Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 19, 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Sp/14/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014200342
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Juráková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7014200342.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach samosudkyňou JUDr. Juditou Jurákovou v právnej veci navrhovateľa:

POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, Bratislava, proti odporcovi: Okresný úrad
Michalovce, katastrálny odbor, Sama Chalupku 18, Michalovce a zúčastnenej osoby: A. Z., X.. I., K. XXX/
XX, Z. E. Q., o preskúmanie rozhodnutia odporcu č. OU-MI-KO2 V 3170/2013-Zm-El zo dňa 31.10.2013
takto

r o z h o d o l :

S.P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu č. OU-MI-KO2 V 3170/2013-Zm-El zo dňa 31.10.2013.

Navrhovateľovi sa nepriznáva právo na náhradu trov konania.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť na účet Krajského súdu v Košiciach č. SK9381800000007000146773,
vedený v Štátnej pokladnici v Bratislave 35,- EUR titulom súdneho poplatku za podaný opravný
prostriedok v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným opravným prostriedkom domáhal zrušenia rozhodnutia odporcu č. OU-MI-KO2
V 3170/2013-Zm-El zo dňa 31.10.2013.

Vdôvodochopravnéhoprostriedkuuviedol,žedňa10.9.2013bolauzavretázmluvaozriadenízáložného
práva č. 348/2013-PTR. Nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom zálohu, boli špecifikované v predmetnej
záložnej zmluve. Dohoda o splnomocnení uzavretá medzi dlžníkom a združením ProHelp bola uzavretá
dňa 6.10.2012.

V časti II. opravného prostriedku poukázal na dôvody napadnutého rozhodnutia, v časti III. uskutočnil
právnu analýzu platnosti dohody o splnomocnení a zmluvy o zriadení záložného práva, s poukazom na
ust. § 22 ods.1, § 22 ods.2, § 23, § 32 ods.1, 2, § 37 ods.1, § 53 Obč. zákonníka, § 32 ods.2, § 46

Správneho poriadku, § 22 ods.5, § 31 ods.1 katastrálneho zákona. Tvrdil, že dohoda o splnomocnení
nemá právne vady a je v súlade s platnou právnou úpravou. Nesúhlasil s tvrdením správneho orgánu, že
navrhovateľ vopred určil osobu, ktorá bude oprávnená za dlžníka konať a dlžník nemal možnosť sa sám
rozhodnúť kto ho bude zastupovať, poukazujúc na odbornú literatúru. Uviedol tiež, že splnomocnenec
nemázáujempoškodiťzáložcu,ktorýbolosvojichprávachapovinnostiachpoučený.Rozporvzáujmoch
musí reálne existovať a nestačí len potencionálna možnosť takého rozporu. Nepovažoval tiež dohodu o
splnomocnení za neprijateľnú podmienku, a teda neplatnú podľa ust. § 53 ods.5 Obč. zákonníka.V časti IV. opravného prostriedku uviedol, že došlo k riadnemu udeleniu plnej moci, neexistuje rozpor
medzi záujmami záložcu a splnomocneného ProHelp, plná moc je v súlade s platnou právnou úpravou.

Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu podľa ust. § 250l a nasl. O.s.p. a zistil, že, opravný

prostriedok nebol dôvodný.

Napadnutým rozhodnutím odporcu zo dňa 31.10.2013 bol zamietnutý návrh na vklad zmluvy o zriadení
záložného práva do katastra nehnuteľností podľa ust. § 31 ods.3 zákona č.162/1995 Z.z., /ďalej len
„katastrálny zákon“/, týkajúci sa nehnuteľností v k.ú. Z. E. Q., zapísaných na LV č. XXX, XXXX, XXXX,
XXXX, XXXX. Dôvodom pre zamietnutie návrhu na vklad bola neplatná dohoda o splnomocnení, v ktorej
akozáložnýdlžníkbolzastúpenýobčianskymzdruženímProHelp,spoukazomnaust.§39Občianskeho

zákonníka.

Zo záložnej zmluvy ďalej vyplývali také skutočnosti, ktoré oprávňovali veriteľa na zabezpečenie
pohľadávok zo zálohu aj v budúcnosti, prílohu návrhu na vklad však zmluva o úvere netvorila.
Pohľadávky zabezpečené záložným právom sa špecifikujú presne, čo v danom prípade v zmluve o
zriadení záložného práva absentovalo.

K námietkam navrhovateľa uvedenými v opravnom prostriedku súd zaujal toto stanovisko:

Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky Slovenská republika je právnym štátom. Neoddeliteľným
atribútom právneho štátu je právna istota a spravodlivosť.

Ústava Slovenskej republiky garantuje ochranu vlastníckeho práva v čl. 20.

Podľa § 28 ods.2 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods.1 vznikajú, menia

sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.

Právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení
(§ 28 ods.3 katastrálneho zákona).

Podľa § 31 ods.1 katastrálneho zákona správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať

s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada správa katastra aj na skutkové
a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne (§ 31 ods.3

katastrálneho zákona).

Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný (§ 37 ods.1
Občianskeho zákonníka).

Podľa § 31 ods.1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom

sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.Prizápisevecnýchprávknehnuteľnostiamdokatastranehnuteľnostívkladom(§28anasl.katastrálneho
zákona) je správa katastra povinná posudzovať podstatné náležitosti príslušného zmluvného typu z
hľadiska kritérií uvedených v § 31 ods.1 katastrálneho zákona. V prípade, ak zmluvu o zriadení

vecného práva (záložné právo) uzaviera zástupca na základe zmluvného zastúpenia (splnomocnenie),
je povinnosťou správy katastra rozhodujúcej o povolení vkladu vecného práva skúmať, či došlo k vzniku
zmluvného zastúpenia v súlade so zákonom.

Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v intenciách opravného prostriedku navrhovateľa a so
zreteľom na citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že predmetná dohoda o splnomocnení

medzi dlžníčkou ako splnomocniteľom a občianskym združením ProHelp ako splnomocnencom nie je
platne uzavretá. Dohoda o splnomocnení bola vpísaná do vopred predtlačeného formulára, dlžníčka
teda nemohla ovplyvniť jej obsah. Vzhľadom na vopred stanoveného splnomocnenca, a to záložným
veriteľom v dohode o splnomocnení, bola obmedzená slobodná vôľa splnomocnenca, ktorý by v mene
dlžníčky uzatvoril záložnú zmluvu a skutočne by aj hájil iba tieto záujmy (v prospech záložcu). Úlohou
správy katastra nebolo vyhodnocovať typ úverovej zmluvy a jej konkrétne podmienky, ale iba preskúmať,

aké následky si vyvodil sám záložný veriteľ podpísaním dohody o splnomocnení v prípade, ak si dlžník
nesplní záväzok zo zmluvy. Je preto potrebné konštatovať, že správny orgán videl rozpor s dobrými
mravmi v skutkových a právnych skutočnostiach a nie v tom, ako ju vyhodnotil navrhovateľ v odvolacích
dôvodoch (charakter úverovej alebo záložnej zmluvy s prísl. podľa predpisov Obch. práva.).

Prevodca - vlastník v zmysle čl. 20 Ústavy SR má dominantné postavenie pri prevode svojho majetku a

pred jeho prevodom má aj iné možnosti, ako splniť požadovaný dlh zo svojho záväzku voči veriteľovi /
navrhovateľovi/, ako je vopred určované právo záložného veriteľa na základe predmetnej dohody o
splnomocnení.

Súd poukazuje na výklad čl.3 ods.1 Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993, ktorá stanovuje:

1. zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek

požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na
základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

2. podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto
nebolschopnýovplyvniťpodstatupodmienku,najmävsúvislostispredbežneformulovanouštandardnou
zmluvou.

Okrem iného aj ďalšie zmluvné podmienky v dohode o splnomocnení sa vzťahujú na právne úkony až po
výkon práva, teda až po exekučné konanie, čo neumožňuje dlžníčke uspokojiť práva veriteľa zákonným
spôsobom, keďže nie sú dohodnuté podrobné zmluvné podmienky, kedy a akým spôsobom toto právo
záložný veriteľ uplatní a akú možnosť ponúkol dlžníkovi dohodnúť sa o spôsobe splnenia záväzku.

Súd vyžiadal z Ministerstva vnútra SR Stanovy združenia ProHelp, reg. 36011. Združenie je založené na

ochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov v konaniach pred orgánmi verejnej správy /dobrovoľné
združenie fyzických a právnických osôb/ čl.I. bod 1, čl.II. bod 1/.

Uzatvorenie záložnej zmluvy v zmysle Občianskeho zákonníka, ktorý je súkromnoprávnym predpisom
sa preto vymyká z rámca pôsobnosti a cieľov predmetného združenia a samotným takýmto úkonom nie
je ani založená rovnosť účastníkov.

S námietkou navrhovateľa, že dohodu o splnomocnení nie je možné považovať za spotrebiteľskú
zmluvu, súd sa s ňou stotožňuje, avšak uvedené nemalo vplyv na nezákonnosť napadnutého
rozhodnutia.Na základe vyššie uvedených zákonných ustanovení, súd rozhodnutie odporcu potvrdil podľa ust. §
250q ods. 2 prvá veta O.s.p.

Navrhovateľovi sa nepriznalo právo na náhradu trov konania, s poukazom na ust. § 250l ods. 2, § 250k

ods. 1 O.s.p.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť na účet tunajšieho súdu sumu 35,- EUR za podaný opravný prostriedok
tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Podľa ust. § 2 ods. 4 posledná veta zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis
z registra trestov v znení nesk. predpisov, poplatníkom je tiež ten, kto podal opravný prostriedok proti
rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebol úspešný. Tento poplatok predstavuje 35,- EUR podľa

pol. 10b Sadzobníka súdnych poplatkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p., konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.