Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. február 2015

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 17C/250/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113243167
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Majeriková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2015:5113243167.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Annou Majerikovou v právnej veci navrhovateľa:

EOS KSI Slovensko, s.r.o. Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený TOMÁŠ
KUŠNÍR, s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporcovi: C. N., nar.
XX.X.XXXX, bytom T. XX/XX, O., štátny občan SR, o zaplatenie 2300,69 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 2040,44 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
9 % ročne zo sumy 2040,44 eur od 13.1.2011 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti
tohto rozhodnutia.

Vo zvyšnej časti súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .

Odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 195,25 eur (súdny
poplatok 104,88 eur a trovy právneho zastúpenia 90,37 eur) a tieto zaplatiť priamo právnemu zástupcovi
navrhovateľa, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Pôvodný navrhovateľ Consumer Finance Holding a.s. sa návrhom doručeným súdu dňa 19.12.2013
domáhal súdneho výroku, v ktorom by súd v návrhu označeného odporcu zaviazal na zaplatenie istiny
2300,69 eur s príslušenstvom. Návrh skutkovo odôvodnil tým, že navrhovateľ a odporca uzatvorili dňa

20.4.2010 zmluvu o pôžičke č. 5005405, na základe ktorej poskytol navrhovateľ odporcovi celkovú sumu
pôžičky 2960,49 eur. Podľa zmluvy o pôžičke odporca mal splácať pôžičku v pravidelných 39 mesačných
splátkach v sume 75,91 eur. Odporca uhradil len sumu 356,53 eur. Vzhľadom na to, že odporca porušil
svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku, resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas, t.j. v súlade
so zmluvou a podmienkami k zmluve, navrhovateľ dňa 30.12.2010 vypovedal zmluvu a vyzval odporcu k
okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo. Výpoveď zmluvy odporca prevzal dňa 7.1.2011 a dlžné
splátky neuhradil. Celkový dlh odporcu ku dňu podania návrhu prestavuje sumu 2300,69 eur.

Odporca sa k návrhu na začatie konania písomne nevyjadril.

Súd na základe vykonaného dokazovania výsluchom navrhovateľa, oboznámením sa so spisovým
materiálom a to zmluvou o pôžičke spolu so všeobecnými obchodnými podmienkami, výpoveďou zmluvy
spolu s doručenkou, zmluvou o postúpení pohľadávok s prílohou, prehľadom splátok a úhrad, ako i
celým spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový stav:

Právny zástupca navrhovateľa sa na pojednávaní pridržal návrhu podaného na súd a navrhol, aby súd
žalobe vyhovel a priznal navrhovateľovi náklady konania.Zo zmluvy o poskytnutí účelovej pôžičky reg.č. 5005405 uzavretej medzi spoločnosťou Consumer
Finance Holding, a.s. Kežmarok ako veriteľom a odporcom ako dlžníkom súd zistil, že predmetom tejto
zmluvy bolo poskytnutie pôžičky vo výške 2111,55 eur a celková suma pôžičky prestavovala 2960,49

eur, ktorú pôžičku sa odporca zaviazal splácať v 39 splátkach po 75,91 eur. Ročná úroková sadzba
predstavovala 23,97 %, priemerná hodnota RPMN 23,97 %.

Listom zo dňa 30.12.2010 právny predchodca navrhovateľa vypovedal zmluvu o poskytnutí účelovej
pôžičky a vyzval k okamžitej úhrade sumy 2.057,92 eur. Odporca výzvu prevzal dňa 7.1.2011.

Podľa prehľadu splátok a úhrad pre zmluvu ev.č. 5005405 splátky úveru predstavovali spolu sumu
2396,97 eur a ako pokuta za omeškanie bola odporcovi od 20.7.2010 do 31.10.2013 účtovaná spolu
suma 260,25 eur v zmysle bodu 12 podmienok k zmluve o pôžičke. Odporca celkovo uhradil sumu
356,53 eur.

Žalovaná suma vo výške 2300,69 eur tak pozostáva z neuhradenej istiny vo výške 2040,44 eur a z
poplatkov vyčíslených v zmysle bodu 12 podmienok k zmluve o pôžičke vo výške 260,25 eur.

Uznesením č.k. 17C/250/2014-34 zo dňa 30.10.2014 súd pripustil zmenu účastníka na strane
navrhovateľa tak, že do konania na miesto doterajšieho navrhovateľa Consumer Finance Holding a.s.,

so sídlom Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO 35 923 130, vstúpil ako navrhovateľ EOS KSI
Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO 35 724 803.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinný do 11.6.2010 (ďalej
len ZoSU) tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti

zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s
poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Podľa§2písm.a/ZoSUnaúčelytohtozákonasarozumie spotrebiteľskýmúveromdočasnéposkytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky,

úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa § 3 ods. 1, 2 ZoSU veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje
spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského
úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý

spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len

písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoje dlhy riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013,
výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania
po 31. januári 2013.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z. v znení účinnom do 31. januára 2013 výška úrokov
z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Právny predchodca navrhovateľa ako veriteľ v danom prípade pri uzatváraní predmetnej zmluvy konal v
rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, nakoľko z jeho výpisu z obchodného registra vyplýva, že
predmetom činnosti navrhovateľa je okrem iného aj poskytovanie úverov. Odporca zmluvu uzatváral ako
spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámcisvojho podnikania, povolania alebo zamestnania. Pri zákonnom posudzovaní konkrétneho prípadu
súd preto vychádzal z príslušných ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v
znení neskorších predpisov a dospel k záveru, že na záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi právnym

predchodcom navrhovateľa a odporcom na základe zmluvy uzavretej dňa 20.4.2010 možno normy
obchodného práva (vrátane všeobecnej úpravy úveru) použiť len vtedy, ak neodporujú úprave majúcej
tu z povahy veci prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov v zákone o spotrebiteľských úveroch
a v Občianskom zákonníku.

V konaní mal súd nesporne preukázané, že na základe úverovej zmluvy reg. č. 50054405 zo dňa
20.4.2010 uzavretej medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom bol odporcovi poskytnutý
úver v celkovej výške 2960,49 eur, ktorý mal odporca splácať v pravidelných 39 mesačných splátkach
po 75,91 eur. Z predpísaných úhrad navrhovateľom v celkovej výške 2396,97 eur odporca túto svoju
povinnosť v celom rozsahu nesplnil a uhradil sumu 356,53 eur teda rozdiel predstavuje sumu 2040,44
eur. Keďže v konaní nebolo preukázané, že by ďalšie splátky boli uhradené, preto súd zaviazal odporcu

na úhradu istiny vo výške 2040,44 eur a vo zvyšku (o zaplatenie sumy 260,25 eur) návrh navrhovateľa
zamietol.

Pokiaľ sa týka uplatnenej sumy 260,25 eur ako poplatkov vyčíslených v zmysle bodu 12 podmienok
k zmluve o pôžičke, tento návrh nepovažoval súd za dôvodný. Navrhovateľ tento nárok odvodzoval od

dojednania zmluvnej pokuty v čl. 12.2 obchodných podmienok (zmluvná pokuta) a čl. 12.3 obchodných
podmienok (sankčný úrok). Súd považuje za potrebné uviesť, že uplatnený nárok ako sankčný úrok je
vo svojej podstate zmluvnou pokutou, ktorou v zmysle ustanovenia čl. 12.3 obchodných podmienok by
bolo sankcionované opätovne to isté porušenie povinnosti dlžníkom. Zmluvná pokuta s poukazom na
ustanovenie § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, musí byť dohodnutá v písomnej forme. Navrhovateľ

žiadnym dôkazným prostriedkom nepreukázal, že by odporca chcel uzatvoriť dohodu o zmluvnej pokute
alebo že by s takýmto návrhom súhlasil. Obsah všeobecných obchodných podmienok nie je závislý
od vôle dlžníka, dokonca dlžník nemôže meniť jeho obsah a pri uzavretí úkonu ho musí akceptovať.
Naopak dohoda o zmluvnej pokute je samostatný právny úkon, ktorý musí byť účastníkmi dohodnutý a
to v predpísanej písomnej forme. Obdobne súd poukazuje aj na zdôvodnenie rozhodnutia Ústavného

súdu ČR sp. zn. I.ÚS 3512/11 zo dňa 11. 11. 2013, ktorý za účinnosti zákona č. 40/1964 Sb. stanovil
neprijateľnosť určenia zmluvnej pokuty v obchodných podmienkach. Z uvedených dôvodov súd žalobný
návrh v časti o zaplatenie 260,25 eur zamietol.

Navrhovateľ si zároveň uplatnil úroky z omeškania vo výške 9 % z dlžnej sumy od 13.1.2011, t.j.

odo dňa nasledujúceho od doručenia výzvy. Z ustanovenia § 517 Občianskeho zákonníka v spojení
s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. vyplýva, že je kogentne stanovená iba horná hranica úrokov z
omeškania, ktorej prekročenie nie je prípustné. Odporca bol listom právneho predchodcu navrhovateľa
zo dňa 30.12.2010 vyzvaný na zaplatenie dlhu do 5 dní od doručenia upomienky, pričom táto bola
odporcovi doručená dňa 7.1.2011. Dňom nasledujúcim po uplynutí trojdňovej lehoty na plnenie sa

dostal odporca do omeškania s plnením peňažného záväzku. Výška úrokovej sadzby k 13.1.2011
predstavovala 9 %. Súd preto návrhu v časti uplatneného úroku z omeškania z priznanej sumy vyhovel.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého zákonného ustanovenia
ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že

žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Podľa procesného výsledku hodnota uplatňovaného nároku navrhovateľa predstavovala sumu 2300,69
eur a navrhovateľ bol úspešný v sume 2040,44 eur a neúspech v časti 260,25 eur, čo predstavuje
úspech odporcu. V percentuálnom vyjadrení potom predstavuje úspech navrhovateľa 88 % (tento

výsledok súd vypočítal pomerom medzi sumou požadovanou a sumou priznanou); neúspech
navrhovateľa predstavuje 12 % a predstavuje úspech odporcu. Čistý úspech navrhovateľa teda
predstavuje 76 % (ako rozdiel v %-tuálnom vyjadrení jeho úspechu a úspechu navrhovateľa) a podľa
procesného výsledku sporu v konaní bol teda úspešný navrhovateľ. Podľa § 151 ods. 1 O.s.p., o
povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie

končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr
do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.Navrhovateľ si uplatnil trovy konania, pričom trovy právneho zastúpenia vyčíslil na sumu 771,29 eur
za 4 úkony právnej pomoci po 91,29 eur + 3x 7,81 eur, lx 8,39 eur režijný paušál + 20 % DPH +
cestovné náhrady 46,88 eur dňa 11.2.2015 (Banská Bystrica-Žilina a späť- 182 km, 0,183 eu základná

náhrada za 1 km, spotreba 5,2 l/100km, cena PHM 1,434 eur) a náhrada za stratu času 83,88 eur ( dňa
11.2.2015 Banská Bystrica-Žilina a späť 6 polhodín x 13,98 eur). Súd preskúmal uplatnené trovy, pričom
zo spisového materiálu mal preukázané, že navrhovateľ zaplatil súdny poplatok za návrh vo výške
138 eur. Trovy právneho zastúpenia boli čo do rozsahu úkonov právnej pomoci ako aj ich finančného
vyčíslenia uplatnené v súlade § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. a),c), § 16 ods. 3, § 18 ods. 3, §

20c Vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.
Náhradu trov právneho zastúpenia súd s poukazom na ustanovenie § 150 ods. 1 (ak sú tu dôvody hodné
osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať) priznal
navrhovateľovi, avšak len za jeden úkon právnej pomoci a to podanie návrhu na súd vo výške úkonu
podľa § 13a ods. 1 písm. c) vyhl. č. 655/2004 Z.z. podľa § 10 ods. 1 - 91,29 eur, paušálne náhrady
podľa § 16 ods. 3 - 7,81 eur a náhradu DPH podľa § 18 ods. 3 vo výške 19,82 eur. Súd nepriznal

navrhovateľovi právo na náhradu trov konania za úkony prípravy a prevzatia veci, účasť na pojednávaní
substitučným splnomocnencom, nakoľko tieto úkony nepovažoval za úkony účelne vynaložené, pretože
navrhovateľa zastupuje právny zástupca paušálne pri vymáhaní pohľadávok, ktoré navrhovateľ odplatne
nadobúda za týmto účelom. Právny zástupca a navrhovateľ pritom spoločne spolupracujú pri vymáhaní
pohľadávok, o čom svedčí aj ich spoločná adresa miesta podnikania. Právny zástupca navrhovateľa

uplatňuje značný objem pohľadávok, ktoré prebral ako súbor a uplatnil vo formulárovom návrhu.

Súd preto v súlade s citovaným zákonným ustanovením priznal navrhovateľovi náhradu trov konania vo
výške 76 % za zaplatený súdny poplatok 138 eur, t.j. 104,88 eur a vo výške 76 % náhrady trov právneho
zastúpenia 118,92 eur, t.j. 90,37 eur.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. (ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi) súd zaviazal
odporcu nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 195,25 eur priamo právnemu zástupcovi

navrhovateľa tak, ako to vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal

na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady

súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č.
65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).