Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. jún 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/295/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3214204492
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3214204492.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Beáty Čupkovej a sudcov JUDr. Viery
Škultétyovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v právnej veci navrhovateľky: Z., zastúpenej splnomocnenou
zástupkyňou V. proti odporcovi: H., o zvýšenie vyživovacej povinnosti na plnoleté dieťa, o odvolaní
odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou, č.k. 6C/174/2014-39 zo dňa 16.
januára 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Navrhovateľke sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd svojím rozsudkom zvýšil vyživovaciu povinnosť odporcu voči navrhovateľke, určenú
rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou, č.k. 2P/42/2012-59 zo dňa 21.06.2012, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 03.07.2012 zo sumy 160 Eur mesačne na sumu 190 Eur mesačne s
účinnosťou od 18.11.2014. Rozhodol, že zameškané výživné za obdobie od 18.11.2014 do 31.01.2015
v sume 75 Eur sa povoľuje odporcovi uhrádzať v splátkach po 10 Eur mesačne splatných súčasne s

bežným výživným. Vo zvyšnej časti návrh zamietol. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na
náhradu trov konania. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že s poukazom na § 62 ods. 1, 2, 4 a 5, §
65 ods. 3, § 75 ods. 1 a § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine sa zaoberal, či v pomeroch účastníkov
nastala podstatná zmena pomerov, v dôsledku ktorej možno zmeniť dohody a súdne rozhodnutia o
výživnom. Vychádzal z ustanovení Zákona o rodine, ktoré kladú dôraz na to, že rodičia majú vyvinúť
všetko úsilie na to, aby v rámci svojich možností a schopností mohli plniť výživné na deti v rozsahu,
aby boli uspokojené odôvodnené potreby detí. Porovnal preto okolnosti dôležité pre určenie výživného

v čase posledného rozhodovania a v súčasnosti. Z uvedeného skutkového posúdenia vyplynulo, že
výdavky navrhovateľky sa od posledného rozhodovania zvýšili, a to najmä náklady na ubytovanie v X.,
pričom ostatné výdavky súd považoval za porovnateľné s výdavkami v čase posledného rozhodovania,
keď navrhovateľka bola žiačkou umeleckej strednej školy a pri rozhodovaní o výživnom boli zohľadnené
náklady na cestovné z L. do V. (išlo o každodenné dochádzanie). Pokiaľ mala navrhovateľka mimoriadne
výdavkyvsúvislostismaturitnouskúškouaprijímacímkonanímnavysokéškoly,súdajtietojednorazové

výdavky považoval za porovnateľné s výdavkami počas posledného rozhodovania, keď boli zohľadnené
jednorazové výdavky na školskú exkurziu vo výške 720 Eur. Zistil, že výdavky na strane rodičov
sa výrazne nezmenili. Od posledného rozhodovania sa mierne zvýšili príjmy oboch rodičov (u oboch o
20 Eur). Dospel preto k záveru, že zvýšenie výživného s účinnosťou od 18.11.2014 (od podania
návrhu) je dôvodné v sume 190 Eur mesačne. Takto súd zohľadnil zvýšenie výdavkov navrhovateľky,
ako aj príjem odporcu (680 Eur mesačne v čistom), jeho základné výdavky na cestovné do práce (60
Eur mesačne), na bývanie (100 Eur mesačne) a tiež skutočnosť, že odporca má ďalšiu vyživovaciu

povinnosť voči synovi H..Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uviedol, že v rámci prvostupňového konania vyjadril
súhlas so zvýšením výživného (o 20 Eur), avšak nie v rozsahu, ako požadovala navrhovateľka.

Vzhľadom k jeho majetkovým pomerom by bolo ním navrhované zvýšenie výživného akceptovateľné. V
dôsledku zvýšeného výživného na sumu, ako stanovil prvostupňový súd, sa odporca môže
dostať do situácie, keď nebude schopný platiť výživné na svoje deti. Pokiaľ by mal dostatočné zdroje
príjmu, nebránil by sa prispievať na výživné vyššou sumou. Namietal, že súd neprihliadal na skutočnosť,
že navrhovateľka o odporcu ako o otca neprejavuje záujem.

Navrhovateľka odvolanie odporcu považovala za nedôvodné.

Krajský súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu
je potrebné potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. Vo veci bolo rozhodnuté bez pojednávania
podľa § 214 ods. 2 O.s.p.

Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní odporcom
vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa.

Podľa právneho záveru odvolacieho súdu prvostupňový súd riadne zistil skutkový stav a na zistený
skutkový stav použil správny právny predpis, ktorý aj správne interpretoval. Odvolacie námietky odporcu
sú totožné s námietkami, ktoré uplatnil pred súdom prvého stupňa, súd prvého stupňa
sa s týmito riadne v odôvodnení svojho rozhodnutia vyporiadal a tieto preto nemohli privodiť zmenu
napadnutého rozsudku. Ani v odvolacom konaní neboli tvrdené také skutočnosti, ktoré by mohli mať

za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozsudku, na ktoré dôvody podľa § 219 ods. 2 O.s.p. odkazuje.

K uplatneným odvolacím námietkam a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd
udáva.

Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti

nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods.
1, 2 Zákona o rodine). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 ods. 4, 5 Zákona o rodine).

Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného (§ 75 ods. 1 prvá veta Zákona o rodine). Rozhodnutie o
výživnom nie je rozhodnutím nemenným. Priznané výživné možno v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine
zmeniť v prípade, ak sa zmenia pomery. Citované zákonné ustanovenie vychádza z predpokladu, že

výživné sa vždy určuje podľa stavu, ktorý existuje v čase, keď súd rozhoduje o výživnom. Plynutím času
môže nastať zmena pomerov na strane osoby oprávnenej, ako aj na strane osoby povinnej.

Preskúmaním veci, vychádzajúc z obsahu súdneho spisu, napadnutého rozhodnutia a odvolania
odporcu, dospel krajský súd k záveru, že okresný súd správne rozhodol, keď výživné zo strany odporcu
zvýšil od podania návrhu, t. j. od 18.11.2014 zo sumy 160 Eur mesačne na sumu 190 Eur mesačne.

Povinnosť rodiča vyživovať dieťa, ktoré študuje a pripravuje sa na budúce povolanie, trvá do toho
času, kým dieťa neukončí štúdium a nie je schopné samé sa živiť. V danom prípade navrhovateľka
študuje v 1. ročníku vysokej školy. Súd prvého stupňa sa dôvodne zaoberal výdavkami navrhovateľky
na jej vysokoškolské štúdium a dospel k záveru, že jej výdavky sú porovnateľné s výdavkami v čase
posledného rozhodnutia, s výnimkou výdavkov na ubytovanie, keď za primerané náklady na bývanie

považoval výdavky v sume 66 Eur mesačne. Na výžive navrhovateľky sú povinní podieľať sa obidvaja
rodičia. V danom prípade majú rodičia aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť k mal. H..
Po zhodnotení osobných, majetkových a zárobkových schopností a možností odporcu, ktoré sú prestanovenie vyživovacej povinnosti rovnako významné ako potreby navrhovateľky, odvolací súd súhlasí
so záverom súdu prvého stupňa, že odporca je schopný prispievať na výživu navrhovateľky v dôsledku
jej odôvodnených potrieb sumou 190 Eur mesačne tak, ako bolo zvýšené výživné stanovené rozsudkom

okresného súdu. Pokiaľ odporca namietal, že v rámci konania pred prvostupňovým súdom súhlasil so
zvýšením výživného o 20 Eur, je tak zrejmé, že akceptuje zvýšenie výživného na sumu 180 Eur a
nesúhlasí so zvýšením výživného na sumu 190 Eur. Napriek tejto námietke je odvolací súd zhodne
so záverom súdu prvého stupňa toho názoru, že možnosti a schopnosti odporcu odôvodňujú platenie
výživného v rozsahu 190 Eur mesačne. Pokiaľ v podanom odvolaní odporca ďalej dôvodí tým, že

navrhovateľka neprejavuje o odporcu ako o otca záujem, táto skutočnosť síce odzrkadľuje rodinné
vzťahy medzi účastníkmi, nie je však zákonným dôvodom pre to, aby súd nezvýšil výživné.

Preskúmaním veci krajský súd zistil, že okresný súd sa riadil ustanoveniami Zákona o rodine a z nich
vyplývajúcou zásadou, že výživným dieťaťa má byť zabezpečená životná úroveň, ktorá zodpovedá
sociálnemu postaveniu jeho rodičov. Pri zvážení všetkých skutočností ohľadne pomerov odporcu,
akceptujúc výdavky navrhovateľky, mal odvolací súd za to, že o výške vyživovacej povinnosti odporcu

k navrhovateľke prvostupňový súd správne rozhodol a rozhodol správne aj o nedoplatku na zročnom
výživnom a jeho splatnosti.

Z uvedených dôvodov krajský súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil.

Onáhradetrovodvolaciehokonaniabolorozhodnutépodľa§142ods.1a§224 ods.1zapoužitia
ust. § 151 ods. 1 O.s.p. tak, že navrhovateľke, ktorá bola v konaní úspešná a patrila by jej náhrada trov

odvolacieho konania, tieto nepriznal, nakoľko náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila.

Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .