Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, November 25, 2014

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 6C/279/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114217935
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2014:5114217935.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom Mgr. Andrejom Kekelym v právnej veci navrhovateľa:

Železnice Slovenskej republiky, so sídlom Klemensova 8, 813 61 Bratislava, IČO: 31 364 501, proti
odporcovi: R. E., F.. XX.XX.XXXX, T. W. - P. XX, XXX XX J., štátny občan SR, o zaplatenie sumy 1.026,-
eur, takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.026,- eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,15
% ročne zo sumy 1.026,- eur od 01.08.2014 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

Návrh v časti o zaplatenie úroku z omeškania: vo výške 5,25 % ročne zo sumy 1.026,- eur od 28.05.2014
do 31.07.2014 a vo výške 0,10 % ročne zo sumy 1.026,- eur od 01.08.2014 do zaplatenia zamieta.

Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 61,50 eur titulom náhrady súdneho

poplatku za návrh na začatie konania do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania zo dňa 23.05.2014 doručeným Okresnému súdu Žilina dňa 27.05.2014 sa
navrhovateľ voči odporcovi domáhal vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by bol odporca zaviazaný
zaplatiť mu sumu 1.026,- eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 1.026,- eur
od 28.05.2014 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania -súdny poplatok.

Navrhovateľ svoj návrh skutkovo odôvodnil tým, že odporca bol zamestnaný u navrhovateľa v
Železničnej stanici Žilina v pracovnej funkcii vedúci posunu. Dňa 03.06.2011, počas pracovnej zmeny, v
Železničnej stanici Žilina zavinil (miera zavinenia 35 %) spolu so zamestnancom G. C. (miera zavinenia

40 %) a zamestnancom T. Š.Q. (miera zavinenia 25 %) nehodovú udalosť kategórie B 6 - iné nehody.
Navrhovateľ ďalej uviedol, že vykonal šetrenie nehodovej udalosti, na základe ktorého bola vypracovaná
Správa o uzatvorení menšej nehody B - 6, na základe ktorej bolo zistené, že odporca počas riadenia
posunu rádiostanicou nepoužíval záväzné slovné znenia nahradzujúce viditeľné návesti pri posune a
pri komunikácii a dorozumievaní rádiostanicou pri práci 3. POZ nepoužíval stanovené volacie značky,
čím porušil predpis navrhovateľa Ž 1 Pravidlá železničnej prevádzky: čl. 16, čl. 453 a Prevádzkový
poriadok ŽST Žilina, Prílohu č. 11 Rádiového prevádzkového poriadku ŽST Žilina, Zoznam volacích

značiek. Odporca bol na základe rozkazu o priestupku ČSK. KRPZ-ZA-ZPI-SK-241/2011 uznaný vinným
zo spáchania priestupku na úseku dopravy v zmysle ust. § 108 ods. 1 písm. g) zákona č. 513/2009 Z. z.
o dráhach. Poškodená spoločnosť Železničná spoločnosť Slovensko a. s. si uplatnila prostredníctvom
faktúry č. 1600004364 splatnej dňa 11.09.2013 u navrhovateľa, ktorý bol zamestnávateľom odporcu,
náhradu škody vo výške 5.495,67 eur. Faktúra bola navrhovateľom uhradená dňa 12.09.2013. V Správeo uzatvorení nehodovej udalosti bolo rozhodnuté o 35 % zavinení odporcu. Z toho dôvodu bola u
odporcu uplatnená náhrada škody vo výške 35 % jeho 4 násobku mesačného latu, čo predstavuje sumu
1.026,- eur. Keďže s odporcom skončil na základe okamžitého skončenia pracovného pomeru pracovný

pomer ku dňu 28.07.2011, bola škoda odporcovi vyúčtovaná faktúrou č. 2500008154 so splatnosťou
dňa 27.052014. Dlžnú sumu odporca neuhradil.

Súd vo veci vydal platobný rozkaz č. k. 7Ro/178/2014-62 zo dňa 17.06.2014, ktorým v plnom rozsahu
vyhovel návrhu navrhovateľa.

Keďže sa platobný rozkaz nepodarilo odporcovi doručiť do vlastných rúk, súd uznesením č. k.

7Ro/178/2014-65 zo dňa 02.09.2014 platobný rozkaz podľa ust. § 173 ods. 2 O.s.p. zrušil.

Odporca sa k návrhu na začatie konania, ktorý mu bol doručený náhradným spôsobom podľa ust. § 47
ods. 2 O.s.p., písomne nevyjadril.

Súd vec prejednal a vo veci vykonal dokazovanie na pojednávaní dňa 25.11.2014 a na tomto
pojednávaní verejne vyhlásil aj tento rozsudok, a to v neprítomnosti odporcu podľa ust. § 101 ods.
2 O.s.p., keďže odporca hoc mal predvolanie na pojednávanie doručené náhradne podľa ust. § 47

ods. 2 O.s.p., sa na pojednávanie neustanovil, svoju neúčasť neospravedlnil a nepožiadal o odročenie
pojednávania.

Navrhovateľ prostredníctvom svojho povereného zamestnanca na pojednávaní zotrval na skutkovej
a právnej argumentácii v spore uvedenej v návrhu. K otázke súdu kedy došlo k doručeniu faktúry
č. 2500008154 zo dňa 13.05.2014 odporcovi, sa navrhovateľ vyjadril, že nemá takúto vedomosť,

pričom môže uviesť, že s najväčšou pravdepodobnosťou táto faktúra odporcovi ani nebola doručovaná
doporučenou poštou. Pokiaľ ide o otázku splatnosti žalovaného nároku sa navrhovateľ vyjadril, že
vychádzal zo splatnosti predmetnej faktúry zo dňa 13.05.2014, ktorou bola odporcovi fakturovaná
náhrada škody, pričom splatnosť podľa tejto faktúry bola uvedená dňa 27.05.2014. Má tak za to,
že odporca sa dostal do omeškania s úhradou tejto faktúry, teda s úhradou nároku navrhovateľa

nasledujúcim dňom, t. j. 28.05.2014.

Súd tak vykonal dokazovanie oboznámením navrhovateľom produkovaných listinných dôkazov, pričom
zistil nasledovný skutkový stav.

Dňa 03.10.1990 uzavrel navrhovateľ ako zamestnávateľ a odporca ako zamestnanec pracovnú zmluvu,
nazákladektorejbolodporcaprijatýdozamestnaniadňom03.10.1990dopracovnéhopomerunamiesto

kurič s miestom výkonu práce: Železničná stanica Žilina. Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu určitú
- po dobu vykurovacieho obdobia.

Dňa 01.10.1997 navrhovateľ a odporca uzavreli dohodu o zmene obsahu pracovnej zmluvy s účinnosťou
dňa 01.10.1997 so zaradením odporcu do funkcie: vedúci posunu KZAM 83131 so zmenou na dobu
neurčitú s pravidelným pracoviskom Železničná stanica Žilina.

Dňa 15.04.2008 navrhovateľ a odporca uzavreli dodatok k dohode o zmene pracovných podmienok s
účinnosťou dňa 01.05.2008 so zmenou miesta výkonu práce a miesta pravidelného pracoviska zo Žiliny
na Železničnú stanicu Žilina.

Navrhovateľlistomzodňa22.07.2011doručenýmodporcovidňa28.07.2011okamžiteskončilsodporom
pracovný pomer podľa ust. § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce z dôvodu, že dňa 15.06.2011 v dennej

zmene v Železničnej stanici Žilina bolo u neho zistené požitie alkoholických nápojov prístrojom Alcotest
7410 s nameranou hodnotou koncentrácie etanolu vo vydychovanom vzduchu o 08.14 hod. 0,38 mg/l a
následne o 08.35 hod. 0,33 mg/l. Týmto konaním mal porušiť ust. § 81 písm. a) a c) Zákonníka práce,
II. kapitoly, čl. 16 písm. c) Služobného predpisu ŽSR Bz 1 a čl. 9 bod 1, 3 a 13 Pracovného poriadku
ŽSR. Uvedené tak klasifikuje navrhovateľ v zmysle čl. 13 bod 7 písm. k) Pracovného poriadku ŽSR ako

závažné porušenie pracovnej disciplíny.

Oddelenie Železničnej polície, Policajného zboru Žilina rozkazom ČSK: KRPZ-ZA-ZP1-SK-241/2011 zo
dňa 27.10.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 23.11.2011, uznalo odporcu vinným z priestupku na
úseku dopravy podľa ust. § 108 ods. 1 písm. g) zákona č. 513/2009 Z. z., ktorého sa dopustil tým, že
dňa 03.06.2011 o 19.20 hod. na 11/a koľaji v osobnej Železničnej stanici Žilina, počas riadenia posunua pri komunikácii a dorozumievaní rádiostanicou pri práci 3. POZ rádiostanicou, nepoužíval záväzné
slovné znenia nahrádzajúce viditeľné návesti pri posune, teda nepoužíval stanovené volacie značky, čím
porušil Predpis ŽSR 1 Pravidlá železničnej prevádzky čl. 16, čl. 453 a Prevádzkový poriadok Železničnej

stanice Žilina, Prílohu č. 11 - Rádiového prevádzkového poriadku Železničnej stanice Žilina, Zoznam
volacích značiek, následkom čoho došlo k nárazu posunujúceho dielu do odstavenej skupiny vozňov na
11/a koľaji, prerazeniu koľajnicového zarážadla a vykoľajeniu železničného vozňa do štrkového lôžka.
Týmto konaním porušil ust. § 108 ods. 1 písm. g) zákona č. 513/2009 Z. z., čím naplnil skutkovú podstatu
priestupku, za čo mu podľa ust. § 108 ods. 2 zákona č. 513/2009 Z. z. s poukázaním na ust. § 11 ods.

1 písm. b) zákona č. 372/1990 Zb. bola uložená pokuta 40,- eur.

Navrhovateľfaktúrouč.2500008154adresovanouodporcovivystavenoudňa13.05.2014sosplatnosťou
dňa 27.05.2014 fakturoval odporcovi na úhradu sumu 1.026,- eur titulom náhrady škody - poškodenie
z nehody kategórie B6 v Železničnej stanici Žilina zo dňa 03.06.2011 podľa priloženej správy o nehode
č. 15440/2011-O440/31/5692.

Podľa Správy o uzatvorení menšej nehody kategórie B 6 - iné nehody, vykoľajenie železničného vozidla,

ku ktorému došlo počas posunu tlačením v ŽST Žilina, na 11a koľaji v km 336,694 dňa 03.06.2011 o
19.20 hod. vypracovanej dňa 11.08.2011 Ing. D. F., vedúcim Oddelenia BŽD, schválnej dňa D. E., HIBDŽ
ZSSK Cargo a Bc. E. P., riaditeľom bezpečnosti a inšpekcie GR ŽSR, pod č. 15440/2011-O440/31/5692
bola nehoda uzavretá so záverom o miere zavinenia odporcu ako vedúceho posunu v percentuálnom
vyjadrení 35 % povedľa miery zavinenia ďalších zamestnancov, ktorí mali zodpovedať za škodu, a to

signalistky G. C. v percentuálnom vyjadrení 40 % a posunovača T. Š. v percentuálnom vyjadrení 25 %.
Ako príčiny menšej nehody boli zistené: nesprávna organizácia práce posunu, nesprávne postavená
posunová cesta a nesprávny postup pri dávaní návestí.

Železničná spoločnosť Slovensko, a. s. faktúrou č. 1600004364 vystavenou dňa 28.08.2013 so
splatnosťou dňa 11.09.2013 fakturovala navrhovateľovi cenu za opravu poškodených vozňov, ktoré

poškodenia vznikli následkom nehodovej udalosti kategórie B6 zo dňa 03.06.2011 v Železničnej stanici
Žilinaost.,atovcelkovejvýške5.495,67eur.Úhradabolažiadanánač.bankovéhoúčtuXXXXXXXXXX/
XXXX pod variabilným symbolom: 1600004364.

Z výpisu z bankového účtu navrhovateľa č. XXXXXXXXXXXX/XXXX zo dňa 12.09.2013 vyplýva,
že navrhovateľ dňa 12.09.2013 vykonal v prospech bankového účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX pod

variabilným symbolom: 1600004364 platbu vo výške 5.495,67 eur.

Podľa potvrdenia navrhovateľa ako zamestnávateľa odporcu - Účelového strediska - Účtovného centra
Žilina zo dňa 02.04.2014 dosiahol odporca za prvý štvrťrok 2011 priemerný hrubý mesačný príjem v
sume 732,50 eur.

Podľa ust. § 135 ods. 1 tretia veta O.s.p., je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že

bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných predpisov,
a kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti a o zápise
základného imania; súd však nie je viazaný rozhodnutím v blokovom konaní.

Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (ďalej len „ZP“) v znení zákona č.
348/2007 Z. z. účinnom od 01.09.2007, tento zákon upravuje individuálne pracovnoprávne vzťahy v

súvislosti s výkonom závislej práce fyzických osôb pre právnické osoby alebo fyzické osoby a kolektívne
pracovnoprávne vzťahy.

Podľa ust. § 1 ods. 4 ZP v znení zákona č. 460/2008 Z. z. účinnom od 01.01.2009 do 31.08.2011, ak
tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na tieto právne vzťahy všeobecné ustanovenia
Občianskeho zákonníka.

Podľa ust. § 33 ods. 3 ZP, ak nie je lehota uspokojenia nároku ustanovená právnym predpisom alebo
ak nie je určená v rozhodnutí alebo dohodnutá, musí sa nárok uspokojiť do siedmich dní odo dňa, keď
o uspokojenie oprávnený účastník požiadal.

Podľa ust. § 48 ods. 1 ZP, pracovný pomer je dohodnutý na neurčitý čas, ak nebola v pracovnej zmluve
výslovne určená doba jeho trvania alebo ak v pracovnej zmluve alebo pri jej zmene neboli splnenézákonné podmienky na uzatvorenie pracovného pomeru na určitú dobu. Pracovný pomer je uzatvorený
na neurčitý čas aj vtedy, ak pracovný pomer na určitú dobu nebol dohodnutý písomne.

Podľa ust. § 54 ZP, dohodnutý obsah pracovnej zmluvy možno zmeniť len vtedy, ak sa zamestnávateľ

a zamestnanec dohodnú na jeho zmene. Zamestnávateľ je povinný zmenu pracovnej zmluvy vyhotoviť
písomne.

Podľa ust. § 59 ods. 1 písm. c) ZP, pracovný pomer možno skončiť okamžitým skončením.

Podľa ust. § 68 ods. 1 písm. b) ZP v znení zákona č. 348/2007 Z. z. účinnom od 01.09.2007,
zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, b) ak zamestnanec
porušil závažne pracovnú disciplínu.

Podľa ust. § 81 písm. a), c) a e) ZP v znení zákona č. 231/2006 Z. z. účinnom od 01.06.2006,
zamestnanec je povinný najmä a) pracovať zodpovedne a riadne, plniť pokyny nadriadených vydané v
súlade s právnymi predpismi; nadriadeným je aj predstavený podľa osobitného predpisu, c) dodržiavať
právne predpisy a ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu ním vykonávanú, ak bol s nimi riadne
oboznámený, e) hospodáriť riadne s prostriedkami, ktoré mu zveril zamestnávateľ, a chrániť jeho

majetok pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami
zamestnávateľa.

Podľa ust. § 134 ods. 1 ZP v znení účinnom do 31.12.2012, priemerný zárobok na pracovnoprávne účely
(ďalej len "priemerný zárobok") zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v
rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období.

Podľa ust. § 134 ods. 2 ZP v znení zákona č. 210/2003 Z. z. účinnom od 01.07.2003, rozhodujúcim
obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok.
Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po
rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa ust. § 134 ods. 3 ZP v znení zákona č. 460/2008 Z. z. účinnom od 01.01.2009, priemerný

zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok. Priemerný hodinový zárobok sa zaokrúhľuje na štyri
desatinné miesta. Ak sa podľa pracovnoprávnych predpisov má použiť priemerný mesačný zárobok,
postupuje sa tak, že priemerný hodinový zárobok sa vynásobí priemerným počtom pracovných hodín
pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca. Priemerný
mesačný zárobok sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.

Podľa ust. § 178 ods. 1 ZP, zamestnanec je povinný si počínať tak, aby nedochádzalo k ohrozeniu života,
zdravia a poškodeniu majetku alebo k jeho zničeniu, ani k bezdôvodnému obohateniu.

Podľa ust. § 179 ods. 1 ZP, zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil
zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním.
Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov uvedených v § 182 a

185.

Podľa ust. § 186 ods. 1 ZP, zamestnanec, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný nahradiť
zamestnávateľovi skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak škodu neodstráni uvedením do
predchádzajúceho stavu a ak túto škodu zamestnávateľ od zamestnanca požaduje.

Podľa ust. § 186 ods. 2 ZP v znení zákona č. 348/2007 Z. z. účinnom od 01.09.2007, náhrada škody

spôsobená z nedbanlivosti, ktorú zamestnávateľ požaduje od zamestnanca, nesmie u jednotlivého
zamestnanca presiahnuť sumu rovnajúcu sa štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku pred
porušením povinnosti, ktorým spôsobil škodu. Toto obmedzenie neplatí, ak ide o osobitnú zodpovednosť
zamestnanca podľa § 182 až 185 alebo ak bola škoda spôsobená pod vplyvom alkoholu alebo po požití
omamných látok alebo psychotropných látok.

Podľa ust. § 187 ods. 2 ZP, ak zodpovedá zamestnávateľovi za škodu niekoľko zamestnancov, každý z
nich uhradí pomernú časť škody podľa miery svojho zavinenia.Podľa ust. § 191 ods. 1 ZP, zamestnávateľ môže požadovať od zamestnanca náhradu škody, za ktorú
mu zamestnanec zodpovedá. Požadovanú náhradu škody určí zamestnávateľ.

Podľa ust. § 251 ods. 1 ZP, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj pracovnoprávne vzťahy, ktoré

vznikli pred 1. aprílom 2002, ak nie je ďalej ustanovené inak. Nároky, ktoré z nich vznikli, a právne úkony
urobené pred 1. aprílom 2002 sa posudzujú podľa doterajších predpisov.

Podľa ust. § 33 ods. 1 zákona č. 65/1965 Zb. Zákonník práce účinného od 01.01.1966 do 31.03.2002,
pracovný pomer na základe pracovnej zmluvy vzniká dňom, ktorý bol dojednaný v pracovnej zmluve
ako deň nástupu do práce.

Podľa ust. § 36 ods. 1 zákona č. 65/1965 Zb. Zákonník práce v znení zákona č. 206/1996 Z. z. účinnom

od 01.01.1997 do 31.03.2002, dojednaný obsah pracovnej zmluvy možno zmeniť len vtedy, ak sa
zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na jeho zmene. Ak bola pracovná zmluva uzavretá písomne,
zamestnávateľ musí urobiť písomne aj jej zmenu.

Podľa ust. § 517 ods. 1 veta prvá OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, dlžník,
ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa ust. § 517 ods. 2 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, ak ide o omeškanie
s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak
nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku
z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ust. § 3 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka v znení nariadenia Vlády SR č. 20/2013 Z. z. účinnom od 01.02.2013, výška
úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky [2) § 17 ods. 1 zákona č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov] platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

Podľa ust. § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v znení nariadenia Vlády SR č. 20/2013 Z. z. účinnom od 01.02.2013, ak
záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov
účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že medzi účastníkmi vznikol v súlade s cit. ust. § 33 ods. 1 zákona

č. 65/1965 Zb. (s poukazom na znenie ust. § 251 ods. 1 ZP) dňom 03.10.1990 pracovný pomer založený
predmetnou pracovnou zmluvou zo dňa 03.10.1990. Pracovný pomer medzi účastníkmi bol dojednaný
na dobu určitú - po dobu vykurovacieho obdobia. Toto ustanovenie pracovnej zmluvy však súd vzhľadom
na jeho neurčitosť (nebola časovo vymedzená doba vykurovacieho obdobia) považoval za neplatné [§
242 ods. 1 písm. b) zákona č. 65/1965 Zb.]. Tento dôvod neplatnosti sa však nevzťahoval podľa ust. §

242 ods. 3 zákona č. 65/1965 Zb. na zvyšnú časť pracovnej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi. Súd
tak mal za to, že pracovný pomer bol dojednaný na dobu neurčitú (ust. § 30 ods. 1 zákona č. 65/1965
Zb. v znení zákona č. 188/1988 Zb.). V zmysle cit. ust. § 36 ods. 1 zákona č. 65/1965 Zb. tak následne
došlo k zmene dojednaného druhu práce odporcu na funkciu: vedúci posunu KZAM 83131.

Ďalej z dokazovania vyplynulo, že pracovný pomer odporcu u navrhovateľa sa skončil okamžitým

skončením podľa cit. ust. § 59 ods. 1 písm. c) ZP, a to listom navrhovateľa zo dňa 22.07.2011 podľa cit.
ust. § 68 ods. 1 písm. b) ZP dňom 28.07.2011, kedy bol tento list doručený odporcovi.

Súd tak v ďalšom pri svojom rozhodovaní vychádzal z toho, že pracovný pomer odporcu u navrhovateľa
trval od 03.10.1990 do 28.07.2011.

Pokiaľ sa tak týka navrhovateľom uplatneného nároku, bez najmenších pochybností možno z opisu

rozhodujúcich skutočností uvedených navrhovateľom v návrhu na začatie konania konštatovať, že
navrhovateľ si uplatnil v konaní nárok na náhradu škody vyplývajúci zo zodpovednosti odporcu ako
zamestnanca za škodu podľa cit. ust. § 179 ods. 1 ZP, t. j. zo všeobecnej zodpovednosti zamestnanca
za škodu, a to vo výške 1.026,- eur.Vznik tejto zodpovednosti zamestnanca je tak podmienený, okrem vzniku škody u zamestnávateľa,
zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním, v príčinnej
súvislosti s ktorým vznikla zamestnávateľovi škoda.

Vo všeobecnosti v právnej teórii, ako aj v súdnej praxi je pojem škoda ustálený. Za škodu sa
považuje „skutočná škoda“ a „iná škoda“ (najmä ušlý zisk). Pojem škoda je definovaný ako ujma,
ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným
ekvivalentom, t. j. peniazmi. Jej existenciu preukazuje poškodený. Aj z ustanovení ZP vyplýva, že
rozlišuje skutočnú škodu a inú škodu. Pod skutočnou škodou treba rozumieť sumu, o ktorú sa

majetok poškodeného zmenšil, pričom táto suma zodpovedá hodnote, ktorú treba vynaložiť na to,
aby sa vec uviedla do pôvodného stavu. Ušlý zisk predstavuje majetkovú hodnotu, ktorá zodpovedá
tomu, o čo by sa majetok poškodeného zväčšil, ak by nedošlo k škodnej udalosti. Zamestnanec v
zásade zamestnávateľovi zodpovedá iba za skutočnú škodu. Len výnimočne, napríklad pri úmyselne
spôsobenej škode, zodpovedá aj za ušlý zisk. To, že zamestnávateľovi vznikla škoda a aká je jej výška,
preukazuje poškodený zamestnávateľ.

Za protiprávne konanie sa vo všeobecnosti pokladá konanie, ktoré je v rozpore s objektívnym právom.
Vo vzťahu k zodpovednosti zamestnanca za škodu, za protiprávne konanie zamestnanca možno označiť
zavinené konanie zamestnanca, ktoré je v rozpore s objektívnym právom, dôsledkom ktorého je ujma
zamestnávateľa vo forme škody. Predpokladom protiprávneho konania zamestnanca je teda spôsobilosť
zamestnanca na protiprávne úkony. Konanie zamestnanca, ktoré bude mať relevantné právne dôsledky,

pritom môže spočívať v konaní alebo opomenutí konať, a to v prípade, ak zamestnanec mal povinnosť
konať určitým spôsobom. Musí ísť pritom o zavinené protiprávne konanie pri plnení pracovných úloh
alebo v priamej súvislosti s ním.

Porušenie povinnosti zamestnanca pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s týmto plnením
môževyplývaťzporušeniaustanoveníZP,aleajďalšíchprávnychpredpisov,ktorémajúpracovnoprávny

charakter. Ide najmä o povinnosti vyplývajúce z kolektívnej zmluvy, pracovného poriadku, určených
pracovných postupov, ale aj z obsahu pracovnej zmluvy. Zákonník práce za plnenie pracovných úloh vo
všeobecnosti považuje výkon pracovných povinností vyplývajúcich z pracovného pomeru, inú činnosť
vykonávanú na príkaz zamestnávateľa a činnosť, ktorá je predmetom pracovnej cesty. Protiprávnosť
konania preukazuje poškodený zamestnávateľ.

Ďalším predpokladom zodpovednosti zamestnanca za škodu je existencia príčinnej súvislosti
medzi konaním zamestnanca (škodcu) a jeho následkom - škodou vo sfére zamestnávateľa
(poškodeného). Podľa právneho poriadku Slovenskej republiky na vznik zodpovednosti za škodu
(vrátane pracovnoprávnej zodpovednosti) sa vyžaduje existencia príčinnej súvislosti medzi konaním
škodcu a vznikom škody. V konaní príčinnú súvislosť preukazuje poškodený zamestnávateľ.

Zavineniejeďalšímpredpokladompracovnoprávnejzodpovednostizamestnanca.Právnateóriadefinuje
zavinenie ako vnútorný psychický vzťah fyzickej osoby ku konaniu a výsledkom tohto konania, ktoré
je protiprávne. Zavinenie môže spočívať v dvoch formách, a to vo forme úmyslu alebo nedbanlivosti.
V prípade úmyslu zahŕňa vždy zložku vôľovú aj rozumovú, kým v prípade nedbanlivostného zavinenia
je rozumová zložka odlišná. Pri úmyselnom zavinení zamestnanec vedel, že svojím konaním spôsobí

škodu a tento výsledok chcel dosiahnuť (priamy úmysel), alebo vedel, že ju môže spôsobiť, a pre
prípad, že vznikne, bol s týmto výsledkom uzrozumený (nepriamy úmysel). O nedbanlivostné zavinenie
ide vtedy, ak konajúci zamestnanec vedel, že škodu môže spôsobiť, ale bez primeraných dôvodov sa
spoliehal, že ju nespôsobí (vedomá nedbanlivosť), alebo síce nevedel, že škodu môže spôsobiť, ale
vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery o tom vedieť mal a mohol (nevedomá nedbanlivosť).

V konaní na rozdiel od všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa ust. § 420 OZ (prezumpcia zavinenia
škodcu) je podľa cit. ust. § 179 ods. 1 veta druhá ZP povinný preukázať zavinenie zamestnanca
poškodený zamestnávateľ.

Súd sa tak v ďalšom zaoberal otázkou, či boli v danom prípade naplnené všetky vyššie uvedené
predpoklady vzniku zodpovednosti odporcu (zamestnanca) za škodu podľa cit. ust. § 179 ods. 1 ZP.

Pokiaľ sa týka naplnenia prvého predpokladu vzniku zodpovednosti odporcu za škodu - vzniku
škody navrhovateľa (zamestnávateľa), t. j. majetkovej ujmy, ktorá sa prejavila v majetkovej sfére
navrhovateľa (ako zamestnávateľa) je možné bez pochybností konštatovať, že navrhovateľovi v danomprípade vznikla skutočná škoda spočívajúca v úbytku majetkových hodnôt spočívajúcich v poškodení
železničných vozňov. Pokiaľ sa týka výška škody, súd vychádzal z toho, že rozsahu škody zodpovedá
rozsahu nákladov potrebných na opravu poškodených vozňov, t. j. rozsahu nákladov potrebných na

uvedenie poškodených vozňov do škode predchádzajúceho stavu. Súd mal z vykonaného dokazovania
za preukázané, že navrhovateľ zaplatil opravcovi Železničnej spoločnosti Slovensko, a. s. za opravu
železničných vozňov celkovo sumu 5.495,67 eur.

Ak ide o naplnenie druhého predpokladu, a to protiprávneho konania odporcu (ako zamestnanca) pri
plnení jeho pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním, súd v prvom rade konštatuje, že ku konaniu

odporcu (ktoré považoval navrhovateľ za protiprávne a v príčinnej súvislosti s ktorým malo dôjsť ku
škode) došlo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh odporcom. Uvedené vyplýva jednak z
pracovnej náplne odporcu ako zamestnanca navrhovateľa a jednak z opisu skutku uvedeného v rozkaze
Oddelenia Železničnej polície, PZ Žilina zo dňa 27.10.2011. Pokiaľ ide o protiprávnosť konania odporcu,
súdvychádzalvzmyslecit.ust.§135ods.1vetatretiaO.s.p.ztoho,žekonanieodporcuboloprotiprávne
a naplňujúce znaky skutkovej podstaty priestupku podľa ust. § 108 ods. 1 písm. g) zákona č. 513/2009

Z. z. a súčasne, že konanie odporcu bolo v rozpore s jeho povinnosťami zamestnanca podľa cit. ust. §
81 písm. a), c) a e) a § 178 ods. 1 ZP.

Čo sa týka naplnenia ďalšej podmienky vzniku zodpovednosti odporcu za škodu v danom prípade, a
to príčinnej súvislosti medzi jeho protiprávnym konaním a škodou navrhovateľa, je možné konštatovať,
že v danom prípade došlo k spolupôsobeniu viacerých príčin, ktoré mali za následok vznik predmetnej

škody navrhovateľa. Tieto príčiny boli popísané v Správe o uzatvorení menšej nehody kategórie B 6 -
iné nehody, vykoľajenie železničného vozidla, ku ktorému došlo počas posunu tlačením v ŽST Žilina, na
11a koľaji v km 336,694 dňa 03.06.2011 o 19.20 hod. je tak možné konštatovať, že škoda navrhovateľa
vznikla v príčinnej súvislosti s konaním viacerých osôb (odporcu, G. C., T. Š.), ktoré možno považovať,
rovnakoakouodporcu,zaprotiprávne.Tedaajnaplnenietejtopodmienkyvznikuzodpovednostiodporcu

za škodu mal súd za preukázané.

Napokon pokiaľ ide o otázku, či v danom prípade išlo zo strany odporcu o zavinené konanie, súd dospel
k záveru, že aj táto podmienka bola v prejednávanej veci naplnená. Možno konštatovať, že za daných
okolností odporca musel vedieť, že nepoužívaním záväzných slovných znení nahrádzajúcich viditeľné
návesti pri posune, teda nepoužívaním stanovených volacích značiek v rozpore s Predpisom ŽSR 1

Pravidlá železničnej prevádzky čl. 16, čl. 453 a s Prevádzkovým poriadkom Železničnej stanice Žilina,
Prílohou č. 11 - Rádiového prevádzkového poriadku Železničnej stanice Žilina, Zoznamom volacích
značiek, môže spôsobiť škodu (následným poškodením majetku zamestnávateľa), ale bez primeraných
dôvodov sa spoliehal, že ju nespôsobí. V danom prípade išlo tak o zavinenie z nedbanlivosti. S
poukazom na závery Správy o uzatvorení menšej nehody kategórie B 6 - iné nehody, vykoľajenie

železničného vozidla, ku ktorému došlo počas posunu tlačením v ŽST Žilina, na 11a koľaji v km 336,694
dňa 03.06.2011 o 19.20 hod. možno tiež konštatovať, že rovnako u spoločne zodpovedných osôb G. C.
a T. Š. išlo o zavinenie z nedbanlivosti.

Odporca tak svojím vyššie uvedeným protiprávnym konaním spoluzavinil spoločne s ďalšími
zamestnancami G. C. I. T. Š. vznik škody svojho zamestnávateľa (navrhovateľa), pričom tak zodpovedá

s týmito podľa cit. ust. 187 ods. 2 ZP podľa miery svojho zavinenia.

Súd tak v ďalšom vychádzal z toho, že miera zavinenia odporcu bola v takom rozsahu, ako bola určená
v Správe o uzatvorení menšej nehody kategórie B 6 - iné nehody, vykoľajenie železničného vozidla, ku
ktorému došlo počas posunu tlačením v ŽST Žilina, na 11a koľaji v km 336,694 dňa 03.06.2011 o 19.20
hod., t. j. v rozsahu 35 %. Pomernej časti celkovej škody navrhovateľa vo výške 5.495,67 eur podľa

miery zavinenia odporcu 35 % zodpovedá suma 1.923,48 eur (5.495,67 x 35 %).

Navrhovateľ si v súlade s ust. § 191 ods. 1 ZP voči odporcovi uplatnil nárok na náhradu škody v sume
1.026,- eur, t. j. v sume nižšej ako zodpovedá pomeru odporcu podľa miery jeho zavinenia 35 % na
škode navrhovateľa, t. j. navrhovateľ si uplatnil voči odporcovi nárok na náhradu škody v rozsahu 18,67
% z celkovej škody (1.026,- eur / 5.495,67 eur = 0,1867 = 18,67 %, pričom 35 % zo sumy 5.495,67

eur = 1.923,48 eur). Súčasne súd konštatuje, že zodpovednosť odporcu bola v zmysle cit. ust. § 186
ods. 2 ZP obmedzená z hľadiska rozsahu náhrady štvornásobkom priemerného mesačného zárobku
odporcu pred porušením povinnosti (určeného podľa cit. ust. § 134 ods. 1, 2 a 3 ZP), t. j. štvornásobkom
priemerného mesačného zárobku za prvý štvrťrok 2011 (§ 134 ods. 2 ZP, vzhľadom k tomu, že ku škodedošlo dňa 03.06.2011), t. j. štvornásobkom sumy 732,50 eur, teda sumou 2.930,- eur (4 x 732,50 eur).
Navrhovateľ si tak voči odporcovi uplatnil nárok na náhradu škody v sume neprekračujúcej rozsah podľa
cit. ust. § 186 ods. 2 ZP.

Preto súd považoval navrhovateľom uplatnený nárok voči odporcovi na náhradu škody za dôvodný
a keďže v konaní nevyšiel najavo opak skutkového tvrdenia navrhovateľa, že odporca svoj peňažný
záväzok nahradiť navrhovateľovi škodu doposiaľ nesplnil, súd návrhu v časti o zaplatenie sumy 1.026,-
eur ako dôvodnému vyhovel a zaviazal odporcu na zaplatenie tejto sumy.

Pokiaľ sa týka splatnosti záväzku odporcu nahradiť navrhovateľovi škodu, súd má za to, že odporca

bol povinný plniť svoj peňažný záväzok v zmysle ust. § 33 ods. 3 ZP do siedmich dní odo dňa, keď o
uspokojenie oprávnený účastník - navrhovateľ požiadal. Pokiaľ tak ide o výzvu navrhovateľa odporcovi
na náhradu škody v žalovanej sume vo forme faktúry č. 2500008154 zo dňa 13.05.2014, ktorou vyzýval
navrhovateľ odporcu na jej úhradu v lehote splatnosti do 27.05.2014, súd konštatuje, že navrhovateľ
doručenie tejto výzvy - faktúry (ani len jej odoslanie) odporcovi nepreukázal. Súd tak v zmysle ust.
§ 41 ods. 3 O.s.p. považoval za výzvu navrhovateľa na plnenie až návrh na začatie konania, ktorý

bol odporcovi doručený (spôsobom podľa ust. § 47 ods. 2 O.s.p., keďže odporca si súdnu zásielku
obsahujúcu návrh na začatie konania v odbernej lehote u poštového doručovateľa nevyzdvihol) dňa
24.07.2014. Odporca bol tak povinný uspokojiť nárok navrhovateľa na náhradu škody vo výške 1.026,-
eur do siedmych dní (§ 33 ods. 3 ZP), t. j. do dňa 31.07.2014. Ku dňu 31.07.2014 bol tak bez najmenších
pochybností peňažný záväzok odporcu nahradiť navrhovateľovi škodu vo výške 1.026,- eur splatný.

Navrhovateľ si v ďalšom uplatnil návrhom nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5,25 %
ročne zo sumy 1.026,- eur od 28.05.2014 do zaplatenia. Vzhľadom k tomu, že odporca svoj peňažný
záväzok nahradiť navrhovateľovi škodu vo výške 1.026,- eur v lehote jeho splatnosti neuhradil, dostal sa
s jeho plnením dňom nasledujúcim, t. j. dňa 01.08.2014 do omeškania. Navrhovateľovi tak s poukazom
na znenie cit. ust. § 1 ods. 4 ZP v spojení s cit. ust. § 517 ods. 2 OZ vzniklo právo požadovať od odporcu

úroky z omeškania vo výške podľa cit ust. § 3 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z., t. j. vo výške o 5
percentuálnych bodov vyššej, ako bolo základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania
odporcu s úhradou jeho peňažného záväzku, t. j. vo výške 5,15 % ročne (súd ma zo svojej činnosti - §
121 O.s.p. - vedomosť, že v období od 11.06.2014 do 09.09.2014 bola základná úroková sadzba ECB
vo výške 0,15 % ročne) zo sumy 1.026,- eur od prvého dňa omeškania odporcu, t. j. od 01.08.2014 do

zaplatenia. Súd tak návrhu v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vyhovel v tomto rozsahu, pričom vo
zvyšnej časti návrh ako zamietol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Podľa ust. § 142 ods. 3 O.s.p., aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať
plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške
plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba

tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

Podľa ust. § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa ust. § 151 ods. 8 O.s.p., vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho

zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.

Navrhovateľ bol v konaní v neúspešný len v nepatrnej časti (úrokov z omeškania), preto mu súd v súlade
s ust. § 142 ods. 3 O.s.p. priznal náhradu trov konania voči odporcovi v plnej výške, t. j. celkovo vo výške
61,50 eur titulom náhrady zaplateného súdneho poplatku za návrh na začatie konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiusmeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom

len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2 O.s.p.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal

na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.

V Žiline, dňa 25.11.2014

Mgr. Andrej Kekely

sudca

Za správnosť vyhotovenia : Slávka Surovková