Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, February 11, 2014

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 13C/779/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112233782
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Aradská

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2014:4112233782.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno sudkyňou JUDr. Dagmar Aradskou v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ,

s.r.o. so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, v konaní zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o. so
sídlom Grösslingova 4, Bratislava proti žalovanej: Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu škody a nemajetkovej
ujmy

r o z h o d o l :

Súd návrh na náhradu majetkovej škody a náhradu nemajetkovej ujmy z a m i e t a .

Žalovanej sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhom doručeným Okresnému súdu Nitra dňa 27.9.2012 domáhal vydania medzitýmneho

rozsudku, ktorým by súd určil, že žalovaná je zodpovedná za škodu vzniknutú žalobcovi nesprávnym
úradným postupom Okresného súdu Nitra ako exekučného súdu z dôvodu, že tento nerozhodol v
zákonom určenej lehote o návrhu oprávneného na zmenu exekútora v exekučnom konaní vedenom pre
pohľadávku žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. 4210363
dlžníkom - povinným C. P.. Žalobca si uplatnil aj nárok na náhradu škody vo výške 175,- eur a na
nemajetkovú ujmu vo výške 276,60 eur ako aj náhradu trov konania. Žalobca svoj návrh odôvodnil
tvrdením, že ako oprávnený subjekt navrhol zvolenému exekútorovi vykonať exekúciu na vymoženie

pohľadávky, ktorá mu vznikla voči označenému dlžníkovi z uvedenej Zmluvy o úvere. Súdny exekútor
pridelil uvedenej exekučnej veci číslo EX XXXX/XXXX. Spísaný návrh na vykonanie exekúcie spolu so
žiadosťou o vydanie poverenia a exekučným titulom doručil súdny exekútor Okresnému súdu Nitra ako
miestne a vecne príslušnému exekučnému súdu, ktorý poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie.
Žalobca pre obavy o osud pohľadávky vymáhanej povereným súdnym exekútorom, doručil exekučnému
súdu návrh na zmenu exekútora z 11/18/2010. Podľa žalobného návrhu exekučný súd nerozhodol o
návrhu žalobcu ako oprávneného v zákonom určenom čase, teda do 30 dní od doručenia návrhu na

zmenu exekútora, pričom k návrhu na zmenu exekútora mal žalobca ako oprávnený pripojiť aj rovnopis
exekučného titulu. Podľa tvrdení žalobcu v návrhu, tento sa o dovŕšení priebehu skutkového deja,
ktorý vyústil do porušenia jeho práv a spôsobenej škody, dozvedel po doručení uznesenia exekučného
súdu o zmene exekútora z 26.4.2011. Tvrdeným nesprávnym postupom exekučného súdu, ktorý
mal byť v rozpore s § 44 ods. 7 Exekučného poriadku (EP) v znení účinnom od 1.9.2005, resp. v
rozpore s § 44 ods. 8 EP v znení účinnom od 1.12.2006, mala vzniknúť žalobcovi majetková škoda
vo výške 175,- eur s tým, že táto pozostáva z paušálnych nárokov špecifikovaných v návrhu. Taktiež

mu mala vzniknúť aj nemajetková ujmu, ktorú žalobca vyčíslil zo základu 663,88 eur na rok, a to
sumou 276,60 eur, keď márnym plynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania žalobcu,
že správnym postupom dôjde k zmene súdneho exekútora, čo bude viesť k efektívnemu a účinnému
vymoženiu jeho pohľadávky. Nesprávnym úradným postupom exekučný súd vystavil oprávnené záujmyžalobcu riziku zániku povinného, riziku zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným a riziku
insolvencie povinného. Uvedeným postupom exekučného súdu malo dôjsť k vnútorným zásahom do
spoločnosti, ovplyvňovaniu podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušeniu jeho práv, k strate

legitímnych očakávaní, strate dôvery v právo a spravodlivé riešenie veci a k vyvolaniu rizík ohrozujúcich
konečné vymoženie pohľadávky. Žalobca súčasne vzniesol námietku zaujatosti sudcov miestne a vecne
príslušného Okresného súdu Nitra.

Krajský súd v Nitre uznesením č.k. 15NcC/88/2012-14 z 19.10.2012 rozhodol, že sudcovia Okresného

súdu Nitra sú vylúčení z prejednávania a rozhodovanie veci a vec prikázal na prejednanie a rozhodnutie
Okresnému súdu Komárno, ktorému táto napadla dňa 11.12.2012 pod sp.zn. 13C/779/2012.

Súd vyzval žalobcu v súlade s § 43 ods. 1 O.s.p. na doplnenie jeho podania. Žalobca podaním z
15.2.2013 súdu oznámil, že nedisponuje rovnopisom návrhu na predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody, keď originál návrhu na predbežné prerokovanie podal osobne do podateľne žalovaného,

ktorý potvrdil prijatie návrhu spolu s prijatím iných návrhov, označením ich súpisu prezenčnou pečiatkou.
Žalobca navrhol súdu, aby v konaní vykonal dôkaz oboznámením sa s príslušným spisom žalovaného,
keďže on disponuje len jednotnou a nedeliteľnou databázou návrhov v elektronickej forme, a preto
môže poskytnúť len uvedenú databázu obsahujúcu 43 597 návrhov. Tvrdil, že v danom štádiu konania
neexistuje námietka žalovaného, že v tomto štádiu konania návrh na predbežné prerokovanie nároku

na náhradu škody nebol podaný. Súčasne súdu oznámil, že Okresnému súdu Nové Zámky predložil
prílohu - potvrdenie Ministerstva spravodlivosti SR o prijatí žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody a tieto zaslal konajúcemu súdu aj do iného konania (9C/162/2012). V ďalšom poukazoval
na absenciu odôvodnenia uznesenia, ktorým bol vyzvaný na doplnenie podania.

Okresný súd Nitra dňa 17.9.2013 doručil súdu fotokópiu exekučného spisu sp. zn. 12Er/310/2006, EX
XXXX/XXXX.

Ministerstvo spravodlivosti SR dňa 10.12.2013 doručilo súdu vyjadrenie vo veci, v ktorom poukázalo na
zmätočnosť podania žalobcu, ktorý prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd, napriek tomu, že dôkazné

bremeno znáša žalobca sám. Ďalej uviedlo, že neoznačenie spisových značiek exekučných konaní,
v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu zo strany exekučného súdu, bolo jedným
z dôvodov, pre ktoré Ústavný súd SR odmietol sťažnosť žalobcu na porušenie jeho ústavných práv
nečinnosťou exekučného súdu a príkladmo odkázalo na rozhodnutie sp. zn. II. ÚS 211/2012, sp. zn.
IV. ÚS 366/2012, IV. ÚS 374/2012. V súvislosti s tým poukázalo na nejasný titul nároku na náhradu

škody, ktorý si žalobca uplatňuje titulom nesprávneho úradného postupu pre prieťahy a na druhej
strane i z dôvodu nerozhodnutia v zákonom určenej lehote. Žalobcovi vytklo, že neuviedol kroky, ktoré
podnikol na odstránenie neželaného stavu a poukázalo na to, že všeobecný súd v konaní o náhradu
škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu, keď túto právomoc má iba predseda
súdu alebo Ústavný súd SR. Poukázalo na ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. a §

16 ods. 1 citovaného zákona a v súvislosti s uvedenými ustanoveniami vytklo žalobcovi, že ide o
predčasne uplatnený nárok na súde, keď od doručenia žiadostí o predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody do podania žalobných návrhov neuplynulo 6 mesiacov. Ministerstvo spravodlivosti SR v
ďalšom informovalo, že žalobca napriek výzve na doplnenie žiadosti o predbežné prerokovanie náhrady
škody, mu neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí a tým zmaril

akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody. Preto nárok žalobcu nepovažuje
za predbežne prerokovaný. K žalobcom tvrdenému nesprávnemu úradnému postupu uviedlo, že v
praxi je zaužívaný model, v zmysle ktorého exekučný súd po dôjdení žiadosti o zmenu súdneho
exekútora predloží túto žiadosť pôvodnému súdnemu exekútorovi na vyjadrenie, na vyčíslenie jeho
doterajších trov (keďže s rozhodnutím o zmene exekútora exekučný súd rozhodne súčasne aj o trovách

doterajšieho exekučného konania tak, ako by došlo k zastaveniu exekúcie u pôvodného exekútora), na
zaslanie príslušného exekútorského spisu za účelom realizácie povinností vyplývajúcich exekučnému
súdu z ustanovení § 44 ods. 9 EP. Žalovaná pripustila, že v prípadoch, v ktorých pôvodný exekútor
neposkytol exekučnému súdu plnú súčinnosť, mohol exekučný súd rozhodnúť o návrhoch na zmenu
exekútora po uplynutí zákonom určenej lehoty, avšak žalobca si nepodaním sťažnosti predsedovi

príslušného súdu nepočínal tak, aby nedošlo ku škode na jeho majetku. V súvislosti s posúdením, či
došlo alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov Ministerstvo
spravodlivosti SR poukázalo na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.zn. I. ÚS 16/02 so záverom, že
samotnénedodržaniezákonomstanovenejlehotyneznamenáautomatickyprieťahyvkonaní.Vzhľadomna povahu rozhodnutia o zmene súdneho exekútora a s tým spojené úkony, nie je možné považovať
nerozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom určenej lehote za zbytočné prieťahy,
teda za nesprávny úradný postup. Navyše, pôvodný súdny exekútor vykonáva úkony exekučného

konania až do času rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora. Preto nemohlo dôjsť k vzniku
žiadnej materiálnej škody žalobcu. Taktiež uviedlo, že záver o existencii prieťahov môže konštatovať
len predseda súdu alebo Ústavný súd SR. Poukázalo na to, že žalobca nepreukázal vznik škody vo
vyčíslenej paušálnej výške 175,- € a nepreukázal ani vznik nemajetkovej ujmy ako ani to, že by sa
mala poskytovať jej náhrada v peniazoch. Poukázalo na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 30Cdo

675/2011, podľa ktorého odškodnenie právnickej osoby za nemajetkovú ujmu spôsobenú prípadnými
prieťahmi v konaní nie je možné vzťahovať na fyzické osoby, ktoré sa na činnosti právnickej osoby
nejakým spôsobom zúčastňujú, lebo im nevzniká ujma priamo. Ministerstvo naostatok akcentovalo
potrebu zohľadnenia ustanovenia § 3 ods. 1 OZ ako aj ustanovenia § 17 ods. 2, 3 zákona č. 514/2003
Z.z. pri formovaní záveru o potrebe priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch a upriamilo
pozornosť na list Európskej komisie, Generálneho riaditeľstva pre spravodlivosť pod č. JUST/A3/RM/kb

D(2010)] 1360, v ktorom Európska komisia poukázala na to, že v súvislosti s podnikateľskými praktikami
žalobcu dostala sťažnosti od slovenských spotrebiteľov, resp. od slovenského združenia na ochranu
spotrebiteľov, pričom útvary Komisie sa o týchto praktikách dozvedeli aj prostredníctvom návrhu na
začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Krajský súd v Prešove (vec C-76/10). Práve podnikateľská
činnosť žalobcu podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľa na všetkých úrovniach štátnej

moci, keď žalobca je vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky, zneužívajúc slabé
právne vedomie nízkopríjmových osôb. Preto konanie žalobcu považuje za rozporné s dobrými mravmi.
V danom prípade nemožno ani tvrdiť, že žalobcovi vznikla škoda postupom okresného súdu, ako
následok priameho pôsobenia príčiny. S poukazom na uvedené Ministerstvo spravodlivosti SR navrhlo
návrh žalobcu zamietnuť a uplatnilo si náhradu trov konania.

Súd v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti riadne predvolaného právneho zástupcu
žalobcu, ktorý svoju neprítomnosť na pojednávaní žiadal ospravedlniť mailovou správou odoslanou súdu
deň pred pojednávaním, po úradných hodinách, pričom súčasne požiadal o odročenie pojednávania
z dôvodu kolízie pojednávania s pojednávaniami vedenými Okresným súdom Zvolen a Senica. Keďže

advokátske spoločenstvo zastupujúce žalobcu má dvoch členov a aj piatich koncipientov, aj s poukazom
na názor zaujatý či už v uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo 77/2002, ale aj v náleze Ústavného
súdu SR z 13.1.1999 sp. zn. I.ÚS 68/1998, podľa ktorých „sama kolízia pojednávaní toho istého
zástupcuúčastníkanarozdielnychsúdoch,oktorejadvokátvedelvdostatočnomčasovompredstihu,nie
je, bez ďalšieho, akceptovateľným predpokladom uznania existencie dôležitého dôvodu na odročenie

vytýčeného pojednávania v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p.“, súd nemal preukázaný žiadny vážny dôvod na
odročeniepojednávania,najmäkeďžalobcavplnomocenstvez13.9.2012súhlasil,abysisplnomocnená
spoločnosťstanovilazasebazástupcu.Predvolanienapojednávanieboloprávnemuzástupcovižalobcu
doručené už 2.12.2013. Z činnosti súdu je taktiež známe, že v obdobných veciach totožného žalobcu
sa za právneho zástupcu žalobcu na základe plných mocí zúčastnil pojednávaní či už jeho advokátsky

koncipient alebo substitút. Súd pojednával aj v neprítomnosti žalovanej, ktorá svoju neprítomnosť na
pojednávaní žiadala ospravedlniť s tým, že nežiadala o odročenie pojednávania.

Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa so sprievodným listom žalobcu k žiadostiam
o predbežné prerokovanie žiadostí o nároku na náhradu škody z 30.5.2012, ktorý bol doručený

Ministerstvu spravodlivosti SR toho istého dňa, najmä č. 5518, ako aj obsahom fotokópie exekučného
spisu Okresného súdu Nitra sp.zn. 12Er/310/2006.

Súd na danú vec aplikoval ustanovenia zákona č. 514/2003 Z.z., a to najmä § 3 ods. 1 písm. d/, § 3
ods. 2, § 4 ods. 1 písm. a/ 1, § 9 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1, § 17 ods. 1, 2, 5, ako aj § 44 ods.

1, 2, 8, 9 zákona č. 233/1995 Zb. (ďalej len EP), § 46 ods. 1, 2 EP, § 47 EP, § 60 písm. d/ EP, § 200
EP, § 238 ods. 1, 2 EP, § 240 ods. 1 EP.

Zo skutkových tvrdení žalobcu vyplýva, že predmetom konania je nárok na náhradu škody a
nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z.z. za nesprávny úradný postup Okresného súdu Nitra

ako exekučného súdu. Žalobca za nesprávny úradný postup považuje skutočnosť, že exekučný súd
nerozhodol o jeho návrhu (ako oprávneného) na zmenu súdneho exekútora v lehote 30 dní od doručenia
návrhu, a rozhodol až dňa 26.4.2011, pričom návrh bol spísaný 11/18/2010.Z fotokópie exekučného spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 12Er/310/2006 vyplýva, že dňa 7.4.2006
súdny exekútor JUDr. Ľubomír Pekár doručil Okresnému súdu Nitra žiadosť o udelenie poverenia spolu
s návrhom na vykonanie exekúcie z 12.3.2006, notárskou zápisnicou ako exekučným titulom a zmluvou

o úvere. Okresný súd Nitra ako exekučný súd dňa 27.6.2006 vydal poverenie č.k. 12Er/310/2006-10,
číslo exekútorského spisu: EX XXXX/XX, ktorým poveril súdneho exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára
vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu - notárskej zápisnice, pričom oprávneným je žalobca
a povinným je C. P.. Žalobca dňa 22.11.2010 doručil exekučnému súdu elektronicky návrh na zmenu
exekútora vo veci EX XXXXXXXX, pričom navrhol vykonaním exekúcie poveriť Exekútorský úrad JUDr.

Rudolfa Krutého. K uvedenému návrhu nepripojil rovnopis exekučného titulu, ako to žalobca tvrdí v
návrhu. Prípisom z 25.11.2010 exekučný súd vyzval súdneho exekútora JUDr. Ľ. Pekára, aby sa k
návrhu na zmenu súdneho exekútora vyjadril v lehote 14 dní a v rovnakej lehote vyčíslil trovy exekúcie a
zaslalexekútorskýspisEXXXXX/XX.SúdnyexekútorJUDr.Ľ.Pekárdňa21.2.2011doručilexekučnému
súdu súhlas s návrhom oprávneného na zmenu súdneho exekútora spolu s vyčíslením trov exekúcie a
originálom exekučného spisu. Uznesením z 26.4.2011 exekučný súd návrhu oprávneného na zmenu

súdneho exekútora zamietol. Ďalším výrokom vyhlásil exekúciu za neprípustnú a nasledujúcim výrokom
exekúciu zastavil. Naostatok oprávnenému uložil zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške
80,62 eur. Uvedené uznesenie oprávnený napadol odvolaním z 28.9.2011 a dňa 7.9.2012 doručil
exekučnému súdu návrh na prerušenie konania postupom podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a čl.
267 ZFEÚ. Krajský súd v Nitre uznesením č.k. 15CoE/55/2013-40 28.3.2013 potvrdil I., II. a III. výrok

napadnutého uznesenia a jeho IV. výrok zmenil tak, že oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu
exekútorovi trovy exekúcie vo výške 32,54 eur. Ostatným výrokom zamietol návrh oprávneného na
prerušenie konania. Žalobca ako oprávnený dňa 26.8.2013 doručil exekučnému súdu dovolanie proti
uzneseniu Krajského súdu v Nitre a podľa oznámenia exekučného súdu z 10.1.2014 sa exekučný spis
nachádza na dovolacom súde .

Podľa názoru súdu návrh žalobcu v danej veci zodpovedá ustanoveniu § 79 ods. 1 O.s.p., keď žalobca
uviedol čoho sa domáha, voči komu a z akého dôvodu. Preto nič nebránilo vecnému prejednaniu tohto
návrhu. Z dôvodu, že do rozhodnutia súdu vo veci uplynula šesťmesačná lehota od prijatia žiadosti
žalobcu o predbežné prerokovanie (30.5.2012), súd návrh žalobcu na náhradu škody a nemajetkovej

ujmy nepovažoval za predčasný.

Zákon č. 514/2003 Z.z. v § 9 ods. 1 výslovne uvádza ako príklad nesprávneho úradného postupu aj
porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom určenej
lehote.

Predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci nesprávnym
úradným postupom je popri nesprávnom úradnom postupe aj vznik škody, a príčinná súvislosť medzi
nimi. Uvedené podmienky zodpovednosti musia byť splnené kumulatívne.

Žalobca si v danom prípade uplatnil nárok na náhradu majetkovej škody vo výške 175,- eur, ktorá má
pozostávať z účelne vynaložených nákladov žalobcu v súvislosti s jeho činnosťou vo veci správy a
udržateľnostipohľadávkyvobdobí,ktorézbytočneuplynulomedzidoručenímnávrhunazmenusúdneho
exekútora a rozhodnutím o ňom. Žalobca mal vynaložiť titulom správy pohľadávky prostredníctvom
pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného systému sumu 70,- eur, titulom nákladov

na udržiavanie a správu informačného systému sumu 40,- eur ako aj titulom administrácie listín a
komunikácie s pôvodným súdnym exekútorom sumu 50,- eur a na administratívne spracovanie urgencií
exekučného súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií exekučného súdu, na poštovné
a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde sumu
15,- eur. Žalobca v konaní až do vyhlásenia dokazovania za skončené nepreukázal vznik žiadnej

skutočnej škody, keď nepreukázal zmenšenie svojho majetku o 175,- eur v súvislosti s tvrdeným
nesprávnym úradným postupom exekučného súdu v žalobcom označenej exekučnej veci v dôsledku
nerozhodnutia o návrhu na zmenu exekútora v zákonom určenej lehote.

Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. sa uhrádza len skutočná škoda. Skutočnou škodou sa aj

v zmysle § 442 ods. 1 OZ rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného
reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré je nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého
stavu. Žalobca si uplatnil náhradu majetkovej škody vo výške 175,- eur, bez toho, aby špecifikoval
koľko zamestnancov pomocou informačného systému spravovalo pohľadávky jeho dlžníkov, aký početpohľadávokspravovalpomocouinformačnéhosystému,ktomuspravovalaudržiavalinformačnýsystém
a za akú odmenu. Žalobcom tvrdená majetková škoda vo výške 175,- eur nebola nijako preukázaná.
Určenie výšky požadovanej náhrady škody v návrhu nie je dôkazom o vzniknutej škode. Žalobca v

uvedenej exekučnej veci nepreukázal ani existenciu žiadnej svojej urgencie exekučného súdu. V danej
exekučnej veci exekučný súd nielenže zamietol návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora, ale
aj vyhlásil exekúciu za neprípustnú a túto podľa § 57 ods. 1 písm. g/ EP bez návrhu (§ 58 ods. 1
EP) zastavil, pričom odvolací súd tieto výroky rozhodnutia exekučného súdu, napadnuté odvolaním
oprávneného, potvrdil. Vzhľadom na uvedené má súd za to, že je bez významu, kedy exekučný súd

rozhodol o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora v exekúcii, ktorá sa v danom prípade
začala bez vykonateľného exekučného titulu a bola zastavená. V súvislosti s uvedeným nemožno
prehliadnuť, že prípadný nesprávny procesný postup exekučného súdu môže mať za následok vznik
zodpovednosti štátu podľa zákona č. 514/2003 Z.z. len vo vzťahu k takému zmenšeniu majetku
oprávneného z exekučného konania, ktoré by bolo priamo a nesprostredkovane spôsobené práve týmto
postupom. V danej exekučnej veci súd rozhodol o návrhu oprávneného na zmenu exekútora uznesením

z 26.4.2011, ktoré až na výrok o trovách exekúcie bolo potvrdené uznesením odvolacieho súdu z
28.3.2013. Žalobca nepochybne mal náklady na zamestnancov spravujúcich pohľadávku žalobcu voči
jeho dlžníkovi aj počas doby, ktorá uplynula od rozhodnutia exekučného súdu o návrhu oprávneného na
zmenu exekútora do doby rozhodnutia odvolacieho súdu o odvolaní žalobcu ako oprávneného. Takéto
náklady mal aj v období od spísania návrhu na vykonanie exekúcie až do doručenia návrhu na zmenu

súdneho exekútora exekučnému súdu. Uvedené náklady žalobca bude mať až do úplného uhradenia
pohľadávky povinným dlžníkom, resp. do jej odpísania, resp. do rozhodnutia dovolacieho súdu. Navyše,
pôvodný exekútor mal zo zákona povinnosť vykonávať začatú exekúciu až do doručenia rozhodnutia
exekučného súdu o zmene súdneho exekútora.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobca v konaní nepreukázal ani vznik skutočnej škody zmenšením
svojho majetku o tvrdených, ale nepreukázaných 175,- a nepreukázal ani existenciu príčinnej súvislosti
medzi tvrdeným, no nepreukázaným, nesprávnym úradným postupom exekučného súdu a prípadným
zmenšením jeho majetku. Keďže podmienky vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom sú určené kumulatívne, nesplnenie čo i len jednej z nich vylučuje

zodpovednosť štátu podľa zákona č. 514/2003 Z.z.. Vzhľadom na uvedené súd návrh žalobcu v časti
náhrady materiálnej škody zamietol.

Prípadný nesprávny úradný postup exekučného súdu bez ďalšieho nemá za následok vznik práva na
náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. Žalobca svoj

nárok na náhradu nemajetkovej ujmy odôvodnil tým, že márnym plynutím času boli reálne ohrozené
jeho legitímne očakávania, že správnym postupom súdu dôjde k zámene súdneho exekútora, čo bude
viesť k efektívnemu a účinnému vymoženiu jeho pohľadávky. Žalobca tvrdil, že nesprávny úradný
postup exekučného súdu vystavil oprávnené záujmy žalobcu rizikám, a to riziku zániku povinného, rizika
zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným a riziku insolvencie povinného. Za vnútorné

zásahy do spoločnosti, za ovplyvňovania podnikateľského plánovania a rozhodovania, za porušenia
jeho práv a stratu legitímnych očakávaní, že v zákonnom čase nastane stav predpokladaný zákonom,
za stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci ako aj za vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné
vymoženie pohľadávky si žalobca uplatnil nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorú zo
základu 663,88 eur na rok vyčíslil sumou vo výške 276,60 eur.

Rovnako ako pri vzniku škody je poškodený povinný nielen tvrdiť, ale aj preukázať vznik nemajetkovej
ujmy, resp. uviesť skutočnosti, na ktorých základe bude možné podľa zákonom určených kritérií posúdiť
vznik a rozsah ujmy. Pokiaľ žalobca v danom prípade tvrdí, že zmenu exekútora navrhol v exekučnom
konaní, v ktorom bolo vydané poverenia pred viac ako štyrmi rokmi pred doručením návrhu na zmenu

exekútora, doba, ktorá uplynula od doručenia uvedeného návrhu na zmenu súdneho exekútora do
vydanie uznesenia o zmene súdneho exekútora, nemohla nijako negatívne zasiahnuť žalobcu, nemohla
v ňom vyvolať neistotu ako morálnu ujmu, nemohla ovplyvniť jeho plánovanie a rozhodovanie, nemohlo
vyvolať ani riziko ohrozujúce konečné vymoženie pohľadávky, keďže v uvedenej exekučnej veci bola
exekúcia začatá poverením pôvodného exekútora. Podľa vyúčtovania trov exekúcie, súdny exekútor

JUDr. Ľ. Pekár vydal v uvedenej exekučnej veci upovedomenie o začatí exekúcie. Žalobca nepreukázal,
že skoršie rozhodnutie exekučného súdu o zmene súdneho exekútora by viedlo k efektívnemu a
účinnému vymoženiu celej jeho pohľadávky, nepreukázal solventnosť svojho dlžníka ako povinného v
dobe od doručenia návrhu na zmenu do rozhodnutia súdu o návrhu na zmenu súdneho exekútora. Aj preprípadný stav neistoty účastníka neprimerane dlhého konania je tento povinný tvrdením rozhodujúcich
skutočností dostatočne vysvetliť motiváciu k uplatneniu nároku na peňažnú náhradu nemajetkovej ujmy,
ktorá má slúžiť ku kompenzácii stavu neistoty, do ktorej by bol poškodený v dôsledku neprimeranej

dĺžky konania uvedený. Žalobca v danom prípade nepreukázal tvrdené následky, keď nepreukázal
vznik nemajetkovej ujmy, ako objektívne zistiteľného stavu, ktorého existencia musí byť preukázaná
nad všetky pochybnosti a ani jej závažnosť a okolnosti vzniku tvrdenej ujmy, a tak neuniesol dôkazné
bremeno ani o tejto časti návrhu.

S poukazom na všetky uvedené závery súdu a ich vzájomné súvislosti, žalobcovi nevznikol ani nárok
na náhradu škody podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z a ani nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v
peniazoch v zmysle § 17 ods. 2 citovaného zákona. Súd preto nepovažoval za hospodárne vykonať vo
veci dôkaz oboznámením sa s obsahom a rozsahom žiadosti žalobcu o predbežné prerokovanie návrhu,
ktorú Ministerstvu spravodlivosti SR, ako ústrednému orgánu konajúcemu v mene štátu, doručil žalobca
dňa 30.5.2012 pod číslom 5518. Súd návrh žalobcu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodný.

Rozhodnutie o trovách konania sa zakladá na ustanovení § 142 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého súd
náhradu trov konania prizná úspešnému účastníkovi proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V
danom prípade bola úspešným účastníkom žalovaná, ktorá si v lehote určenej v § 151 ods. 1 O.s.p.
nevyčíslila žiadne trovy konania a ani zo spisu nevyplýva, že by jej nejaké trovy konania vznikli, a tak

jej súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia cestou tunajšieho súdu - Okresný súd Komárno,
Pohraničná č. 6, Komárno - na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho odvolateľ
domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.