Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. apríl 2015

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 17C/164/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114208149
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Kačmár

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2015:3114208149.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, ul.

Pajštúnska 5, IČO: 35724803, zastúpený zástupcom: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
ul. Pajštúnska 5, proti odporcovi: I. V., trvale bytom K. nad E., tohto času na neznámom mieste, v konaní
zastúpený opatrovníčkou C.. W. N., vyššou súdnou úradníčkou Okresného súdu Trenčín, o zaplatenie
46,47 eur s príslušenstvom, sudcom JUDr. Erikom Kačmárom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh z a m i e t a .

II. Odporcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresnému súdu Trenčín bol dňa 14.04.2014 doručený návrh navrhovateľa, ktorým sa proti odporcovi
domáha, aby súd rozhodol o splnení jeho povinnosti zaplatiť navrhovateľovi sumu 46,47 eur spolu

s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z tejto sumy od 21.05.2010 do zaplatenia. Zároveň si
navrhovateľ uplatnil aj právo na náhradu trov konania. Návrh odôvodnil tým, že na základe zmluvy
o postúpení pohľadávok zo dňa 27.06.2013 postúpil postupca Slovenská sporiteľňa, a.s. pohľadávku
voči odporcovi na navrhovateľa. Dňa 20.05.2005 postupca s odporcom uzatvoril Zmluvu č. 362745990,
ktorá je podľa jej obsahu úverovou zmluvou, na základe ktorej boli odporcovi poskytnuté peňažné
prostriedky v sume 1.991,64 eur a odporca sa zaviazal uhrádzať poskytnuté finančné prostriedky v
pravidelných mesačných splátkach vo výške 46,47 eur riadne a včas. Odporca si túto povinnosť nesplnil,
čím sa dostal do omeškania s úhradou dlžnej sumy a ku dňu postúpenia pohľadávky dlhoval celkovo

sumu 664,85 eur. Táto suma pozostávala z istiny vo výške 461,16 eur, riadneho úroku v sume 45,05
eur a úroku z omeškania vo výške 158,64 eur. Sumu úroku z omeškania si navrhovateľ v tomto
konaní neuplatňuje. Uplatňuje si celkovo 1 splátku úveru splatnú od 20.05.2010. Zvyšné splátky si
neuplatňuje.Uplatňujesizároveňzákonnéúrokyzomeškaniapočnúcsplatnosťousplátky.Ďalejuviedol,
že úverová zmluva je tzv. absolútnym obchodom, a preto v otázke premlčania je na daný vzťah potrebné
aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka. Takýto názor vyslovil vo svojom rozhodnutí aj Najvyšší
súd Slovenskej republiky sp.zn. 6M Cdo 4/2012. Zároveň uviedol, že práva a povinnosti z úverovej

zmluvy nie je možné posudzovať podľa § 52 až 54 Občianskeho zákonníka, pretože úverová zmluva
bola uzavretá pred 01.01.2008.

Nazákladenávrhunavrhovateľasúdvovecivydalplatobnýrozkaz,ktorýsaodporcovinepodarilodoručiť
do vlastných rúk, a preto ho súd zrušil. V ďalšom priebehu konania sa nepodarilo zistiť bydlisko odporcu,
resp. miesto jeho aktuálneho pobytu. Preto bol uznesením zo dňa 10.03.2015 odporcovi ustanovený
opatrovník. Opatrovníkovi odporcu bol návrh spolu s prílohami doručený dňa 20.03.2015.Na prejednanie veci samej súd nenariadil pojednávanie, pretože vo veci ide o drobný spor a podľa
názoru súdu vo veci možno rozhodnúť bez pojednávania. Súd sa oboznámil s návrhom, Zmluvou o
splátkovom úvere zo dňa 20.05.2005, ktorú uzatvoril právny predchodca navrhovateľa a odporca, ďalej

len „Zmluva o úvere“, Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27.06.2013, prílohou č. 1 k Zmluve o
postúpení pohľadávok a Všeobecnými obchodnými podmienkami. Po tomto oboznámení sa s návrhom
a listinnými dôkazmi súd zistil tento pre rozhodnutie o návrhu podstatný skutkový stav:

Právny predchodca navrhovateľa, teda obchodná spoločnosť Slovenská sporiteľňa a.s. dňa 20.05.2005
uzatvorila s odporcom Zmluvu o úvere na základe ktorej poskytla odporcovi spotrebiteľský úver v

celkovej sume 60.000,-Sk. Medzi účastníkmi tejto Zmluvy o úvere bolo dohodnuté, že odporca bude
splácať peňažný dlh v pravidelných mesačných splátkach vo výške 1.400,- Sk inkasom z účtu. Prvá
splátka bola splatná dňa 20.06.2005 a posledná dňa 20.05.2010. Výška úroku bola uvedená 12,10 %
ročne. Súčasťou tejto zmluvy sú aj Všeobecné obchodné podmienky.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa§261ods.3písm.d)Obchodnéhozákonníka,vzneníúčinnomvčasevznikuzáväzkovéhovzťahu,
touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy: zo zmluvy o
úvere ( § 497).

Podľa § 52 ods.1 až 4 Občianskeho zákonníka v účinnom znení, spotrebiteľskou zmluvou je každá

zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú

ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej
rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, v účinnom znení, ďalej len „zákon
o ochrane spotrebiteľa“ orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu
na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho
premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať

plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto
skutočností dovolával.

Podľa § 1 ods.1, ods.2 zákona o ochrane spotrebiteľa tento zákon upravuje práva spotrebiteľov a
povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov verejnej správy v
oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo zriadených na ochranu

spotrebiteľa (ďalej len "združenie") a označovanie výrobkov cenami. Tento zákon sa vzťahuje na predaj
výrobkov a poskytovanie služieb, ak k plneniu dochádza na území Slovenskej republiky alebo ak plnenie
súvisí s podnikaním na území Slovenskej republiky.

Podľa § 2 písm.a/ zákona o ochrane spotrebiteľa na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom
fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej

podnikateľskej činnosti, zamestnania alebo povolania.Podľa § 2 písm.b/ zákona o ochrane spotrebiteľa na účely tohto zákona sa rozumie predávajúcim osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti
alebo povolania, alebo osoba konajúca v jej mene alebo na jej účet.

Podľa § 2 písm.zd/ zákona o ochrane spotrebiteľa na účely tohto zákona sa rozumie produktom výrobok
alebo služba vrátane nehnuteľnosti, práva alebo záväzku.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 2 písm.a/ zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
SNR č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, ďalej len „zákon
o spotrebiteľských úveroch“, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej

platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa § 2 písm.b/ zákona o spotrebiteľských úveroch zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou
sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Vzhľadom k vyššie citovaným ustanoveniam zákonov a zistenému skutkovému stavu súd rozhodol tak,

že návrh navrhovateľa zamietol. Zmluva, ktorú uzatvoril právny predchodca navrhovateľa s odporcom
ako spotrebiteľom, je spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 Občianskeho zákonníka, pretože pri ich
uzatváraníprávnypredchodcanavrhovateľakonalvrámcipredmetusvojejobchodnejčinnostiaodporca
je fyzickou osobou a nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti. Tým sa pri rozhodovaní o návrhu navrhovateľa otvoril priestor pre aplikáciu § 52 a nasl.

Občianskeho zákonníka, ktoré predstavujú základný právny rámec ochrany spotrebiteľa, popri ostatných
právnych predpisoch. Napríklad podľa zákona o ochrane spotrebiteľa alebo zákona č. 258/2001 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb.
o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, resp. zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení

niektorých zákonov.

Súd návrh navrhovateľa zamietol v celom rozsahu preto, že právo navrhovateľa, ktoré si uplatňuje v
tomto konaní, je premlčané. Súd rešpektujúc zásadu hospodárnosti konania, ktorá je jednou z hlavných
zásad občianskeho súdneho konania, podľa § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa prioritne z úradnej
povinnosti prihliadal na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania.

Existencia premlčania práva má za následok zánik súdnej vymáhateľnosti nároku, v dôsledku čoho
premlčané právo nemožno oprávnenému priznať v súdnom konaní, hoci právo existuje v naturálnej
forme a možno ho dobrovoľne splniť. Skúmanie ďalších skutočností, od ktorých navrhovateľ odvodzuje
svoje právo na žalovanú sumu, by v prípade premlčania tohto práva bolo bez právneho významu pre
výsledok konania, teda rozhodnutie súdu.

Navrhovateľ svoje právo na žalovanú sumu, teda svoju pohľadávku voči odporcovi odôvodňuje tým,
že odporca si nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu zo Zmluvy o úvere, a to splatiť svoj peňažný dlh
riadne a včas. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že odporca bol povinný splatiť celý dlh najneskôr
do 20.05.2010 (štvrtok, pracovný deň). Prvým dňom omeškania s jeho riadnym a včasným splnením
bol deň 21.05.2010. Vtedy mohol veriteľ svoje právo na splnenie peňažného dlhu vykonať po prvý raz.

V zmysle § 101 Občianskeho zákonníka začala plynúť trojročná premlčacia doba, ktorá uplynula dňa21.05.2013. Tento deň bol pracovným dňom (utorok). Vzhľadom k tomu, že návrh na začatie konania bol
súdu doručený dňa 05.06.2014 a k dĺžke premlčacej doby v trvaní troch rokov, súd konštatuje, že právo
navrhovateľa na žalovanú sumu je premlčané. Preto súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.

Súd považuje za potrebné uviesť aj to, že pri svojom rozhodnutí, najmä v súvislosti s posúdením
premlčania pohľadávky navrhovateľa, sa riadil ustanovením § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka, podľa
ktorého ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom

je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je
spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva.

Záväzkový vzťah založený zmluvou o úvere je obchodným záväzkovým vzťahom. Ide o tzv. absolútny
obchod (§ 261 ods. 3, resp. ods.6 s účinnosťou od 01.02.2013 Obchodného zákonníka). Ide o
označenie právnej teórie a súdnej praxe pre záväzkový vzťah, ktorý sa vždy riadi ustanoveniami

Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov tohto záväzkového vzťahu. Medzi takého
záväzkové vzťahy patrí aj vzťah založený zmluvou o úvere (§ 497 a nasl. Obchodného zákonníka).
Teda tu nie rozhodujúci subjekt, ale objekt tohto záväzkového vzťahu. Korigujúcim ustanovením však
v prípade spotrebiteľských zmlúv, resp. spotrebiteľského vzťahu, ktorým je aj prejednávaný prípad,
je už vyššie spomínané ustanovenie § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka. Právna úprava týkajúca sa

spotrebiteľských zmlúv obsiahnutá v uvedených ustanoveniach Občianskeho zákonníka, je vo vzťahu
k úprave zmluvného záväzkového práva obsiahnutej v Obchodnom zákonníku špeciálnou právnou
úpravou, upravujúcou spotrebiteľské zmluvy. Zákonodarca s účinnosťou od 01.04.2015 (zákonom č.
102/2014Z.z.)precizovaldovtedyúčinnéustanovenie§52ods.2Občianskehozákonníka,podľaktorého
ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,

ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je
spotrebiteľom tak, že do tohto ustanovenia zapracoval aj toto znenie: Na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď
by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Podľa názoru súdu účinná právna úprava stanovuje
povinnosťprednostnepoužiťustanoveniaObčianskehozákonníka.Pretonaotázkupremlčaniaaplikoval

trojročnú premlčaciu dobu podľa Občianskeho zákonníka (§ 101), a nie štvorročnú podľa Obchodného
zákonníka (§ 397). Uvedený právny záver súdu je súladný aj s rozhodovacou činnosťou Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky (napr. rozsudok sp.zn. 3MCdo 12/2014 zo dňa 21.04.2015).

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo

veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd
na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada
trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto
rozhodnutia.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, pretože odporca
bola v konaní plne úspešný. Vzhľadom k tomu, že odporca si v konaní právo na náhradu trov konania
neuplatnilazobsahuspisumužiadnetrovykonaniaaninevyplývajú,súdodporcovináhradutrovkonania
nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jehodoručenia cestou Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha.(§ 205 ods.1 O.s.p.)

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že :

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p.,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozdujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.