Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. december 2014

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 9P/4/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2513200927
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Hadnagyová

ECLI: ECLI:SK:OSPN:2014:2513200927.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany v konaní vedenom sudkyňou Mgr. Andreou Hadnagyovou vo veci starostlivosti

súduomal.H.L.,nar.24.01.2001,vkonanízastúpenýkolíznymopatrovníkomÚradompráce,sociálnych
vecí a rodiny Piešťany, dieťa matky: F. H., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt: V. XXX, a otca: H. L., nar.
XX.XX.XXXX, trvalý pobyt: E. L. Č.. XXX, o návrhu otca na zníženie vyživného pre mal. H. takto

r o z h o d o l :

Súd návrh otca na zníženie výživného pre mal. Miroslava z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Otec návrhom zo 14.01.2013 navrhol, aby súd znížil jeho vyživovaciu povinnosť k mal. H. zo sumy 69,70
eur na sumu 30 eur z dôvodu, že na jeho strane nastala podstatná závažná a trvalá zmena pomerov.

Matka vo Vyjadrení z 12.07.2013 s návrhom otca na zníženie výživného nesúhlasila.

Otec pred súdom zotrval na návrhu na zníženie výživného pre mal. H..

Matka pred súdom s návrhom otca nesúhlasila.

Kolízny opatrovník pred súdom s návrhom otca nesúhlasil, pretože zníženie výživného nie je v prospech
mal. dieťaťa.

Otec právom záverečnej reči uviedol, že kvôli matke maloletého musel odísť z predošlého zamestnania,
nemal ani odstupné. S platením výdavkov na byt matke pomáha jej frajer.

Matka právom záverečnej reči poukázala na skutočnosť, že má tiež zdravotné problémy a je riadne

zamestnaná. Ani raz nepožiadala o zvýšenie výživného, chce od otca, len aby si plnil svoju vyživovaciu
povinnosť. Čo sa týka nájomného bytu, keďže syn má 14 rokov, už potrebuje vlastnú izbu. Potvrdila,
že má priateľa, ktorý však s nimi nežije v spoločnej domácnosti, ale u svojej matky, o ktorú sa stará,
pretože má 75 rokov.

Kolízna opatrovníčka právom záverečnej reči zotrvala na svojom vyjadrení.

Z výsluchu otca súd zistil, že počas práceneschopnosti od septembra 2012 býva u rodičov, pričom
na nájom platí 115,- eur, pričom aj s ostatnými nákladmi mu pomáhajú rodičia. Pre rehabilitácie kvôli
členku a chrbtici chodil na rehabilitácie do Trnavy, s čím mal spojené výdavky na cestu 1,50 eur na
spiatočný lístok, na lieky, infúzie. Zmena pomerov na jeho strane trvá už niekoľko rokov pre zhoršenýzdravotný stav. Jeho práceneschopnosť naďalej trvá. Je to prakticky tá istá diagnóza ako pri posledných
pojednávaniach, t.j. naďalej má problémy s chrbticou. Užíva lieky, na ktoré mesačne platí 20,- - 30,- eur.
Má vyživovaciu povinnosť k mal. J. a H.. Mesačne platí výživné obom synom vo výške 30,- eur každému.

Z výsluchu matky súd zistil, že otec si vyživovaciu povinnosť k mal. H. plní len čiastočne vo výške 30 eur
mesačne. Mal. H. v čase posledného určenia výživného navštevoval 3. ročník ZŠ, od septembra 2014
navštevuje 7. ročník ZŠ. Matka má zvýšené výdavky na syna z dôvodu nutnosti kupovania školských
pomôcok. V septembri 2014 zaplatila 40,- eur na pracovné zošity na geografiu a angličtinu, na pomôcky

na výtvarnú 3,50 eur, oblečenie na telesnú výchovu 20,- eur. Matka musela tiež povinne kúpiť bibliu za
15,- eur. Syn sa v škole stravuje 2krát do týždňa. Navštevuje centrum voľného času, z ktorého chodia na
rôzne výlety. Boli v Rakúsku v čokoládovni, za čo matka zaplatila 8,- EUR, v lete v tábore 150,- eur, cez
jarné prázdniny 15,- eur. Matka má zvýšené výdavky na bývanie z dôvodu, že má prenajatý od obce 2-
izbový byt, čím došlo k zvýšeniu výdavkov na 100,- eur mesačne. Predtým bývali so synom v 1-izbovom
byte, ktorý bol bezbariérový, avšak ho museli opustiť z dôvodu, že o pridelenie tohto bytu požiadal

telesne postihnutý občan, ktorý mal na prideleniu tohto bytu prednostné právo. Z dôvodu zmeny bytu
matka musela uhradiť aj zábezpeku vo výške 300,- eur. Matka mala tiež výdavky na kúpu nábytku pre
syna. Mesačné výdavky na poplatky spojené s užívaním bytu sú vo výške 180 eur mesačne. Príjem za
mesiace február 2014 - jún 2014 bol viac-menej rovnaký ako počas ostatných mesiacov. Terajší príjem
je nižší oproti predošlému zamestnaniu. Odstupné, ktoré matka dostala od bývalého zamestnávateľa,

použila na splatenie dlhov - bratovi vo výške 1 500,- eur, splatenie CETELEMU 500,- eur, synovi založila
tiež vkladnú knižku a vložila som mu 350,- eur.

Z Dohody o skončení pracovného pomeru zo 14.05.2014 súd zistil, že pracovný pomer matky
so zamestnávateľom, založený pracovnou zmluvou 12.12.2004, sa skončí dohodou 30.06.2014 z

dôvodu písomného rozhodnutia zamestnávateľa o organizačných zmenách z dôvodu zníženia stavu
zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce, v dôsledku ktorých sa zamestnanec stal
nadbytočným. Predmetná dohoda o skončení pracovného pomeru bola uzatvorená v rámci hromadného
prepúšťania podľa ustanovenia § 73 Zákonníka práce.

Z Rozsudku Krajského súdu v Trnave, č.k. 38 Sd 88/2012 - 72 z 22.10.2013, súd zistil, že napadnutým
rozhodnutím z 21.06.2012 Soc. poisťovňa- ústredie zamietla žiadosť navrhovateľa, t.j. otca v tomto
konaní, o invalidný dôchodok s poukazom na skutočnosť, že vzhľadom na závery lekárskeho posudku
na účely invalidity zo 07.06.2012 otec nespĺňa zákonnú podmienku pre uznanie za invalidného, lebo
pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac

ako 45% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Odvolací súd dospel zároveň k záveru, že otec
nepreukázal, že pri rozhodovaní Sociálnej poisťovne došlo k pochybeniu čo sa týka správnosti záveru
o určení rozhodujúceho zdravotného postihnutia, a tiež nepreukázal ani skutočnosť, že by trpel inými
zdravotnými postihnutiami, ktoré by boli spôsobilé privodiť priznanie navýšenia o 10% pre iné zdravotné
postihnutie.

Z Potvrdenia Úradu práce, soc. vecí a rodiny v Trnave zo 07.02.2014 súd zistil, že otec je vedený v
evidencii uchádzačov o zamestnanie od 20.07.2011, pričom evidencia ku dňu vystavenia potvrdenia
trvala.

Z Potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti občana / uchádzača o zamestnanie z 10.02.2014 súd
zistil, že otec je práceneschopný od 10.02.2014.

Z Potvrdenia o poberaní dávky v hmotnej núdzi za rok 2013 súd zistil, že otcovi bola vyplácaná dávka
v hmotnej núdzi vo výške 152,99 eur mesačne, pričom v mesiaci jún 2013 a október 2013 118,30 eur

mesačne.

Z Rozhodnutia Úradu práce, soc. vecí a rodiny Trnava zo 07.05.2014 súd zistil, že otcovi bola znížená
pomoc v hmotnej núdzi na sumu 117,40 eur mesačne od 01.04.2014.

Z Oznámenia z 09.07.2014 súd zistil, že otec má platnú nájomnú zmluvu na 1-izbový byt od 01.03.2012
do 28.02.2015.Z Potvrdenia o príjme matky za rok 2012 súd zistil, že jej priemerný čistý mesačný príjem činil 566,66
eur mesačne a v roku 2013 614,04 eur mesačne.

Z Lekárskeho potvrdenia z 10.07.2013 súd zistil, že matka je v liečbe a dispenzarizácii odborných
ambulancií - pneumológia, endokrinológia, pričom liečba ochorení matky je dlhodobá a nedá sa vylúčiť
recidíva ochorenia.

Zo Zmluvy o nájme bytu z 02.12.2012 súd zistil, že matka ako nájomca uzatvorila zmluvu o nájme bytu

s prenajímateľom - Obec Trakovice, na základe ktorej bol matke daný do nájmu 1-izbový byt, za ktorý
sa matka zaviazala platiť nájomné vo výške 56,42 eur mesačne, príspevok do fondu prevádzky údržby
a opráv vo výške 6,63 eur, samostatné úhrady za dodávku elektrickej energie, plynu a poplatky za TV,
rozhlas, poplatky za používanie jednotnej telekomunikačnej siete priamo ich poskytovateľom. Matka sa
tiež zaviazala uhrádzať prenajímateľovi zálohovo vodné a stočné vo výške 3,98 eur mesačne na osobu
spolu s nájomným.

Zo Zmluvy o nájme bytu z 01.11.2013, poštového peňažného poukazu z 12.05.2014 a dokladu SIPO za
obdobie februára 2014 a mája 2014 súd zistil, že matka ako nájomca uzatvorila zmluvu o nájme bytu
s prenajímateľom - Obec Trakovice, na základe ktorej bol matke daný do nájmu 1-izbový byt, za ktorý
sa matka zaviazala platiť nájomné vo výške 69,70 eur mesačne, príspevok do fondu prevádzky údržby

a opráv vo výške 9,95 eur, samostatné úhrady za dodávku elektrickej energie, plynu a poplatky za TV,
rozhlas, poplatky za používanie jednotnej telekomunikačnej siete priamo ich poskytovateľom. Matka sa
tiež zaviazala uhrádzať prenajímateľovi zálohovo vodné a stočné vo výške 19,36 eur mesačne na osobu
spolu s nájomným. Matka zároveň uhrádza mesačne 50,- eur na plyn a 30,- eur na el. energiu.

Z Potvrdenia o návšteve z 20.02.2014, Potvrdenia z 20.02.2014 Školskej jedálne v Trakoviciach,
Príjmových pokladničných dokladov z 20.02.2013, 27.02.2013, 20.06.2013, Potvrdenia o prihlásení
dieťaťa Súkromného centra voľného času v Trakoviciach z 11.04.2014 súd zistil, že mal. H. bol v šk. r.
2013/2014žiakom6.triedy,pričommatkauhradilapoplatokZRPŠvsume10,-eurnašk.rokastravnévo
výške 33,32 eur mesačne. Súd tiež zistil, že matka uhradila za jarné prázdninové aktivity 15,- eur a 60,-

eur záloh a 75,- eur doplatok za letný pobytový tábor, 145,- eur za ďalší letný pobytový tábor v r. 2014.

Z Rozsudku Okresného súdu Piešťany, č.k. 4P 135/2008 z 25.05.2009, v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Trnave, č.k. 10Cop 82/2009 - 75 z 15.12.2009, súd zistil, že bolo znížené výživné otcovi pre
maloletého H. na sumu 69,71 eur z dôvodu, že otcovi pribudla vyživovacia povinnosť k mal. J.. Zníženie

príjmu otca na sumu 232,- eur odvolací súd považoval za nezodpovedné konanie otca, pričom otec
predložil len opakované práceneschopnosti pre reaktívnu neurózu. Zmena zamestnania nebola otcovi
odporučená zo zdravotných dôvodov, a preto aj odvolací súd pri znížení výživného otcovi vychádzal z
možného dosahované príjmu otca okolo 500,- eur. Zároveň súd vychádzal z odôvodnených výdavkov
pre maloletého zo sumy 215,- eur. Zohľadniac výdavky v škole, na ošatenie, stravu a polovicu výdavkoch

na bývanie, na ktorých by sa mal otec podieľať vyššou mierou ako matka, ktorá zabezpečuje aj osobnú
starostlivosť o maloletého. Matka v tom čase bola zamestnaná s príjmom okolo 500,- eur. Mal. H.
navštevoval od septembra 2008 1. ročník základnej školy.

Z Rozsudku Okresného súdu Piešťany, č.k. 8P 18/2012 - 51 zo 07.05.2012 v spojení s Rozsudkom

Krajského súdu v Trnave, č.k. 24Cop 62/2012 - 85 z 02.10.2012, súd zistil, že súd návrh otca na zníženie
výživného zamietol. Otec sa domáhal zníženia výživného pre mal. H. na sumu 30 eur mesačne z
dôvodu dlhodobej práceneschopnosti. Od 20.07.2011 bol evidovaný ako nezamestnaný. Od 07.09.2011
bol práceneschopný s diagnózou MP4.2, teda bolesť chrbtice. Otec uvádzal dlhodobé problémy s
chrbticou a pohybovým ústrojenstvom od februára 2010. Chodil na odborné vyšetrenia k reumatológovi,

neurologičke,ortopédoviaajnaimunológiu.Počastrvaniapráceneschopnostiotecpoberalnemocenské
dávkyvovýške250,-eurmesačneod07.09.2011do06.11.2011avobdobíod20.07.2011do06.09.2011
a od 07.12.2011 boli otcovi vyplácané dávky v nezamestnanosti priemerne v sume okolo 170,- eur
mesačne. Otec bol práceneschopný pre ťažkosti s krčnou a driekovou chrbticou, pričom z realizovaných
vyšetrení boli zistené degeneratívne zmeny na chrbtici bez dôkazu hernie medzistavcovej platničky,

ktorá by prípadne vyžadovala operačné riešenie. Ošetrujúca lekárka odporučila vzhľadom na zdravotný
stav otca vykonávať prácu otcovi s určitými obmedzeniami, t.j. nedvíhať a nenosiť bremená nad 15 kg,
vyhýbať sa dlhodobej práci v chlade a v klimaticky nevyrovnaných podmienkach. Otec mohol vykonávať
prácu s možnosťou striedania stoja a sedu primeranú vzdelaniu. Otec mal ukončené stredoškolskévzdelanie s maturitou v odbore stolár, avšak tejto práci sa nevenoval. Dlhoročne pracoval ako SBS-kár,
pričom od zamestnávateľa kde pracovala matka po incidente odišiel. Otec býval v byte sám, platil nájom
105,- eur a energie 11 eur, avšak od času práceneschopnosti býval u rodičov a výdavky na byt platili

jeho rodičia. Súd tiež zistil, že matka bola zamestnaná s príjmom vo výške 593,- eur. Od 10.02.2012
bola matka práceneschopná, pričom u nej po vyšetrení bola v marci 2012 zistená pľúcna sarkoidóza a
glaukóm.Matkapoberalanemocenskédávkyvovýške350,-eurmesačne,čímsajejpríjemznížilo40%,
bývala spolu s mal. H. v 1-izbovom byte, za ktorý platila nájom 72,- eur, plyn 60,- eur a elektrinu 27,- eur,
spolu 159,- eur. Mal. H. chodil do 4. ročníka základnej školy s priemernými výdavkami na šk. pomôcky a

potreby okolo 10-15 eur mesačne. Maloletý bol zdravý, nosil okuliare, mal problémy s chrupom. Matka
mu platila mesačne poistku vo výške 20 eur. Od posledného rozhodovania sa teda zvýšili výdavky na
maloletého. Súd zároveň prihliadol na vyživovaciu povinnosť otca k 4-ročnému mal. J., ktorej výška
bola súdom určená na sumu 70,- eur mesačne. Súd tiež z odovodnenia rozsudku zistil, že dlhotrvajúca
práceneschopnosť otca nemala vplyv na jeho schopnosti a možnosti pracovať do takej miery, že by
počas prešetrovania a liečby jeho problémov s chrbticou vôbec nemohol pracovať, jeho možnosti boli

obmedzené len jeho zdravotným stavom. Ľahšie práce by otec mohol vykonávať, pričom aj s ohľadom
na dosiahnuté odborné vzdelanie s maturitou a s predchádzajúcou praxou by mohol dosahovať príjem
okolo 500,- eur mesačne. Matka zabezpečovala aj osobnú starostlivosť o maloletého, ktorá vo vzťahu
k 11-ročnému H. predstavuje minimálne prípravu jedla, pranie oblečenia, kontrolu plnenia si školských
povinnostíapomocpriprípravedoškoly,apretobysamalanavýdavkochnamaloletéhopodieľaťnižšou

mierou ako otec, najmä ak v ich možnostiach a schopnostiach dosahovať príjem zo zamestnania sú
u oboch rodičov obdobné. Zistené zmeny pomerov vo svojom súhrne aktuálne neodôvodňujú zníženie
výživného otca k mal. H.. Doposiaľ hradené výživné vo výške 69,71 eur je totiž s prihliadnutím na
aktuálne objektívne možnosti matky na hranici potrebnosti dieťaťa. Jeho znížením by došlo k reálnemu
ohrozeniu uspokojovania základných potrieb maloletého. Hoci otec dosahuje nízky príjem, s poukazom

na ustanovenie § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, a preto
otec i z takto nízkeho príjmu musí predovšetkým uspokojiť nároky na výživné detí. Ak by otec nedokázal
plniť vyživovaciu povinnosť ani v nevyhnutnej miere, došlo by v zmysle § 68 a nasl. Zákona o rodine k
jej prechodu na starých rodičov maloletého.

Z Rozsudku Okresného súdu Piešťany, č.k. 10P 17/2012 - 238 z 01.10.2013 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Trnave, č.k. 23Cop 1/2014 - 260 z 27.01.2014 súd zistil, že súd znížil výživné otcovi
pre mal. J. zo sumy 70 eur mesačne na sumu 30 eur mesačne s účinnosťou od 20.04.2012. Súd tiež
zistil, že súd prihliadol na dlhodobú trvajúcu práceneschopnosť otca, ktorý od 20.04.2012 zostal bez
akéhokoľvek príjmu, pričom od 01.08.2012 poberal dávky v hmotnej núdzi, jeho zdravotné problémy

pretrvávali, mal mesačné výdavky na lieky vo výške 20-40 eur.

Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone
rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju

vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových

pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s
dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.Kritériami určovania rozsahu výživného sú popri odôvodnených potrebách maloletého dieťaťa aj
možnosti,schopnostiamajetkovépomeryrodičov,ktorévšakvždylimitujúuspokojovanieodôvodnených

potrieb dieťaťa. Pri určovaní konkrétneho rozsahu výživného je potrebné vychádzať predovšetkým z
toho, aká peňažná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi
tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, nájomné za
byt, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov,
prípravy na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky nevyhnutné potreby,

ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v súčasnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí
predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov
dovoľujú, má výživné zabezpečovať primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.
Odôvodnené potreby detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky sú spravidla
rovnaké, pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku zhoršeného zdravotného
stavu,finančnenáročnejkultúrnej,záujmovejalebošportovejčinnostiprípadne,akrozumovéschopnosti

dieťaťa odôvodňujú nadštandardné vzdelávanie dieťaťa. Vychádzajúc z vyššie uvedených úvah je
potrebné zdôrazniť, že výživné nie je možné určovať mechanickým výpočtom. V prípade zmeny
rozhodnutia o výživnom je potrebné aplikovať § 78 ods. 1 Zákona o rodine a teda porovnať pomery,
z ktorých vychádzalo predchádzajúce súdne rozhodnutie o výživnom s pomermi existujúcimi v čase
rozhodovania súdu o návrhu na zmenu výživného. Aj pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny

pomerovsapoužijúzásady,ktorésúrozhodujúcepreurčenievýživného.Podstatnýmiskutočnosťamipre
posúdenie možností a schopností povinného plniť si vyživovaciu povinnosť sú aj okolnosti týkajúce sa
jeho majetkových pomerov, ktoré treba posudzovať komplexne. Zahŕňajú jednak majetok ako objektívnu
kategóriu (vlastníctvo k veciam, pohľadávky, cenné papiere, podiely v obchodných spoločnostiach
a podobne), jednak jeho životný štandard, ktorým sa navonok prezentuje (autá, dovolenky, životné

náklady) (rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 7CoP/374/2011).

Na základe vykonaného dokazovania mal súd z pripojeného vyššie citovaného spisu Okresného súdu
Piešťany za preukázané, že vyživovacia povinnosť otca k mal. Miroslavovi bola naposledy upravená
na sumu 69,71 eur mesačne s účinnosťou od 01.01.2009, t.j. 4 roky pred podaním návrhu otcom na

zníženie výživného.

Potom vychádzajúc z citovaného ust. § 26 Zákona o rodine súd porovnával okolnosti dôležité pre
rozhodnutie o výške výživného v čase skoršieho rozhodnutia so súčasným stavom, pričom dôvodom na
úpravu výšky výživného je len podstatná zmena pomerov, či už na strane rodičov, resp. mal. dieťaťa.

Po zhodnotení zmeny na strane mal. H. mal súd výsluchom matky, potvrdeniami školy, príjmovými
pokladničnými dokladmi, potvrdením Súkromného centra voľného času v Trakoviciach za preukázané,
že v súvislosti s jeho vekom došlo k zvýšeniu nákladov na uspokojenie jeho základných životných
potrieb, ako je strava, oblečenie, nakoľko k určeniu vyživovacej povinnosti otca došlo pred 4 rokmi.

Počas uvedenej doby už len z dôvodu rastu životných nákladov došlo k podstatnej zmene pomerov
u maloletého. Došlo tiež k zmene k podstatnej zmene pomerov týkajúcich sa maloletého v časti jeho
vzdelávania, pretože pri poslednom určení výživného bol žiakom 1. ročníka základnej školy, t.j. I. stupňa
základnej školy, pričom v čase podania návrhu na zníženie výživného bol žiakom 5. triedy, t.j. II. stupňa
základnej školy. Matke takto vznikajú ďalšie zvýšené výdavky z dôvodu nutnosti kupovania školských

pomôcok - vo februári 10,- eur poplatok ZRPŠ, v septembri 2014 zaplatila 40,- eur na pracovné zošity na
geografiu a angličtinu, na pomôcky na výtvarnú 3,50 eur, oblečenie na telesnú výchovu 20,- eur, bibliu
za 15,- eur. Matka tiež má výdavky na stravu maloletého, ktorý sa stravuje v škole 2-krát do týždňa, za
ktorúmatkazapolrokzaplatila33,32eur.Matketiežvznikalizvýšenévýdavkynamimoškolskúzáujmovú
činnosť maloletého, ktorý navštevuje centrum voľného času, z ktorého chodia na rôzne výlety - matka

na výlet v Rakúsku zaplatila 8,- EUR, za letný tábor 150,- eur, cez jarné prázdniny 15,- eur.

Čo sa týka zmeny pomerov na strane rodičov súd mal výsluchom rodičov za preukázané, že počet
vyživovacích povinností u oboch rodičov zostal nezmenený - matka má vyživovaciu povinnosť k mal.
H., otec má vyživovaciu povinnosť k mal. H. a J..

Matka bola v čase posledného určenia výživného zamestnaná, jej priemerný čistý mesačný príjem
činil 500,- eur. V teraz posudzovanom období mala matka za r. 2013 až do mája 2014 príjem
približne vo výške 614,04 eur mesačne v čistom. Následne z dôvodu hromadného prepúšťania bol smatkou skončený pracovný pomer dohodou. Zároveň bola v mesiaci jún 2014 vyplatená mzda spolu s
odstupným v celkovej výške 4 046,45 eur. Následne sa matka opätovne zamestnala, pričom jej príjem
za prvé dva mesiace činil 470,04 eur. Od posledného určenia výživného sa matke zhoršil zdravotný stav,

nakoľko jej bola v marci 2012 diagnostikovaná pľúcna sarkoidóza a glaukóm. Zároveň na strane matky
došlokpodstatnémuzvýšeniuvýdavkovspojenýchsozabezpečenímbývania,keďževčaseposledného
rozhodnutia výdavky matky na zabezpečenie bývania činili 159,- eur, teraz matka platí 118,37 eur
nájomné + poplatky spojené s užívaním bytu, plyn 50,- eur a elektrinu 30,- eur. Porovnaním pomerov
matky, jej príjmov v čase posledného určenia výživného a terajších príjmov, súd dospel k záveru, že

na strane matky došlo k prechodnému podstatnému zvýšeniu príjmu v období r. 2013 až do júna 2014,
pričom však od júla 2014 má matka z už uvedených objektívnych dôvodov znížený príjem vo výške
470,04 eur, ktorý však vzhľadom na výšku zníženia príjmu súd túto zmenu nepovažoval za podstatnú.
Za podstatnú zmenu pomerov však súd považoval zhoršený zdravotný stav matky, s čím matke vznikajú
zvýšené výdavky na lieky, ako aj zvýšenie výdavkov matke na zabezpečenie bývania.

Čo sa týka príjmov otca súd mal zo rozsudku Okresného súdu Piešťany, č.k. 4P 135/2008 z 25.05.2009,
v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave, č.k. 10Cop 82/2009 - 75 z 15.12.2009, výsluchu otca,
z potvrdenia o poberaní dávok v hmotnej núdzi, potvrdenia Úradu práce, soc. vecí a rodiny v Trnave,
potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti občana / uchádzača o zamestnanie zo 07.02.2014 za
preukázané, že otec mal v čase posledného určenia výživného príjem vo výške 232,- eur, pričom

súd vychádzal z príjmu vo výške 500,- eur, pretože zníženie príjmu súd považoval za nezodpovedné
konanie otca, ktorý zmenil zamestnanie zo subjektívnych dôvodov. Následne bol otec od 20.07.2011 až
doposiaľ evidovaný ako uchádzač o zamestnanie. Od 10.02.2014 je otec práceneschopný pre bolesti
chrbtice - diagnóza M54.2, ktorá diagnóza bola dôvodom jeho dlhodobej pracovnej neschopnosti aj v
r. 2011. Otcovi bola vyplácaná v období od januára 2013 dávka v nezamestnanosti vo výške 152,99

eur mesačne, pričom v mesiaci jún 2013 a október 2013 118,30 eur mesačne a od 01.04.2014 vo
výške 117,40 eur mesačne. Ostatné výdavky otca zostali nezmenené. Porovnaním pomerov otca, jeho
príjmov v čase posledného určenia výživného a terajších príjmov, súd dospel k záveru, že na jeho
strane síce došlo k zníženiu príjmu, keďže je otec nezamestnaný, dlhodobo práceneschopný, avšak
súd je toho názoru, podobne ako súd v konaní vedenom pod sp. zn. 8P 18/2012, súd uvádza, že

aktuálne zistené pomery neodôvodňujú zníženie výživného otca pre mal. H., nakoľko určené výživné
vo výške 69,71 eur (a už vôbec nie výživné skutočne platené otcom vo výške 30,- eur mesačne), je s
prihliadnutím na aktuálne objektívne možnosti matky na hranici potrebnosti dieťaťa. Jeho znížením by
došlo k reálnemu ohrozeniu uspokojovania základných potrieb maloletého. Z vykonaného dokazovania
výsluchom otca mal súd za preukázané, že otec má síce zhoršený zdravotný stav, avšak pre stále tie

isté zdravotné problémy s chrbticou, ktoré sú stabilizované, nedochádza k ich zhoršovaniu, čo mal súd
za preukázané rozsudkom Krajského súdu v Trnave, sp. zn. č.k. 38 Sd 88/2012 - 72 z 22.10.2013. Súd
zároveň poukazuje aj na skutočnosť, že s účinnosťou od 20.04.2012 došlo k zníženiu výživného otcovi
pre mal. J. zo sumy 70,- eur mesačne na sumu 30,- eur mesačne, pričom takto znížené výživné patrí
mal. J., ktoré súd považoval za primerané aj s ohľadom na vek maloletého, ktorý v čase zníženia mal

4 roky. Predmetom tohto konania je pritom posúdenie výšky výživného otcovi pre mal. H., ktorý v čase
podania návrhu na zníženie výživného otcom bol vo veku 13 rokov, a teda výdavky na zabezpečenie
jeho starostlivosti sú neporovnateľne vyššie.

V závere súd dopĺňa, že zamietol návrh otca na vykonanie dokazovania za účelom zistenia príjmu matky

v období od februára 2014 do apríla 2014, nakoľko súd mal výsluchom matky a jej potvrdením o príjme
za preukázané, že jej príjem v uvedenom období nebol podstatne znížený, resp. zvýšený, keďže matke
bolo vyplatené odstupné vo výške 7 mesačných zárobkov, t.j. v sume 4 779,30 eur v hrubom, čo po
rozpočítaní na mesiace činí priemerne mesačne 682,71 eur. Táto suma potom zodpovedá príjmu matky
vo výške približne 614,04 eur mesačne v čistom, ktorý matka dosahovala v r. 2013.

Na základe uvedeného potom súd v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami dospel k
záveru,ženávrhotcanazníženievýživnéhopremal.H. zdôvodu,žedošlokpodstatnejzmenepomerov
na jeho strane znížením príjmu z dôvodu jeho zhoršeného zdravotného stavu, súd nepovažoval za
dôvodný, pretože naopak došlo k vyššie uvedenej podstatnej zmene pomerov na strane maloletého H.

a matky odôvodňujúcej zvýšenie výživného, na základe čoho súd návrh otca zamietol.

Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou účastníkov
konania, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie zarozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani
c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins
c. Francúzsko z 19. februára 1998).

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1, písm. a) Občianskeho súdneho poriadku tak, že
žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, vzhľadom k tomu, že konanie sa mohlo
začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na Krajský súd v Trnave

prostredníctvom Okresného súdu Piešťany v písomnom vyhotovení 3x.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa
týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje

za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a. v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku,
b. súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
c. súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
d. doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
e. rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.