctvom vnútroštátnych ustanovení, ktoré sú prísnejšie
ako ustanovenia tejto smernice".

Dvadsiate prvé odôvodnenie tejto smernice znie takto:

„keďže členské štáty by mali zabezpečiť, aby sa nekalé podmienky neuplatňovali v zmluvách
uzatvorenýchsospotrebiteľmizostranypredajcualebododávateľaaaksanapriektomutaképodmienky
uplatnia, nemajú viazať spotrebiteľa a nemajú byť záväzné pre spotrebiteľa a zmluva má byť naďalej

záväzná pre zmluvné strany za týchto podmienok, ak jej plnenie môže pokračovať bez neprimeraných
ustanovení".

Dvadsiate štvrté odôvodnenie tejto smernice spresňuje:

„keďže súdy alebo správne orgány členských štátov musia mať k dispozícii primerané a účinné
prostriedky na zabránenie ďalšieho uplatňovania nekalých podmienok v zmluvách".

Podľa článku 6 smernice 93/13:

„1. Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom
zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a
aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná
bez nekalých podmienok.

2. Členské štáty príjmu potrebné opatrenia na to, aby zabezpečili, že spotrebiteľ nestratí ochranu,
zabezpečenú touto smernicou tým, že si vyberie právo nečlenského štátu ako právo uplatniteľné na
zmluvu, ak táto má úzku súvislosť s územím členských štátov."

Článok 7 ods. 1 tejto smernice znie takto:

„Členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali

primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v
zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov."

Článok 8 tejto smernice stanovuje:

„Členské štáty môžu prijať alebo si ponechať najprísnejšie opatrenia kompatibilné so zmluvou v oblasti
obsiahnutej touto smernicou s cieľom zabezpečenia maximálneho stupňa ochrany spotrebiteľa."

Smernica 2005/29

Článok 11 ods. 1 a 2 smernice 2005/29 stanovuje:

1. Členské štáty zabezpečia existenciu vhodných a účinných prostriedkov na boj proti nekalým
obchodným praktikám s cieľom vynútiť súlad s ustanoveniami tejto smernice v záujme spotrebiteľov.

2. Na základe ustanovení uvedených v odseku 1 zveria členské štáty súdom alebo správnym orgánom

právomoci, ktoré ich v prípadoch, ktoré považujú za nevyhnutné, a so zreteľom na všetky dotknuté
záujmy, najmä verejný záujem, oprávňujú na to, aby:nariadili zastavenie nekalých obchodných praktík alebo začali príslušné konanie na súde, ktorým sa
prikáže ich zastavenie,

alebo

ak nekalá obchodná praktika nebola doposiaľ vykonaná, ale jej vykonanie bezprostredne hrozí, zakázali
takúto praktiku alebo začali príslušné konanie smerujúce k jej zákazu, a to aj bez dôkazu o skutočnej
strate či škode alebo úmyslu, či nedbanlivosti na strane obchodníka.

Podľa čl.38 Charty základných práv Európskej únie politiky štátov zabezpečia vysoký stupeň ochrany
spotrebiteľov.

Podľa čl.47 Charty základných práv Európskej únie

5. Skutkový stav

Spoločnosť SMART Capital a.s.( v ďalšom texte „SMART") poskytuje úvery vrátane úverov
spotrebiteľom. Dňa 26.2.2009 žalobkyňa pani R. Q. uzavrela s obchodnou spoločnosťou SMART
úverovú zmluvu, na základe ktorej jej bol poskytnutý úver 10 000 Eur. Na zabezpečenie pohľadávky z
úverovej zmluvy bolo zriadené záložné právo na nehnuteľnosť- rodinný dom , v ktorom má žalobkyňa

obydlie.

V čl. IV. úverovej zmluvy sú okrem iného uvedené sankcie, ktoré musí platiť spotrebiteľ v prípade
omeškania napr. 0,2% denne (73 % p.a.) z nominálnej hodnoty úveru bez ohľadu na rozsah omeškania,
ďalej jednorazovú zmluvnú pokutu 1 162 Eur, paušálnu náhradu výdavkov spojených vymáhaním
pohľadávky 1 600 Eur. Tieto sankcie indikujú neprijateľné zmluvné podmienky v zmysle § 53 ods. l

Občianskeho zákonníka a č.l.3 smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách. Tieto sankcie extrémne navýšili dlh. Podľa dodatku zo dňa 17.4.2009 k záložnej zmluve má
žalobkyňa vrátiť úver s príslušenstvom 22.300 Eur. V úverovej zmluve je klauzula (III/2), podľa ktorej v
prípade porušenia záväzku zo strany žalobkyne vzniká povinnosť vrátiť celý úver, celé príslušenstvo so
všetkými sankciami teda najmenej 22.300Eur a to sa môže stať aj bezprostredne po poskytnutí úveru.

Aj uvedená klauzula indikuje nekalosť zmluvnej podmienky.

Žalobkyňa podala na spoločnosť SMART na Okresný súd Humenné žalobu o neplatnosť úverovej a
záložnej zmluvy z dôvodu neprijateľnosti zmluvných podmienok.

6. Vnútroštátne právo

§ 151 j Občianskeho zákonníka

(1) Ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ
začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť
spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona,3e) alebo
domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov,3f) ak tento zákon alebo osobitný
zákon neustanovuje inak.

Poznámka 3e) znamená odkaz na zákon č.527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení
neskorších predpisov (,,Zákon o dobrovoľných dražbách ").Poznámka pod 3f) odkazuje na Občiansky súdny poriadok alebo Exekučný poriadok

§ 151m Občianskeho zákonníka

(1) Predať záloh spôsobom určeným v zmluve o zriadení záložného práva alebo na dražbe

môže záložný veriteľ najskôr po uplynutí 30 dní odo dňa oznámenia o začatí výkonu

záložného práva záložcovi a dlžníkovi, ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu, ak

osobitný zákon neustanovuje inak

Záložca a záložný veriteľ sa môžu po oznámení o začatí výkonu záložného práva dohodnúť, že záložný
veriteľ je oprávnený predať záloh spôsobom dohodnutým v zmluve o zriadení záložného práva alebo
na dražbe aj pred uplynutím lehoty podľa odseku 1.

Záložný veriteľ, ktorý začal výkon záložného práva s cieľom uspokojiť svoju pohľadávku spôsobom
dohodnutým v zmluve o zriadení záložného práva, môže kedykoľvek počas výkonu záložného práva
zmeniť spôsob výkonu záložného práva a predať záloh na dražbe alebo domáhať sa uspokojenia
predajom zálohu podľa osobitných zákonov. Záložný veriteľ je povinný informovať záložcu o zmene
spôsobu výkonu záložného práva.

Zákon č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách

§6

Dražobník

Dražobníkom je osoba, ktorá organizuje dražbu a spĺňa podmienky ustanovené týmto a osobitným
zákonom8) a vzniklo jej oprávnenie na prevádzkovanie príslušnej živnosti.

§7

Navrhovateľ dražby

(1) Navrhovateľom dražby je vlastník predmetu dražby, osoba, ktorá vykonáva záložné právo (ďalej len
"záložný veriteľ"), alebo iná osoba, ktorá je oprávnená navrhnúť vykonanie dražby podľa osobitného
zákona.9)

(2) Navrhovateľ dražby je povinný písomne vyhlásiť, že predmet dražby je možné dražiť. Ak je
navrhovateľom dražby záložný veriteľ, je povinný písomne vyhlásiť aj pravosť, výšku a splatnosť
pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva podľa tohto zákona (§ 16 ods. 3).

7. Prejudiciálna otázka

Žalobkyňa sa v predmetnej veci domáha neplatnosti úverovej zmluvy, ktorá má povahu spotrebiteľskej

zmluvy. Žalobkyňa poukazuje na to, že úverová zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky.Okresný súd Humenné ako súd prvého stupňa žalobe vyhovel len čiastočne tak, že určil niektoré
zmluvné podmienky za neprijateľné . V ostatnej časti žalobu o neplatnosť úverovej zmluvy zamietol a
ponechal ju v platnosti. Súd záložnú zmluvu určil v celom rozsahu za neplatnú. Proti rozsudku podali

odvolanie obidve strany.

Krajský súd v Prešove prejednáva predmetnú vec ako odvolací súd. Krajský súd v Prešove v zmysle
cieľov smerníc uvedených vo výroku tohto uznesenia podrobil súdnej kontrole zmluvné podmienky v
rámci suspenzívneho účinku odvolania. Zdá sa, že niektoré zmluvné podmienky môžu predstavovať
neprijateľné (nekalé) zmluvné podmienky.

Krajský súd v Prešove sa pridržiava judikatúry súdneho dvora , podľa ktorej súdy členských štátov

posúdia, či zmluvná podmienka je neprijateľná ( C-237/02 Freiburger Kommunalbauten, bod 22;
C-243/08 Pannon GSM ).

Predmetná vec je však problematická v tom, že zmluvná podmienka o mimosúdnom výkone záložného
práva na nehnuteľnosť spotrebiteľa, ktorú chce súd podrobiť súdnej kontrole, či nie je nekalá a ktorá je
spôsobilá privodiť značnú nerovnováhu, predstavuje vnútroštátne zákonné pravidlo.

VeriteľspoločnosťSMARTtotižmôžepredaťžalobkynijejnehnuteľnýmajetokbezakéhokoľveksúdneho
procesu a sám veriteľ určí výšku pohľadávky. Nebezpečenstvo spočíva v tom , že v pohľadávke, ktorej
výšku určí veriteľ, môžu byť aj plnenia z neprijateľných zmluvných podmienok. Tak sa obíde dôležitý
prvok práva Európskej únie, ktorým je ex offo súdna kontrola neprijateľných zmluvných podmienok
(napr. C-.... Pannon ; C-....Cofidis; C-....Mostaza Claro; C-...Freiburger Kommunalbauten; C-429/05

Godard; C-240/98 až C-244/98 Océano grupo editoriale; C-40/08 Asturcom ; C-76/10 POHOTOVOSŤ ).
Existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že spotrebiteľ nepoukáže na neprijateľné podmienky alebo
sa nedokáže sám brániť a odhodlať uplatniť svoje práva na súde (C-473/00 Cofidis,bod 34).

Ak by spotrebiteľ zistil dodatočne, že v zmluve sú neprijateľné zmluvné podmienky, spotrebiteľ nemá
podľa zákona právo žiadať podnikateľa, ktorý vykonáva dobrovoľné dražby, aby upustil od dražby. Zákon

umožňuje upustiť od vykonania mimosúdnej dražby iba v prípadoch podľa § 19 ods. l zákona č. 527/2007
Z. z. o dobrovoľných dražbách, cit.

(1) Dražobník je povinný upustiť od dražby najneskôr do jej začatia

a) na základe písomnej žiadosti navrhovateľa dražby,

ak je dražobníkovi preukázané vykonateľným rozhodnutím, že navrhovateľ dražby nie je oprávnený

navrhnúť vykonanie dražby,

ak je podľa vykonateľného rozhodnutia súdu zmluva o vykonaní dražby neplatná, ak dôjde k odstúpeniu
od zmluvy o vykonaní dražby alebo nie je možné podľa podmienok dohodnutých v zmluve o vykonaní
dražby dražbu vykonať,

ak neboli splnené podmienky ustanovené v §13 a 17,

ak bol na majetok vlastníka predmetu dražby vyhlásený konkurz alebo ak bola povolená
reštrukturalizácia v súvislosti s majetkom vlastníka predmetu dražby,

ak je navrhovateľom dražby vlastník predmetu dražby a ak bol na predmet dražby alebo jeho časť
nariadený výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie podľa osobitných predpisov, l6)

ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ a na predmet dražby zaťažený jeho záložným právom bol

nariadený s jeho súhlasom91 výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie podľa osobitných predpisov,
161ak bolo navrhovateľovi dražby alebo dražobníkovi vykonateľným rozhodnutím súdu alebo vykonateľným
rozhodnutím orgánu verejnej správy zakázané s predmetom dražby nakladať,

ak zaniklo živnostenské oprávnenie dražobníka,

ak dražobník nemá uzatvorené poistenie zodpovednosti za škodu,

ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ a dlžník alebo vlastník predmetu dražby pred dražbou zloží
dražobníkovi na účely splnenia dlhu sumu rovnajúcu sa pohľadávke s príslušenstvom vrátane nákladov
dražby v rozsahu, v akom je povinný ich znášať; dražobník je oprávnený prijať plnenie popri veriteľovi.

Veriteľ tak môže:

1. vyvolať default na základe nekalých klauzúl,

2. môže jednostranne stanoviť výšku pohľadávky , do ktorej zahrnie aj plnenia z nekalých klauzúl

3. nekalá klauzula mu môže umožniť postihnúť majetok spotrebiteľa s obídením ex offo súdnej kontroly
zmluvných podmienok.

Zmluvné podmienky sú pritom také, že veriteľ môže aj pre omeškanie sa dlžníka s nízkou sumou
zasiahnuť do majetku spotrebiteľky a predať jej bez súdnej kontroly byt , pretože zmluvné podmienky

umožňujú extrémny nárast pohľadávky prostredníctvom sankcii, ktoré sa vypočítavajú nie z výšky
omeškanej splátky ale z nominálnej hodnoty úveru. Naviac pri sankciách nie je rozhodujúca doba
omeškania, pretože niektoré sankcie sú jednorazové a podľa zmluvy tieto sankcie prichádzajú do úvahy
bezprostredne po omeškaní a bez ohľadu na výšku sumy, s ktorou je spotrebiteľ v omeškaní.

ZmluvnépodmienkyumožňujúveriteľovipredaťmajetokžalobkynepriamobezsúdnejkontrolyaSMART

aj reálne podnikol voči spotrebiteľom kroky k takémuto predaju. Takýto postup umožňujú zmluvné
podmienky. Problém však spočíva v tom, že ide zároveň aj o zákonné pravidlo, ktoré veriteľovi umožňuje
bez súdnej kontroly vykonať záložné právo a priamo bez súdnej kontroly predať majetok spotrebiteľa
a jednostranne určiť výšku pohľadávky. Zdá sa, že ide o obídenie dôležitého pravidla práva Európskej
únie, ktoré predpokladá ex offo kontrolu nekalých zmluvných podmienok , pretože sám spotrebiteľ či už z

dôvodu neskúsenosti nepoukáže na neprijateľné podmienky alebo z dôvodu nepriaznivých majetkových
pomerov rezignuje na svoju ochranu (Pannon, bod 23; Cofídis ,bod 26).

Súd je viazaný zákonom. Zákon umožňuje veriteľovi priamo siahnuť na majetok spotrebiteľa, ktorý je
predmetom záložnej zmluvy, a to aj v prípade nehnuteľnosti. Striktne podľa zákona veriteľovi nič nebráni
predať majetok spotrebiteľa a pritom veriteľ sám určí výšku dlhu. Ide o zákonné pravidlo zakotvené v

ustanovení § 151j ods. l Občianskeho zákonníka.

Podľa § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka

(1) Ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ
začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť
spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona, 3e) alebo

domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov, ak tento zákon alebo osobitný
zákon neustanovuje inak.

Ako vyplýva z uvedeného zákonného pravidla , veriteľ má možnosť na uspokojenie svojej pohľadávky
vykonať záložné právo nasledovne:

l. obídením súdneho konania (tzv. „dobrovoľná dražba", ktorú vykonávajú podnikateľské subjekty alebo

priamo odpredajom založeného majetku tretej osobe, ktorú sám vyberie) alebo2. podaním žaloby na súd (veriteľ podá žalobu na súd s cieľom získať exekučný titul a exekúciu vykoná
súdny exekútor).

Zdá sa, že výkon záložného práva v poradí druhým spôsobom by nemal byť z eurokonformného hľadiska

problematicky. Ide o získanie exekučného titulu v občianskom súdnom konaní pred všeobecným súdom
s prednosťou záložného práva v rámci exekúcie. V rámci tohto výkonu záložného práva sú vytvorené
predpoklady na to, aby v rámci ustálenia výšky pohľadávky súd aplikoval ex offo súdnu kontrolu
zmluvných podmienok a zbavil spotrebiteľa účinkov neprijateľných klauzúl. Zdá sa , že v tejto časti by
záložná zmluva nemala byť neplatná na rozdiel od záverov súdu prvého stupňa ( C-453/10 Pereničová).

Krajský súd v Prešove reflektuje na judikatúru súdneho dvora Európskej únie, podľa ktorej je dôležité
a v záujme právnej istoty a zachovania zmluvných vzťahov („favour contracťus"), aby bol spotrebiteľ
zbavený neprijateľných zmluvných podmienok a zmluva aby bola zachovaná so zreteľom na objektívne
okolnosti bez ohľadu na výhodnosť niektorej zmluvnej strany (C-453/10 Pereničová).

Problematickým sa však javí v poradí prvý spôsob výkonu záložného práva, ktorý predstavuje zmluvnú
podmienku no zároveň aj zákonnú dikciu výkonu záložného práva, ktorú však odvolací súd považuje za

obchádzanie dôležitého prvku unijného práva a to ex offo súdnu kontrolu (C-243/08 Pannon ; C-473/00
Cofidis; C-168/05 Mostaza Claro; C-237/02 Freiburger Kommunalbauten; C-429/05 Godard; C-240/98
až C-244/98 Océano grupo editoriale; C-40/08 Asturcom; C-76/10 POHOTOVOSŤ)

Tretia prejudiciálna otázka sa týka prípustnosti súdnej kontroly neprijateľnej zmluvnej podmienky zo
strany súdu členského štátu , ktorej zmluvnej podmienke korešponduje rovnaké zákonné pravidlo.

V tomto smere súd poukazuje na judikatúru súdneho dvora, ktorá vyžaduje od súdu členského
štátu nepoužiť zákonné ustanovenie, ktoré odporuje právu Európskej únie (Cofidis 473/00; C-l06/77
Amministrazione delle Finanze dello Stato v. Simmenhal „Vnútroštátny súd, ktorý v rámci svojej
právomoci aplikuje ustanovenie práva Spoločenstva, je povinný zabezpečiť plný účinok týchto noriem
a v prípade potreby z vlastnej úradnej moci neuplatní každé vnútroštátne ustanovenie, hoci by išlo o

neskoršie ustanovenie, ktoré je v rozpore s právom Spoločenstva, bez toho, aby musel najprv žiadať
alebo čakať na jeho zrušenie legislatívnou cestou alebo iným ústavným postupom").

Ak by išlo len o zmluvnú klauzulu o mimosúdnom výkone záložného práva, ktorá by mala svoj základ
výlučne v zmluve , neboli by žiadne pochybnosti o možnosti súdnej kontroly takejto zmluvnej klauzuly .
Avšak za stavu, že zmluvná klauzula je totožná so zákonným pravidlom, odvolací súd predkladá

prejudiciálnu otázku.

Otázna je súladnosť vnútroštátneho práva s princípom efektivity unijného práva a či právna úprava
akou je relevantná právna úprava vo veci samej neprimerane sťažuje spotrebiteľovi výkon jeho práv z
pohľadu, či existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že spotrebiteľ, ktorý nie je zastúpený advokátom
nepoukáže na nekalosť zmluvnej podmienky z dôvodu neinformovanosti alebo pre nepriaznivé

majetkové pomery neuplatní na súde svoje práva.

Nebezpečenstvo je o to väčšie, že veriteľ môže prísne formalistický vykonať mimosúdny výkon
záložného práva bez ohľadu na výšku dlhu, čo môže na strane spotrebiteľa vyvolať obavy z neúspechu
v súdnom konaní. V konečnom dôsledku práve SMART v iných prípadoch aj reálne vykonal mimosúdne
dražby. V prípade T. T. proti Smart Capital bol vo veci tunajšieho súdu 20Co/69/2012 zaznamenaný

za obdobných formulárových zmluvných podmienok extrémny nárast dlhu spotrebiteľov z poskytnutého
úveru 8500 Eur za obdobie cca 18 mesiacov na viac ako 20.000Eur. Spotrebiteľom T. bol odpredaný
mimosúdnou dražbou ich byt v hodnote cca 40.000 Eur a z bytu sa vypratali bez akejkoľvek súdnej
kontroly neprijateľnosti zmluvných podmienok a mimo súdnej exekúcie, teda bez súdneho procesu.

Zdá sa, že postavenie záložného veriteľa je oproti veriteľom v iných prípadoch neproporcionálne

výhodnejšie, pretože nie záložný veriteľ ale dlžník musí na súde žiadať o súdnu ochranu. V prípade
spotrebiteľov je tu však nezanedbateľné nebezpečenstvo, že sa nedokážu náležité zorientovať(Pannon,bod 30, Cofidis,bod 34). Najviac je to evidentné v prípadoch, kedy po mimosúdnych dražbách
sa záložný veriteľ domáha vypratania nehnuteľností , ktoré predstavujú obydlia spotrebiteľov a v
nejednom prípade sa z nich stávajú bezdomovci. Pritom sú evidentné neprijateľné sankcie, ktoré navýšili

dlh a bez ktorých nemuselo dôjsť k defaultu a často tragickým situáciám spotrebiteľov. V prípade
spotrebiteľovmanželovSivčovýchsapomimosúdnejdražbesamivypratali.Jetedaevidentnárezignácia
spotrebiteľov,ktorínedokázalibezadvokátavyhodnotiťzmluvnépodmienky.Vrámcikonaníovypratanie
spotrebiteľov z ich obydlí už spravidla uplynula prekluzívna trojmesačná lehota na podanie žaloby, ktorú
by mal podať spotrebiteľ o neplatnosť dobrovoľnej dražby.

Podľa § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách dotknutá osoba môže podať žalobu
o neplatnosť dobrovoľnej dražby do troch mesiacov od jej vykonania.

Krajský súd v Prešove považuje za problematický aj názov inštitútu „dobrovoľná dražba" podľa zákona
č. 527/2002 Z.z. Termín „dobrovoľná" je spojený s obdobím vzniku záložnej zmluvy , keď sa dojednáva
záložné právo a spotrebiteľ dáva súhlas s mimosúdnym predajom svojej nehnuteľnosti a vzhľadom na
formulárovú zmluvu nemá fakticky možnosť meniť zmluvu. Paradoxne sa dražba nazýva „dobrovoľná"

aj za stavu, že dražba sa vykonáva v čase existujúceho sporu. Na strane spotrebiteľa môže vzniknúť
obava, že dobrovoľne pristúpil k súhlasu s dobrovoľnou dražbou a pritom ide o osobu, ktorá je z hľadiska
vyjednávacej pozície a informovanosti v nevýhodnejšom postavení. Odvolací súd poznamenáva, že
častokrát ide o drastické následky dobrovoľných dražieb s extrémnym navýšením dlhu s vážnymi
sociálnymi následkami u sociálne slabších spotrebiteľov. Súd poznamenáva, že sa mimosúdny výkon

záložného práva značne rozmohol.

8. Výklad inštitútu mimosúdneho výkonu záložného práva

Inštitút mimosúdneho výkonu záložného práva bol explicitne do Občianskeho zákonníka zakotvený
(§15lj ods. l) zákonom č. 526/2002 Z. z.

Zákon o dobrovoľných dražbách č. 527/2002 Z. z. bol schválený v skrátenom legislatívnom konaní bez

potrebnej odbornej a verejnej diskusie a bez náležitého pripomienkového konania. V aplikačnej praxi
súdov sa objavujú výhrady k mimosúdnemu výkonu záložného práva. Krajský súd v Prešove v rozsudku
vo veci 6Co 108/2011 konštatuje cit.,,

Dražobník nie je orgánom verejnej moci, ale obyčajnou súkromnou osobou, ktorá nedisponuje žiadnym
verejno-mocenským oprávnením a právne vzťahy vznikajúce pri dobrovoľných dražbách sú tak vzťahmi

súkromnoprávnymi, nie verejnoprávnymi, v dôsledku čoho je v nich subsidiárne použiteľný Občiansky
zákonník.

Krajský súd dodal, že inštitút dobrovoľnej dražby je inštitútom, ktorý vo svojej podstate vážnym
spôsobom zasahuje do práva vlastniť majetok podľa čl. 20 Ústavy SR s dosahom na ústavné právo
na obydlie podľa čl. 19 v spojení s čl. 20 ústavy, a to bez akejkoľvek (preventívnej) ingerencie súdnej

moci. Záložca je tak počas celého trvania záložného práva vystavený jedine konaniu a rozhodovaniu
záložného veriteľa. Je otázne, či takáto konštrukcia neodporuje základným súkromnoprávnym zásadám,
najmä zásade rovnosti účastníkov súkromnoprávnych vzťahov (§ 2 ods. 2 Občianskeho zákonníka) s
dosahom na čl. 20 Ústavy SR, kedy je vlastníckemu právu nadradené iné vecné právo vykonávané bez
verifikácie oprávnenosti a dôvodnosti jeho výkonu zmocneným orgánom štátnej moci (súdom).

Súd ďalej uviedol, že postihnutie majetku výlučne súkromnými osobami - podnikateľmi sledujúcimi
dosahovanie zisku takmer bez akejkoľvek verejnoprávnej ochrany v rozsahu, aký umožňuje slovenská
právna úprava je diskutabilné aj vo svetle porovnateľných právnych poriadkov, ktoré na tak závažný
zásah do vlastníctva vyžadujú rozhodnutie sudcu. Model správania spočívajúci v preferencii dobrovoľnej
dražby, medzičasom hromadne uplatňovaný účastníkmi právnych vzťahov, vo svojej podstate vážnedeformuje a popiera základné ústavné princípy ochrany práv a prispieva k realizácii práva vžitím tak, že
účastníci záložných právnych vzťahov pri vymáhaní pohľadávky už ani neuvažujú nad primeranejšou
súdnou exekúciou, ale rovno žiadajú „ dobrovoľne " predať majetok dlžníkov (záložcov).

Takáto aplikačná prax majúca svoj základ a pôvod v platnej právnej úprave „dobrovoľných" dražieb je
nežiaducim až spoločensky nebezpečným obchádzaním a spochybňovaním inštitútov núteného výkonu
rozhodnutia, (v ktorých sa v demokratickej spoločnosti štandardne prejavuje súdnou mocou garantovaný
oprávnený vynucovací rozmer štátomocenskej autority), a to neraz pri popieraní ochrany práv dlžníkov
a porušovaní ústavného princípu primeranosti (výkonu práva). Odvolací súd je presvedčený, že pri

naplnení ústavného princípu primeranosti musí byť pri výkone záložného práva dražba nad akúkoľvek
pochybnosť inštitútom uspokojenia pohľadávky, ktorý má povahu ultima ratio.

Nebolo a ani nemôže byť zmyslom a cieľom právnej úpravy výkonu záložného práva to, aby niekto v
dražbe „kúpil" rýchlo a lacnejšie. Výkon práva má v právnom štáte principiálne limity, na ktorých musí
spoločnosť za každých okolností bezvýhradne trvať, pričom týmito princípmi nie sú kúpiť rýchlo, lacno a
pri nerešpektovaní ústavných práv osôb. Princípy zhmotnené v čl. 1 ods. 1 Ústavy SR musí reflektovať

a napĺňať nielen aplikačná prax, ale svojou normotvornou činnosťou aj zákonodarca. Ak zákonodarca
konštruuje právnu úpravu, dbá pritom na reflexiu ústavných limitov, ktoré podústavná právna úprava
ďalej rozvíja. Preto ani záujmy veriteľa na uspokojení pohľadávky nemôžu byť hlavným cieľom realizácie
právnej úpravy dobrovoľných dražieb, ako je mylne vžité v aplikačnej praxi. Aj z týchto dôvodov je preto
diskutabilné, či v teste ústavnej súladnosti a konformnosti môže vo všeobecnosti obstáť právna úprava,

ktorá v podmienkach súkromného procesu nielenže nezabezpečuje garanciu a ochranu ústavných práv
účastníkov právnych vzťahov (a tým na podústavnej úrovni nerozvíja ústavné imperatívy ochrany práv),
ale práve naopak vytvára neprimerane široký priestor pre ich faktické popretie v zmysle, že ústavné
práva cez prizmu ich aplikácie a napĺňania nemajú inú ako len iluzórnu povahu.

V prípade mimosúdneho výkonu záložného práva ide o väčšie nebezpečenstvo ako v prípade nekalej

rozhodcovskej doložky, pretože v prípade nekalej rozhodcovskej doložky napriek rozhodcovskému
nálezu mohol byť nútený výkon rozhodnutia zastavený (Asturcom,C-40/08; POHOTOVOSŤ C-76/10).
V prípade mimosúdneho uspokojenia pohľadávky mimosúdnym postihnutím majetku spotrebiteľa by
spotrebiteľ bol nútený vyvinúť značné úsilie pre to, aby vymohol od veriteľa späť plnenie , ktoré by
predstavovalo bezdôvodné obohatenie veriteľa. Spotrebiteľ môže byť v prípade predaja jeho majetku aj

odradený od uplatňovania práva na súde vzhľadom na náklady, ktoré súdny spor obsahuje. Mimosúdny
výkon záložného práva môže veriteľ vykonať bez ohľadu na výšku pohľadávky.

Vzhľadomnauvedenéskutočnostijeodôvodnenýzáver,ževnútroštátneprávoumožňujeveriteľoviobísť
dôležitý prvok unijného práva judikovaný vo viacerých rozsudkoch súdneho dvora a to ex offo súdnu
kontrolu nekalosti zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách . Za takýchto okolnosti sa javí

dôvodný záver , že mimosúdny výkon záložného práva umožňuje postihnutie majetku spotrebiteľa aj
na plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok a zdá sa, že vnútroštátne právo pozbavuje smernicu
Rady 93/13/EHS jej užitočného účinku (effet utilé).

V predmetnej veci spotrebiteľ vyvolal súdne konanie o neplatnosť zmluvy. Podľa de lége lata právnej
úpravy veriteľovi nič nebráni pokračovať v mimosúdnom predaji majetku spotrebiteľa, ku ktorému však

nemuselo dôjsť, ak by v rámci de faultu boli vylúčené neprijateľné zmluvné podmienky.

Veriteľ môže pokračovať vo výkone záložného práva na zvyšok pohľadávky a obísť princíp ochrany
povinného, ktorý platí pre zmenu v súdnom exekučnom konaní a ktorý umožňuje zachovanie výhod
veriteľazozáložnéhoprávaaždoúplnéhosplneniadlhuvrátanemožnéhopovoleniasplátok,čojenajmä
významné pri zanedbaní odbornej starostlivosti zo strany veriteľa pri posudzovaní bonity spotrebiteľa.Mimosúdny výkon záložného práva umožňuje teda obísť aj zodpovednosť veriteľa pri posúdení bonity
spotrebiteľa. Pri porušení požiadavky odbornej starostlivosti veriteľa posúdiť bonitu spotrebiteľa by
veriteľ pred súdom čelil zodpovednosti z hľadiska, či výkon jeho práv neodporuje dobrým mravom.

Pre porovnanie podľa zákona č. 129/2010 Z. z. (§ 11 ods.2) veriteľ, ktorý porušil povinnosť odbornej
starostlivosti by nemohol žiadať pohľadávku od spotrebiteľa jednorazovo.

§7

(1) Veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy
spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský' úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa

poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj
účel spotrebiteľského úveru. Povinnosť podľa prvej vety sa považuje za splnenú, ak je splatenie
spotrebiteľského úveru v celom rozsahu zabezpečené peňažnými prostriedkami alebo cennými
papiermi; tým nie je dotknuté ustanovenie § 17 ods. 3.

§11

(2) Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. I, nie je oprávnený vyžadovať od
spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru.

Veriteľ však jednorazovým predajom majetku spotrebiteľa obíde zákonný príkaz spojený s nedostatkom
odbornej starostlivosti, čo má nepriaznivý dopad osobitne na sociálne slabých spotrebiteľov. Je
evidentné, že biznis v týchto vzťahoch je založený na mimosúdnych prevodoch nehnuteľnosti vo

vlastníctve spotrebiteľov, u ktorých existuje riziko, že nedokážu poukázať najmä na nekalé sankcie.
Rozmach mimosúdnych predajov nehnuteľnosti vo vlastníctve spotrebiteľov vrátane nebonitných
spotrebiteľov je znepokojujúci. Predmetné zákonné pravidlo o mimosúdnom výkone záložného práva
na nehnuteľnosti spotrebiteľov môže byť prelomené aj výkladom súdneho dvora.

Inštitút mimosúdneho výkonu záložného práva obídením súdneho konania sa tak stáva zneužiteľným a

značne poškodzujúcim. Niet žiadnej nestrannej inštitúcie, ktorú by bol povinný záložný veriteľ povinne
požiadať o súdnu kontrolu zmluvných podmienok ex offo.

Existuje tiež riziko značne nevýhodného predaja nehnuteľného majetku spotrebiteľa. Aplikačná prax
potvrdzuje, že problém mimosúdneho postihu nehnuteľnosti spotrebiteľov nesúvisí len s plnením z
neprijateľných zmluvných podmienok ale aj s neprimeranými postupmi pri predaji majetku spotrebiteľov

výrazne pod trhovú cenu.

V prípade, že by mimosúdny výkon záložného práva odporoval unijnému právu, záložný veriteľ má
možnosť vykonať to isté záložné právo súdnou cestou a v takom prípade má prednosť pri uspokojovaní
sa z predaja zálohu v súdnom exekučnom konaní.

Občiansky súdny poriadok presne vymedzuje konania, ktoré môžu začať aj bez návrhu. § 81(1) Aj bez

návrhu môže súd začať konanie vo veciach starostlivosti o maloletých, konanie o vyslovenie prípustnosti
prevzatia alebo držania v ústave zdravotníckej starostlivosti, konanie o spôsobilosti na právne úkony,
opatrovnícke konanie, konanie o vyhlásenie za mŕtveho, konanie o dedičstve a ďalšie konania, kde to
pripúšťa zákon.

Vzniká nebezpečenstvo, že spotrebiteľ sám nepoukáže na nekalosť zmluvných podmienok a súd ex

offo konať nemôže, pretože ide o sporovú agendu a takéto konanie možno začať len na základe žaloby.
Predmetná zmluvná podmienka umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva vo svetle judikatúrysúdneho dvora, ktorým je ex offo súdna kontrola v záujme naplnenia cieľa v čl. 6 ods. 1 smernice Rady
93/13/EHS.

Ako už súd uviedol, judikatúra súdneho dvora vyžaduje , aby súd členského štátu rozhodol o tom, či je

zmluvná podmienka nekalá (C-237/02 Freiburger Kommunalbauten, bod 22; C-243/08 Pannon GSM ).
Krajský súd v Prešove však predkladá prejudiciálnu otázku aj na povahu zmluvnej podmienky, pretože
ide o určité osobitosti, ktoré sú s predmetnou zmluvnou podmienkou spojené. Zmluvná podmienka o
mimosúdnom výkone záložného práva znamená výhody výlučne pre dodávateľa , spotrebiteľ nemá
nijaké výhody a zmluvná podmienka je založená na vnútroštátnom predpise. Krajský súd v Prešove

preto výnimočne si dovoľuje požiadať súdny dvor o výklad čl. 4 smernice 93/13 k otázke nekalosti
zmluvnej podmienky (pozri Freiburger Kommunalbauten,bod 23). Krajský súd v Prešove v
predchádzajúcej časti označil absolútnu nadvládu záložného veriteľa nad spotrebiteľom nielen čo do
určovania výšky pohľadávky vrátane nebezpečenstva zahrnutia plnení z nekalých podmienok, ale aj čo
do núteného zásahu do majetku spotrebiteľa všetko bez akejkoľvek súdnej kontroly. Pritom veriteľovi
je zachovaný ďalší spôsob výkonu záložného práva prostredníctvom súdneho konania s výhodami

plynúcimi zo záložného práva (prednosť pred ostatnými veriteľmi pri súdnej exekúcii).

Prísne formalisticky by odvolací súd nemal určiť neplatnosť záložnej zmluvy v tej časti, v ktorej ide o
zákonné pravidlo mimosúdneho výkonu záložného práva. Predmetom konania je neplatnosť právneho
úkonu a v rámci súdnej kontroly zmluvných klauzúl sa musí posúdiť aj kontroverzné ustanovenie zmluvy
o vymožení pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy výkonom záložného práva bez ex offo súdnej kontroly.

Preto považujeme výklad súdneho dvora za dôležitý.

Súdna kontrola zmluvnej podmienky o mimosúdnom výkone záložného práva vzhľadom na jej základ
vo vnútroštátnom predpise je podľa názoru súdu závislá od výkladu unijného práva.

9. Krajský súd v Prešove z uvedených dôvodov predkladá prejudiciálnu otázku:

Či sa má smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých
obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa
smernica Rady 84/450/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/
ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 („smernica o nekalých obchodných
praktikách") (U. v. EÚ L 149, s. 22) vo svetle čl.38 Charty základných práv Európskej únie vykladať v

tom zmysle, že je s nimi v rozpore právna úprava členského štátu, akou je ustanovenie §151j ods. l
Občianskeho zákonníka v spojení s ďalšími ustanoveniami právnej úpravy dotknutej vo veci samej, ktorá
umožňuje veriteľovi vymôcť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok vykonaním záložného práva
na nehnuteľný majetok spotrebiteľa bez posúdenia zmluvných podmienok súdom napriek existencii
sporu v otázke, či nejde o neprijateľnú zmluvnú podmienku ?

Či právne predpisy Európskej únie uvedené v bode 1. bránia použitiu takého vnútroštátneho pravidla,
akým je ustanovenie §151j ods. l Občianskeho zákonníka v spojení s ďalšími ustanoveniami právnej
úpravy dotknutej vo veci samej , ktoré umožňujú veriteľovi vymôcť plnenie z neprijateľných zmluvných
podmienok vykonaním záložného práva na nehnuteľnosť spotrebiteľa bez posúdenia zmluvných
podmienok súdom napriek existencii sporu v otázke, či nejde o neprijateľnú zmluvnú podmienku ?

Či sa má rozsudok súdneho dvora Európskej únie z 9.marca 1978 vo veci C-106/77 Amministrazione
delle Finanze dello Stato v. Simmenhal vykladať tak, že v záujme naplnenia cieľa smerníc uvedených
v bode 1. Vo svetle čl. 38 Charty základných práv Európskej únie vnútroštátny súd neuplatní
vnútroštátne ustanovenia , akým je ustanovenie §151j ods. l Občianskeho zákonníka v spojení s ďalšími
ustanoveniami právnej úpravy dotknutej vo veci samej , ktoré umožňuje veriteľovi vymôcť plnenie z

neprijateľných zmluvných podmienok vykonaním záložného práva na nehnuteľný majetok spotrebiteľabez posúdenia zmluvných podmienok súdom a tak napriek existencii sporu obísť ex offo súdnu kontrolu
zmluvných podmienok?

Či sa má čl. 4 smernice Rady 93/13 /EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách

vykladať tak, že zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve , ktorú uzavrel spotrebiteľ bez zastúpenia
advokátom , ktorá umožňuje veriteľovi vykonať mimosúdne záložné právo bez súdnej kontroly , je
obchádzaním dôležitej zásady unijného práva ex offo súdnej kontroly zmluvných podmienok a z tohto
dôvodu je nekalá aj za stavu, že znenie takejto zmluvnej podmienky vychádza z vnútroštátneho
predpisu?

Vzhľadom na predloženie prejudiciálnej otázky odvolací súd konanie prerušil podľa ust. § 109 ods. 1

písm. c) Občianskeho súdneho poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.