Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Trenčín

Judgement was issued by JUDr. Emília Zimová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/295/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5812206366
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:5812206366.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej a členov JUDr.

Gabriely Janákovej a Mgr. Zuzany Holúbkovej v právnej veci navrhovateľa: Q.-Y., a.s., so sídlom Z. nám.
XXX, K., IČO: 36 429 716 proti odporcovi: P., s.r.o., so sídlom I. XXX, I., IČO: 44 530 994, zastúpeného
JUDr. Q. Z., advokátkou so sídlom V., O. 4, o zaplatenie 870,84 eur s príslušenstvom, na odvolanie
navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 07. októbra 2013 č. k. 16C/71/2013-48,
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal proti odporcovi

zaplatenia 870,84 eur. Navrhovateľa zaviazal nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 50 eur, v
lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. V rozhodnutí konštatoval, že navrhovateľ sa podaným
návrhom domáhal zaplatenia sumy 870,84 eur s odôvodnením, že objednávkou z 28.04.2011 si odporca
u navrhovateľa objednal prenájom kancelárskych priestorov na rok 2011, pričom účastníci si dohodli
zmluvnú cenu za jednu osobu na jednu noc vo výške 4,10 eur. V novembri 2011 odporca ubytoval
štyri osoby od 01.11.2011 do 30.11.2011, tri osoby od 01.11.2011 do 15.11.2011, jednu osobu od
21.11.2011 do 29.11.2011, t. j. spolu 170 nocí. V decembri 2011 odporca ubytoval jednu osobu od
06.12.2011 do 09.12.2011 a od 09.12.2011 do 23.12.2011, t. j. spolu 7 nocí. Na základe toho vyfakturoval

navrhovateľodporcovifaktúruč.11VF00323nasumu836,40eur,ktorábolasplatná07.12.2011afaktúru
č. 11VF00349 na sumu 34,44 eur, ktorá bola splatná 14.01.2012, ktoré odporca neuhradil. Odporca v
podanom odpore uviedol, že s navrhovateľom nikdy neuzavrel nájomnú zmluvu ani zmluvu o nájme
nebytových priestorov. Z textu samotných faktúr, z ktorých navrhovateľ svoj nárok odvodzuje vyplýva, že
predmetom fakturácie je nájom miestnosti v sociálno-administratívnej budove. Ústna dohoda o nájme
nebytových priestorov aj keby sa strany dohodli o všetkých náležitostiach nájmu nebytového priestoru
je neplatný právny úkon, teda nie je možné priznať navrhovateľovi ním uplatnený peňažný nárok z

tohto právneho titulu. Nemožno hovoriť ani o tom, že by medzi účastníkmi bola uzatvorená zmluva
o ubytovaní v zmysle § 754 Občianskeho zákonníka, kde síce zákon nepredpisuje písomnú formu,
ale navrhovateľ nemohol vystupovať v postavení ubytovateľa, keďže podľa jeho výpisu z obchodného
registra nemal nikdy oprávnenie na vykonávanie ubytovacích služieb, pričom údajne ubytovanými
osobamibolivymenovanéfyzickéosoby,nieodporca.Odporcovitedanevznikolžiadnyzmluvnýzáväzok
na peňažné plnenie voči navrhovateľovi, a preto žiadal podaný návrh zamietnuť. Po vykonanom
dokazovaní súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je potrebné v celom rozsahu zamietnuť. Z

objednávky podpísanej štatutárnym zástupcom odporcu z 28.04.2011 mal za preukázané, že v uvedenej
objednávke si odporca objednal u navrhovateľa prenájom kancelárskych priestorov na rok 2011 a vyššieuvedenými faktúrami si navrhovateľ vyfakturoval voči odporcovi nájom miestností v administratívnej
budove v Diviackej Novej Vsi za mesiace november a december 2011. Z knihy ubytovaných evidovanej
spoločnosti Q.-Y., s.r.o. 140 ubytovňa DNV za rok 2011 mal súd za preukázané, že v dňoch 28.04.2011

až 15.11.2011 boli evidované tri osoby a v dňoch 29.04.2011 až 30.11.2011 štyri osoby na firmu
odporcu, podpis ubytovaných osôb sa tam však nenachádza. Dňa 21.11.2011 až 29.11.2011 je tam
evidovaná jedna osoba, podpis osoby sa tam nenachádza, je tam len poznámka - telefonoval O.. V
dňoch 06.12.2011 až 09.12.2011 bola vedená ako ubytovaná jedna osoba X. I. za firmu odporcu, podpis
osoby sa tam nenachádza. Ďalej v dňoch 14.12.2011 až 23.12.2011 na základe uvedenej knihy mal

byť v uvedenej ubytovni ubytovaný X. I. za firmu odporcu, nachádza sa tam nečitateľný podpis osoby
uvedenej pri príchode. Z objednávky 005/2011-1107 bez dátumu podpísanej medzi objednávateľom Q.-
W.,s.r.o.,IČO:36394645azhotoviteľom-odporcommalsúdzapreukázané,žeuvedenouobjednávkou
si objednávateľ spoločnosť Q.-W., s.r.o. objednala u odporcu tesárske práce v zmysle vzájomnej dohody
s termínom plnenia 18.04.2011, a to v objekte polyfunkčného objektu D. - S. v O.. Z výpisu z obchodného
registra OS G. z 23.09.2013 mal súd preukázané, že obchodná spoločnosť Q.-W., s.r.o. IČO: 36 394

645 má sídlo na Z. námestí XXX v K. a z výpisu obchodného registra OS Žilina z 07.10.2013 mal súd za
preukázané, že obchodná spoločnosť Q.-Y., a.s., IČO: 36 429 716 (navrhovateľ) má sídlo Z. námestie
XXX, K.. Súd zhodnotil zistený skutkový stav a dospel k záveru, že z výpovede štatutárneho zástupcu
odporcu ako i z doložených listinných dôkazov nesporne vyplynulo, že na základe uzavretej zmluvy o
dielo medzi objednávateľom Q.-W., s.r.o. a zhotoviteľom - odporcom (objednávka 005/2011-1107) sa

štatutárny odporca s uvedenou spoločnosťou ústne dohodol i na ubytovávaní ľudí, ktorí pracovali pre
odporcu, prostredníctvom ktorých si odporca plnil záväzok z uvedenej zmluvy o dielo, ktoré ubytovanie
zabezpečovala uvedená spoločnosť Q.-W., s.r.o. v ubytovni s názvom 140 ubytovňa DNV, tak ako to
vyplýva z oboch kníh ubytovaných, doložených navrhovateľom. Keďže žalobu vo vzťahu k odporcovi a
vyššie uvedené faktúry č. 11VF00323 a 11VF00349 vystavil voči odporcovi navrhovateľ (Q.-Y., akciová

spoločnosť) , ktorý je iným právnym subjektom ako spoločnosť Q.-Y., s.r.o., súd dospel k záveru, že
navrhovateľ v predmetnom konaní nie je aktívne legitimovaný na vymáhanie uplatneného nároku, z
ktorého dôvodu súd návrh navrhovateľa vo vzťahu k odporcovi v celom rozsahu zamietol. Čo sa týka
doloženej objednávky z 28.04.2011 vystavenej odporcom vo vzťahu k navrhovateľovi na prenájom
kancelárskychpriestorovnarok2011uviedol,žezozneniauvedenejobjednávkyvyplýva,žeodporcasiu

uvedenej spoločnosti, t. j. od navrhovateľa objednal prenájom kancelárskych priestorov a nie ubytovanie
osôb, pričom z doložených záznamov z knihy ubytovaných nevyplýva, že by navrhovateľ pre odporcu
vykonal, resp. zabezpečil ubytovanie osôb pracujúcich pre odporcu, keďže uvedenú knihu viedol inú
subjekt ako navrhovateľ, preto súd pre neudržanie dôkazného bremena ohľadom týchto skutočností,
teda pre nedostatok aktívnej legitimácie návrh navrhovateľa vo vzťahu k odporcovi v celom rozsahu

zamietol. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 754 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a §
3 Zák. č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov. O trovách konania rozhodol podľa
§ 142 ods. 1 O.s.p..

Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý žiadal, aby odvolací súd rozsudok
prvostupňového súdu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Ako odvolací dôvod

uviedol ustanovenie § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p. a § 221 ods. 1 písm. f/ a písm. h/ O.s.p.,
pretože v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, súd prvého stupňa nesprávne vec právne
posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a
rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Naďalej trval na svojom návrhu

tvrdiac, že poskytol odporcovi ubytovanie v sociálno-administratívnej budove v Diviackej Novej Vsi, na
základe čoho mu vystavil vyššie uvedené faktúry. Odporca tieto faktúry až do súdneho pojednávania
nikdy nerozporoval, nikdy ich navrhovateľovi nereklamoval ani nevrátil na prepracovanie. Mal za to, že
v konaní riadne preukázal dôvodnosť svojho návrhu, a to listinnými dôkazmi (knihami ubytovaných),
kde je riadne zdokladované, že skutočne poskytol odporcovi ubytovanie v sociálno-administratívnej

budove v Diviackej Novej Vsi. Z vyššie uvedených dôvodov mal za to, že s ohľadom na závažné
právne skutočnosti, že predmetný obchodný vzťah riadil a korigoval prevažne predseda predstavenstva
navrhovateľa osobne, výpoveď ako aj osobná účasť predsedu predstavenstva bola v danom prípade
nevyhnutná, pretože jedine predseda predstavenstva mohol v danej právnej veci uviesť konkrétne a
relevantné právne skutočnosti ohľadne vyššie uvedeného obchodného vzťahu. Z tohto dôvodu trval

na tom, aby v predmetnom súdnom spore vypovedal predseda predstavenstva navrhovateľa Ing. V.
P.. Poukázal ďalej na fakt, že podľa informácií od spoločnosti Q.-W., s.r.o. neexistovala ani neexistuježiadna ústna dohoda týkajúca sa ubytovania ľudí, ktorí pracovali pre odporcu, preto trval na tom, aby
bol v predmetnom konaní vypočutý ako svedok konateľ spoločnosti Q.-W., s.r.o..

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. a zistil, že rozsudok okresného
súdu je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdiť. Vo veci rozhodol bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie
odvolacieho súdu.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
skutočnosťami uvedenými v § 205 ods. 2 písm. a/ až f/ O.s.p..

V prejednávanej veci odporca ako odvolací dôvod výslovne označil ustanovenie § 205 ods. 2 písm. d/
a f/ O.s.p., avšak z obsahu jeho odvolania je zrejmé, že uplatňuje aj odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2
písm. c/ O.s.p., keď namieta, že súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav, pretože v konaní
nevypočul predsedu predstavenstva navrhovateľa Ing. V. P. a taktiež konateľa spoločnosti Q.-W., s.r.o..

Odôvodnenie odvolania proti rozsudku možno v zmysle ustanovenia § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p.

odôvodniť tým, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností v prípade, ak účastník navrhol dôkaz, ktorý bol
spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť pre rozhodnutie vo veci samej a súd ho nevykonal.

V preskúmavanej veci odvolací súd z obsahu spisu zistil, že navrhovateľ v konaní pred súdom prvého
stupňa nenavrhol vykonať dokazovanie výsluchom uvedených svedkov. Na pojednávanie, konané dňa

07.10.2013, na ktorom súd prvého stupňa rozhodol, sa navrhovateľ bez ospravedlnenia nedostavil;
doručenie predvolania mal riadne vykázané. Na tomto pojednávaní boli účastníci poučení podľa § 120
ods. 4 o tom, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia
uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené
neskôr súd nebude prihliadať. Odvolací súd je totiž v zmysle ustanovenia § 213 ods. 1 O.s.p. viazaný

skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvého stupňa a dôkazy nenavrhnuté pred súdom prvého stupňa
môže vykonať len za podmienok vymedzených v § 120 ods. 1 O.s.p. (v prípade nesporového konania)
alebo ak zistí vady konania, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 3 O.s.p.).
V danej veci sa jedná o sporové konanie, preto navrhovateľ bol povinný označiť dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení v konaní pred súdom prvého stupňa a len takéto dôkazy bol súd prvého stupňa povinný

vykonať, pretože súd nie je povinný sám vyhľadávať potrebné tvrdenia za navrhovateľa a vyhľadávať
potrebné dôkazy. Pokiaľ tak navrhovateľ pred súdom prvého stupňa neurobil, nemôže sa vykonania
takýchto dôkazov domáhať až v podanom odvolaní a vyčítať súdu prvého stupňa dostatočné zistenie
skutkového stavu, ako to v danom prípade urobil odvolateľ. Keďže v prejednávanej veci odvolací súd
nezistil, že by súd prvého stupňa nevykonal niektorý z navrhovateľom navrhnutých dôkazov, nezistil

opodstatnenosť odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p..

Pokiaľ ide o ďalší odvolací dôvod uvádzaný navrhovateľom podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. (súd
prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam), jeho
nedostatok spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov
dokazovania. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní sa rozumie taký

výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ustanovenia § 132
O.s.p.,podľaktoréhohodnotísúddôkazypodľasvojejúvahy,atokaždýdôkazjednotlivoavšetkydôkazy
v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadne na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo
uviedli účastníci.Dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. (rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci) je daný v prípade mylnej aplikácie právnej normy na zistený
skutkový stav alebo použitie právnej normy, ktorú na skutkový stav vôbec nemožno použiť.

V danej veci odvolací súd preskúmaním nezistil opodstatnenosť ani týchto uplatnených odvolacích
dôvodov. Mal za to, že súd prvého stupňa na základe dôkazov, ktoré boli v konaní pred súdom prvého
stupňa predložené, dospel k správnemu záveru, že z týchto dôkazov nevplynulo, že by navrhovateľ (Q.-
Y., a.s.), ktorý je osobou odlišnou od spoločnosti Q.-W., s.r.o., ako aj od spoločnosti Q.-Y., s.r.o., poskytol
odporcovi ubytovanie pre jeho zamestnancov, preto správne návrh navrhovateľa pre neunesenie

dôkazného bremena zamietol. Súd prvého stupňa pri svojom rozhodnutí použil aj správne ustanovenia
právnych predpisov.

Z uvedených dôvodov odvolanie navrhovateľa nepovažoval odvolací súd za opodstatnené, a preto
rozsudok prvostupňového súdu potvrdil, pričom v podrobnostiach v zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p.
poukazuje na dôvody rozhodnutia prvostupňového súdu, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 tak, že odporcovi, ktorý bol

v odvolacom konaní plne úspešný, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si ich odporca
neuplatnil postupom podľa § 151 ods. 1, 2 O.s.p..

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.