Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 20, 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/955/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912213261
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6912213261.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ferdinanda
Zimmermanna a sudcov JUDr. Márie Rišiaňovej a JUDr. Danice Kočičkovej v právnej veci žalobcu:
POHOTOVOSŤ, s. r. o., 811 09 Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zast. splnomocnenou
advokátskou kanceláriou: Fridrich Paľko, s. r. o., 811 09 Bratislava, Grösslingova 4, proti žalovanej:
Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti SR, 813 11 Bratislava, Župné námestie

13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, na odvolanie žalobcu zo dňa 19. 09. 2013 proti
rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 12C/231/2012-38 zo dňa 20. 08. 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutýmrozsudkomokresnýsúdžalobu onáhradumajetkovejškodyanemajetkovejujmyzamietol,
žalovanému nepriznal náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa domáhal, aby súd

uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu škodu podľa zákona č. 514/2003 Z. z. v znení neskorších
predpisov. Súd na základe vykonaného dokazovania a to spisu Okresného súdu Rimavská Sobota sp.
zn. 3Er/390/2011 mal preukázané, že dňa 24. 02. 2011 bola na súd podaná žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci žalobcu ako oprávneného proti povinnému.
Uznesením zo dňa 30. 03. 2011 súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol, lebo
po preskúmaní exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku) v zmysle ust. § 44 ods. 2 EP dospel k

záveru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou
podmienkou, čo je v rozpore s ust. § 52 a nasl. OZ a s ustanoveniami Smernice 93/13/EHS. Po
právoplatnosti tohto uznesenia súd exekúciu zastavil. Okresný súd právne poukázal na ust. § 44 ods.
2 EP a § 44 ods. 3 EP. Konštatoval, že na rozhodnutie o zamietnutí žiadosti lehota tak ako to vyplývalo z
ust. § 44 ods. 2 a 44 ods. 3 EP zákonom stanovená nie je. Súd však bol povinný rozhodnúť o žiadosti o
udelenie poverenia bez zbytočných prieťahov. Žiadosť o udelenie poverenia bola podaná na súd dňa 24.

02. 2011 a súd dňa 30. 03. 2011 o tejto žiadosti rozhodol. Nedošlo potom podľa názoru súdu k zbytočným
prieťahom, pokiaľ ide o rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia. Pokiaľ sa žalobca domáha náhrady
škody a náhrady nemajetkovej ujmy na základe nesprávneho úradného postupu a to nerozhodnutia v
zákonnej lehote (táto nie je zákonom daná) resp. v primeranom čase bez zbytočných prieťahov, žaloba
je neodôvodnená.

Pokiaľ žalobca v žalobe uvádza, že konanie sa začalo dňa 26. 01. 2011 a súd rozhodol až dňa 24. 05.

2012 (správne 24. 05. 2011), teda došlo k omeškaniu viac ako 118 dní, súd poukazuje na skutočnosť,
že žalobca podal žalobu tvrdiac, že exekučný súd nevydal rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia
v zákonom stanovenej lehote resp. v primeranom čase bez zbytočných prieťahov a na tomto základe si
uplatňuje na náhradu škody. Nie je možné súdu pričítať čas od podania návrhu exekútora do podania
žiadosti exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd túto skutočnosť nemôže ovplyvniť
a žalobca ani netvrdí, že zo strany exekútora došlo k nejakému porušeniu povinnosti. Tiež nezodpovedáskutočnosti tvrdenie žalobcu že by o žiadosti bolo rozhodnuté dňa 24. 05. 2011, teda v žiadnom prípade
nejde o taký časový úsek ako to tvrdí žalobca, teda tvrdenia v žalobe nezodpovedajú skutočnosti.

Pokiaľ žalobca tvrdil, že súd nelegálne postupoval keď skúmal predložený exekučný titul a to

rozhodcovský rozsudok, v tejto súvislosti okresný súd poukázal napríklad na uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky vydané v konaní sp. zn. 6Cdo/1/2012. Súdy v exekučnom konaní
nepreskúmavajú vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku ale len realizujú svoje oprávnenie
vyplývajúce im zo zákona, to znamená z ust. § 44 ods. 2 EP, to znamená oprávnenie posúdiť či exekučný
titul nie je v rozpore so zákonom.

Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalobca. Uviedol, že v

konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP - účastníkovi konania sa postupom súdu odňala
možnosť konať pred súdom, rozhodol vylúčený sudca, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil
tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav veci.
Súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na
zistenierozhodujúcichskutočností.Rozhodnutiesúduprvéhostupňavychádzaznesprávnehoprávneho

posúdenia veci.

Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že súd prejednal vec v neprítomnosti žalovaného a jeho právneho
zástupcu postupujúc podľa ust. § 101 ods. 2 OSP preto, že sa žalobca bez ospravedlnenia na
pojednávanie nedostavil. Žalobca riadne a včas požiadal o zrušenie pojednávania. Uviedol dôležité
dôvody a predložil súdu listiny spojené s označenými dôvodmi. Súd preto nemohol postupovať podľa §

101 ods. 2 OSP a vec prejednať v neprítomnosti žalobcu.

Poukázal na ust. § 15 OSP. Uviedol, že žalobca uskutočnil podanie obsiahnuté v texte žaloby, ktorými
upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená systémom
súdneho manažmentu na pojednávanie a rozhodnutie je potrebné z konania vylúčiť. Okolnosť, že
krajský súd nevzhliadol v označených skutočnostiach dôvod na vylúčenie sudcu nič nemení na tom,

že v očiach žalobcu a objektívne v očiach verejnosti nemožno tohto sudcu považovať za nestranného.
Takéto rozhodovanie je v rozpore s judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky a Európskeho
súdu pre ľudské práva. Žalobca podal ústavnú sťažnosť pre porušenie jeho práva na nestranný súd,
ktorej výsledkom bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu.

Konečné rozhodnutie vo veci súdom neprichádzalo v čase jeho vydania do úvahy aj preto, že súd v

rovnakom rozhodnutí rozhodol aj o zamietnutí návrhu žalobcu na prerušenie konania, proti ktorému
legálne pripustil odvolanie. Žalobca podáva proti rozhodnutiu o zamietnutí návrhu na prerušenie konania
odvolanie.

Súd sa nedostatočne oboznámil s podmienkami, za ktorých je možné viesť konanie, keď ignoroval
žiadosť žalobcu o zrušenie nariadeného pojednávania z dôležitého dôvodu. Žalobca sa nemal možnosť

vyjadriť k tvrdeniam žalovaného, v ktorých súd pri rozhodovaní vychádzal a zachytil ich aj v odôvodnení
svojho rozhodnutia. Žalobca sa nemal ani možnosť vyjadriť k dôkazom, ktoré súd vykonal a založil na
nich svoje rozhodnutie. Súd rozhodol bez toho, aby umožnil žalobcovi s cieľom ovplyvniť rozhodnutie
všeobecného súdu, vyjadriť sa k skutkovým a právnym otázkam. Žalobca nebol oboznámený s obsahom
dôkazov a prednesov, nemal možnosť sa k týmto dôkazom a prednesom vyjadriť, nemal možnosť

navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení.

Súd porušil právo žalobcu na kontradiktórny súdny proces. Žiadal rozsudok okresného súdu zrušiť a
vec vrátiť na ďalšie konanie.

Žalovaný vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadal rozsudok okresného súdu ako vecne správny
potvrdiť. Uviedol, že súd aplikoval ust. § 101 ods. 2 OSP, teda pojednával v neprítomnosti žalobcu, tento

bol riadne predvolaný a nepožiadal o odročenie z dôležitých dôvodov.V súvislosti s námietkami žalobcu týkajúcimi sa nestrannosti sudcu poukázal na rozhodovaciu činnosť
ústavného súdu. Uviedol, že žalobca podal námietku zaujatosti, o ktorej sa právoplatne rozhodlo tak, že
konajúci sudca nebol vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci. Vo vzťahu k námietke, že meritórne

rozhodnutieneprichádzalodoúvahy,kýmsúdprávoplatnenerozhodolozamietnutínávrhunaprerušenie
konania uviedol, že je plne v súlade s požiadavkou hospodárnosti konania, aby súd po neprávoplatnom
zamietnutínedôvodnéhonávrhunaprerušeniekonaniarozhodolvovecisamej.Vprípadeúčastižalobcu
prípadne jeho právneho nástupcu na pojednávaní by žalobca bol s obsahom vyjadrenia žalovaného
oboznámený, zúčastnil by sa vykonávania dokazovania, mohol by navrhnúť jeho doplnenie, resp. k

vykonanému dokazovaniu sa vyjadriť.

V dôsledku podaného odvolania krajský súd vec v medziach daných ust. § 212 ods. 1 OSP prejednal a
rozsudok okresného súdu podľa ust. § 219 ods. 1 OSP potvrdil z týchto dôvodov.

Odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný (§ 212 ods. 1 OSP). V súvislosti s týmto
ustanovením je potom potrebné poukázať na zodpovednosť žalobcu za obsahové vymedzenie svojho
odvolania v spojitosti s nevyhnutnosťou odvolacieho súdu rešpektovať svoju viazanosť odvolacími

dôvodmi. Rozsah preskúmavacieho práva a povinnosti odvolacieho súdu je teda ohraničený rozsahom
odvolania, ktorými sa rozumejú odvolacie dôvody uvedené v podanom odvolaní.

Okresný súd pred rozhodnutím vo veci samej skúmal, či sú splnené podmienky pre prerušenie konania
nazákladenávrhužalobcu.Žalobcavnávrhunaprerušeniekonaniauviedol,ženesúhlasísrozhodnutím
krajského súdu o tom, že sudcovia Okresného súdu Rimavská Sobota nie sú z prejednávania veci

vylúčení. Rozhodnutím krajského súdu podľa žalobcu bolo zasiahnuté to jeho základných práv a to
konkrétne základného práva zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky to znamená práva na
súdnu ochranu a osobitne práva na zákonného sudcu a práva na prerokovanie veci nestranným súdom.
Tiež malo byť zasiahnuté do základného práva na spravodlivý súdny proces zaručeného č. 6 ods. 1
Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, to znamená práva na nestranný

súd zriadený zákonom.

Okresný súd uznesením č. k. 12C/231/2012-37 zo dňa 20. 08. 2013 návrh žalobcu na prerušenie
konania zamietol. V odôvodnení uviedol, že o námietke zaujatosti už rozhodoval Krajský súd v Banskej
Bystrici, ktorý zákonnú sudkyňu v tejto veci nevylúčil. Uviedol, že samotná skutočnosť, že žalobca s
týmto rozhodnutím nie je spokojný a podal preto sťažnosť na Ústavný súd Slovenskej republiky nie je

dôvodom na prerušenie konania ako to navrhuje. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu v konaní
vedenom pod sp. zn. 3Cdo/102/2013. Dospel k záveru, že návrh žalobcu na prerušenie konania podľa
§ 109 ods. 1 písm. b) a § 109 ods. 2 písm. c) OSP nie je dôvodný. V dôsledku podaného odvolania
uznesenie okresného súdu bolo potvrdené uznesením krajského súdu č. k. 13Co/954/2013-89 zo dňa
20. 05. 2014. Odvolací súd poukazuje na dôvody uvedené v uznesení.

Žalobca v podanom odvolaní uviedol, že okresný súd porušil jeho právo na kontradiktórny súdny proces,
pretože žalobca pred vynesením rozsudok nebol oboznámený s písomným vyjadrením žalovaného k
žalobe a toto mu bolo doručené až so samotným rozsudkom vo veci samej. V tomto smere odvolací súd
poukazuje na skutočnosť, že žalobca mal možnosť oboznámiť sa so všetkými predloženými dôkazmi
alebostanoviskamiavyjadriťsaknimscieľomovplyvniťsúdnekonanie.Tvrdeniežalobcu,žemunebolo

doručené vyjadrenie žalovaného je nepravdivé. Žalovaný podal vo veci vyjadrenie na základe výzvy
súdu. Okresný súd doručil žalobcovi (splnomocnenému právnemu zástupcovi) vyjadrenie žalovaného
spolu s termínom predvolania tak ako o tom svedčí úprava a vykonanie úpravy na čl. l. 27 spisu. Termín
pojednávania, na ktorý bol žalobca riadne a včas predvolaný, bol vytýčený na deň 20. 08. 2013, je potom
zrejmé, že žalobca mal dostatočný priestor na prípravu pojednávania, zároveň možnosť oboznámiť sa

so všetkými listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a to vrátane aj exekučného spisu, ktorý je
súčasťou spisu.Neobstojí ani tvrdenie žalobcu uvedené v podanom odvolaní, že súd ignoroval žiadosť žalobcu o
zrušenie nariadeného pojednávania z dôležitého dôvodu. Tak ako je vyššie uvedené, odvolací súd
konštatoval, že okresný súd vo veci nariadil pojednávanie a na toto pojednávanie bol žalobca riadne

a včas predvolaný. Na uvedené pojednávanie sa žalobca nedostavil. Žalobca neuviedol taký dôležitý
dôvod, pre ktorý by sa nemohol na pojednávanie dostaviť. Okresný súd vo veci pojednával, svedčí o tom
zápisnica o pojednávaní zo dňa 20. 08. 2013 (č. l. 36 - 37 p. v. spisu). V zápisnici o pojednávaní okresný
súd konštatuje, že sa nedostavil právny zástupca žalobcu ani žalovaného, doručenie predvolania majú
vykázané. Právny zástupca žalovaného svoju neúčasť ospravedlnil. Súd uznesením žiadosti žalobcu o

zrušenie pojednávania nevyhovel. Pojednával v neprítomnosti účastníkov a ich právnych zástupcov.

Podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných
prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom. Občiansky
súdny poriadok upravujúci postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní ústavou zaručené
právo osobnej prítomnosti na súdnom konaní zabezpečuje tak, že ukladá súdu, ak zákon neustanovuje
inak, nariadiť na prejednania veci samej pojednávanie a predvolať naň účastníkov konania (§ 115

ods. 1 OSP) a to tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej 5 dní pred dňom, keď
sa má pojednávanie konať. Ak súd nariadi pojednávanie, môže vec prejednať v neprítomnosti riadne
predvolanéhoúčastníkalenvtedy,akúčastníknepožiadalzdôležitéhodôvoduoodročeniepojednávania
(§ 101 ods. 2 OSP). Keďže účastník môže v konaní vystupovať aj prostredníctvom zástupcu (napr.
zástupcu na základe plnomocenstva; § 22 a nasl. OSP) má aj tento zástupca právo osobne sa zúčastniť

občianskeho súdneho konania. O možnosti prejednať vec na pojednávaní v jeho neprítomnosti platí to
isté, čo platí o samom účastníkovi konania. Právo účastníka, aby jeho vec bola prejednaná verejne a
v jeho prítomnosti, ktoré je zaručené článkom 48 ods. 2 Ústavy SR, ale nemožno chápať tak, že súd
by nemohol konať a rozhodnúť vo veci bez prítomnosti účastníka, ale tak, že súd je povinný umožniť
účastníkovi uplatnenie tohto práva. Možnosť prejednať vec v neprítomnosti účastníka (zástupcu) treba

posudzovaťvždyvzhľadomnavšetkyokolnostidanéhoprípadu,pričomtrebamaťnazreteli,žezúčastniť
sa pojednávania v právnej veci pred súdom je nezadateľným právom účastníka konania a to v každom
štádiu postupného procesu, pokiaľ zákon neustanovuje inak a ak na tomto svojom práve účastník
trvá. Zákon nešpecifikuje čo treba považovať za dôležitý dôvod, danosť ktorého bráni prejednať
vec v neprítomnosti účastníka. Súd ale môže žiadosť o odročenie pojednávania posudzovať len z

aspektu tých skutočností, ktoré sú prípadne uvedené v žiadosti o odročenie pojednávania. V súdenej
veci riadne predvolaný žalobca (splnomocnený právny zástupca) svoju neúčasť na pojednávaní ničím
neospravedlnil, neuviedol teda žiadny dôležitý dôvod, pre ktorý by sa nemohol pojednávania zúčastniť.
Okresný súd potom dôvodne pokračoval v konaní aj keď bol žalobca nečinný. Riadne predvolaný
účastník sa nedostavil na pojednávanie a nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie. Súd potom môže

prejednať v neprítomnosti takéhoto účastníka vec, prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané
dôkazy (§ 101 ods. 2 OSP). Ust. § 101 ods. 2 OSP určuje dve podmienky, ktoré musia byť súčasne
splnené, aby súd mohol vec prejednať v neprítomnosti účastníka alebo jeho zástupcu a to: a) riadne
predvolanie a b) absencia žiadosti o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu (o takú absenciu ide
vtedy, keď účastník konania buď vôbec nepožiada o odročenie pojednávania, alebo keď o odročenie

pojednávania síce požiada, ale nepreukáže existenciu dôležitého dôvodu na odročenie pojednávania).

V súdenej veci boli ale splnené súčasne obe tieto podmienky. Žalobca bol na pojednávanie riadne
predvolaný a absentuje existencia akéhokoľvek dôvodu na odročenie pojednávania pretože žalobca
nepodal žiadosť o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu.

Žalobca bol teda na pojednávanie riadne a včas predvolaný, svoju neúčasť neospravedlnil. Potom

prejednanie veci na pojednávaní, na ktoré bol žalobca riadne a včas predvolaný, svoju neúčasť
neospravedlnil, nie je možné považovať za postup súdu, ktorým by bola účastníkovi odňatá možnosť
konať pred súdom, vyjadriť sa k vykonaným listinným dôkazom, vrátane listinných dôkazov, ktoré boli
súčasťou exekučného spisu, prípadne možnosť navrhnúť dôkazy na postup svojich tvrdení. Žalobcovi
nebolo postupom okresného súdu odňaté právo zúčastniť sa pojednávania, prípadne sa oboznámiť s

obsahom spisu, listinnými dôkazmi, vyjadreniami žalovaného a pod.Žalobca v podanej žalobe uviedol, že nesprávny úradný postup je charakterizovaný a) nevydaním
rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote resp. v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov;
b) vykonaním úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok. Okresný súd v odôvodnení

napadnutého rozsudku konštatoval, že z exekučného spisu mal nepochybne preukázané, že dňa 24. 02.
2011 bola na súd podaná žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo
veci žalobcu ako oprávneného proti povinnému. Súd uznesením zo dňa 30. 03. 2011 žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia zamietol, lebo po preskúmaní exekučného titulu dospel k záveru, že
dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou podmienkou čo

je v rozpore s ust. § 52 a nasl. OZ a ustanoveniami smernice 93/13/EHS. Súd tiež konštatoval, že v
predmetnej exekučnej veci bola žiadosť o udelenie poverenia zamietnutá. Na rozhodnutie o zamietnutí
žiadosti lehota, tak ako to vyplýva z ust. § 44 ods. 2 EP a § 44 ods. 3 EP, nie je stanovená. Súd bol
potom povinný rozhodnúť o žiadosti bez zbytočných prieťahov. Keď však žiadosť o udelenie poverenia
bola podaná 24. 02. 2011 a súd o tejto žiadosti rozhodol 30. 03. 2011, nedošlo k zbytočným prieťahom,
pokiaľ ide o rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia.

V tomto smere ale odvolateľ neuvádza nič čím by spochybnil uvedené právne posúdenie okresného
súdu. Odvolací súd teda poukazuje na správnosť záverov okresného súdu keď okresný súd mal za to,
že v exekučnej veci nedošlo k zbytočným prieťahom, pokiaľ ide o rozhodnutie o žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie a teda žaloba je nedôvodná.

Okresný súd správne a v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci keď vychádzal najmä

z exekučného spisu. Vykonaným dokazovaním mal nepochybne preukázané v akej lehote bolo
rozhodnuté o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia a teda že nedošlo v exekučnej veci k zbytočným
prieťahom. S listinnými dôkazmi mal žalobca prípadne jeho právny zástupca možnosť oboznámiť sa
buď priamo na pojednávaní, prípadne spôsobom, ktorý upravuje Občiansky súdny poriadok a to napr.
nahliadnutím do spisu a pod.

Zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, prípadne nesprávnym úradným
postupom, je zodpovednosť objektívna bez ohľadu na zavinenie, tejto sa nie je možné zbaviť.
Základnými predpokladmi vzniku tejto zodpovednosti je v súdenej veci vytýkaný nesprávny úradný
postup okresného súdu, existencia škody, príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a
škodou. Prvým aj zároveň jedným z rozhodujúcich predpokladov zodpovednosti za škodu je nesprávny

úradný postup pri výkone verejnej moci, kedy štát zodpovedá za podmienok ustanovených zákonom
č. 514/2003 Z. z. za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci
nesprávnym úradným postupom. Prvý a jeden z rozhodujúcich predpokladov zodpovednosti za škodu
a to nesprávny úradný postup v konaní nebol zistený. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané,
že okresný súd rozhodoval vo veciach so zbytočnými prieťahmi. Nedošlo teda k vzniku zodpovednosti

štátu za škodu, ktorá by prípadne mohla byť spôsobená orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej
moci nesprávnym úradným postupom. Nebol teda zistený jeden zo základných predpokladov vzniku
zodpovednosti. Potom okresný súd sa dôvodne nezaoberal ďalšími predpokladmi, teda existenciou
škody, príčinnou súvislosťou medzi nesprávnym úradným postupom a touto škodou.

Odvolací súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil.

Okresný súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z ust. § 142 ods. 1 OSP, teda na základe
zásady úspechu vo veci. Žalovaný ktorý mal vo veci plný úspech nežiadal priznať náhradu trov konania,
tomuto trovy konania ani nevznikli.

Vodvolacomkonaníúspešnýžalovanýnepodalnávrhnanáhradutrovodvolaciehokonania(§151ods.1
OSP). Žalobca nemal v odvolacom konaní úspech, nepatrí mu potom náhrada trov odvolacieho konania.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.