Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. máj 2015

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 14P/1/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8714200017
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Soliarová

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2015:8714200017.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, samosudkyňou JUDr. Dagmar Soliarovou, vo veci starostlivosti o mal. F. - F.,

D.. XX.X.XXXX V. F., D.. XX.X.XXXX, bytom ako matka, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Poprad, deti rodičov O. F., D.. XX.X.XXXX, N. A., R. XXXX/XX V. Š. F., D..
XX.X.XXXX, N. A., XX.V. XXX/XX, práv. zast. JUDr. Viktorom Novýsedlákom, advokátom, Poprad,
L.Svobodu 2674/1, v konaní začatom na návrh otca o zníženie výživného a o vzájomnom návrhu matky
o zvýšenie výživného, takto

r o z h o d o l :

M e n í sa rozsudok Okresného súdu v Poprade č.k. 15P/197/2013-43 zo dňa 27.11.2013, pokiaľ ním
bolo rozhodnuté o výživnom na maloleté deti tak, že toto výživné sa zo strany otca znižuje u mal. F. zo

sumy 85 eur mesačne na sumu 65 eur mesačne a u mal. F. zo sumy 70 eur mesačne na sumu 50 eur
mesačne za obdobie od 1.1.2014 do 31.8.2014 a počnúc dňom 1.9.2014 súd určuje výživné u mal. F.
v sume 80 eur mesačne a u mal. F. v sume 70 eur mesačne, ktoré výživné je splatné vždy do 15-teho
dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky.

V prevyšujúcej časti súd návrh otca z a m i e t a .
Súd návrh matky na zvýšenie výživného z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Tunajšiemu súdu bol doručený návrh otca maloletých detí na zníženie výživného, v ktorom žiadal, aby
súd znížil výživné z toho dôvodu, že je nezamestnaný, evidovaný na úrade práce a došlo k zníženiu
jeho príjmu.

Otec vo svojich výpovediach uviedol, že rozsudkom Okresného súdu v Poprade č.k. 17C/138/2011-45
zo dňa 6.12.2011 bolo rozvedené manželstvo s matkou maloletých detí, deti boli zverené do osobnej
starostlivosti matky a on bol zaviazaný prispievať na ich výživu po 50 eur mesačne. Ďalším rozsudkom

OS Poprad č.k. 15P/197/2013 bolo výživné zvýšené u mal. F. na sumu 85 eur mesačne a u mal. F.
na sumu 70 eur mesačne a to od 1.9.2013. V čase zvýšenia výživného bol otec detí zamestnaný ako
mestský policajt vo Svite, pričom pracoval na dobu určitú do 31.12.2013. Od 1.1.2014 je evidovaný ako
nezamestnaný na úrade práce v Poprade a z týchto dôvodov žiada znížiť výživné na minimálnu výšku.
Vo svojich výpovediach otec ďalej uviedol, že počas celého obdobia evidencie na úrade práce nepoberal
dávku v hmotnej núdzi. O dávku v hmotnej núdzi ani nepožiadal, pretože predtým sa informoval o
podmienkach poberania dávok v hmotnej núdzi, pričom mu bolo oznámené, že v prípade, ak pracuje

na dohodu o vykonaní práce a z tejto by mal vyšší príjem, dávka by mu bola krátená. Otec pracuje na
dohodu o vykonaní práce v Chemosvite Svit od apríla 2014 na pozícii maséra v Spolcentre, z čoho má
vyplácaný príjem 124 eur mesačne. Býva u svojho brata, ktorému mesačne hradí 115 eur. Okrem toho
štvrťročne platí inkasné poplatky za plyn, takže celkové poplatky za bývanie po prepočte predstavujú130 eur mesačne. Taktiež hradí výživné vo výške 155 eur podľa pôvodného rozhodnutia. Žije z úspor, v
januári 2013 odpredal motorové vozidlo za 6.850 eur. Otec zároveň uviedol, že sa informoval o možnosti
príspevku na bývanie, kde mu bolo oznámené, že pokiaľ by mal riadne uzatvorenú nájomnú zmluvu,

poberal by príspevok na bývanie 50 eur mesačne. Vzhľadom k tomu, že jeho brat žije v zahraničí, túto
nájomnú zmluvu zatiaľ uzavretú nemá. S maloletými deťmi sa stretáva každý druhý víkend, pokiaľ je to
v jeho možnostiach. Maloletým deťom v súčasnosti nehradí dovolenky ani nezakupuje darčeky väčšej
hodnoty, nakoľko nemá finančné prostriedky. Prácu si aktívne hľadá, v priebehu posledných mesiacov
rozposlal viac ako 10 žiadostí o zamestnanie, zatiaľ nedostal žiadnu kladnú odpoveď.

Právny zástupca otca uviedol, že otec z objektívnych dôvodov v súčasnosti nemôže hradiť 155
eur mesačne na maloleté deti výživné, nakoľko to nezodpovedá jeho zárobkovým možnostiam a
schopnostiam. Jeho príjem predstavuje okolo 120 eur mesačne a napriek tomu, že prácu si aktívne
hľadá, túto sa mu získať nepodarilo. Na prácu maséra má potrebnú kvalifikáciu, zo strany oslovených
inštitúcií mu však ponúknutá práca nebola. Pokiaľ sa týka dávky v hmotnej núdzi, ak by si o túto aj reálne

požiadal, s poukazom na príjem z dohody o vykonaní práce by mu takáto dávka nikdy nebola riadne
vyplatená.

Na dotaz súdu o možnosti výkonu práce na živnosť otec uviedol, že v súčasnosti nemá finančné
prostriedky, aby túto živnosť prevádzkoval.

Matka maloletých detí vo svojich výpovediach uviedla, že s návrhom na zníženie výživného nesúhlasí.
Pokiaľsatýkajejpomerov,včasedo6.7.2014bolazamestnanávTatrabanke,kdedosahovalapriemerný
mesačný zárobok 786 eur. K 6.7.2014 došlo k ukončeniu pracovného pomeru dohodou, za mesiace
júl a august 2014 jej bolo vyplatené 2-mesačné odstupné a následne požiadala o poberanie podpory

v nezamestnanosti, ktorá jej bola vyplácaná do 9.11.2014. Celkovo jej bola vyplatená podpora v
nezamestnanosti vo výške 2.005,40 eur. Od 10.11.2014 sa zamestnala na Okresnom súde v Kežmarku,
kde do mája 2015 pracovala na zástup a na poslednom pojednávaní uviedla, že od 1.5.2015 je v stálej
štátnej službe. Na OS Kežmarok dosahuje priemerný mesačný zárobok 450 eur. Maloletý F. navštevuje
2.ročník ZŠ, dieťa trpí celiakiou, s čím má matka zvýšené výdaje, poberá naňho príspevok z úradu práce

vo výške 36 eur mesačne. Maloletý navštevuje výtvarný krúžok a pohybové hry, čo mesačne predstavuje
6eur.DieťasastravujevŠJ,stravnéčiní21eur,zaškolskýklubmatkahradí6eur.MaloletýF.navštevuje
MŠ, za dieťa matka hradí školné 15 eur, stravné predstavuje 24,40 eur. Maloletý má bezmliečnu diétu,
inakjezdravý.Naškolsképotrebyapomôckysaskladajúokolo5-6eurmesačne.Matkazároveňuviedla,
že vznáša vzájomný návrh na zvýšenie výživného, v ktorom žiada, aby súd zvýšil výživné u mal. F. na

sumu 110 eur mesačne a u mal. F. na sumu 90 eur mesačne.

Kolízny opatrovník žiadal návrh otca zamietnuť. Reálne potreby maloletých detí zodpovedajú tomu, aby
otec uhradil výživné minimálne vo výške 150 eur a je zrejmé, že aj do budúcna budú tieto reálne potreby
rásť. Na strane matky došlo k zníženiu príjmu. Kolízny opatrovník poukázal na možnosti a schopnosti

na strane otca a to aj v súvislosti s možnosťou rekvalifikačného kurzu alebo inej možnosti zamestnania.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s pripojenými listinnými
dôkazmi, ako aj s obsahom celého spisu a zistil nasledovný skutkový stav:

Rozsudkom OS Poprad č.k. 17C/138/2011-45 zo dňa 6.12.2011 bolo manželstvo rodičov maloletých
detí rozvedené. Maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný
prispievať na ich výživu 50 eur mesačne na každé z maloletých detí. Ďalším rozsudkom OS Poprad č.k.
15P/197/2013-43 zo dňa 27.11.2013 bolo zvýšené výživné na mal. F. na sumu 85 eur mesačne a na
mal. F. na sumu 70 eur mesačne. V čase predchádzajúceho rozhodnutia príjem matky predstavoval 804

eur, matka bola zamestnaná v Tatrabanke. Otec pracoval ako mestský policajt, mal uzatvorený pracovný
pomer na dobu určitú do 31.12.2013 a jeho priemerný mesačný zárobok činil 523 eur. V súčasnosti otec
maloletých detí je od 1.1.2014 nezamestnaný, evidovaný na úrade práce. Od apríla 2014 pracuje na
dohodu o vykonaní práce, z čoho má príjem 124 eur mesačne. Býva u svojho brata, ktorému mesačne
hradí 115 eur a zároveň hradí štvrťročne inkasné poplatky za plyn, čo po spriemernení predstavuje

náklady na domácnosť 130 eur mesačne. Výživné na maloleté deti hradí vo výške 155 eur. Naďalej žije
z úspor, v januári 2013 odpredal motorové vozidlo za sumu 6.850 eur.Pokiaľ sa týka pomerov na strane maloletých detí, mal. F. navštevuje 2.ročník ZŠ, dieťa má zdravotné
problémy, potrebuje bezlepkovú diétu a z UPSVaR Poprad je matke vyplácaný príspevok v súvislosti
s touto chorobou vo výške 36 eur mesačne. Dieťa sa stravuje v školskej jedálni, stravné činí 21 eur.

Maloletý v rámci mimoškolskej činnosti navštevuje výtvarný krúžok a krúžok pohybových hier, kde matka
hradí 6 eur mesačne a taktiež za školský klub hradí 6 eur mesačne. Mal. F. navštevuje MŠ, školné činí
15 eur, stravné činí 24,40 eur. Na školské potreby a pomôcky matka prispieva okolo 5-6 eur mesačne.
Mal. F. má bezmliečnu diétu.

Pokiaľ sa týka pomerov na strane matky, táto bola zamestnaná v Tatrabanke, kde pracovný pomer trval
do6.7.2014,ktomutodátumudošlokukončeniupracovnéhopomerudohodouamatkebolovyplatené2-
mesačné odstupné za mesiace júl a august 2014. Po ukončení pracovného pomeru, t.j. od 7.7.2014 bola
vedená v evidencii úradu práce ako nezamestnaná a táto evidencia trvala do 9.11.2014. Matka poberala
podporu v nezamestnanosti, ktorá jej za celé uvedené obdobie bola vyplatená vo výške 2.005,40 eur.
Od 10.11.2014 je zamestnaná ako asistentka na Okresnom súde v Kežmarku, kde dosahuje priemerný

mesačný zárobok cca 450 eur. Iný príjem na strane matky nie je. Spolu s maloletými deťmi obýva byt,
za ktorý hradí mesačne 200 eur, spláca hypotéku vo výške 170 eur mesačne.

Z potvrdenia o zárobku z Tatrabanky vyplýva, že matka pracovala v tejto inštitúcii do 6.7.2014 a
dosahovala priemerný mesačný zárobok 780 eur. Pracovný pomer bol ukončený dohodou a bolo jej

vyplatené 2-mesačné odstupné.

Z opisu mzdového listu z Chemosvitu a.s. Svit vyplýva, že menovaný pracuje ako externý zamestnanec
na dohodu o vykonaní práce a jeho príjem činí 124 eur mesačne.

Z opisu mzdového listu matky vyplýva, že táto je zamestnaná na Okresnom súde v Kežmarku a dosahuje
priemerný mesačný zárobok cca 450 eur.

Z evidencie UPSVaR Poprad je zrejmé, že otec je v evidencii nezamestnaných od 1.1.2014. Nepožiadal
o dávku v hmotnej núdzi.

Podľa§78ods.1Zákonaorodine,dohodyasúdnerozhodnutiaovýživnommožnozmeniť,aksazmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu vo veci došlo

k zmene pomerov na strane oboch rodičov. Na strane matky došlo k zníženiu jej príjmu, keďže v čase
predchádzajúceho konania dosahovala príjem 804 eur a v súčasnosti tento príjem predstavuje do 450
eur mesačne. Taktiež došlo k zníženiu príjmu na strane otca, ktorý predstavoval 523 eur mesačne
a v súčasnosti tento príjem činí 124 eur mesačne. V tomto smere je však potrebné poukázať na tú
skutočnosť, že otec v prípade, žeby si uplatnil nárok na dávku v hmotnej núdzi, táto by mu bola hradená

aspoň čiastočne. Pri jeho príjme, ktorý dosahuje z dohody o vykonaní práce, by táto dávka nebola
krátená vôbec, resp. minimálne. Príjem by sa mu takto zvýšil aj o 60 eur mesačne. Zároveň si otec
mohol uplatniť príspevok na bývanie, ak by riadne predložil nájomnú zmluvu. Túto nájomnú zmluvu môže
kedykoľvek so svojím bratom uzavrieť, jedná sa o blízkeho príbuzného a hoci tento žije v zahraničí,táto sa dá kedykoľvek uzavrieť. Tým by sa príjem otca zvýšil o ďalších 50 eur mesačne. Pomery na
strane maloletých detí sú oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu nezmenené, mal. F. naďalej navštevuje
1.stupeň ZŠ a nezmenený je aj jeho zdravotný stav; mal. F. navštevuje MŠ a taktiež má nezmenený

zdravotný stav oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu. S poukazom na takto zistený skutkový stav súd
znížil výživné na strane otca u mal. F. zo sumy 85 eur mesačne na sumu 65 eur mesačne a u mal. F.
zo sumy 70 eur mesačne na sumu 50 eur mesačne a to za obdobie od 1.1.2014 do 31.8.2014, t.j. za
dobu, kedy otec sa stal nezamestnaným, evidovaným na úrade práce a došlo k poklesu jeho príjmu a
matka v tom čase ešte pracovala v Tatrabanke a dosahovala vyšší príjem, pričom súd zobral do úvahy aj

mesiace júl a august, kedy jej bolo riadne vyplatené 2-mesačné odstupné. Od 1.9.2014 súd určil výživné
na mal. F. v sume 80 eur mesačne a na mal. F. v sume 70 eur mesačne a to aj s poukazom na tú
skutočnosť, že u matky došlo k zníženiu príjmu, jednak v uvedenom čase bola nezamestnaná a aj po
uzavretí pracovného pomeru jej príjem nedosahuje takú výšku ako v čase, keď pracovala v Tatrabanke.
Pri určení výšky výživného súd zobral do úvahy potreby maloletých detí, zo stanoveného výživného
skutočne môžu byť uhradené len základné výdavky na maloleté deti. Je potrebné, aby si otec uplatnil

predmetné dávky a príspevky na príslušnom úrade práce, čím by opätovne došlo k zvýšeniu jeho príjmu
a vychádzajúc z tohto zvýšeného príjmu súd určil uvedené výživné.

Zároveň v prevyšujúcej časti, ktorou žiadal znížiť výživné na sumu minimálneho výživného, súd návrh
otca zamietol ako nedôvodný s poukazom na už uvedené odôvodnenie vyššie. Pokiaľ sa týka návrhu

matky na zvýšenie výživného, v súčasnosti nie je v možnostiach a schopnostiach otca, aby hradil
navrhovanú výšku výživného a preto súd tento návrh matky na zvýšenie výživného zamietol.

O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., pretože ide o konanie, ktoré môže začať
i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia rozsudku na súde,
proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
Podľa §-u 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.
- musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť

podpísané a datované, podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak,
aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávne a čoho sa dovolateľ domáha. Podľa ods. 2 cit. ust. odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že neboli splnené podmienky konania, rozhodol

vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca, alebo
súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený, to neplatí, ak senát rozhodol namiesto samosudcu, konanie
jepostihnutéinouvadou,ktorámohlamaťzanásledoknesprávnerozhodnutievovecisamej,súdprvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo
iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ods. 3 cit. ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda
a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.