Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, April 20, 2015

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 5C/278/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8313209168
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Lisá

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2015:8313209168.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Annou Lisou v právnej veci žalobcu CP Inkaso s.r.o., Hvězdova

1716/2, Praha 4, Česká republika, IČO: 290 27 241, zast. Mgr. Petrom Starinským, advokátom,
Panenská 13, Bratislava proti žalovanému v 1. rade X. B., nar. X. XX. XXXX, M.Á. XXXX/X, B., t.č. bytom
P. XX, zast. JUDr. Jánom Husárom, advokátom, Štefánikova 17, Humenné a žalovanej v 2. rade R. B.,
nar. XX. XX. XXXX, M. XX, B., t.č. bytom V. č. XX, P. X, o zaplatenie 100 935,59 CZK s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 100.935,59
CZK, úrok z úveru vo výške 10,66% ročne zo sumy 100.935,59 CZK od 17.02.2011 do zaplatenia, úrok
z omeškania vo výške 7,75% ročne zo sumy 100.935,59 CZK od 17.02.2011 do zaplatenia v lehote do

15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaní v 1. a 2.rade sú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne trovy konania
v sume 235 eur a trovy právneho zastúpenia v sume 1392,94 eur a to na adresu právneho zástupcu
žalobcu v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca, prostredníctvom právneho zástupcu, podal dňa 18. 6. 2013 na tunajší súd žalobu, ktorou žiadal
zaviazať žalovaných v 1. a 2. rade na zaplatenie sumy 100 935,59 CZK, úroku z úveru vo výške 10,66%
ročne zo sumy 100 935,59 CZK od 17. 2. 2011 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 7,75% ročne
zo sumy 100 935,59 CZK od 17. 2. 2011 do zaplatenia a na náhradu trov konania.

Podanú žalobu odôvodnil tým, že jeho právny predchodca, Česká spořitelna, a.s. Praha, uzavrel so

žalovanými dňa 2. 7. 2007 Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovaným
úver v sume 150 000 CZK pri dohodnutom úroku 10,66% ročne. Žalovaní sa tento úver zaviazali splatiť
mesačnými splátkami po 2564 CZK, splatnými k 20. dňu v mesiaci s dátumom prvej splátky 20. 8.
2007 a s dátumom poslednej splátky 21. 7. 2014. V splátke istiny boli zahrnuté splátky istiny, úroku za
poskytnutie úveru a poplatkov. Žalovaní neplnili splátky úveru riadne a včas, preto právny predchodca
žalobcu, zosplatnil zmluvu o úvere ku dňu 20. 1. 2011. Dlh žalovaných ku dňu splatnosti pohľadávky
predstavoval sumu 104 637,43 CZK, ktorú žalovaní uhradili len čiastočne s tým, že neuhradená ostala

suma vo výške 100 935,59 CZK. Zaplatenie tejto sumy žiada žalobca, na ktorého bola pohľadávka
postúpená zmluvou zo dňa 27. 10. 2011, podal na súd žalobu.

Na základe takto podanej žaloby súd vo veci rozhodol vydaním platobného rozkazu zo dňa 12. 12. 2013
sp. zn. XXRo/XXX/XXXX, proti ktorému žalovaný v 1. rade podal odpor, v ktorom vzniesol námietku
premlčania.Žalobca trval na podanej žalobe, pričom má za to, že na daný právny vzťah sa vzťahuje 4ročná
premlčacia lehota. K zosplatneniu pohľadávky došlo ku dňu 20. 1. 2011 a teda premlčacia lehota uplynie
až dňa 20. 1. 2015. Žalobca podal na súd žalobu dňa 18. 6. 2013 a teda žalovaná suma by nebola

premlčaná ani v 3ročnej premlčacej lehote podľa občianskeho práva.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, najmä so žiadosťou o
poskytnutie úverového produktu, zmluvou o úvere, sadzobníkom poplatkov, pokladničným dokladom,
výzvami na úhradu dlžných splátok, zmluvou o postúpení pohľadávok a jej prílohami, oznámeniami o
postúpení pohľadávky, s výpisom z obchodného registra žalobcu a zistil tento skutkový stav.

Na základe Žiadosti o poskytnutie úverového produktu zo dňa 2. 7. 2007, spoločnosť Česká spořitelna,

a.s. Praha 4, IČO: 45 24 47 82 a žalovaní uzatvorili Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa X. X.
XXXX. Na základe tejto zmluvy žalovaní ako dlžníci čerpali peňažné prostriedky formou úveru do výšky
úverového limitu 150 000 Kč pri úroku 10,66% ročne a RPMN 11,65%. Úver bol žalovaným poskytnutý v
hotovostisdátumomčerpanianajneskôrdo17.8.2007.Žalovanísazaviazalisplatiťposkytnutéfinančné
prostriedky pravidelnými splátkami po 2564 Kč, splatnými vždy k 20. dňu v mesiaci s dátumom prvej

splátky 20. 8. 2007. Za predpokladu vyčerpania úveru v plnej výške ku dňu 4. 7. 2007 a za dodržania
dohodnutých podmienok splácania úveru, výška poslednej splátky by bola 2469 Kč, splatnej dňa 21. 7.
2014. Žalovaní sa zaviazali uhradiť veriteľovi cenu za správu a vedenie úverového účtu vo výške 49 Kč
za každý započatý kalendárny mesiac, ktorá nebola pripisovaná k istine úveru. Úhrada za poistenie na
základe rámcovej zmluvy činila 155 Kč mesačne.

Podľa bodu 13 Zmluvy, zmluvné strany sa dohodli, že banka je oprávnená zosplatniť celý úver v prípade,
akklientbudevomeškanísosplácanímjednejsplátkypodobudlhšiuako3mesiace,alebososplácaním
viacerých splátok než v dvoch v dohodnutej lehote.

Súčasťou uvedenej zmluvy bol Sadzobník poplatkov.

Podľa pokladničného dokladu Českej spořitelne, a.s. Praha 4, IČO: 45 24 47 82 žalovaní úver vo výške

150 000 Kč čerpali dňa 9. 7. 2007.

Výzvami zo dňa 10. 12. 2010 Česká spořitelna, a.s. Praha 4, IČO: 45 24 47 82, vyzvala žalovaných
na úhradu dlžných splátok úveru vo výške 5944 Kč najneskôr do 19. 1. 2011. Súčasne žalovaných
upozornila, že v opačnom prípade sa stane celý zostatok úveru s príslušenstvom splatným a to dňom
nasledujúcim po márnom uplynutí uvedenej lehoty, t.j. dňom 20. 1. 2011.

Zmluvouopostúpenípohľadávokzodňa27.10.2011aprílohamikuvedenejzmluve,uzatvorenoumedzi
postupcom Česká spořitelna, a.s., Praha, IČO: 45244782 a postupníkom CP Inkaso s.r.o., Hvězdova
1716/2, Praha 4, Česká republika, IČO: 290 27 241, bola pohľadávka, ktorá je predmetom tohto konania,
postúpená na žalobcu. Uvedená skutočnosť bola spoločnosťou Česká spořitelna, a.s. Praha 4, IČO: 45
24 47 82 oznámená žalovaným listom zo dňa 20. 10. 2011.

Podľa výpisu z úverového účtu žalovaného, žalovaní dňa 9. 7. 2007 čerpal úver vo výške 150 000 Kč.
Ku dňu zosplatnenia pohľadávky, t.j. 20. 1. 2011 ich dlh na istine úveru tvoril sumu 104 637,43 Kč.

Zástupca žalobcu na pojednávaniach trval na podanej žalobe v celom rozsahu s poukazom na svoje
doterajšie písomné vyjadrenia. Odpor žalovaného v 1. rade považuje za nedôvodný a má za to, že
žalovaná suma nie je premlčaná. Účastníci pri uzavretí úverovej zmluvy sa dohodli, že pre posúdenie

úkonov alebo pre prípad nejakých nárokov z tejto zmluvy, sa bude vychádzať z českého práva a
konkrétne z obchodného zákonníka. Podľa českého právneho poriadku, na úverové zmluvy vzťahuje
obchodný zákonník a 4ročná premlčacia lehota s poukazom na vydaný judikát Najvyššieho súdu ČR.Čo sa týka výšky žalovanej sumy, žalobca má za to, že ju preukázal listinnými dôkazmi a to aj vrátane
požadovaného úroku a úroku z omeškania, ktorý je v súlade s českým právnym poriadkom.

Zástupca žalovaného v 1. rade na pojednávaní uviedol, že žalobu uznáva v celom rozsahu čo do základu

i výšky. Mal však výhrady k vypočítaným trovám právneho zástupcu žalobcu v žalobe. Súd poukazuje,
že v podanej žalobe si žalobca uplatnil trovy právneho zastúpenia v sume 151,05 eur za jeden úkon
právnej pomoci. Zástupca žalovaného v 1. rade má za to, že hodnota jedného úkonu predstavuje 141,09
eur vzhľadom na kurz cudzej meny ku kurzu ECB 1 euro ku dňu začatia poskytovania právnej pomoci.

Žalobca má sídlo na území Českej republiky a žalovaní majú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky.
Ide o konanie s cudzím prvkom, preto musel súd vyriešiť otázku právomoci súdov Slovenskej republiky

na konanie v tejto veci a aký právny poriadok má byť použitý na posúdenie žalobcom uplatneného
nároku.

Podľa článku 2 ods. 1 Nariadenia rady ES č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov
v občianskych a obchodných veciach, ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na
území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.

Žalovaní majú trvalé bydlisko na území Slovenskej republiky a teda v zmysle citovaného článku
Nariadenia rady ES č. 44/2001 je v tejto veci daná právomoc na konanie súdov Slovenskej republiky.

Súd posudzoval uplatnený nárok v zmysle právneho poriadku Českej republiky s poukazom na článok
5 ods. 3 Rímskeho dohovoru (Dohovor o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky z 19.06.1980 (tzv.
Rímsky dohovor)), účinného pre Českú republiku a Slovenskú republiku od 1. 8. 2006.

Podľa článku 5 Rímskeho dohovoru:

1.) Tento článok sa uplatní na zmluvy, ktorých predmetom je dodávka tovaru alebo poskytnutie služieb
osobe („spotrebiteľ“) na účel, ktorý nemožno považovať za súčasť jeho podnikania alebo povolania, ako
aj na zmluvu o poskytnutí úveru na tento účel.

2.) Bez ohľadu na ustanovenia článku 3 nemôžu účastníci zmluvy svojou voľbou práva zbaviť

spotrebiteľa ochrany, ktorú mu poskytujú imperatívne normy štátu jeho obvyklého pobytu:

- ak uzavretiu zmluvy predchádzala osobitná ponuka alebo reklama v tomto štáte a spotrebiteľ podnikol
v tomto štáte všetky kroky potrebné z jeho strany na uzavretie zmluvy, alebo

- ak druhý účastník zmluvy alebo jeho zástupca prevzal v tomto štáte objednávku spotrebiteľa, alebo

- ak ide o kúpnu zmluvu a spotrebiteľ cestoval z tohto štátu do iného štátu a tam zadal objednávku,

za predpokladu, že cestu spotrebiteľovi zabezpečil predávajúci s cieľom podnietiť spotrebiteľa, aby si
tovar kúpil.

3.) Bez ohľadu na ustanovenia článku 4 sa pri absencii voľby rozhodného práva podľa článku 3 zmluvy
uzavreté za okolností uvedených v odseku 2 tohto článku spravujú právnym poriadkom štátu obvyklého
pobytu spotrebiteľa.

Podľa článku 3 Rímskeho dohovoru:

1.) Zmluva sa spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia účastníci zmluvy. Voľba musí byť výslovná
alebo musí dostatočne spoľahlivo vyplývať z ustanovení zmluvy alebo z okolností prípadu. Účastníci
zmluvy si môžu zvoliť právny poriadok, ktorým sa bude spravovať celá zmluva alebo len jej časť.

2.) Zmluvné strany si môžu kedykoľvek dohodnúť, že sa zmluva sa spravuje iným právom ako právom,

ktorým sa na základe predchádzajúcej voľby podľa tohto článku alebo iných ustanovení tohto dohovoruspravovala dovtedy. Žiadna zmena zvoleného práva po uzatvorení zmluvy nemá vplyv na jej formálnu
platnosť podľa článku 9, ani nepriaznivý vplyv na práva tretích osôb.

3.) Voľba cudzieho práva účastníkmi, či už v spojení s voľbou cudzieho súdu alebo nie, pričom všetky

ostatné prvky situácie v čase voľby majú väzbu len s jedným štátom, nemá vplyv na uplatnenie
právnych predpisov tohto štátu, od ktorých sa nedá odchýliť dohodou strán a ktoré sa ďalej nazývajú
len „imperatívne normy“.

4.) Existencia a platnosť dohody účastníkov o voľbe rozhodného práva sa posudzuje podľa ustanovení
článku 8, 9 a 11.

Medziúčastníkmikonanianiejesporné,žeprávnyvzťahzaloženýmedziprávnympredchodcomžalobcu

a žalovaným je vzťahom spotrebiteľským. Taktiež súd mal preukázané, že žalovaní majú a aj v čase
uzavretia predmetnej zmluvy o úvere mali, trvalý pobyt v Slovenskej republike.

Právne vzťahy medzi účastníkmi zmluvného vzťahu sa riadia právnym poriadkom Českej republiky
na základe dohody účastníkov konania vo všeobecných obchodných podmienkach, ktoré sú súčasťou
zmluvy o úvere.

V preskúmavanej veci bola zmluva uzavretá dňa 9. 7. 2007 v Českej republike. Zo spisu nie je
zistiteľné, že by právny predchodca žalobcu, vykonával svoju obchodnú, alebo podnikateľskú činnosť
aj na Slovensku, kde majú žalovaní svoj pobyt. Podobne nebolo doposiaľ zistené, že by tento veriteľ
smeroval svoju činnosť na Slovensko, a že preskúmavaná zmluva patrí do rozsahu takejto činnosti.
Vychádzajúc z doposiaľ vykonaného dokazovania preto nie je možné urobiť záver, že by pri rozhodovaní

v preskúmavanej veci malo byť aplikované právo Slovenskej republiky.

Právne vzťahy medzi zmluvnými stranami na základe obchodných podmienok, sa riadia právnym
poriadkom Českej republiky. Táto formulácia zodpovedá článku 6 bodu 2 Nariadenia Rím 1, podľa
ktorého si strany môžu zvoliť rozhodné právo pre zmluvu. Takáto voľba rozhodného práva však nesmie
zbaviť spotrebiteľa ochrany, ktorú mu poskytujú také ustanovenia, od ktorých sa nemožno odchýliť

dohodou podľa práva, ktoré by v prípade absencie voľby bolo na základe odseku 1 článku 6 rozhodným.

Možno teda konštatovať, že v preskúmavanej veci si zmluvné strany dohodli aplikáciu práva Českej
republiky, pričom však táto voľba práva nesmie zbaviť žalovaných ako spotrebiteľov ochrany, ktorú mu
poskytujú inak ustanovenia slovenskej právnej úpravy.

Súd teda pri svojom rozhodovaní aplikoval hmotné právo platné v Českej republike ku dňu uzavretia

zmluvy o úver, t.j. 9. 7. 2007 a len v prípade, že by české hmotné právo v tomto znení zbavovalo
žalovaných ako spotrebiteľov ochrany, ktorú by mu poskytovali ustanovenia slovenského hmotného
práva, bolo sa možné odchýliť od úpravy platnej v Českej republike.

Bezakýchkoľvekpochybnostíjezmluvaoúverezodňa18.12.2007obchodnozáväzkovýmvzťahomtzv.
absolútnym obchodom (§261 ods. 3 písmeno d/ Obchodného zákonníka), ktorý sa riadi bez ohľadu na

povahu účastníkov ustanoveniami tretej časti obchodného zákonníka. Napriek svojej povahe výlučného
obchodného záväzku je však zmluva o úvere s ohľadom na skutočnosť, že dlžníci ako jedna zo strán
tejto zmluvy, neboli podnikateľmi, zmluvou spotrebiteľskou podľa ustanovenia §52 a nasl. Občianskeho
zákonníka a preto sa uplatní ustanovenie §262 ods. 4 Obchodného zákonníka.

Ustanovenie §262 ods. 4 Obchodného zákonníka bolo prevzaté do právneho poriadku Českej republiky

zákonom č. 370/2000 Z.z., ktorým sa mení Obchodný zákonník, účinný od 01.01.2001. Toto ustanovenie
bolonovelizovanézákonomč.501/2001Z.z.,ktorýmsameníObchodnýzákonníkúčinnýod31.12.2001
a to v súvislosti s požiadavkou Smernice Rady ES č. 93/13/EHS z 5. 4. 1993, na ktorom základe boli do
Občianskeho zákonníka doplnené ustanovenia §52 až § 65, upravujúce spotrebiteľské zmluvy. Cieľombolo rozšírenie použiteľnosti ustanovení na ochranu spotrebiteľa na všetky typy zmlúv bez ohľadu na
to, v akom kódexe sú upravené. Výkladom §262 ods. 4 časti vety 1 za prostredníkom Obchodného
zákonníka, avšak nemožno dospieť k záveru, že odôvodňuje aplikáciu akéhokoľvek ustanovenia, ktoré

by mohlo byť pre spotrebiteľa výhodnejšie. Takémuto záveru nemožno prisvedčiť už len preto, že by
vnášal do právnych vzťahov zásadnú neistotu a znamenal by tiež výrazný zásah do zásady rovnosti
účastníkov týchto vzťahov (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. XXCdo/XXXX/XXXX zo dňa
24. 7. 2012).

Výklad ustanovenia §262 ods. 4 časti 1 vety za prostredníkom v Obchodnom zákonníku, ktorý by

rozlišoval, či spotrebiteľ je v pozícii nositeľa práva, či v pozícii osoby majúcej povinnosť a podľa toho
umožňoval použitie priaznivejšieho výkladu pre spotrebiteľa, je neprijateľný.

Súd uvádza, že ustanovenie §54 ods. 1 Občianskeho zákonníka platného v Slovenskej republike je
obsahovo totožné s ustanovením 55 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom v rozhodnom
čase v Českej republike. No kým v úprave v Českej republike sa zakazuje odchýlenie od bližšie
neoznačeného zákona, podľa úpravy platnej v Slovenskej republike sa zmluvné podmienky nemôžu

odchýliť v neprospech spotrebiteľa od Občianskeho zákonníka.

Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že zmluva o úvere je absolútnym obchodom a riadi
sa ustanoveniami Obchodného zákonníka s aplikáciou 4ročnej premlčacej doby a to vzhľadom na
ustanovenie §367 druhá veta Obchodného zákonníka ČR, resp. §506 Obchodného zákonníka ČR, ako
aj vzhľadom na obchodné podmienky, ktoré boli súčasťou zmluvy o úvere.

Podľa ustanovenia §497 Obchodného zákonníka ČR, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej čiastky a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa ustanovenia §502 ods.1 veta prvá Obchodného zákonníka ČR, od doby poskytnutia peňažných
prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške

ustanovenej zákonom alebo na základe zákona.

Podľa ustanovenia §367 druhá veta, Obchodného zákonníka ČR, veriteľ je oprávnený odstúpiť od
zmluvy v prípadoch, ktoré stanoví zákon alebo zmluva.

Podľa ustanovenia §506 Obchodného zákonníka ČR, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac ako dvoch
splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť

a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú čiastku s úrokmi. Odstúpenie veriteľa od zmluvy nemá vplyv na
zabezpečenie záväzku tejto zmluvy

V danej veci bolo dostatočne preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanými bola
uzatvorená dňa 9. 7. 2007 zmluva o úvere, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol
žalovaným úver vo výške 150 000 Kč, ktorý sa žalovaní zaviazali splatiť pravidelnými mesačnými

splátkami. Ďalej bolo preukázané, že žalovaní porušili podmienky zmluvy splácať úver riadne a včas,
pričom zmluvné strany sa dohodli, že v prípade omeškania žalovaných so splatením jednej splátky
po dobu dlhšiu ako 3 mesiace alebo so zaplatením viac než dvoch splátok v dohodnutej dobe, má
postupca právo požadovať splatenie celého zostatku úveru s príslušenstvom. Právny predchodca
žalobcu zosplatnil zmluvu o úvere ku dňu 20. 1. 2011 a dlh žalovaných v tom čase vyčíslil na sumu

104 637,43 CZK s tým, že ku dňu podania žaloby na súd, bola zo strany žalovaných neuhradená suma
100 935,59 CZK. Taktiež mal súd za nesporne preukázanú skutočnosť, že medzi Českou sporiteľňou,
a. s. a súčasným žalobcom bola uzatvorená zmluva o postúpení pohľadávok, pričom táto skutočnosť
bola oznámená aj žalovaným a v zozname postúpených pohľadávok sa nachádza aj pohľadávka voči
žalovaným. Keďže žalovaní sumu 100 935,59 eur neuhradili, preto súd žalobe v tejto časti vyhovel.Žalovaný v 1. rade vo veci vzniesol námietku premlčania, následne však žalobu uznal čo do dôvodu a
výšky. Tu súd uvádza, že žalovanú sumu nepovažuje za premlčanú - k zosplatneniu pohľadávky došlo
ku dňu 20. 1. 2011 a teda premlčacia lehota uplynie až dňa 20. 1. 2015. Žalobca podal na súd žalobu

dňa 18. 6. 2013. Súd poukazuje na skutočnosť, že žalovaná suma by nebola premlčaná ani v 3ročnej
premlčacej lehote podľa občianskeho práva.

Súd nepovažoval dohodnutú výšku úrokovej sadzby 10,6% ročne za neprimerane vysokú a v rozpore
s dobrými mravmi, preto súd žalobe vyhovel aj v tejto časti.

Podľa ustanovenia §365 Obchodného zákonníka ČR, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas
svoj záväzok a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, kedy záväzok zanikne iným

spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, ak nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

Podľa ustanovenia §369 ods. 1 Obchodného zákonníka ČR, ak je dlžník v omeškaní so splnením
peňažného záväzku alebo jeho časti a nie je dohodnutá sadzba úrokov z omeškania, je dlžník povinný
platiť z nezaplatenej čiastky úroky z omeškania určené v zmluve, inak určené predpismi občianskeho
práva.

Podľa ustanovenia §1 Nariadenia vlády Českej republiky číslo 142/1994 Sb. v znení noviel, výška úrokov
z omeškania zodpovedá ročnej výške repo sadzby stanovenej Českou národnou bankou pre posledný
deň kalendárneho polroka, ktorý predchádza kalendárnemu polroku, v ktorom došlo k omeškaniu,
zvýšenej o sedem percentuálnych bodov. V každom kalendárnom polroku, v ktorom trvá omeškanie
dlžníka, je výška úroku z omeškania závislá na výške repo sadzby stanovenej Českou národnou bankou

a platnej pre prvý deň príslušného kalendárneho polroka.

Žalovaní svoj dlh neuhradili riadne a včas a preto sa dostali do omeškania. Z tohto dôvodu súd okrem
istiny zaviazal žalovaných aj k zaplateniu úrokov z omeškania v súlade s citovanými ustanoveniami.

Žalobcabolvkonaníúspešnývcelomrozsahuapretomusúdvsúladesustanovením§142ods.1O.s.p.
priznal právo na náhradu trov konania. Trovy konania pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku

v sume 235 eur a z trov právneho zastúpenia žalobcu v sume 1392,94 eur, vypočítaných podľa Vyhl.
č. 655/2004 Z.z. takto:

- 5krát hlavný úkon po 141,09 eur = 705,45 eur - 1. prevzatie a príprava zastúpenia, 2. podanie žaloby
na súd, 3. vyjadrenie k odporu žalovaného v 1. rade, 4. zastupovanie na pojednávaní dňa 15. 1. 2015,
4. zastupovanie na pojednávaní dňa 20. 4. 2015;

- 2krát paušál po 7,81 eur za úkony v r. 2013 = 15,62 eur;

- 3krát paušál po 8,39 eur za úkony v r. 2015 = 25,17 eur;

-náhradazastratučasuzacestunapojednávaniedňa15.1.2015Bratislava-Humennéaspäť13hodín,
t.j. 26začatých polhodín x 13,98 eur = 363,48 eur;

- náhrada za stratu času za cestu na pojednávanie dňa 20. 1. 2015 Svidník - Humenné - Bratislava

7hodín, t.j. 14začatých polhodín x 13,98 eur = 195,72 eur (tu si právny zástupca žalobcu uplatnil len
cestu zo Svidníka do Humenného a späť do Bratislavy, keďže tohto dňa sa zúčastnil aj pojednávania
vo Svidníku).

- náhrada cestovných výdavkov za cestu na pojednávanie dňa 15. 1. 2015 Bratislava - Humenné a späť
do výšky hromadného dopraného prostriedku 27,90 eur x 2 = 55,80 eur;

- náhrada cestovných výdavkov za cestu na pojednávanie dňa 20. 1. 2015 Svidník - Humenné -
Bratislava 3,80 eur + 27,90 eur = 31,70 eur.Právny zástupca žalobcu si uplatnil náhradu cestovných výdavkov za cestu na pojednávania dňa 15.
1. 2015 a 20. 1. 2015 vo výške 516,29 eur. Tieto však súdu nepreukázal - nepredložil súdu doklady,
týkajúce sa spotreby auta a ceny natankovaných spotrebovaných pohonných hmôt. Preto mu súd priznal

náhradu cestovných výdavkov do výšky použitia hromadného dopravného prostriedku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval
nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o

lehote na podanie odvolania, alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je
prípustné, možno podať odvolanie do 3 mesiacov od doručenia.

V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 OSP ) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 OSP ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal nevyhnutné dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p.)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia §205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia (§251 ods. 1 O.s.p.).